Preklady fanfiction Harryho Pottera

O dva dni neskôr, hneď po večeri, sa ozvalo klopanie na dvere. Hermiona čakala Harryho, ktorý jej mal doniesť nejaké potraviny, takže sa neunúvala opýtať sa, kto je tam. Chyba.

Keď naširoko otvorila dvere, našla tam stáť Draca Malfoya, vyzerajúceho, ako keby kráčal tri míle v daždi a dostal zápal pľúc a potom sa rozhodol týždeň nejesť. Vyzeral hrozne.

"Malfoy?"

Skôr, než si to mohla premyslieť, Hermiona začula niekoho utekať a čoskoro ju Pansy odstrčila z cesty z cesty a hodila sa Dracovi okolo krku. Opätoval jej objatie a pevne ju objal. Hermiona to s úžasom sledovala.

"Už to nikdy znovu neurob," povedal prísne, keď ju od seba odtlačil. "Nikdy! Okej? Nikdy som nebol taký vydesený."

Pansy prikývla, hrýzla si peru a usmievala sa. "Neurobím. Som taká rada, že si tu. "

Prikývol, jeho hnev sa rýchlo vytrácal. "Ja som len rád, že si v poriadku."

Hermiona si nahlas odkašľala a obaja, Pansy aj Draco, sa na ňu pozreli. "Pansy, potrebujem sa… s ním… porozprávať. " Pansy vyzerala zdráhavo, keď mala od neho odísť. "Prosím? Bude to len na minútku, sľubujem. "

"Môžem ísť s ním? "

Hermiona pohliadla na Draca a bola prekvapená, keď uvidela, že jeho oči sú naširoko otvorené. "Musíme sa o tom porozprávať," odvetila, a stále sa mu pozerala do očí. "Malfoy? Na chodbe? "

Prikývol a vykročil späť cez dvere, ktoré sa nikdy nezavreli. Hermiona ho nasledovala a potom zamkla a použila na dvere kúzlo nevyrušiteľnosti. Potom sa pomaly otočila, aby mu čelila, nebola si celkom istá, čo povie.

Našťastie ju z tej obavy vyslobodil. "Čo sa stalo? Prečo je tu? "

"Malfoy-"

"Poslala mi list, v ktorom mi oznámila, že zostáva s tebou, a žiadala ma, aby som po ňu prišiel. Bol som chorý od strachu."

"Ak ma necháš hovoriť, budem viac ako šťastná, že ti to objasním. "

"Och, správne. Teda, do toho. "

Hermiona sa zhlboka nadýchla, stále neistá, kde začať. "Nie som si istá, ako to povedať. Našla som Pansy pred tromi dňami, stála na moste. Ona… tam išla s tým zámerom, že skočí."

Dracove oči sa rozšírili a pery sa prekvapene oddelili. "Čože? "

"Bola to úplná zhoda náhod, že som ju našla. Akosi som ju prehovorila, aby neskákala, aj keď v skutočnosti bola proste taká prekvapená, že ma vidí, že urobila, čo som povedala. Každopádne, zobrala som ju sem. Povedala, že bývala v tvojom dome, a že chcela skočiť, pretože ju nemiluješ. Nechystala som sa nechať ju vrátiť sa k tebe. A tiež ju nenechám odísť s tebou dnes večer. "

Draco prisvedčil, pomaly spracovával tú informáciu. "Ja-Ja nemôžem uveriť, že by to urobila." Vypustil vzduch, ktorý zadržiaval a tým, že zovrel vlasy v pästi a potiahol, znepokojil Hermionu. "Nemôže sa vrátiť. Ja-Ja už to ďalej nezvládnem. "

"Čo nezvládneš? Čo sa deje? Ona mi v podstate nič nepovedala. Začneš od začiatku? "

Vzhliadol k nej, chvíľu ju odhadoval, potom vyčaroval stoličku a zťažka si na ňu sadol. "Rodičov Pansy zabili vo Vojne. Voldemort zobral všetko, čo mali, takže jej nič nezostalo. Vzal som ju k sebe. Bola mojou priateľkou, odkedy si pamätám; nebolo možné, že by som ju jednoducho opustil. Odvtedy so mnou žije. Najprv to bolo fajn. Bavili sme sa, nechal som jej prerobiť niekoľko izieb, v ktorých bývala. Ale asi po šiestich mesiacoch začala byť naozaj majetnícka. Pýtala sa ma, kam idem, s kým, na ako dlho… medzi iným. Ja… Ja som sa nazdával, že viem, že má pre mňa slabosť, ale nikdy som to nepovzbudzoval, nikdy som ju k tomu neviedol. Minimálne, nie úmyslene; ale ona tvrdila, že som to robil.

