archiv.hpkizi.sk
9. Mohol by som tancovať celú noc
Dievča menom Grangerka
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 16.04. 2010
Téma: Dievča menom Grangerka

A Girl Called Granger

Preklad: Jimmi

Betta-read: Cyrus

Napísala: AnneM.Olivier

Stav: Súhlas s prekladom

Povedala, že sa volá Grangerová. Poznal jedno dievča menom Grangerová. Mohlo by to byť to isté dievča? Bola na dovolenke a vyzeralo to, že dali jej izbu niekomu inému. V skutočnosti ju dali Dracovi Malfoyovi. Vráti ju a ona ju príjme? Zamilujú sa?

http://www.fanfiction.net/s/3828376/8/A_Girl_Called_Granger

Dramione  (Romantika)

Rating: PG-18

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Art credit: Autor obrazu pri kapitole: S. Sam Park, Pri tvorbe banneru použité obrazy: Lights of Amalfi, RedVineyards Of NapaVal



Kapitola 9

Mohol by som tancovať celú noc

Zvyšok popoludnia strávili v spoločnosti ostatných. Draco a Hermiona s nimi prehliadku dokončili a po celý ten čas sa držali za ruky. Dokonca od nej ukradol ďalší prostý božtek. Keby jej mohol ukradnúť srdce, ukradol by. Miloval, aká bola nadšená a rozradostnená nad všetkými tými rôznymi maľbami a sochami a dokonca aj nad moderným umením, ktoré Draco považoval za hrozné.

Našťastie pre ňu, "gobelíny z 15. storočia" si nechali na koniec prehliadky, takže bola spokojná. Bola skutočne, naprosto a absolútne šťastná. Videla tie gobelíny, mala rada Draca Malfoy a zdalo sa, že ona sa mu páči tiež. Nebola jednoducho šťastná malá čarodejnica?

Skupina čakala na autobus, kým ich pred múzeom vyzdvihne. Prišla k nej jej matka a usmiala sa. "Čo je, mami?" spýtala sa Hermiona, keď jej opätovala úsmev.

"Draco je zaujímavý mladý muž, nemyslíš?" vyhýbavo sa vyzvedala jej matka.

"Áno, matka, zrejme si to myslím," odvetila Hermiona, keď štuchla matku do pleca a zasmiala sa.

"Idete vy dvaja dnes do opery?"

Draco sa postavil za obe dámy a riekol: "Napadlo mi, že by sme šli tancovať. Vážne nemám rád operu." Prešiel za Hermionu a objal ju okolo pása ako verejný prejav náklonnosti. Nie tak verejný ako tie bozky predtým, ale stále verejný. Pocítila povedomé brnenie v bruchu a pomyslela si, že sa asi jej prsty na nohách skrútili.

Hermiona, ktorá bola otočená tvárou k matke, si zahryzla do pery, aby skryla svoj úsmev a nadvihla na matku obočie, ako keby jej vravela ´pozri na nás´. "Tanec znie úchvatne," odvetila pani Grangerová, keď odišla od dvojice a prešla k autobusu, zdieľajúc dcérin obdiv k tomu mužovi.

Hermiona sa v jeho náručí otočila a povedala: "Tanec?"

"Prečo nie, nohy máš," zasmial sa, "a počul som, že máš rada topánky."

"Som hrozný tanečník. Nemám žiaden šarm či ladnosť pohybu," oznámila.

"To čo do pekla znamenalo?" spýtal sa so smiechom.

"To povedal mojím rodičom môj učiteľ baletu, keď som mala osem," odvetila s úsmevom. "Naozaj nechcem ísť tancovať."

"Potom opera?"

"Nebesá, nie," a navrhla, "možno by sme sa mohli navečerať hore v izbe alebo niečo také prosté." Vedel, že bola bystrá. Ten nápad sa mu páčil. "Mali by sme ísť, inak nám znova ujde autobus," zavtipkovala Hermiona.

