Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola sedem: Priznania na streche

(O chvíľu neskôr)

Časť 1: Z dôvodov, ktorým nerozumel

Keď Draco tlmene započul Grangerovej posledné slová, v jeho hlave nebolo pochýb, že sa musí rýchlo ukryť. Pretože nebol čas na niečo efektné, uspokojil sa úboho vykonaným Splývacím zaklínadlom (cz: Zastírací kouzlo), vďaka ktorému splynul s bielou stenou práve, keď sa dvere 211 chaoticky rozleteli. Rozzúrený čarodejník so strapatými vlasmi a jazvou na čele v tvare blesku vystrelil von a prešiel popri ňom.

Harry Potter bol taký rozčúlený, že si nevšimol, že steny zvonka izby vyzerajú trochu inak - a náhodou bol na podlahe umiestnený pár drahých čiernych topánok, jedna pevne na zemi, druhá zdvihnutá na stene.

Draco bol vďačný za ignoranciu a totálnu hlúposť Svätého Pottera. Ten blb mal šťastie, že ho kvôli tomu, čo povedal o jeho matke a najlepšej priateľke, nepreklial - bolo treba všetku jeho silu, aby to neurobil. Za ním sa dosť hlasne zavreli dvere a o menej než tridsať sekúnd sa otvorili znova. Krívajúca Grangerová v nemocničných šatách (biele nohavice a biely vršok s gombíkmi... a príšerné oranžové ponožky, ktoré s použitím kúzla uplietla jeho matka) vybehla z izby opačným smerom a počuteľne plakala.

Napriek všetkému, čo Draco počul, a napriek tomu, že poznal pravdu o tom, čo urobila, aby zachránila Pansy, stále bol rozpoltený medzi tým urobiť to, čo je správne a tým, čo bolo bezbolestné.

Správne: dohnať ju a povedať jej, že si cení, ako bránila jeho matku. Ach, a poďakovať jej za záchranu Pansy.

To by bola správna voľba.

Bezbolestné: predstierať, že sa nič nestalo, a že nikdy nič nepočul.

To by bola ľahká voľba, nesprávna voľba.

Nakoniec vyhrala tá správna, ale len o vlások.

Dopekla s ním za to, že má svedomie.

Po tom, čo na seba umiestnil lepšie Splývacie zaklínadlo, zaklínadlo, čo zakrylo aj jeho nohy, Draco tú čarodejnicu nasledoval, ale dával pozor, aby udržiaval dostatočnú vzdialenosť. Po prvý raz vo svojom živote si Draco Malfoy pripadal ako vyšinutý sliedič. Len sa čudoval, kedy jeho život dosiahol toto konkrétne nové minimum.

Dospel k záveru, že za to mohli všetci.

Prečo vôbec bol vo Sv. Mungovi, bola chyba jeho otca.

Uprostred noci sa Lucius zase zrútil a pokúsil sa zhodiť sám seba zo schodiska. Zastavil ho domáci škriatok tým, že odlevitoval jeho telo. Ten čin samotný mu vyslúžil niekoľko dní vo svojom súkromnom apartmáne u Sv. Munga, kde sa bezútešne prechádzal a rozprával s víglami, keď nebol nadopovaný elixírmi.

On zhodou okolností minulú noc strávil na Manore (vďakabohu), pretože matka bola kvôli otcovi veľmi znepokojená. Po tom zrútení si vzal deň voľna a zostal so svojou rozrušenou matkou, ktorá dozerala na svojho manžela, až kým na svitaní neupadol do nepokojných driemot. Namiesto odpočívania ako normálny človek, šla rýchlo skontrolovať Grangerovú, pretože: "včerajšok bol pre ňu dlhý a ja len chcem vedieť, ako sa jej darí..."

Prečo stál pred Grangerovej izbou pätnásť minút, kým sa hádala s Potterom, bola Pansyina chyba.

"Budem mimo mesta niekoľko dní... sľúb mi, že ju budeš kontrolovať."

"Blaise a matka sedia u nej každý deň."

"Len ju skontroluj... prosím."

Nedokázal jej odmietnuť.

Po tom, čo z prvej ruky videl jej najhoršiu spomienku, naozaj nevedel, čo povedať, takže nepovedal nič, vôbec. Tá spomienka sa prehrávala v jeho hlave rovné tri dni. Pri pekných pár príležitostiach mu z nej bolo veľmi zle, ale stále nič nepovedal. Keď videl takú silnú osobnosť ako Pansy Parkinsonová, ktorá stratila celú svoju rodinu, a k tomu ju násilne pripravili o panenstvo – potichu zanariekal.