Po nejakej dobe som obmedzil svoje spoločenské vychádzky. Naozaj by sa zrútila, ak by som išiel na rande. Trvala na tom, že ona je tá, s ktorou mi je súdené byť. Opakovane som jej hovoril, že ja k nej necítim to isté. Vždy som pri tom bol len jemný a čestný. Mal som plno skúseností s tým, keď bola Pansy žiarlivá v škole, a vedel som, ako sa s tým najlepšie vysporiadať. Aspoň som si myslel, že viem. Očividne, keď žila so mnou, žiadna z tých stratégií nefungovala. Iba sa zhoršovala.

Po ďalších, asi šiestich mesiacoch, som sa rozhodol, že to nemá cenu celý čas bojovať a prestal som chodiť von úplne. Myslel som si, že ju to rozveselí a budeme sa môcť znovu zabávať ako priatelia. Ale nešlo to, ani jednému z nás. Začalo ma hnevať, že mi bráni v tom mať svoj život, priateľov, dievča – akékoľvek. Stále predpokladala, že sa medzi nami niečo stane, a keď sa nestalo, nahnevala sa.

Prešlo ďalších štyri, možno päť mesiacov, a ja som to viac nedokázal znášať. Začal som sa s niekým vídať a Pansy sa zosypala. Pred piatimi dňami som bol s tým dievčaťom na rande a Pansy nás musela sledovať, pretože sa ukázala a spravila obrovskú scénu. Bolo to zahanbujúce a bola hlučná, a… no, boli tam deti, ktoré počuli veľa vecí, ktoré nemali. Pred celou reštauráciou som jej musel povedať, že ju neľúbim. Donútila ma. Vždy som jej hovoril, že jej poviem pravdu, tak som to urobil.

Potom nič - nekričala, nevrieskala. Pustila pár sĺz a pozerala sa na mňa, ako keby som ju zradil, a potom potichu opustila reštauráciu. Netreba dodávať, že sa s tým dievčaťom viac nevídavam. Plným právom mi povedala, že si nezaslúži byť uprostred toho, čo nazvala ´milenecké hašterenie´ a zalomila to.

Bol som na Pansy taký nahnevaný, že keď som prišiel domov, išiel som rovno do jej izieb, aby som pokračoval v našej hádke, ale nebola tam a tej noci, a ani potom, sa nevrátila domov. Tak keď som dostal jej list, rovno som doklusal."

Kým rozprával, Hermiona si sadla na zem a oprela sa o svoje dvere. Aj keď sa počas toho, ako rozprával, na ňu naozaj nepozrel, nemohla od neho odtrhnúť oči. Celý ten príbeh – všetko, čo spravil pre Pansy – vyzeralo príliš surreálne. Hermionu ohromilo to, že bol, že chcel byť takým dobrým priateľom. Pravdou bolo, že sa zmenil; všetci to vedeli. Každý poznal príbeh, ako sa pripojil a bojoval s Rádom.

Bol hrdina ako Harry; a rovnako ako Harry sa vyhýbal žiare reflektorov.

Počas vojny sa veľa nerozprávali, a istotne nikdy neboli priatelia. Mali na práci priveľa iných vecí; ledva ho vídavala. Takže v jej mysli veľmi pripomínal toho Draca Malfoya, ktorého poznala zo školy a dospela k záveru, že sa zmenila len jeho loajalita. Nikdy sa nepokúšal zblížiť sa s niekým z Rádu; len sa upol k svojim povinnostiam a bezchybne ich plnil.

Takže to, že sedel pred jej bytom, vylieval si srdce a rozprával jej veľmi osobné detaily o svojom živote spôsobilo, že sa jej zatočila hlava. Predovšetkým viacerými otázkami.

"Netušila som, že sa budeš tak báť."

Len sa na ňu pozrel a jeho oči jej povedali príbeh dlhých, ustarostených hodín a nepokojného spánku. Ak vôbec spal.