"Prvé zmeškanie autobusu pre nás dopadlo dosť dobre," dumal.

"Pravda, ale vážne sa chcem vrátiť do hotela. Potrebujem sa umyť, a potom chcem ísť nákupy, kúpiť si niečo pekné, čo si dnes večer oblečiem," priznala.

"Kúpiš si nové topánky?" žartoval.

"Mohla by som," odtiahla sa od neho a nastúpila do autobusu. Nastúpil hneď za ňou.

Sadla si na prázdne sedadlo na konci a on sa posadil vedľa nej. Sedeli tam, nepovedali ani slova. Otočila sa, pozrela sa na neho a usmiala sa. Otočil sa, pozrel sa na ňu a usmial sa.

Otočili sa, pozreli na seba súčasne a zasmiali sa. Nakoniec Hermiona povedala: "Toto je surrealistické. Ty a ja? Čo to je, Malfoy?"

"Príjemné rozptýlenie?" navrhol.

Zamračila sa. Bola pre neho rozptýlením. "Toto je pre teba len pekné malé prázdninové povyrazenie?" spýtala sa, vo všetkej vážnosti, znelo to skôr ako vyhlásenie než otázka.

On by to celkom takto nepovedal. "Nie, pretože v skutočnosti nie som na prázdninách, nemyslím, že by som to takto klasifikoval," odvetil.

Otočila hlavu a po zvyšok cesty do hotela pozerala von z okna.

Keď boli späť pri hoteli, Hermiona sa postavila a pokúsila sa vyjsť z autobusu, ale bola v pasci. Draco sa ešte musel postaviť. Pozrela sa na neho a povedala: "Prepáč, ale nemôžem odísť, pokiaľ neodídeš ty."

Pozrel sa na ňu, postavil a riekol: "Si na mňa nahnevaná?"

"Nie naozaj, nie, prečo?" klamala.

"Nie som idiot, na rozdiel od všeobecnej mienky."

"No tak; vypadnime z autobusu, skôr než tu zostaneme," prosila.

"Prečo si nahnevaná?"

"Pretože si myslíš, že toto je len prázdninový románik," tentoraz odpovedala po pravde.

"To som povedal?" spýtal sa zmätený.

Pretlačila sa popri ňom a vyšla z autobusu. Nasledoval ju. Dobehol ju skôr, než vošla do hotela. "Ako by si toto nazvala? Boli sme spolu uplynulých pár dní, zasmiali sme sa, užívali si spoločnosť toho druhého, podelili sa o pár bozkov. Nestačí to?" vyhlásil. "Chcem povedať, myslel som si, že niekto, kto bol zasnúbený toľkokrát ako ty, spozná vzťah, keď naň dôjde."

Premohol ju nesmierny smútok a pripadala si trochu trápne. Mal pravdu. Toto nebolo nič. Po tomto týždni asi jeden druhého ani neuvidia. Riekla: "Choď hore do izby. Uvidíme sa neskôr. Podľa všetkého si potrebujem kúpiť nové topánky." Odišla so zamávaním a falošným úsmevom, keď kráčala po ulici. Zabočila za roh, ale on bol stále vonku a sledoval ju. Keď bola z jeho dohľadu, rozbehla sa. Bežala cez ulicu, po ďalšej uličke, posadila sa na lavičku vedľa nádvoria malého starého kostola a mala na krajíčku plač, ale nerozplakala sa. Bolo by smiešne prelievať slzy nad vzťahom, ktorý sa nikdy neudial.

Rozhodol sa ísť za ňou. Práve zabočil za roh, keď ju zbadal prejsť cez cestu a vojsť na to nádvorie kostolíka. Sedela na lavičke, chrbtom k nemu. Vyzerala smutná. Zase povedal toľko nesprávnych vecí. Musel tú situáciu napraviť. Premiestnil sa späť do hotela, bolo mu jedno, či ho nejakí muklovia uvidia. Mal toho veľa na práci.

