archiv.hpkizi.sk
20. Ďakujem vám, pán Malfoy
Dievča menom Grangerka
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 29.06. 2010
Téma: Dievča menom Grangerka

A Girl Called Granger

Preklad: Jimmi

Beta-read: Cyrus

Napísala: AnneM.Olivier

Stav: Súhlas s prekladom

Povedala, že sa volá Grangerová. Poznal jedno dievča menom Grangerová. Mohlo by to byť to isté dievča? Bola na dovolenke a vyzeralo to, že dali jej izbu niekomu inému. V skutočnosti ju dali Dracovi Malfoyovi. Vráti ju a ona ju príjme? Zamilujú sa?

http://www.fanfiction.net/s/3828376/20/A_Girl_Called_Granger

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-18

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Art credit: Pri tvorbe banneru použité obrazy: Lights of Amalfi, RedVineyards Of NapaVal.  

 



Kapitola 20

 

Ďakujem vám, pán Malfoy

 

Povedať, že Hermiona stratila rovnováhu, vo viac než jednom význame, by bolo pomerne miernym tvrdením. Už bola v šoku z toho, že skoro spadla z rebríka. A zistiť, že to bol Draco Malfoy, kto ju zachytil a že to boli jeho ruky na jej zadnici, ju skoro vyslalo do vývrtky.

 

Zatlačil ju späť na rebrík a ona zliezla dole. Hermiona sa otočila a Draco bol povážlivo blízko pri nej. Sladko sa usmial a povedal: "Ahoj, Grangerka."

 

"Čo tu robíš?" spýtala sa zúfalo, keď hľadela do jeho bridlicovo šedých očí a cítila všetko to dôverne známe chvenie v podbrušku.

 

"Ako je vidieť, podával som ti knihy a potom metličku na prach a potom si skoro spadla a na to som ťa zachytil. Ešte nejakú informáciu ti môžem poskytnúť?" odvetil so slabým úsmevom. Bože, stále ju miloval. Len pozerať sa na ňu, tak zblízka, cítiť jej parfum, vidieť to svetlo v jej očiach a bolo mu jasné, že bol viac než len zamilovaný. Stále ju miloval.

 

"Myslela som si, že si moja asistentka," riekla Hermiona, keď si priložila ruku na hruď a snažila sa trochu cúvnuť, len aby zistila, že ju rebrík tlačí do chrbta. Bola taký driečny. Ešte väčšmi, pomyslela si. Dívala sa na ten úsmev, ktorý mu prekrížil tvár a bolo jej jasné, že tá láska, ktorú k nemu pred všetkými tými mesiacmi cítila, nezoslabla. Mohol stále cítiť to isté?

 

"Očividne tvoja asistentka nie som. Chcela by si, aby som vyliezol tam hore a dal ti dole tú hnusnú pavučinu?" spýtal sa. Bol tak blízko. Jeho vôňa opájala.

 

"Ja to zvládnem," odvetila. Obišla jeho telo, zdvihla metličku na prach a začala znova liezť na rebrík. V skutočnosti chcela zakričať: ´Čo tu robíš?´, ale namiesto toho ho nechá, aby sa ujal vedenia. Nechá ho povedať jej, čo tu robil.

 

Keď vyliezla späť na rebrík, jednou rukou sa chytil jeho bočnej strany, aby ho upevnil a druhou rukou, s dôvernosťou, prešiel k jej nohe. Bola to z jeho strany zámienka pre prípad, že by spadla. V skutočnosti sa chcel jej nohy dotknúť.

 

Dotyk jeho ruky na jej lýtku ju privádzal do šialenstva. Keď sa načiahla, aby utrela tú pavučinu, nechal ruku cestovať po jej lýtku nahor k druhej strany jej kolena. Znova pustila metličku a pozrela na neho. Zasmial sa. Stále s rukou na jej kolene, vytiahol druhou prútik a odstránil tú prekliatu pavučinu.

 

"To ťa nenapadlo, že nie?" spýtal sa.

 

"Myslím, že nie," povedala, skoro ako keby bola zadýchaná. Dala ľavú nohu o jednu priečku nižšie a potom pravú. On mal ruku stále na jej pravej nohe a keď urobila krok smerom dole, jeho ruka sa nepohla a teraz bola skoro na jej stehne, pod jej sukňou. Namiesto toho, aby zahrala pohoršenú, zostala tak ako bola, tvárou k stene, stále na rebríku.