"Ja – Ja som len chcela urobiť to, čo som si myslela, že bude pre ňu najlepšie. Nevedela som, že ti napísala… musela použiť sovu, ktorá mi včera doručila moju poštu. Žiadala som ju, aby ju vypustila."

"Je veľmi vynaliezavá."       

"Zistila som. Ona… skúsila niečo takéto aj predtým?"

Pokrútil hlavou.

"Ale vyhrážala sa. Preto som sa tak bál. Naozaj mi na nej záleží, ale nedokážem jej dať to, čo odo mňa chce. Proste nemôžem. Ak by som mohol, urobil by som to už dávno. Ale nemôžem sa donútiť cítiť to k nej. Nemôžem…" Jeho hlas sa vytratil a hlavu si položil do dlaní.

Hermiona si pomyslela, že by mohol plakať, aj keď tomu nič viditeľné nenasvedčovalo. Chcela ho objať, rovnako, ako pred tromi dňami objímala Pansy. Bolo očividné, že tiež trpí. Postavila sa, vykročila naprieč chodbou a zastala priamo pred ním; nevedela, čo presne urobiť, tak položila ruku na jeho plece.

Stuhol a zložil si ruky z tváre. Potom sa na ňu pozrel, jeho oči červené. Hermiona stiahla ruku a až kým sa nepozrel preč, stála nepríjemne blízko pri ňom.

Potom povedala: "No, poďme sa porozprávať. Ty ju nechceš zobrať späť."

Pokrútil hlavou. "Nemôžem. Ja – Ja… robil som, čo som mohol, ale nemyslím si, že je pre ňu dobré žiť so mnou."

"Súhlasím. Pozri, môže zostať so mnou. Aj tak som plánovala ju tu na chvíľu nechať."

V pohľade, ktorý jej potom venoval, sa miešalo prekvapenie s vďačnosťou. "Naozaj?"

"Áno. To posledné, čo potrebuje, je byť ti práve teraz nablízku. Hovorila som s Harrym a Ronom a súhlasili, že mi pomôžu. Chcem ju od teba udržať bokom. Ona si v zásade myslí, že si dokonalý. Nikto na teba nemôže nič povedať. Vyslovila som o tebe jednu negatívnu vec a ona mi skoro odtrhla hlavu. To nie je normálne; vieš, že nie si dokonalý."

Smutne sa uchechtol. "Díky."

"No, vieš, že je to pravda. Nikto nie je dokonalý. Raz ju donútim uvedomiť si to. Chcem pracovať na jej predstave o sebe samej. Ona je oveľa viac než dievča, ktoré sa chce vzdať života iba preto, že ju nejaký chlap nemá rád, a potrebuje to pochopiť. Chcem, aby ťa dosť dlho nevidela, tak dlho, ako to len bude možné."

"Čokoľvek, čo myslíš, že je najlepšie," povedal skleslo.

Hermiona si nespokojne sadla na zem pred jeho stoličku a vzdychla. "Myslím, že to dokážem. Ale nie som si istá. Viem, že to bude ťažké, len dúfam, že som na to pripravená."

"Urobím všetko, čo budem môcť, aby som pomohol," povedal Draco potichu.

Jeho slová, aj keď tiché, boli pre Hermionu ako výkrik, také odlišné od Draca, s ktorým vyrastala a znovu musela potriasť hlavou nad svojou súčasnou realitou. Malfoy sedel v jej chodbe, jej muklovskej chodbe, a ponúkal jej čokoľvek, čo potrebuje. Pravda, bolo to pre jeho priateľku, ktorá sedela v Hermioninom byte, a pravdepodobne si žmolí ruky v nádeji, že ho znovu uvidí, ale aj tak…

Vzdychla. "Nemyslím, že byť nablízku by bolo pre teba dobré."

"Ja to viem, " odvetil, znejúc akosi nahnevane. "Myslel som peniaze. Alebo zásoby. Čokoľvek, čo môžem urobiť."

"Och. No, ďakujem ti. Ale nemyslím si, že to bude potrebné."

"Grangerová, bude to s ňou ťažké."

"To ti poviem."

"Bude naozaj naštvaná, že so mnou nepôjde domov."

"Viem."

"Je veľmi vynaliezavá, ako som predtým povedal. Budeš musieť – "

"Malfoy, ja tomu rozumiem. Bojovala som so smrťožrútmi, pamätáš? Myslím, že Pansy zvládnem."