Hermiona sa rozhodla, že ´oslava ľútosti´ skončila, takže sa postavila a vrátila sa do toho obchodíka, kde predtým kúpila šatku a sandále. Kúpila si veľmi pekné zelené šaty a jedny nové topánky. Kúpila si náramok a vrátila sa do hotela. Naozaj sa nechcela pripraviť vo svojej izbe, pretože tam asi bol on. Šla do izby Marilyn a spýtala sa jej, či sa tu môže prezliecť. Marilyn s bratom sa dnes večer nechystali ísť do opery.

Dala si sprchu a potom sa prezliekla do svojich nových šiat. Nechala si vlasy dlhé a rozpustené a obzrela si svoj odraz v zrkadle. "Nie také zlé, stará dievka."

Pohla sa po chodbe práve v čas, aby si všimla svoju matku zavesenú o rameno profesora Kuminského. Smiali sa. Hermiona si pomyslela, že spolu vyzerajú sladko. Zrazu dostala nápad. Rozbehla sa k mame a povedala: "Smiem si ju na chvíľu požičať, profesor?" Prikývol. Jej matka s ňou podišla ďalej po chodbe.

"Vyzeráš nádherne, srdiečko," riekla jej mama.

"Ty tiež," odplatila sa Hermiona. "Mami, ide profesor Kuminský na tú okružnú plavbu na konci týždňa?"

"Nuž, áno, miláčik, myslím, že väčšina hostí z hotela si rezervovala ten istý zájazd ako my, takže všetci na tú plavbu idú po jednom týždni tu v Taliansku. Prečo?" spýtala sa pani Grangerová.

"Myslela som, že sa tej plavby vzdám," uviedla, keď ju prerušila jej matka.

"Ale, Hermiona, potrebuješ tieto prázdniny presne tak veľmi ako ja."

"Pravda, ale myslím, že by som ťa trochu obmedzovala, ak chápeš, čo tým chcem povedať. A myslím, že by som asi rada išla do tvojho nového domu a všetko tam pre teba pripravila," odvetila.

"To nie sú prázdniny," dohadovala sa pani Grangerová.

"Pre mňa budú. Budem mať pekný týždeň nerušenej samoty, plus urobím niečo pekné pre svoju matku, ktorú ľúbim tak ako nikoho."

Hermiona ju objímala, keď toto vravela. Naozaj chcela, aby bola jej matka šťastná a pomyslela si, že sa možno niečo pekné rozvíja medzi ňou a profesorom. Tiež naozaj na tú plavbu nechcela ísť, hlavne preto, že nešiel Draco. Jej matka si prenajala malý domček na obrovskom veľkostatku, o čom povedala Hermione dnes ráno a naozaj by ho rada pre mamu pripravila, aby tam mohla po svojej dovolenke bývať.

"Ak si si istá, potom myslím, že je to skvelý plán," odvetila jej mama a znova objala svoju dcéru. "Naozaj by som mala ísť. Nechcem prísť neskoro na operu a myslím, že by si mala zamieriť do našej izby. Draco usilovne pracoval na vašej večeri."

Hermiona zamávala svojej matke a profesorovi Kuminskému na rozlúčku a kráčala k ich apartmánu. Mala by zaklopať na dvere? Veď napokon to bola jej izba, ale aj tak zaklopala.

Otvoril dvere. Vyzeral tak driečne. Mal na sebe béžové letné nohavice a bielu košeľu. Vlasy mu padali trochu do očí. Chytil ju za ruku a zaviedol do "ich" apartmánu. Pozrel sa na jej šaty a povedal: "Páni, vyzeráš absolútne úchvatne, Grangerka a vidím, že máš nové topánky, pekný pokus."

Riekla, "snažila som sa," a vošla ďalej do izby, len aby zrazu zastala, keď zbadala obraz Mila Artemisa z jeho vily opretý o stenu.

"Malfoy, čo tu robí ten obraz? Berieš ho so sebou späť do Londýna?"