Bol to zázrak, že vôbec dopadla tak normálne ako dopadla - nuž, to nebola celkom pravda. Vytrpela si, súkromne a verejne. Po tom, čo sa vrátila z Austrálie, dlhý čas balansovala na hrane príčetnosti. Draco si pamätal, keď Pansy praskla. Pamätal si tú veľmi deštruktívnu a pôžitkársku Pansy, ktorá šla z výtržnosti do výtržnosti, snažiac sa niečo vymazať zo svojho života. Pamätal si nahnevanú Pansy, ktorá zničila všetko, čo malo niečo spoločné s jej matkou, V tom čase nerozumel jej správaniu, ale teraz - teraz to všetko dávalo zmysel. Ona jednoducho preniesla ten hnev, ktorý sa v nej z toho znásilnenia usídlil, na svoju matku. A akokoľvek veľmi s ňou súcítil, viac než kedy predtým, prial si, aby zbadal tie príznaky skôr.

Blaise zbadal, ale on ho jednoducho ignoroval.

Napokon, medzi nimi bolo citové puto.

Dracovi úprimne záležalo na Pansy, najviac ako sa dalo. V skutočnosti sa mohol odvážiť tvrdiť, že ju miloval ako sestru. Pravda, nezaobchádzal s ňou tak, ako by mal, ale jednako; bola súčasťou jeho rodiny. A bolo jej ublížené; hrozne. Ale pravda z toho, čo sa stalo v Austrálii, spôsobila, že jej porozumel lepšie. Pochopil, prečo sa tak veľmi zmenila, prečo dospela, a prečo sa vždy snažila ukryť svoju krehkosť. V jeho srdci nastala k Pansy nová úroveň rešpektu a obdivu, rovnako ako náhla potreba chrániť ju, pretože ju neochránil, keď ho potrebovala najväčšmi.

Nuž, Grangerová ju ochránila...

A pokiaľ šlo o ňu, dobre, tá skala nezáujmu v jeho mysli prestala existovať.

Nemohol povedať, že mu na tej čarodejnici záležalo, nie, ale pociťoval k nej novo nájdený rešpekt a uznanie.

"Ach, bože, čo som to urobila?" Tie slová ho prenasledovali.

Premýšľal o tých istých slovách, keď utekal so Snapom z Rokfortu po fiasku v šiestom ročníku; a ten výraz hrôzy a strachu na Grangerovej tvári bol zrkadlovým obrazom jeho. Urobila niečo, čo on nikdy nemal odvahu urobiť... urobila niečo bez rozumného vysvetlenia... a urobila to kvôli niekomu, komu pred tým okamihom bola srdečne ukradnutá.

Takže ju posledné tri dni chodil kontrolovať.

Zvyčajne spala, keď strčil hlavu do jej izby. Draco nikdy nezostával dlho, pretože sa vždy prehadzovala v spánku, keď vošiel do izby. Bolo to, ako keby podvedome vedela, že tam je a sleduje ju. Draco si nebol istý, ako sa mu to podarí v ten deň, keď bol jeho otec v nemocnici, bez toho, aby vzbudil podozrenie, ale matka mu poskytla dokonalú príležitosť.

"Draco... Harry Potter je teraz s ňou tam hore a ja mám obavy. Choď sa uistiť, či je v poriadku."

Ten fakt, samozrejme, bol dobrým dôvodom pre obavy jeho matky.

Draco si stále nemohol v hlave zrovnať to, že je sama a bez priateľov. Ale po troch mučivých minútach hlúpeho flirtovania s čarodejnicou za prijímacím pultom, dospel k tomu, že uveril historkám svojej matky a najlepšej priateľky. Okrem Pansy, matky a Blaisa, ju navštívili len traja ľudia.

Traja.

A nikto, to vedel, ju nenavštívil len preto, aby ju pozdravil.

Od nehody na Marquette Manor sa na aurorskom oddelení toho držalo veľmi veľa pod pokrievkou. Okrem zamestnancov oddelenia, samotného ministra, a tých, ktorým výrazne dôveroval (ako hlavný žalobca bol Draco zahrnutý v dôvernom kruhu, príliš k jeho radosti), nikto iný nevedel o následkoch tej nehody na oddelenie. Aurori boli rozzúrení na jeho potrestanie, alebo z jeho nedostatku, a všetko sa napälo. A nech sa akokoľvek snažil, Draco zistil, že je nemožné vyhnúť sa tomu a len si počkať, kým sa ten zmätok prevalí.

Nie keď to zahŕňalo do neba volajúci pokus ututlať to.

Grangerová jednoducho musela byť opustená tým najpopulárnejším, hoci nie vysoko zaradeným, aurorom na ministerstve, všakže?