"Tieto dve veci sú sotva to isté."

Hermiona sa napoly usmiala. "To dobre viem. Ale v tejto oblasti mám nejaké skúsenosti. Pár rokov som bola v Liečiteľskom kurze."

Zdvihol obočie. "Mám tomu rozumieť tak, že nie si Liečiteľka."

"Nie. Nevyšlo to," odvetila rýchlo, netúžila preberať detaily. "Odhliadnuc od toho, pochop, že do toho nejdem úplne naslepo. A Harry a Ron ma už donútili sľúbiť, že si to nenechám prerásť cez hlavu. Prijmem pomoc, ak ju budem potrebovať."

"A kto bude rozhodovať o tom, či potrebuješ, alebo nepotrebuješ pomoc? Ty?"

Pozrel sa na ňu, sedela na zemi vedľa neho  a usmial sa; bol to unavený, zúfalý úsmev, a ona ho ani nevidela, ale myslel ho vážne. "Nepochybujem o tom, že naozaj chceš pomôcť, ani nepochybujem, že veríš, že môžeš. Ani neviem čo povedať. Neexistuje spôsob, akým by som adekvátne vyjadril moju vďaku."

"Ešte som ani nič nespravila. Šetri si pochvaly a vyznamenania, až kým nebudú výsledky."

Zachichotal sa. "Ja ani neviem, čo si mám myslieť, čo mám teraz robiť. Ešte mi nič z toho celkom nedošlo."

"Pokračuj vo svojom živote. Pokús sa, aby to dieča šlo s tebou znova von."

Vytiahol obočie. "Ani si nemyslím, že som ju mal naozaj rád. Iba som potreboval – von. Preč. A ona bola dosť dobrý dôvod."

"Fajn. Tak si choď nájsť iné dievča, s ktorým si vyrazíš."

Pozrel sa na ňu a tentokrát sa aj ona pozerala na neho a usmievala sa. Bol si celkom istý, že mu náhle došlo, ako málo vie o Hermione, kvôli tomu, ako sa cítil citlivo, a váhavo, a vydesene. Vyzerala veľmi odlišne od toho, ako vyzerala v škole – viac uvoľnene – a tiež ako počas vojny, navzdory faktu, že nikdy neboli priatelia.

"Nenechám sa vypoklonkovať. Potrebujem, aby si to vedela. Naozaj mi na nej záleží, naozaj veľmi. Toto je len dočasné."

"Pravdaže, ja to viem, Malfoy. Nechceš ju zo svojho života dostať úplne; ty len od nej na chvíľu potrebuješ pauzu. A ona potrebuje pauzu od teba. Dúfam, že sa bude cítiť lepšie, keď ju nabudúce uvidíš."

"Ja tiež. Budeš ma informovať, ako to s ňou pôjde?"

"Predpokladám, že to môžem urobiť."

"Prosím. Napíš mi o všetkých jej pokrokoch."

Prikývla. "Napíšem. Ibaže ty mi nemôžeš odpísať späť. Neviem, aký účinok by to mohlo mať, ak by uvidela tvoj rukopis alebo tvoju sovu."

Zamračil sa. "Fajn. Čo mám robiť, ak sa s tebou budem musieť nevyhnutne skontaktovať? Povedzme, napríklad, v stave núdze."

"Môžeš použiť metódu okamžitej komunikácie, ktorú využíval Rád počas vojny."

Prisvedčil. "V poriadku." Postavil sa a odčaroval stoličku, potom natiahol ruku, aby pomohol Hermione na nohy. Lenže potiahol o trochu silnejšie a narazila doňho.

"Prepáč!" Povedala náhlivo a odtiahla sa, akoby ju mohol popáliť.

"Moja chyba," odvetil a vyhýbal sa jej očiam.

Chvíľu stáli v chodbe, ani jeden z nich si nebol istý, čo má ďalej urobiť alebo povedať, alebo či naozaj treba niečo urobiť alebo povedať. Draco vyzeral, že je nanajvýš zaujatý obrazom, ktorý visel na chodbe a Hermiona bola sústredená na niekoľko škvŕn na jej dverách. Hermiona nakoniec prehovorila.

"Radšej už pôjdem, pravdepodobne si predstavuje všetky možné scenáre o tom, čo tu robíme." Okamžite to oľutovala.