"Nie, ty ho berieš," riekol, vyšiel na balkón, kde bol stôl prestretý vínom a jedlom.

Nenasledovala ho, takže bol prinútený vrátiť sa do izby. "Nie si hladná?" spýtal sa.

"Nemôžeš mi dať ten obraz!" vykríkla.

"Mám iný názor. Môžem, dám a už som ti ten obraz dal," riekol jej, prešiel k nej, chytil ju za ruku a vyviedol von na balkón. Celú cestu bola otočená k tomu obrazu. Keď bola vonku, pokúsila sa natiahnuť krk, aby ešte raz nazrela dnu na ten obraz, ale on použil prútik, zatvoril balkónové dvere a zhasol svetlá v izbe.

"Atmosféra," vyhlásil, keď sa na neho čudne pozrela.

"Fajn, venujem ti moju nehynúcu pozornosť," odvetila, "ale vážne, nemyslím, že môžem prijať nejaký obraz, čo má takú cenu. Takže, ak chceš, aby sme ho na chvíľu vystavili v múzeu, myslím, že to bude báječný plán."

"Je mi jedno, čo s ním urobíš, pretože už patrí tebe," nedal sa, kým jej nalieval víno.

Začali jesť, "prosím povedz mi, prečo si bola predtým na mňa taká naštvaná."

"Je to hlúpe," riekla, "a ja nechcem zničiť náš večer. Odchádzaš o pár dní, takže musíme využiť čo najviac spoločného času, pretože sa možno dlhý čas znova neuvidíme."

"Ach, takže takto to je?" spýtal sa, keď si odhryzol.

"To je to, čo mi došlo z tvojho vyhlásenia," začala.

Naozaj odhodil vidličku a povedal: "Vážne neviem, čo som kedy povedal! Povedz mi to, osviež moju pamäť." Naozaj bol zmätený.

Hermiona sa pozerala do taniera. "Nič. Len si povedal, že toto bolo pekné rozptýlenie a ja úprimne súhlasím. Je to pekné malé rozptýlenie." Hermiona vzhliadla k nemu a on na ňu hľadel tak uprene, že jej bolo horúco a zmätene. Pozrela sa znova na svoje jedlo, hrala sa s vidličkou, ale v skutočnosti nejedla.

"Grangerka, nemyslel som to tak, ako to vyznelo. Ja som len občas prostoreký. Myslím, že toto je pekné rozptýlenie od môjho každodenného života, a prosím poskytni mi trochu bežnej zdvorilosti a pozeraj sa na mňa, keď ti toto hovorím," riekol, keď hodil servítku do svojho taniera. Pozrela sa na neho. "To neznamená, že sa s tebou nechcem vídavať po tom, čo sa vrátime do Londýna. Keď tvoja plavba skončí, mám v pláne sa s tebou spojiť, ak to bude prijateľné."

"Myslím, že to prijateľné je, ale ja už na tú plavbu nejdem. Mama mi dnes ráno povedala, že si konečne prenajala domček, ktorý je na obrovskom veľkostatku, hneď za mestom," objasnila, "takže ma napadlo, že strávim ten druhý týždeň svojej dovolenky tam, dám ho do poriadku, presťahujem ju, zamestnám svoju mágiu, tak povediac." Usmiala sa.

Tiež sa usmial. Vedel niečo, čo ona očividne nie, ale nemyslel si, že jej to teraz povie. Nechá ju zistiť toto tajomstvo vlastnými silami, keď pôjde "zamestnať svoju mágiu´ na matkinom novom dome.

Postavil sa a prešiel k nej. Vzhliadla k nemu. "Chcela by si si zatancovať, Grangerka?"

"Ty si táraj, nie je tu žiadna hudba," riekla zmätená.

"Hudba je vždy, len musíš počúvať." Chytil ju za ruku. Potiahol ju pravou rukou za jej ľavú a jeho ľavá ju pevne objala okolo pása. Začal ju húpať sem a tam. "Počuješ vietor, Grangerka? Hrá melódiu, na ktorú môžeme tancovať." Odtiahol ju od stola.