Keby bol ktokoľvek iný na Potterovom mieste, okamžite by s ním skončili a v Dennom prorokovi by sa o ňom vypisovali hrozné príbehy; príbehy tak zničujúce, že by nikdy nebol schopný získať na ministerstve iné zamestnanie.

Ale nie, to nebol obyčajný chlapík, ktorý opustil svoje miesto. Nie, to bol Harry zasraný Potter, zázračný chlapec a záchranca čarodejníckeho sveta. A kvôli tomu mimo oddelenia aurorov, ministra, a tímu liečiteľov, ktorý ju dávali dokopy, nikto na ministerstve nevedel o tom, čo sa udialo medzi ich hrdinom a Grangerovou.

A kým ho to nekonečne privádzalo do zúrivosti, to, z čoho mu začala unikať para z uší, bolo rozhodnutie schváliť použitie pamäťových kúziel na akéhokoľvek aurora, ktorý by bol v podozrení, že odhalí informácie o tej nehode, ktorá bola zrazu zaregistrovaná ako prísne tajná, novinárom. To v skutočnosti znamenalo, že mali povolenie použiť Obliviate na všetkých tých aurorov, ktorí zachránili Grangerovú, pri obyčajnom podozrení a bez dôkazov. Keď o tom začul, dohliadol na to, aby z toho Blaise vyviazol so svojimi spomienkami. Vďaka skoro trojmesačnému nároku na dovolenku, ktorý si vytvoril v priebehu rokov, jeho najlepšiemu kamošovi sa z toho podarilo dostať, hoci ostatní aurori nemali toľké šťastie.

Ale keď Draco sledoval plačúcu ženu, nezáležalo mu na tom, kto bola alebo koho reprezentovala. Áno, Draco Malfoy zistil, že ho ide rozhodiť z tej neslýchanej nespravodlivosti, ktorú jej vykonali. A vedel presne prečo. Bol to viac než týždeň od tej nehody, a dôsledky opustenia Potterom boli stále viditeľné.

Kým tu pokrivkávala (bez modrín) a bola odsúdená k sadre, rovnako ako k nemocničnej posteli, Pottera poslali na nútenú dvojtýždňovú dovolenku, kde odpočíval a trávil voľný čas s priateľmi a svojou priateľkou, bezpochyby. Potter si pospinkával zatiaľ čo každý na tom prekliatom oddelení musel pracovať nadčas, aby zatajil jeho chyby, kým to ktokoľvek v médiách zachytí. Na toľkých použili Obliviate, aby ho chránili. A tak veľa hodín z posledných šiestich dní Dracovho života bolo premrhaných tým, že vykonával kontrolu škôd namiesto práce na svojich prípadoch.

To všetko vďaka nemu.

To všetko vďaka tomu malému hajzľovi.

Ach, a to sa mu krajne hnusilo.

Celá tá vec zaváňala nepoctivosťou a jeho svedomie z toho bolo nahnevané, čo, samozrejme, jeho privádzalo do zúrivosti.

Keby ktokoľvek chcel vedieť, prečo Draco Malfoy nenávidel Harryho Pottera, posledných šesť dní to vysvetľovalo lepšie, než kedy mohli slová.

Prepieklo sa mu všetko, takmer vražda, pretože bol tou najpopulárnejšou sirotou v ich svete a pretože ich zbavil krvilačného šialenca. Nuž, blahoželám! Dracovi bolo srdečne jedno, ak všetko, čo urobil v škole, bolo pre vyššie dobro alebo dokonca, že od detstva bol predurčený bojovať s Temným pánom. Temný pán bol preč a Potter stále porušoval pravidlá - a porušovatelia pravidiel majú byť potrestaní.

Takto to fungovalo.

Potter bol zriedkakedy potrestaný za akúkoľvek skurvenú vec v celom svojom živote jednoducho preto, že bol Chlapec-Ktorý-Prežil.

To vždy zanechávalo trpkú príchuť na Dracovom jazyku, ale z nejakého dôvodu bola v týchto dňoch trpkejšia.

Dva týždne nariadenej dovolenky (ktorá bola zvalená na žiadosť o dovolenku, keď sa pýtali) a práca za stolom (ktorú zvalili na extrémny nával papierovačiek) boli tým najúbohejším pokusom potrestať "Zázračného všiváka", ktorý kedy Draco videl. Hoci sa pokúsili vylepšiť situáciu tým, že ho prinútili získať Grangerovej slovné a písomné odpustenie, aby sa mohol vrátiť do práce v teréne, stále to zaváňalo nespravodlivosťou.

Celé to jednoducho prekliato smrdelo.