 

"Ideš dole, Grangerka?" spýtal sa. Trochu sa otočil, tak aby sa mohol na ňu pozrieť.

 

"Čo tu robíš?" spýtala sa, keď sa na neho zvrchu pozrela. Proste to musela vedieť.

 

"V tejto chvíli ťa obchytkávam. Mám ruku pod tvojou sukňou, ako vieš," dal ruku preč a oboma rukami chytil boky rebríka. "Poď dole, Grangerka, skôr než spadneš a trošku si pokecáme, než začne schôdza správnej rady."

 

Pohla sa nadol, ale on nepohol svalom. Keď sa jej nohy konečne dotkli podlahy, bol tak blízko pritlačený k jej telu, že sa dokonca nemohla ani otočiť.

 

S telom pevne pritlačeným k jej chrbtu sa predklonil dopredu a povedal jej do ucha: "Chýbala si mi."

 

Nechala hlavu klesnúť na jednu z priečok rebríka. On mal ruky stále na jeho bokoch. Jej ruky sa presunuli, takže teraz boli nad jeho a dotýkali sa ho. Ten najdlhší okamih nič nepovedala. Znova povedal, nežne, do jej ucha, tak aby každé slovo pošteklilo jej pokožku: "Grangerka, si tam? Počuješ ma?"

 

"Počujem ťa," odpovedala pokojne, hoci sa tak necítila.

 

"Otoč sa, Grangerka," prikázal.

 

"Nie," odvetila.

 

"Prečo nie?" spýtal sa, kým dýchal na jej krk. Vlasmi ho šteklila v nose. Priložil pery na jej krk, či boli vítané alebo nie. Ak sa urazila, potom ho môže prekliať neskôr.

 

Pobozkal ju na krku, tesne pod uchom, tak nežne že si skoro pomyslela, že si to predstavuje. Nakoniec povedala: "Nemôžem sa otočiť, pretože si príliš blízko."

 

"Ach," zašepkal so znalým smiechom. Pohol sa od nej a keď sa konečne otočila tvárou k nemu, všetka krv sa jej vohnala do tváre, ktorá bola červená a rozpálená. Všetka jeho krv sa nahnala niekam inam.

 

"Čo tu robíš, Malfoy? A tým tu myslím Beckfordov dom," znova sa spýtala.

 

Skôr než mohol odpovedať, vošla jej asistentka a povedala: "Schôdza správnej rady už začína, Hermiona."

 

"Vďaka, Catherine," riekla Hermiona. Pohla sa, že odíde z knižnice, aby zamierila do jedálne a povedala: "Prosím, neodíď, kým sa neporozprávame, Draco. Tak dlho som sa chcela s tebou porozprávať, len ma nenapadlo, že budeš chcieť o mne počuť. Prosím, zostaň."

 

"Zostanem, a v skutočnosti urobím niečo lepšie," povedal, prešiel k nej a zobral ju za ruku, ktorá sa triasla. Pevne ju chytil a priložil si ju k hrudi. "Pôjdem na tú schôdzu s tebou."

 

"Ach, to nemôžeš, je to neverejné zasadanie pre členov správnej rady Múzea domu Beckfordovcov. Máme prerokovať otvorenie domu, ktoré je naplánované v týždni po tom ďalšom," povedala váhavo, zízajúc na svoju ruku, ktorú stále on držal. Pustil jej ruku a pohol sa smerom k jedálni. Prebehla popri ňom a tesne predtým, ako prešiel cez obývačku, aby vošiel do jedálne, povedala: "Vážne, Draco, nemôžeš ísť dnu."

 

Uškrnul sa. "Tak ma sleduj," a prešiel skrz. Už tam bolo usadených niekoľko členov rady.

 

Pán Dodds, kurátor hlavného múzea, sedel v čele stola. Zamával na Hermionu. "Nájdi si svoje miesto, Hermiona. Na každom kresle sú menovky."

 

Rozhliadla sa po svojom mene, a našla ho, hneď vedľa menovky, na ktorej stálo: ´Draco Malfoy´. Nedôverčivo na neho pozrela, ale on sa len znova uškrnul a nadvihol obočie.