"Počula som, že zvuk prechádzajúcich áut hrá pieseň, na ktorú tiež môžeme tancovať," odvetila. Stále ju húpal sem a tam, keď si ju pritiahol bližšie k sebe.

"Počuješ tú sovu v diaľke? Spieva nám pieseň." Pritiahol si ju ešte bližšie, položil si jej ľavú ruku, ktorú mal stále zovretú pevne vo svojej pravej, na svoju hruď. Bola teraz tak blízko, že si oprela hlavu o jeho hruď.

"Počujem tlkot tvojho srdca. Hrá rytmus, na ktorého počúvanie by som si určite mohla zvyknúť," vravela, nepozerala pritom na neho. Pustil jej ruku a objal ju pevne oboma rukami. Posunula ruky z jeho pliec na jeho hruď. Prestala sa pohybovať, a rovnako aj on. Bála sa na neho pozrieť. Nie preto, že by sa bála, čo v jeho očiach uvidí, ale pretože sa bála, že on uvidí to, čo ona mala vo svojich. Nikdy sa s nikým takto necítila, nie takto rýchlo a nie takto intenzívne.

Odtiahla sa od neho. "Prepáč mi, musím na sekundu odísť," a vošla do izby. Prešla do svojej spálne, zatvorila dvere a posadila sa na posteľ, aby premýšľala.

Stál tam, vonku na balkóne, pripadal si ako blázon, že tam stojí takto sám. Myslel si, že si celkom pekne zatancovali. Do pekla, mohol by s ňou tancovať celú noc. Vošiel do apartmánu, prešiel k jej dverám a chcel zaklopať, keď sa otvorili.

"Malfoy! Vystrašil si ma," povedala, dvere držala otvorené.

"Tak si povedala predtým," ostro odvetil. Potom, nevedel, čo ho to popadlo, ale zdvihol ruku a dvere roztvoril ešte viac. Urobil krok dopredu a ona o jeden cúvla. Pripadal jej ako dravec. Chytil ju za obe zápästia a pritiahol jej telo k svojmu. Pobozkal ju dôrazne a prudko na pery, len na pár sekúnd. Pustil ju, a otočil sa k odchodu, respektíve ona tak predpokladala.

Namiesto toho zatreskol dvere a urobil dva rýchle kroky, aby sa znova dostal k nej, chytil ju za pás a pobozkal ešte raz, tentoraz dokonca násilnejšie. Trochu zjemnil svoj bozk, keď cítil, ako sa jej ruky ovinuli okolo jeho krku. Prestal ju bozkávať, pustil ju, otvoril dvere, chytil ju za ruku a bez slova ju zaviedol na gauč. Obaja sa posadili.

"Ujasnime si jednu vec. Nehľadal som vážny vzťah. Nestarám sa, či sa ožením alebo také podobné hlúposti. Môj obchod sa uzavrel v ten prvý večer, a predĺžil som pobyt len, aby som bol s tebou, ale nie som si istý prečo. Toto je pre mňa tiež podivné, Hermiona. Viem, že si myslíš, že toto všetko je príliš veľa, príliš skoro a na rovinu, ja si to myslím tiež."

Pokúsila sa ho prerušiť, ale on jej v skutočnosti priložil ruku na ústa. "Zvykli sme jeden druhého nenávidieť. Pochádzame z rozdielnych svetov a rozličnej výchovy. Ty si ako slnko a ja som ako mesiac, ale vieš čo, koho to zaujíma? Mňa nie. Chcem zistiť, kam toto povedie. Toto nie je pekné rozptýlenie. Klamal som o tom. Mala by si už vedieť, koľko klamem. Teraz smieš hovoriť."