Tak ju Draco nasledoval po schodoch na strechu nemocnice a díval sa, keď zatlačila na dvere takou silou, že mu z toho skoro vyleteli oči. Jej čin ho ohromil, ale prekĺzol dverami presne včas.

Strecha bola ako záhrada, plná kvetov, viniča, kríkov a trávy; všetko očarované, aby po celý rok zostalo zelené a nádherné, bez ohľadu na to, aká teplota bola vonku. Dnes bolo počasie chladné a vietor bez zmilovania pofukoval skrz jej voľné šaty. Inštinktívne si pritiahol tuhšie svoj plášť, premrznutý, ale nezdalo sa, že by to na ňu malo vplyv.

Napadlo mu, že jej hnev ju udržuje v teple.

Zo svojho miesta pri dverách sledoval, ako tá žena dokrívala pár stôp ku kraju. Potom sa posadila na trávu, zastenala bolesťou, keď sa chytila za nohu a po tom, čo urobila pár úprav, oprela si hlavu o ruky, a vzlykala. Chcel sa otočil a nechať ju plakať osamote. Vzlykajúca žena sa stala slabosťou, ktorú získal so svojím novým svedomím. Túto slabosť nenávidel Draco Malfoy predovšetkým.

Ale z nejakého dôvodu neodišiel. Jeden krok za druhým ho viedol k miestu, kde bola a vzlykala. Zrušil Splývacie zaklínadlo a starostlivo vyberal slová. Pokojne zatiahol: "Prosím, nehovor mi, že mrháš slzami na kreténa, ako je Potter?"

oooo

(O chvíľu neskôr)

Časť 2: Vysvetli mi toto sprisahanie voči mne

Grangerová prešla od vzlykania k vyplašeniu a postavila sa za menej než desať sekúnd.

Slzami zmáčané hnedé oči zízali na neho, neveriacky roztvorené. Ale namiesto typického: "Čo tu robíš, Malfoy?" zdvihla hlavu k nebesiam a vykríkla, "Bože!" Jej hlas bol prenikavý, "už si ma nepotrestal dosť? Môže mi niekto vysvetliť toto sprisahanie voči mne?"

Zmätený jej vyhlásením, "Neviem, kto je tento ´bože´, ku ktorému hovoríš, ale znieš bláznivo, keď tu jačíš na niekoho, kto tu nie je."

Vyzerala, ako keby precestovala dlhú cestu a jediné, čo chcela, bolo spať jedinú noc vo svojej vlastnej posteli. "Prečo si tu, Malfoy? Prišiel si sa mi posmievať? Viem, že toto je pre teba dokonalá situácia, hlavne s tvojím sklonom kopať do ľudí, ktorí sú dole." Hermiona sklopila oči. "Myslím, že musím byť pre teba ľahký cieľ, há? Uži si to a presuň sa inam. Som chorá z toho, ako sa s každým hádam."

Slová, ktoré prehovoril, vyšli z jeho podvedomia, "potom sa nehádaj."

Grangerovej oči sa rozšírili tak veľmi ako jeho. "Čože?" Spýtala sa, keď na neho podivne hľadela.

Teraz bol Draco na rade, aby sa cítil nepohodlne. Neodpovedal na jej otázku okamžite. Napokon, potreboval okamih, aby premýšľal a znovu získal svoj pokoj. Rýchlo sa znova zamyslel nad jej slovami a nebol prekvapený, že o ňom tak zle zmýšľala. Ale bol prekvapený jej útočným tónom, ktorý sa vpálil do jeho hrude. Dracovi, napokon, nemalo záležať na tom, čo si o ňom myslela; na nej nemalo záležať. Hermiona Grangerová bola stále nevýznamná v živote Draca Malfoya - alebo si to myslel.

Jednako, skoro pripravil svoje pery na to, aby položili otázku, ktorú nosil v hlave, ale tesne predtým sa zastavil so strohým, "nie je to tak, že by som niekedy premeškal príležitosť do niekoho si kopnúť, keď je dole..." Zamyslene sa odmlčal. "Nuž, ako dieťa som nepremeškal. Ale beda, dospel som a vyhovuje mi, že táto záľuba nie je mojím zámerom, pre ktorý som-" Odkašľal si. Nikdy by nepriznal sliedičské správanie. "Prišiel sem hore."

"Potom prečo si tu, Malfoy?"

Nastala medzi nimi nepríjemná pauza, ale prerušili ju slová, "aby som ti poďakoval, myslím... za pár vecí... za obranu mojej matky, na začiatok."

Hnedé uslzené oči sa roztvorili, "myslíš tým..."