Draco očervenel, na čo, oproti jeho bledej pleti, naozaj nebol lichotivý pohľad. Niečo zamrmlal a vykročil po chodbe. Urobil dva kroky a otočil sa, jeho rozpaky nezmizli.

"Nepredpokladám, že by si mi dovolila sa s ňou rozlúčiť, že?"

"Nie, mrzí ma to. "

"Dobre." Prikývol si sám pre seba, a usilovne hľadel do zeme. "Ale budeš písať."

"Áno, Malfoy. Teraz už choď."

"Maj sa, Grangerová."

"Maj sa."

Sledovala, ako kráča na koniec chodby a stláča na výťahu gombík "DOLE". Kým čakal, s rukami vo vreckách, nepravidelne poklepkával nohou. Len vtedy si všimla, že má oblečené muklovské oblečenie – sivé nohavice a čierne tričko na gombíky, s dlhými rukávmi vyhrnutými poniže lakťov. Aj keď strávil tri dni obavami o svoju priateľku, stále dokázal vyzerať ako zo škatuľky.

Musel vycítiť jej pohľad, pretože sa otočil. Rýchlo sa pozrela dopredu, no neurobila nič iné, len civela na kľučku. Hermiona počula zvonček, ktorý naznačoval, že prišiel výťah. Začula, ako sa dvere roztvorili, ako urobil dva kroky, aby sa dostal dnu a ako dvere zaklapli. Pevne zavrela oči a otvorila dvere.

ooo

Keď sa Hermiona vrátila, Pansy sedela na gauči. Čakala skoro dvadsať minút. Keď zbadala Hermionu, postavila sa, úzkostlivo pokukovala po osobe, ktorú v skutočnosti chcela vidieť. Hermiona pred ňou zavrela dvere a pozrela sa na ňu.

Pansy si sadla na pohovku a Hermiona si išla po stoličku. Posadila sa a otočila sa k Pansy.

"Neberie ma domov, že?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Prečo nie?"

"Obaja si myslíme, že bude najlepšie, ak chvíľu nebudete vídať jeden druhého."

Pansy pomaly prikývla a vír paniky narastal v jej útrobách. Mohla cítiť, ako jej srdce bije rýchlejšie a zrazu bolo oveľa teplejšie, ako bolo pred chvíľou. "Prečo?"

"Rozrušilo by ťa to. Chce, aby si vedela, že mu na tebe veľmi záleží a chce pre teba to najlepšie. Práve teraz to nie je bývanie s ním. Zostaneš tu so mnou, kým sa nebudeš cítiť lepšie. Dobre?"

Pansy sa zamračila. "Ja- Ja ho chcem vidieť. "

"Uvidíš ho, len nie dnes večer. Alebo možno niekoľko týždňov, či mesiacov. Príde na to."

"Mesiacov?" Vyhŕkla Pansy. "Mesiacov! To nemôžeš myslieť vážne!"

"Myslím. Viem, že sa pravdepodobne na mňa budeš hnevať, ale robím to pre teba."

Pansy si prekrížila ruky a schúlila sa na svojom mieste. Vedela to – vedela to – vedela to. Ale práve teraz tam naozaj nemohla byť. Potrebovala ho, potrebovala ho, nevedela ako byť bez neho. A vedela – vedela – že toto je dobré. Ale zároveň to nenávidela.

"Nenávidím ťa," povedala a vyrútila sa z miestnosti.

ooo

Nasledujúce ráno, potom, čo sa zobudila a mala čas popremýšľať, našla Hermionu pri kuchynskom stole popíjať šálku čaju. Sadla si naproti nej; Hermiona nevzhliadla od novín.

"Nie je pravda, že ťa nenávidím."

"To som rada," odvetila bez toho, aby odtrhla oči od tlače.

"Čo povedal?"

Hermiona položila noviny na stôl, uchopila hrnček oboma rukami a pozrela na Pansy. "Povedal mi veľa vecí. O vás dvoch tiež. Prečo si žila s ním, čo sa stalo." Odmlčala sa a uchlipla si. "Chcem počuť aj tvoju verziu, Pansy. Chcem  pochopiť, naozaj chcem."

Pansy prisvedčila. "Viem."

"Kedykoľvek budeš pripravená rozprávať, som tu. Okej?"

Pansy znovu prikývla. "Čo jedávaš na raňajky?"