"Smiem hovoriť?" dumala, skoro posmešne. "Ďakujem ti, Malfoy. Teraz ty počúvaj. Bola som trikrát zasnúbená, čoho si si iste vedomý. To posledné skončilo len pred šiestimi týždňami. Prišla som sem kvôli mojej mame, nie aby som našla romantiku. Bolo mi jednu, či ešte niekedy nejaký romantický vzťah nájdem. A určite som ho nehľadala s tebou, ale veci sa dejú z nejakého dôvodu. Ani pre mňa toto nie je len prázdninový flirt. Musím ti povedať pravdu, nikdy predtým som sa takto necítila." Dokončila svoju malú reč, a pozrela sa na jeho ruku, ktorá zrazu držala jej ruku.

Načiahol sa druhou rukou a položil jej ju na tvár, pomaly stiahol až na krk. Predklonil sa a pobozkal na ústa, potom na čeľusť, potom na krk. Jeho ruka cestovala nadol k jej hrudi, zostala nad prsníkmi, na jej holej pokožke. Bál sa riskovať ďalej. Zaklonila sa na gauči a on sa predklonil a pritlačil sa na ňu svojou hruďou. Jeho pery znova našli jej, a pobozkal ich a otvoril ich, aby ju pobozkal hlbšie. Posunul sa tak, že sa opieral o opierky gauča a svojimi rukami na jej chrbte si ju pritlačil k sebe. Chcel sa s ňou v tejto chvíli pomilovať. Vedel, že by nemal, ale bolo to, čo chcel. Znova sa posunul, takže sa opieral o celý gauč a ona teraz ležala cez jeho telo. Bozkávala ho s jedným zámerom. Čo to bolo za zámer, nevedel, ale páčilo sa mu to. Presunula sa nabok, takže už viacej nebola na ňom. To sa mu nepáčilo. Aspoň že jej pery zostali na jeho. Položila jednu svoju nohu ľahko medzi jeho. Tak toto sa mu vážne páčilo.

Hermiona sa konečne odtiahla, ťažko dýchajúc. Povedala: "Čo je? Myslel si si, že s tebou budem mať sex tu na gauči s možnosťou, že každú chvíľu vojde do izby moja mama?"

"Človek dúfať môže," s úsmevom odvetil a pokúsil sa posadiť. Posadila sa skôr než on a napravila si sukňu.

Postavila sa. "Veľmi dobre bozkávaš, Malfoy. Blbé, že som to nevedela vtedy v škole. Možno by som ti dala druhú šancu, keby som to vedela."

Upravila si vlasy, keď sa po nej načiahol. Ušla spod jeho pazúrov a on schmatol látku jej šiat. "Musíš byť rýchlejší, keď ma chceš chytiť, Malfoy."

Otočila sa, aby vyšla na balkón a on vstal tak rýchlo, že ju schmatol zozadu, ani nevedela, že tam je, až kým necítila jeho ruky okolo svojej hrude.

Zašepkal jej do ucha. "Je to pre teba dostatočne rýchlo? Vieš čo, Grangerka, myslím, že ťa nechcem pustiť. Čo na to povieš?"

"Poviem, že nie vždy dostaneš to, čo chceš," odvetila, trochu zaklonila hlavu, aby sa na neho pozrela.

"Dostanem. Ja vždy dostanem to, čo chcem, len počkaj a uvidíš," a pustil ju. Presunul sa znova von, hneď za ňou a opäť sa posadili.

"Nenávidím, že ti to musím povedať, ale už nemôžem zostať až do štvrtka. Volal mi môj právnik a musím sa vrátiť do Londýna."

"Ach," bolo všetko, čo dokázala vymyslieť povedať. Odpila si ďalšie víno, aby zaplnila prázdnotu v rozhovore, ktorá nasledovala.

"Takže, to, čo ti navrhujem, je, že len čo sa vrátiš zo svojho ozdobovacieho malého výletu do nového domu tvojej mamy, ty a ja by sme mohli ísť na poriadne rande, niečo pekné a romantické," navrhol.