Odmietavo mávol rukou. "Áno, áno, počul som to... bolo ťažké nepočuť, naozaj si na neho kričala a všetci vedia, že jediné izby, ktoré majú na sebe kúzla na tlmenie hluku, sú tie na psychiatrickom oddelení - " Pery mu sklapli. Povedal príliš veľa a začal preklínať sám seba za to, že jej poskytol taký dokonalý vstup, aby ho zaplavila otázkami o tom, prečo takéto niečo vie.

Ak zachytila jeho kiks, nespomenula to. "Ja-ja som zabudla," Grangerová si rýchlo usušila oči rukávom košele.

Uvedomil si, že vyzerá nervózne... nuž, aspoň viacej neplakala.

Misia splnená.

Počkať, bola toto naozaj jeho misia?

Nastala ďalšia nepríjemná pauza, keď venoval neobyčajnú pozornosť kvitnúcim ružovým ibištekom. Ona zízala na svoje smiešne oranžové ponožky, poťahovala nosom a presúvala váhu z nohy na nohu.

Bolo nad slnko jasné, že ju bolí tak dlho stáť a on uvažoval, prečo sa jednoducho neposadí. Asi pretože sa v jeho blízkosti necítila dosť príjemne, aby spustila svoje opevnenia nízko dosť na to, aby sa dokonca posadila; niežeby jej niekedy zadal príčinu.

To nepríjemné napätie vo vzduchu bolo veľmi nepriateľské, tak veľmi, že pukol hánkami a uvoľnil si golier, aby zmiernil trochu tej tuhosti vo svojej hlave. Jeho svedomie na neho kričalo, aby k nej prehovoril, ale Draco tam chvíľu stál ako prikovaný k zemi. Vôbec ho neprekvapovala vysoká úroveň rozpakov, ktorá ich obklopovala. Všetko na ich interakcii, už od doby tej prvej, bolo ťažkopádne a každá jedna z nich zvyčajne končila s tým, že jeden z nich nasadil odletový režim.

Po tom dezerte utiekol (elegantne) on a ona utiekla (neohrabane) po tej schôdzi; zdalo sa to byť rutinou.

Draco zistil, že uvažuje, ktorý z nich zmení toto nerozhodné skóre a zmizne tentoraz.

A teraz, keď vedel, čo sa stalo medzi ňou a Pansy... hromada rozpakov.

Absolútne nevedel, ako sa k tej téme priblížiť, ale chcel sa.

Grangerová prelomila mlčanie so zamysleným pohľadom jeho smerom, "prečo si stál pred mojou izbou?"

Na sekundu vytvoril štyridsať štyri položkový zoznam výhovoriek, ktoré mohol použiť na svoju obhajobu; odporný malý zlozvyk, ktorý mal a ktoré jeho svedomie nemalo rado. A kým na neho kričalo, aby jej povedal pravdu, preletel zoznam svojich klamstiev, ale ani jedno z nich nebol dosť dobré, aby sa povedalo nahlas. Neochotne vyšiel s variáciou pravdy, "matka si robila starosti, čo sa prihodí medzi tebou a Potterom a poslala ma skontrolovať ťa."

"Ach..." jej hlas zmĺkol, keď sa pozerala do diaľky a ošívala sa s posledným gombíkom na jej košeli.

"Vieš, že sa môžeš posadiť."

Jej obočie vyletelo nahor.

Nebolo to tajomstvo. Bez ohľadu na jej vzťah s jeho matkou či Pansy, Grangerová v ňom stále videla hrozbu, "radšej budem stáť."

Grangerová bola taký pyšný tvrdohlavec a kým mu to stále liezlo na nervy, čudne sa mu uľavilo, keď videl túto jej vlastnosť presvitať skrz, napriek slzám, ktoré vznikali za jej očami. Draco nezakryl svoju mrzutosť, "jasne ťa trápi tvoja noha. Prestať byť blbá a tvrdohlavá a sadni si skôr, než si viacej ublížiš." Aby dokázal svoju pravdu a ukázal, že nemá v úmysle jej ani v najmenšom ublížiť, Draco vytiahol svoj prútik z koženého puzdra v kabáte a vyčaroval kreslo. Demonštratívne zazrel a zasyčal, "sadaj."

A po viditeľnom preskúmaní dotyčného kresla kvôli temným artefaktom či niečomu zákernému, opatrne poslúchla a uškrnula sa; bolo to, ako keby čakala, že ju operadlá náhle uchopia a zadržia ako zajatca.

Samozrejme, Grangerová sa neuvoľnila, dokonca ani vtedy, keď si uvedomila, že ani on ani tá stolička nie sú vonku, aby ju dostali.

