Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 1. O partneroch a elixíroch

„Hermiona? Hermiona!“ Hermiona Grangerová sa strhla a začala žmurkať ponad stôl. Oproti nej sedel Ron Weasley, ktorý s podráždeným výrazom na tvári si náhlivo pchal do tašky práve dokončenú domácu úlohu z Elixírov. Hermiona si uvedomila, že boli poslednými študentmi vo Veľkej Sieni, čo znamenalo, že si zasa raz čítala počas celých raňajok, a že je najvyšší čas pobrať sa na hodinu.

„Prepáč Ron. Len som si pozerala kapitolu, s ktorou dnes začíname.“

„Jasné, jasné.“ Povzdychol si, zatiaľ čo vychádzal z Veľkej Siene, „Už dva dni nerobíš nič iné!“ Prižmúril oči a podozrievavo sa zahľadel na jej tašku. „Koľkokrát si tú kapitolu čítala?“

„Dosť nato, aby som vedela, o čo v nej ide!“ odpovedala vyhýbavo. „Kde je Harry?“

Ron sa zamračil nad jej pokusom o zmenu témy.

„Musel sa vrátiť do klubovne po knihu, ktorú si zabudol... Hermiona, koľkokrát si to čítala?“ zopakoval.  Pocítila, ako jej do líc stúpa červeň.

„Päťkrát... “

Ron vydal neveriacky tón.

„Je to veľmi náročná kapitola!“ bránila sa.

„Ako si dokážeš nájsť čas na to, aby si to čítala toľkokrát? Máš tak veľa hodín, povinnosti hlavnej prefektky a aby toho nebolo málo, hlúpe prípravy na MLOKy, ktoré nám všetci učitelia naložili...“

„Ron, veľmi dobre vieš, že ak chcem, aby ma prijali do Výcvikového programu pre liečiteľov, musím mať z Elixírov vynikajúce výsledky,“ pripomenula mu. Podobný rozhovor už viedli mnohokrát a to boli len v polovici prvého polroka.

Hermiona podozrievala Rona, že sa správal tak detinsky len preto, že mal problém vyrovnať sa s tým, že o menej než rok bude musieť začať žiť dospelácky život. Flákal svoje prefektské povinnosti, odkladal svoje domáce úlohy ešte viac ako predtým, ustavične sa ponosoval, keď dostal na akúkoľvek prácu alebo povinnosť navyše.

„To som už párkrát počul,“ poznamenal sarkasticky. „Ale teraz, keď si sa už stala expertkou na... hm...“

„Partis Sensus.“ Dokončila s jej typickou, prekliato skúšanou, ale (podľa jej názoru) obdivuhodnou trpezlivosťou.

„Och, jasné. Partis Sensus.  Možno by si si so mnou mohla preopakovať učivo. Totiž, nech som sa snažil akokoľvek, v mojom rozvrhu som si nenašiel voľné miesto, aby som si to poriadne preštudoval.“ Ron jej venoval víťazoslávny úsmev, nad ktorým pretočila oči.

„Tú kapitolu si si neprečítal a teraz odo mňa chceš, aby som ti povedala, o čom bola,“ pretlmočila Hermiona, keď zostupovali schodiskom ku žalárom. Ron sa na ňu usmial širokým očarujúcim úsmevom a Hermionine srdce jemne poskočilo. City, ktoré k Ronovi prechovávala, sa pomaly vytrácali, avšak občasnému pokĺznutiu sa nedalo vyhnúť. Najmä keď prestal byť taký vyhúknutý, vlasy si nechal narásť tak, že sa mu teraz vlnili za ušami a konečne sa naučil kontrolovať svoju kedysi výbušnú, nestálu povahu.

„Pred tebou nič nezatajím Hermiona. No tak, máš 30 sekúnd na to, aby si ma svojím výkladom očarila. Hovor!“

Hermiona si hlboko povzdychla, odhrnula z očí uvoľnený pramienok vlasov, skryla pobavený úsmev rezignácie a začala recitovať všetky vlastnosti a využitia elixíru, ktorý sa chystali so Snapeom študovať.

„Partis Sensus je viac známy pod menom Elixír empatie. Medzi tými, ktorí sa napijú z jednej várky elixíru sa vytvorí dočasná citová väzba, ktorá im umožní cítiť to, čo ten druhý. Je to veľmi nápomocné v Liečiteľstve. Dovoľuje to Liečiteľom vedieť, či im pacienti, ktorých lieči, klamú, alebo niečo zatajujú, alebo robia niečo, čo spomaľuje liečbu.  Je to neuveriteľne zložitý elixír. Na jeho výrobu sa vyžaduje extra presné dávkovanie, napriek tomu žiadne dva elixíry nie sú úplne rovnaké. Preto musia ľudia piť z tej istej dávky, aby sa medzi nimi vytvorilo puto.“ Konečne sa dostali ku dverám do Snapeovho žalára a Hermiona vzhliadla k Ronovi s povytiahnutým obočím.