"Ovsenú kašu. Chceš, aby som ti pripravila misku?"

"U Draca vždy mávam volské oká a sucháre."

"To nemám. Obávam sa, že to bude len ovsená kaša alebo nič."

"Tak potom ovsenú kašu."

ooo

Prešiel celý týždeň, kým sa Pansy znovu rozprávala s Hermionou. Veľa spala. Keď sa zobudila, chcela jesť, ponevierala sa po byte a pátrala po niečom, čo by mohla robiť, niekedy si pripravila kúpeľ a potom opäť zaľahla.

Hermiona vedela, že je to preto, že má depresiu, tak sa pokúšala byť chápavá, ale začínala klesať na duchu. Požiadala, či by pár týždňov mohla pracovať z domu a jej šéf žiadosť schválil. Ale s Pansy nikam nešla.

Harry a Ron sa cez týždeň párkrát zastavili, aby doniesli jedlo, DVD-čka, alebo aby jej dopriali pauzu. Šla sa prejsť okolo jej bloku, vďačná za jarný vzduch a možnosť byť vonku.

Hermiona sedela za stolom a večerala, keď Pansy prišla a prisadla si. Hermiona sa bez slova postavila a pripravila jej tanier, usadila sa oproti nej a znovu začala jesť.

Pansy sa chvíľu vŕtala vo svojom jedle a potom si vzdychla. "Mali sme sa brať."

Hermionine obočie vyletelo nahor. "Naozaj?"

"Hej," odvetila s neprítomným výrazom v očiach. "Spýtal sa ma, keď sme mali päť a ja som súhlasila. Oznámili sme to našim rodičom a oni povedali, že musíme počkať, kým budeme starší. Ale on dal sľub. Potom, hneď ako sme začali na Rokforte, to naši rodičia urobili oficiálnym. Myslela som, že ich nadchla možnosť mať z krku takú potenciálne komplikovanú vec, ako je svadba ich detí.

"Bolo to dohodnuté?"

"Áno, do tej miery, že obaja povieme, že to chceme. Prirodzene, ak by niekto z nás chcel vycúvať, bolo by to možné, ale ja som vedela, že to nikdy neurobím. My sme… sa pokúsili. Byť naozajstným párom, ale v skutočnosti to nefungovalo. Boli sme takí mladí, a nemali sme potuchy, o čom láska je. Ako môžeš v piatich rokoch vedieť, či chceš s niekým stráviť život?"

Hermiona prikývla, obávajúc sa, že ak by prehovorila, zničila by to, čo dalo Pansy odvahu povedať všetko, čo hovorila.

"Celú školu som ho zbožňovala. Bol dokonalý. Vždy hovoril dokonalé veci, robil dokonalé veci. A bol taký múdry." Pansy sa usmiala. "A bol najkrajším chlapom na Rokforte."

Hermiona nadvihla obočie a usmiala sa. "Mala by som ti povedať, že v tomto ohľade si zaujatá."

"Nesúhlasíš?"

Hermiona sa zasmiala. "Pansy, prinajmenšom v škole som ho nepovažovala za atraktívneho."

"Naozaj?"

"Áno, je to pravda. Som si istá, že nie som jediná, čo to tak cítila. Ale nehádajme sa. Prosím, pokračuj v tvojom príbehu."

Pansy prikývla. "V každom prípade, ako som povedala, skúsili sme to. Vo štvrtom a piatom ročníku. Nefungovalo to veľmi dobre, a on sa na mňa vždy nahneval, ale naozaj som sa veľmi pokúšala. Možno priveľmi. Keď nadišiel šiesty ročník, bola som úplne pripravená byť preňho dokonalá. Ibaže… on sa, veď vieš, pripojil k smrťožrútom a naozaj na mňa nemal čas. Alebo na čokoľvek. Počas Vojny som čakala, kým sa ku mne vráti a keď sa konečne skončila a on sa ma ujal, bola som presvedčená, že sa to stane. Konečne sa zosobášime. Všetko šlo hladko, ale…" Pansy sa pozrela na Hermionu a v kútikoch očí mala usadené slzy. "Nezaľúbil sa do mňa."

Hermiona sa natiahla krížom cez stôl a stisla Pansyinu ruku.