 

Odsunul jej kreslo, aby sa posadila a potom ju zasunul k stolu. Usadil sa vedľa nej. Keď všetci prišli, vypočuli si, ako pán Dodds rozpráva o ich nádejach pre budúcnosť Beckfordovho domu a o tom, čo mali na otvárací týždeň naplánované. Kým rozprával, Draco sa naklonil k Hermione a povedal potichu, tak aby ho nikto iný nepočul: "Odviedla si znamenitý kus práce, Hermiona, a mala by si byť pyšná."

 

To pre ňu znamenalo viac než pochvala, ktorú jej v poslednej dobe ktokoľvek iný udelil. Keď sa jej pán Dodds spýtal, či chce niečo dodať, pokrútila hlavou, že nie. Pán Dodds sa zasmial a povedal, že to je úplne prvý raz, čo rozosmialo tiež všetkých ostatných.

 

Keď sa schôdza ukončila, všetci prišli k nej a gratulovali jej. Draco sa držal v úzadí, stále na svojom mieste a čítal materiál, ktorý dali každému členovi rady. Keď všetci konečne opustili miestnosť, Hermiona sa otočila, aby sa pozrela na toho blond muža, ktorý sedel za stolom a predstieral, že je úplne zabraný do čítania. Čo tu naozaj robil? Bolo to tak dávno. Vrátil sa? Bude ju znova chcieť? Takmer sa ho na to na rovinu spýtala, keď vošla dnu jej asistentka a povedala: "Hermiona, prišla moja mama a na chvíľu dieťa postráži, takže keď mám teraz voľné popoludnie, vadilo by ti, keby som si šla urobiť nákupy na poslednú chvíľu? Nemala som čas niečo nakúpiť na Vianoce, pri starostlivosti o dieťa a múzeum a všetko."

 

"Nie, to je skvelé. Vezmi si na zvyšok dňa voľno," povedala Hermiona dievčaťu.

 

"Vďaka, uvidíme sa zajtra, dobre? Určite si zajtra vezmeš dieťa?" spýtala sa.

 

"Áno, povedala som ti, že vezmem," odvetila Hermiona.

 

Draco sa postavil. "O čom toto bolo?"

 

"Chce, aby som zajtra opatrovala dieťa, to je všetko. Teraz mi prosím povedz, prečo si tu?" spýtala sa.

 

"Poviem ti to pri obede, radosť moja, ale ty vyber miesto," riekol.

 

"Prečo si tu?" opýtala sa znova.

 

"Trpezlivosť je cnosť," odvetil.

 

"Ktorá mne očividne chýba, takže prosím, povedz mi, prečo si tu, okrem toho, že si tu bol kvôli tej schôdzi." Mala pocit, že už si nevie rady.

 

Prikročil k nej a pomaly sa dotkol jej pleca, končekmi prstov prešiel po látke jej blúzky, aby sa nimi dotkol jej prstov. Nezovrel jej ruku celkom, jeho špičky prstov len zostali na jej. "Povedz mi, prečo si myslíš, že som tu. Nie, dovoľ mi to upraviť, povedz mi, prečo chceš, aby som tu bol."

 

"Chcem, aby si povedal, že si mi konečne odpustil," povedala tak smutne, že to skoro lámalo jeho srdce.

 

"Neodpustil," odvetil. Hlava jej poklesla. Rukou prešiel pod jej bradu a zdvihol jej hlavu dohora. "Neodpustil som ti, pretože nebolo čo odpúšťať. Obaja sme urobili zopár bláznivých vecí; ty viac než ja, ale to neznamená, že ťa stále nemilujem."

 

"Ty ma miluješ?" spýtala sa.

 

"Možno," riekol, ukročil od nej a dodal: "A čo ten obed?"

 

Prikývla a vybehla z izby, len aby vbehla späť a povedala: "Musím to povedať pánovi Doddsovi a potom si zobrať kabát. Stretneme sa vonku, na príjazdovej ceste. Hneď tu budem."

 

Vyšiel von, s ľahkosťou v kroku, ktorú necítil taký dlhý čas. Odpustil jej, ale ona nepotrebovala vedieť, že niekedy o nej zmýšľal zle, a teda že jej odpustil. Ušetrí ju zbytočných výčitiek. Jeho dnešný cieľ bolo zistiť, či dospela a dozvedieť sa, či sa dokáže konečne viazať. Ak dokáže, potom možno majú stále šancu na šťastný život.