„Chápeš?“

„Jasné,“ povedal sarkasticky. Vošli dnu a napokon sa usadili, Ron vedľa Seamusa Finnigana a Hermiona za prázdny stôl. Po chvíli sa dverami do triedy dovalil strapatý, zadýchaný Harry s okuliarmi nakrivo. Hodil na Rona a Hermionu rýchly unavený úsmev, ktorý bol dostatočne rozkošný, aby sa Lavender Brownová protivne rozchichotala a sadol si na stoličku najbližšie k dverám, vedľa Nevilla Longbottoma.

Do učebne nakoniec prišli aj poslední oneskorenci a všetci čakali viac-menej potichu, v prípade chrabromilčanov ustráchane,  na svojich miestach na Snapeov príchod. Niekoľko minút po začiatku hodiny dnu vošiel Draco Malfoy. Jeho ľadové oči rýchlo preleteli triedu a jeho črty skrivil arogantný úsmev.  Hermiona v mysli zastonala, keď si uvedomila, že jediné voľné miesto v miestnosti je práve to vedľa nej. Malfoy sa pomaly a pokojne vydal smerom k jej lavici a spustil sa na stoličku,  prekvapujúco, bez akejkoľvek potreby uraziť ju. Stotinu sekundy neskôr Snape prihrmel do triedy a podišiel k jeho stolu.

„Dnes začneme s elixírom Partis Sensus... Partis Sensus je zložitý elixír, ktorý ďaleko presahuje schopnosti skoro všetkých rokfortských študentov a s ktorým majú veľké problémy aj tí najnadanejší,“ vyštekol. „Aby sa to všetko ešte zhoršilo, riaditeľ mi práve oznámil, že  MLOKy  boli presunuté na skorší termín, čo ma núti pozmeniť môj plán na tento rok. To znamená, že nemáme dosť času prejsť si poriadne  teóriu výroby tohto elixíru pred tým, ako sa do neho pustíme. Zostáva mi len dúfať, že ste si kapitolu prečítali a pochopili ste charakter elixíru, pretože už dnes začneme s jeho prípravou.“ Žalárom sa ozval skupinový vzdych a Hermiona sa cítila potešená sama sebou ešte väčšmi ako zvyčajne. Vrhla nevraživý pohľad na Malfoya vedľa seba, ktorý, nanešťastie, nevyzeral ani trošku rozčarovaný alebo namrzený Snapeovým oznamom. Z jeho výrazu sršalo iba pobavenie.

„Aby sme ušetrili môj vzácny čas, nebudeme sa teraz zaoberať hlúpou výmenou partnerov, ktorú tak zbožňujete. Pracovať budete s tým, s kým sedíte. Začnite!“ Snape zatlieskal, čím zastavil akúkoľvek vlnu protestov. Hermiona sa zamračene obrátila k Malfoyovi, dúfajúc, že sa jej v tvári značí aspoň kúsok z jej znechutenia.

„Takže, Grangerová,“ zatiahol, keď prehovoril po prvýkrát odvtedy, čo arogantne vstúpil do miestnosti. „Vyzerá to tak, že dnes ráno nemáš veľmi dobrú náladu... Zabudli sme si prečítať kapitolu, však?“ Rozhorčene otvorila ústa pripravená vypustiť z nich  prvú urážku, ktorá ju napadne.

„Pravdaže som nezabudla!“ zvolala. „Naopak, myslím, že by bolo priveľa dúfať, že si si ju prečítal TY!“

„Na čo by som, pre Merlina, strácal čas na také zbytočné hlúposti, keď ho môžem stráviť oveľa...“  pozrel sa ponad svoje plece a skoro neprístojne sa uškrnul, „príjemnejšie...“  Hermiona sa  takisto otočila a uvidela Pansy Parkinsonovú, ktorá Malfoyovi natešene kývala a hlúpo sa chichotala. Hermiona potlačila hroziace pokrčenie pliec a odtlačila svoju stoličku od lavice.

„Stačí, ak sa mi nebudeš pliesť do cesty, Malfoy.  Nedovolím ti zničiť mi elixír len preto, že si bol príliš zaneprázdnený bozkávaním svojej  nechutnej priateľky a neprečítal si si tú prekliatu kapitolu.“ Povedala a zamierila ku skladu prísad, kde Snape vykladal tie, ktoré budú potrebovať.

Malfoy potichu pozoroval, ako berie rôzne fľašky a skúmavky s prísadami do rúk a nesie ich spať ku lavici. Vôbec, šomrala si v duchu, sa jej nepokúsil pomôcť. Opatrne ich položila na stôl a ponorila sa do svojej knihy Elixírov, kde mala pedantne označenú stranu s návodom na výrobu elixíru. Rýchlo preletela pokyny a napokon zdvihla zrak, len aby zbadala Malfoya starostlivo a zručne vážiť prvé prísady.

„Myslela som si, že si si tú kapitolu neprečítal!“ zvolala s panikou v hlase, keď si predstavila, že jej známka z Elixírov závisí na neinformovanom nevšímavom Dracovi Malfoyovi.

„To som nikdy nepovedal.“ Odpovedal jej, kým starostlivo vážil mleté dračie pazúry, ktoré následne na to spokojne pridal do kotlíka. Pozrel  na ňu s arogantným úškrnom.

„Vieš Grangerová, niekedy mám pocit, že ma podceňuješ.“ Hermiona potriasla hlavou a siahla po ďalšej prísade.

„Akosi si nemyslím, že je to možné, Malfoy.“