Draco si pomyslel, že vyzerá dosť hlúpo.

"Nechystám sa ťa prekliať či niečo také, môžeš sa uvoľniť."

Zamrmlala, "hm, dovoľujem si nesúhlasiť... ty si stále oportunista a toto jej dokonalá príležitosť."

Na chvíľu bol rozrušený tým, že ho považovala za nejaký druh nepríčetného monštra, pred ktorým sa nemohla uvoľniť. A potom si Draco uvedomil, že jemu nemalo záležať na tom, čo si o ňom Grangerová myslí; na to sa cítil trochu lepšie, akosi. Šedé oči prešli k ružovému kríku, ktorý bol menej než päť stôp od jej premeneného kresla a potom sa pritiahli späť k tej žene a díval sa, ako si masíruje nohu zdravou rukou a s bolestivým výrazom.

"Ako sa máš?" Vyšlo to z jeho úst skôr, než to mohol zastaviť. Draco chcel okamžite skočiť z budovy, aby sa vyhol jej reakcii na jeho otázku, ale vedel, že sú tam všetky druhy kúziel, aby zabránili splneniu jeho želania.

Grangerovej hlava vyletela nahor: "Ako keby si sa staral, Malfoy."

Naozaj, nestaral sa... správne? Pôvodná otázka bola nevinným prerieknutím sa, ale bola položená a dopekla, on chcel odpoveď. "Dobre, tak možno nestarám, ale jednoducho odpovedz na tú prekliatu otázku."

Po tom, čo si ho prezrela čudným pohľadom, unavene si vzdychla, "som unavená, zranená, naštvaná, nahnevaná a zmätená. Som maximálne vzdialená od ´fajn´ a aby som bola úprimná, skutočnosť, že sa nechováš ako hnusný blb, je trochu znepokojujúca."

Chcel na ňu nakričať za to, že urobila také chabé a urážlivé vyhlásenie, možno ju dokonca prekliať. Draco jej chcel povedať, že nie ten istý hnusný blb zo školy... ale tie slová odmietali vyjsť, pretože neboli celkom pravdivé. Kým Draco Malfoy nebol ten istý chlapec z Rokfortu, nevyhral ani výročné ´ocenene za milotu´ v Týždenníku čarodejníc, nebol dokonca ani na zozname kandidátov.

Pri pekných pár príležitostiach urobil úmyselne poznámky, ktoré ľudí rezali až na kosť, povedal veci, o ktorých vedel, že zrania. Klamal, podvádzal, bol dosť nemorálny, a nestaral sa, až kým mu jeho svedomie nepripomenulo opak. Niekedy zistil, že sa chichoce a teší z nešťastia iných skôr, než mu jeho svedomie vynadalo. Nebol milý človek, ale nebol ani budúcim Temným pánom.

Rád si myslel, že uviazol uprostred medzi ´milý´ a ´Voldemort´.

"Prepáč za to, že sa správam slušne, Grangerová, nebudeš si musieť robiť obavy, že by sa to stalo znova," bola jeho automatická odpoveď, keď pokojne prešiel okolo nej a sadol si na trávu pár stôp od kraja.

Prešlo pár minút, kým sa pokúsila posadiť sa vedľa neho, s obrovskými ťažkosťami. "To nie je presne to, čo som myslela."

Len odfrkol, chytil ju za ruku a stiahol zvyšok cesty, ale nebolo to také hrubé, ako chcel.

Grangerová prekvapene vyjakla a trvalo niekoľko okamihov než sa jej prestala točiť hlava z faktu, že jej naozaj pomohol... bez nejakého dôvodu.

"Ty si nikdy ku mne nebol slušný... nie z počestných dôvodov."

Mala pravdu, ale on nechcel nič iné, len zmeniť tému.

"Čo sa dialo s Potterom? Vošiel som do obrazu, kedy začal hovoriť o Pansy a mojej matke."

To pokrčenie pliec, ktoré mu poskytla, znamenalo, že sa o tom nechce baviť, ale venovala mu nejasnú odpoveď, "prišiel žiadať moje odpustenie kvôli nehode na Marquette Manor a ja som mu viac menej povedala, aby sa niekam strčil."

Draco bol ohromený; napoly čakal, že Grangerová ustúpi a odpustí Zjazvencovi jeho hriechy v tom okamihu, ako napochoduje do izby. Každý mu okamžite odpustil, takže to bolo dobre, že jeho žiadosť o odpustenie od Grangerovej bola prednesená, nezvážená, a skurvene odmietnutá.

Nie každý dostal, čo chcel; teraz to dokonca spoznal aj Zázračný chlapec.