 

Vybehla von prednými dverami a z ničoho nič sa jej vyzula topánka. Nohou vkročila do malého snehového záveja a zakliala pod nosom. Prišiel k nej a povedal: "Po toľkej dobe máš stále problémy s topánkami?"

 

"Áno, zdá sa tak," mrzuto odvetila. Sklonila sa a zdvihla topánku. Oprela sa o jeho plece a dala nohu späť tam, kam patrila, do svojej topánky, a povedala: "Vadilo by ti, keby sme sa zastavili najprv u mňa doma, musím niečo skontrolovať."

 

"Ty šoféruješ, a tak sa môžeme zastaviť kdekoľvek chceš," odvetil. Jej ruka prešla pomaly z jeho pleca na jeho rameno a držala sa rukáva jeho kabátu. Chcela sa chytiť jeho ruky. Keby sa chytila, čo by to znamenalo? Tak dlho sa nevideli. Skôr než mohla situáciu viacej preskúmať, chytil ju za ruku on a povedal: "Kde máš auto?"

 

"Môžeme sa k môjmu domu premiestniť a potom ísť priamo do hostinca. Je tam príjemná malá reštaurácia," vysvetľovala.

 

Nijako zvlášť sa mu do toho hostinca ísť nechcelo, z mnohých dôvodov. "Prečo ti niečo neukuchtím v tvojom dome?"

 

"Nie, myslím, že nie."

 

"Prečo, nedôveruješ mi, že môžem byť v tvojom dome? Nechceš ma tam?" spýtal sa, nemal ďaleko k urazeniu.

 

Naozaj nemohla prezradiť, prečo nechce jesť vo svojom dome, ešte nie. Musela si byť istá, že sa chystá zostať, najprv. "To nie je tým. Len je tam neporiadok, pretože som v poslednej dobe bola príliš zaneprázdnená, aby som upratala. Nemusíme ísť do toho hostinca. Vo vedľajšej dedine je vážne skvelá reštaurácia, ale je to muklovský podnik, takže tam budeme musieť ísť autom a je to odtiaľto asi tridsať minút, pretože je to vo vedľajšej dedine."

 

"To bude fajn, ak budeš šoférovať ty. Ja som sa sem dnes premiestnil," priznal.

 

Usmiala sa a povedala: "Nechaj ma premiestniť sa k môjmu domu, samú a zobrať moje auto a potom ťa tu vyzdvihnem. Nie je dôvod, aby sme obaja museli ísť do môjho domu. Len som si myslela, že si tu autom, keď som sa spýtala, či sa tam najprv nemôžeme zastaviť." Zamávala mu a odmiestnila sa.  Nemal inú možnosť ako na ňu počkať.

 

Objal sa rukami, aby sa chránil pred chladom a  jej asistentka vybehla von prednými dverami. "Prepáčte mi, slečna, smiem vám položiť pár otázok?" spýtal sa Draco.

 

"Samozrejme, pán Malfoy," odvetilo to mladé dievča. "Volám sa Catherine Brownová," informovala ho, keď k nemu vystrela ruku.

 

"Milé, že vás spoznávam," povedal Draco. "Smiem sa spýtať, ako poznáte moje meno?"

 

"Od Hermiony, veľa o vás rozprávala," priznala mladá žena.

 

To bolo nádejné, pomyslel si Draco. "Čo o mne hovorila?"

 

Usmiala sa. "Že ste muž, ktorého miluje, samozrejme."

 

To Draca šokovalo. Povedala iným ľuďom, že ho miluje. Draco sa spýtal. "Máte na mysli, že som bol muž, ktorého milovala?"

 

"Nie, to som nemyslela. Mám sa stretnúť so svojím manželom, máte ešte nejaké otázky?" spýtala sa so slabým úsmevom.

 

"Myslím, že nie, ďakujem vám," povedal Draco.

 

"Potom sa rozlúčim a ďakujem vám, pán Malfoy!" odvetila Catherine, keď utekala po príjazdovej ceste.

 

Sledoval, ako to mladé dievča uteká preč a usmieval sa tak široko, že by si niekto mohol pomyslieť, že niečo chystá. Nuž, mal niečo za lubom. Chcel vyhrať späť srdce ženy, ktorú miloval a ktorá očividne milovala jeho a chcel sa s ňou pred Novým rokom oženiť. Inak nech sa nevolá Draco Malfoy a ona nie je dievča menom Grangerka.