"Toto je pekné a romantické," odporovala.

"Tiež pravda, ale myslím, že zvládnem dokonca lepšie, ak dostanem šancu. Čo povieš, Grangerka?"

"Vieš, že si ma znova nazval Hermiona, predtým, na gauči," oprela si bradu o ruky.

"A toto je dôležité, lebo?" podpichoval.

"Len postreh, takže čo si sa ma to pýtal? " Hermiona naklonila hlavu nabok a sladko sa usmiala.

Vzdychol si. "Celkom som zabudol. Niečo o tom, že ma nútiš zabúdať slová len čo opustia moje ústa." Nalial si ďalšie víno.

"Spomínam si," odvetila. "Pýtal si sa ma, čo si myslím, o poriadnom romantickom rande."

"Vážne? Aká je tvoja odpoveď?" Chytil ju za jednu ruku a hladil ju palcom.

"Myslím, že by to mohlo byť skvelá dohoda," odpovedala, položila svoju voľnú ruku na tú ruku, ktorá bola na jej a voľne ju držala.

"Ty si číslo, Grangerka," žartoval. Postavil sa, prešiel k nej a povedal. "Nevrátime sa na ten gauč a nepomuchľujeme sa ešte trochu?" Chytil ju za ruku. Prikývla a bežala do izby, on za ňou. Obaja zastali, keď zbadali Hermioninu mamu a profesora Kuminského ukradnúť im ich nápad. Hermiona vykríkla a vybehla späť na terasu, Draco hneď za ňou.

Prehla sa v páse od smiechu. "Tak to bolo nečakané!"

Chytil ju za plecia, aby ju postavil, ale smial sa tiež. "Tvoja mama je pobehlica. Teraz chápem, po kom to máš," riekol s úškrnom. Udrela ho do ruky.

"Čuš," vyšplechla, a nakukla cez sklo na dverách. "Ani si nemyslím, že vedia, že sme vošli dnu. Ešte sa nenadýchli." Oprel sa vedľa nej, jeho tvár tak blízko, že sa ich líca dotýkali.

"Hnusné," odvetil.

Znova ho udrela a potom ho objala. "Myslím, že sa len premiestnim do svojej izby. Uvidím ťa skôr, než zajtra odídeš?"

"Radšej by si mala," odsekol, pobozkal ju na líce práve, keď sa ´odpraskla´ preč. Radšej by ju mal prekliato skoro vidieť, inak sa asi samovoľne vznieti. Ešte raz nazrel dnu cez sklo a povedal: "Ó, nie je to také hnusné," a potom sa premiestnil do svojej vlastnej spálne.


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Hurá! Na tohle jsem čekala... Krásné rozptýlení v pracovním dni. *;-) Díky!

Bolo by smiešne prelievať slzy nad vzťahom, ktorý sa nikdy neudial. - ´oslava ľútosti´ - To sa mu nepáčilo. ... Tak toto sa mu vážne páčilo. - "Len postreh, takže čo si sa ma to pýtal?" "Celkom som zabudol. Niečo o tom, že ma nútiš zabúdať slová len čo opustia moje ústa." - To je vývoj! *:-D

domček, ktorý je obrovskom veľkostatku - vypadla předložka (u, při, součástí...)
Díky, má to byť na.

Ale Delusion ma baví viac :D Toto je len taká záloha.

Inak tipujem, že ten statok bude jeho. Toto sú už kapitoly, ktoré som odmietala čítať prípadne som zabudla, ak som na ne nazrela.
Delusion ta baví viac? to fakt? Ja som to sice precitala cele, ale presne si to nepamatam... Marí sa mi, že tipujes správne, ale bude to trosku komplikovanejsie... :)) A ja som ti zabudla podakovat, tak teda dakujem :))) a to na, sorry ja som si nevsimla... :)))
Cyrus, to som zblbla ja, presne viem kedy - keď som našla tú tvoju druhú poznámku ohľadne statku a vracala som sa nazad opraviť to prvé.