Ach, sladká pomsta v tom najlepšom.

oooo

(Dvadsať minút neskôr)

Časť 3. Svedomie Draca Malfoya

Prešlo dvadsať minút a on stratil prehľad o tom, koľkokrát sa medzi nimi rozhostilo nepríjemné mlčanie.

"Blaise mi povedal o tom, čo sa stalo s tvojím prútikom. Dokážu ho dať dokopy?" Spýtal sa len, aby začal rozhovor. Ani za ten svet nemohol prísť na to, prečo tam stále bol; svoju povinnosť si splnil. Potter sa ju nechystal prekliať na malé kúsky, tak prečo tam stále bol?

Ľútostivo spustila oči k zemi, jej ruka siahla do pravého vrecka nohavíc a vytiahla odtiaľ zlomený prútik; bol na tri kusy. "Nie, ale nie som pripravená rozlúčiť sa s ním. Po záverečnej bitky mi trvalo veky nájsť ho."

Draco sa chcel spýtať prečo, ale chápal spojenie medzi čarodejníkom a jeho prútikom. Po tom, čo ho Potter odzbrojil tú noc na Malfoy Manor, pripadal si úplne prázdny. Keď sa po záverečnej bitke všetko upokojilo, vyhľadal Pottera a požiadal toho domýšľavého sviniara, aby mu vrátil prútik. Trvalo mu pätnásť minút, kým mu ho odovzdal; podľa všetkému sa mu páčilo sledovať Draca, ako sa prepadá od hanby; ten sprostý blbec.

Zafúkal závan vetra a hoci sa Draco striasol, zdalo sa, že Hermiona si to nevšimla.

Došlo mu, že je to buď teraz alebo nikdy. Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na ňu, "ďakujem ti... že si zachránila Pansy v Austrálii."

Vydesila sa, tvár jej zbelela ako tie nemocničné šaty, ktoré mala na sebe a stuhla. "A-ako... povedala ti všetko, však? Povedala, že povie... Len ma nenapadlo, že to urobí tak skoro..."

"Nie... nechala ma použiť na ňu legilimenciu."

Prešlo ďalšie mlčanie. Grangerová hľadela na oblohu a on hľadel na ňu.

"Tá noc sa poľahky dostala na špicu mojich piatich ´Najhorších nocí zo všetkých´, tesne pred tou nocou v Godricovej úžľabine s Voldemortom a Nagini," nakoniec povedala, hlas drsný.

Rozumel všetkému na tom ´Najhoršia noc zo všetkých´ či ocenení NNV, ako to volal on. " Urobila si, čo si musela..."

"Nehovor to, Malfoy," vyprskla chabo, keď zatvorila oči. Na jej tvári bol bolestivý výraz a vedel, že znova celú tú noc prežíva. "Pansy to vraví už päť rokov, ale ja viem, že som ho mohla len omráčiť. Mohla som ho zakliať. Mohla som ho prekliať... ale keď som videla, čo jej robí, keď som zbadala jej vydesenú tvár, keď som počula jej plač a prosby, aby prestal, keď som začula jej výkriky absolútnej hrôzy a bolesti, keď ju znásilňoval, keď som všetko to počula..." jej hlas schladol, "̀ Avada Kedavra´ bolo pomerne málo pokiaľ ide o to, čo som mu naozaj chcela urobiť."

Rozumel.

Len čo sa dal dokopy, chcel nájsť hrob toho bastarda a zničiť jeho pozostatky.

Grangerová sa neisto nadýchla, otvorila oči a utrela si z nich slzy. "Neobviňuje ma za to, ale spočiatku som sa za to obviňovala sama. Myslela som si, že som ho mohla zastaviť. Tú noc šiel tiež po mne a jediné, čo som urobila, bolo Odvádzacie zaklínadlo a Potkýnacie zaklínadlo, aby som ho odhodila a ukryla som sa pod Splývacie kúzlo. Trvalo mi pätnásť minút, než som sa vzchopila dosť na to, aby som šla za ním, ale bolo príliš neskoro. Začula som Pansyin výkrik a ostala som mimo. Nespomínam si vyslovenie toho kúzla. Pansy povedala, že si nepamätá, že by ho počula. Jediné, čo si pamätám, je záblesk zelenej, ktorý vyšiel z môjho prútika a to ako ustalo chrochtanie toho bastarda..."

Draco nemohol prísť na to, prečo chce, aby pokračovala. Po tom všetkom to nechcel počúvať. Stačilo vidieť to, čím prešla Pansy... ale počúvať to z Grangerovej pohľadu to len sťažovalo.

Pochmúrne sa spýtal: "Čo sa stalo potom?" Vyzerala, že potrebuje dostať to všetko zo seba.