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

uf...vydychla som si:)zeby sa to konecne dostalo na tu spravnu cestu? dufam ze za tych par kapitol co zostavaju do konca to uz nedohnoja:D prosim prosim nech to nedohnoja :D dakujem za novu kapitolu...a tak neskutocne rychlo :D

Bohajeho, zas už ta Grangerka někam odběhla! Měl by ji držet za ruku a nepouštět. Zkušeností na to má dost. *;-)

Že by měla doma šesti/sedminedělní mimčo? No, už to tak vypadá...

Pěkný překlad. Díky.

S chutí čtu každý další kousek téhle FF-novely a užívám si to. Je to super odreagovávačka.
A jak tu bylo řečeno - Draco by měl Hermionu chytit a nepouštět, neboť má soustavně zaječí úmysly. Ale o čem bysme pak v těch zbylých kapitolách četly, že? :-)

No tak teď už to musí dopadnout dobře ne???a hlavně dost brzy ale asi bude zajímavý, jak bude Draco reagovat na to, že má dítě. Nebo to tak aspoň vypadá.

Už se blíží konec, co? Povídka je to dobrá a při skvělém překladu...
díky, Jimmi.

Dracovi tedy trvalo dost dlouho, než se rozhoupal k nějaké akci, ale pak už to stálo za to. Taky si myslím, že Hermiona před ním schovává miminko a jsem zvědavá, kdy to praskne a kdo koho při té příležitosti prokleje ;-)

úžasná povídka, krásná kapitola, vynikající překlad :o))
doufám že se už mezi ně nikdo nevloží

pekne vyzerá to ,že by sa to mohlo dostat na dobru cestu....
dufam,že sa to nejak nezmrví ...
no ved uvidíme dalšie kapitoly....vdaka za preklad...

Bude mimčo nebo nebude? To je nervák. :D

Díky moc!

tak maju spolu dieta alebo nie...hmmm...ja si myslim ze ano...no vyzera to fajn ale ak maju to dieta Draco bude asi zurit ale ako vzdy uzaasne

Prehľad článkov k tejto téme:

AnneM.Olivier: ( Jimmi )13.07. 201026. Späť v Taliansku
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.07. 201025. Dnes ťa milujem viac než včera
AnneM.Olivier: ( Jimmi )11.07. 201024. Kto je na prvej, nie, Čo je na druhej
AnneM.Olivier: ( Jimmi )10.07. 201023. A čo máš v tom košíčku, dievčatko?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )09.07. 201022. Ak na začiatku neuspejete, skončite
AnneM.Olivier: ( Jimmi )08.07. 201021. Kam sa tentoraz podela tvoja topánka?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )29.06. 201020. Ďakujem vám, pán Malfoy
AnneM.Olivier: ( Jimmi )28.06. 201019. S pozdravom, Hermiona
AnneM.Olivier: ( Jimmi )27.06. 201018. Ktorým smerom šla, George?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )26.06. 201017. Ako stráviť Vianoce
AnneM.Olivier: ( Jimmi )25.06. 201016. Zoznámte sa s rodičmi
AnneM.Olivier: ( Jimmi )24.06. 201015. Čo je toto za darček?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )23.06. 201014. Prehliadka s plnou obsluhou
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.06. 201013. Máš chuť na hento?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )20.05. 201012. Zimná krajina divov
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.05. 201011. Veselé sviatky
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.05. 201010. Niet času rozlúčiť sa
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.04. 20109. Mohol by som tancovať celú noc
AnneM.Olivier: ( Jimmi )28.03. 20108. Zaslúžiť si odmenu
AnneM.Olivier: ( Jimmi )23.03. 20107. Kamkoľvek, len nie do múzea
AnneM.Olivier: ( Jimmi )17.03. 20106. Kávu, čaj alebo mňa?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )14.03. 20105. Čo tak snívať
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.03. 20104. Obraz a sľub
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.03. 20103. Výlet do viníc
AnneM.Olivier: ( Jimmi )04.03. 20102. Večera s cudzincami
AnneM.Olivier: ( Jimmi )03.03. 20101. Izba s výhľadom
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )02.03. 2010Úvod k poviedke