"Aj som to vedela. Jednu noc, keď som si myslela, že ma ide pobozkať a ja, ja som sa naklonila, ale on len povedal moje meno. Povedal niečo v tom zmysle, že mu je ľúto, že ma napadlo, že ma ide pobozkať, že nenávidí, že musí povedať, že nemôže. Potom sa odtiahol, ibaže nie úplne, iba dosť na to, aby som pochopila, vieš? Vedela som, že necíti to isté. A, no, privádzalo ma to do šialenstva.

Len… myšlienky naňho s inou ženou. Stala som sa totálnym fanatikom. Vedela som to, ale bolo som ohľadne toho v pohode. Myslela som si, že ho dokážem získať naspäť. Ak by som mu venovala dosť pozornosti, len mu ukázala, že mi na ňom záleží viac, ako by mohlo komukoľvek inému, uvedomil by si, že sme si boli súdení."

Pansy sa zachichotala. "To sa ale nestalo. Iba som ho dožierala, čo znamenalo, že bol vždy rozčúlený a celý čas na hranici toho, že na mňa vypení. Začal sa mi vyhýbať – niežeby som mu to vyčítala – tak som po ňom začala pátrať. Tajne som sa pozerala do jeho diára, dokonca som ho párkrát sledovala. Ako naposledy."

Začala plakať a Hermiona jej podala vreckovku. "Vedela som, že má rande, ale aj tak som ho prenasledovala. Bola som taká hlúpa! Vytiahla som celú kopu smiešnych obvinení a v zásade som ho donútila povedať mi, čo cíti. Dokonca aj keď som to vedela!" Vysmrkala sa. "Keď to povedal, keď to naozaj, skutočne, nakoniec povedal, cítila som sa prázdna. Nevedela som, čo robiť.

Všetko v mojom živote sa točilo okolo neho, a on proste… povedal nie. Ani neviem, kam som tú noc šla, alebo čo som robila. Potulovala som sa v hmle a ťahalo ma to k tomu mostu. Keď som prišla k sebe, zistila som, že by som mala skočiť. Naozaj som cítila, že môžem, a bude to v poriadku. Nikomu by som nechýbala, ak by som nechýbala Dracovi."

Pansy sa pozrela na Hermionu, jej oči červené a uslzené, ale jasné. "On bol všetko, čo som mala. Prilipla som k nemu po tom, čo zomreli moji rodičia a… a hádam, že sa cez to nikdy naozaj neprenesiem. On bol jednoduch tam. A vedela som, že nemám nič iné. Ale potom som si spomenula, že zbožňujem maľovanie a potom si sa ukázala ty."

Roztrasene sa nadýchla a znovu sa vysmrkala.

Hermiona sa usmiala a postavila sa. Prešla okolo stola a objala Pansy, čo ju znovu donútilo plakať. Hermiona ju len držala a nechala plakať a mohla povedať, že tentokrát to bolo iné. Bolo to viac o odpútavaní sa. Pansy plakala ešte ďalších dvadsať minút, ohromné trhané vzlyky otriasali celým jej telom. Hermiona si nemohla pomôcť, ale plakala tiež.

Keď Pansyine slzy začali ustávať, Hermiona ju posledný krát zovrela a vrátila sa na svoje miesto. Pansy sa vysmrkala ešte trikrát, a potom konečne venovala Hermione slabý úsmev.

"Hermiona - " začala.

"Vieš, čo budeme robiť dnes večer?" Prerušila ju Hermiona. Nepotrebovala, aby sa Pansy ospravedlňovala. Za nič. "Budeme pozerať  sentimentálne romantické filmy, a jesť zmrzlinu a popcorn, až kým nám nebude zle."

Pansy sa zamračila. "To neznie veľmi zábavne."

"Och, ale je, ver mi. A tiež budeme prepierať každého chlapa, ktorý sa nám páčil."

Pansy sa zase zachichotala. "Dobre, poďme na to."

"Skvelé. To už bude dávno, odkedy si mala naozaj dámsku jazdu."

"Áno. Ohnivá whisky a šípky s Malfoyom sa asi nepočítajú, že?"

"Uhm, nie. Dobre, idem po filmy. Chceš ísť?"

"Naozaj?"

"Iste."

"Okej, rada by som išla."

Hermiona sa usmiala. "Vyberieme si štyri filmy a zostaneme hore až do rána!"

Pansy sa tiež usmiala. A cítila sa dobre.

ooo