Delusion je tvorivejší preklad, je to niečo iné, hráš sa s tým - toto je AnneM. Klasika, jednoduchosť, niečo na odreagovanie. Ale z Delusion je už len 6 kapitol myslím.

Tahle povídak je super. Taková zatím oddechová. Líbí se mi to a těším se jak se bude vztah vyvíjet dál, až se vrátí zpět do Londýna. Děkuji za překlad
Tak od tejto poviedky očakávam len oddych. Žiadne náročné témy na uvažovanie, len romantika a láska a totálny happyend. Dúfam, že ma nesklame.
no to já taky doufám. Potřebuju něco na oddech. Přece jen Broken je super ale oddechnout se u něj moc nedá. Tak ale snad tohle bude pouze romantika.

Uf, to by bolo faux pas, keby si ich všimli. :) Diky moc.

úžasná kapitolka, prostě perfektní
Draco je úžasný a Hermiona taky, ale teď se to zamotá, že??
krásný překlad

úžasná kapitolka, prostě perfektní
Draco je úžasný a Hermiona taky, ale teď se to zamotá, že??
krásný překlad

Ani by mě moc nepřekvapilo, kdyby ten velkostatek taky patřil Dracovi. :) Děkuji za překlad a obetování, ty kapitoly se nějak protahují, aby nakonec neměly délku Broken. :D

Tak to byla krásná tečka za dnešním večerem...Draco se opravdu snaží, moc se mi to líbí!

Haha .. Tak ten koenc jsem vážně nečekala xD .. Moc pěkná kapitolka :) ...

ttoto je super!!!! ale ja uz musim ist spat :D

Prehľad článkov k tejto téme:

AnneM.Olivier: ( Jimmi )13.07. 201026. Späť v Taliansku
AnneM.Olivier: ( Jimmi )12.07. 201025. Dnes ťa milujem viac než včera
AnneM.Olivier: ( Jimmi )11.07. 201024. Kto je na prvej, nie, Čo je na druhej
AnneM.Olivier: ( Jimmi )10.07. 201023. A čo máš v tom košíčku, dievčatko?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )09.07. 201022. Ak na začiatku neuspejete, skončite
AnneM.Olivier: ( Jimmi )08.07. 201021. Kam sa tentoraz podela tvoja topánka?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )29.06. 201020. Ďakujem vám, pán Malfoy
AnneM.Olivier: ( Jimmi )28.06. 201019. S pozdravom, Hermiona
AnneM.Olivier: ( Jimmi )27.06. 201018. Ktorým smerom šla, George?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )26.06. 201017. Ako stráviť Vianoce
AnneM.Olivier: ( Jimmi )25.06. 201016. Zoznámte sa s rodičmi
AnneM.Olivier: ( Jimmi )24.06. 201015. Čo je toto za darček?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )23.06. 201014. Prehliadka s plnou obsluhou
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.06. 201013. Máš chuť na hento?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )20.05. 201012. Zimná krajina divov
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.05. 201011. Veselé sviatky
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.05. 201010. Niet času rozlúčiť sa
AnneM.Olivier: ( Jimmi )16.04. 20109. Mohol by som tancovať celú noc
AnneM.Olivier: ( Jimmi )28.03. 20108. Zaslúžiť si odmenu
AnneM.Olivier: ( Jimmi )23.03. 20107. Kamkoľvek, len nie do múzea
AnneM.Olivier: ( Jimmi )17.03. 20106. Kávu, čaj alebo mňa?
AnneM.Olivier: ( Jimmi )14.03. 20105. Čo tak snívať
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.03. 20104. Obraz a sľub
AnneM.Olivier: ( Jimmi )06.03. 20103. Výlet do viníc
AnneM.Olivier: ( Jimmi )04.03. 20102. Večera s cudzincami
AnneM.Olivier: ( Jimmi )03.03. 20101. Izba s výhľadom
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )02.03. 2010Úvod k poviedke