Grangerovej oči znova zvlhli a pozrela sa na neho, ako keby celkom nerozumela, prečo sa tie slová valia z jej pier. "Len sme tam niekoľko minút stáli, zízali jedna na druhú. A potom sa vrátil rozum a logika a mne jednoducho praskli nervy, priamo tam v tej uličke. Neviem, či som bola vinná kvôli tomu, že som ho zavraždila alebo či to bola vina za to, že som použila Neodpustiteľnú, ale nemala som čas na to prísť.

Vážne sa spýtal: "Prečo nie?"

Pokrútila hlavou a zízala do diaľky, "Pansy sa prebrala z jej tranzu a prišla o rozum. Začala vyvádzať a začala kričať a plakať a preklínať. Vytrhla mi prútik a pomstila sa na mŕtvole toho násilníka jediným spôsobom, ktorý poznala. Z úst jej vyletovali Neodpustiteľné kliatby a kúzla; vyzeralo to keby spustili v tej uličke ohňostroj. Prevalila ho a podpálila jeho... genitálie."

Draco sa strhol, trochu zbledol.

Grangerová pokračovala, bez zblednutia... ale jej hlas bol preplnený emóciami. "Musela som ju oň obrať, aby som ju zastavila skôr, než si to všimnú nejakí muklovia. Napravila som jej šaty, zničila všetky dôkazy, že tam niektorá z nás bola, obliekla som ju, pretože už bola zase v stave, keď nereagovala. Dovtedy ten oheň strávil väčšinu tela, takže som ju vzala do môjho hotela a napustila jej vaňu," znova zatvorila oči, spomínajúc na to všetko. "Jediné, čo som chcela urobiť, bolo odísť a dumať nad vecami osamote, ale ona mala tak veľký záchvat, keď som sa pokúsila, že som sa usadila na zemi vedľa tej vane. Pri Merlinovi, po zvyšok noci visela na mne ako zranené zvieratko."

Kým sa Draco v duchu zotavoval z toho, čo mu povedala, zistil, že sám hľadí na oblohu.

Zhlboka sa nadýchla, otvorila oči a pokračovala, keď si pošúchala pokožku na ruke.

"Pansy zostala so mnou v izbe po zvyšok doby, čo bola v Austrálii a prvé tri dni neprehovorila ani slovo. Musela som ju presvedčiť, aby rozprávala, pre jej dobro. A keď sa podvolila, plakala ako dieťa celé tri hodiny v kuse."

Vážne sa nechcel baviť o Pansyinom plači.

Alebo baviť sa o slzách hocikoho, čo sa toho týka.

"Nikto to nezistil?" Spýtal sa len, aby zmenil tému.

"Nie, pokiaľ viem; pravdepodobne by som teraz bola v Azbakane, keby to zistili. Na druhý deň našli jeho telo presne tam, kde sme ho nechali, spálené k nepoznaniu. Identifikovali ho podľa zubných záznamov počas týždňa. Ukázalo sa, že to bol nejaký sériový násilník na úteku zo Štátov. Znásilnil a zabil viac tridsať dievčat v Austrálii samotnej, čo nezahrňovalo tie dve dievčatá, ktoré našli tej istej noci, čo som ho zabila. Boli znásilnené a zaškrtené predtým, než ich hodil do smetiakov v tej istej uličke, kde k tomu útoku došlo."

"U Merlina." Vtedy si Draco uvedomil, že Pansy a Hermiona mali šťastie, že unikli živé.

"Myslím, že boli jednoducho radi, že je mŕtvy. Po prvotnom oznámení jeho identity v správach, sme o tom nikdy znova nepočuli..."

Draco zostal ticho, jednoducho šokovaný tým, čím si prešli.

"Niekedy sa mi o tom sníva," priznala sa Grangerová skoro šeptom.

Nevrlo jej povedal, "Nemalo by sa ti. Bol to netvor..."

"Myslíš, že to neviem, Malfoy?" Hlas mala studený ako vietor, ktorý vial jeho vlasmi. "Mne sa nesníva o ňom... Je mi ukradnutý. Trvalo mi chvíľu, kým som to pochopila, ale zaslúžil si to, čo dostal. Sníva sa mi o iných spôsoboch, ako som ju mohla zachrániť."

"Grangerová," prehovoril, neistý, prečo sa snaží utešiť ju. Chcel prestať, ale niečo mu to nedovolilo. "Myslím, že by si si mala zobrať príklad z Pansy a nechať to tak. Nie je to tvoja chyba. Pansy ťa neobviňuje a na sto percent ani ja. Zachránila si ju."

Zízala na neho, ako keby mu narástla druhá hlava.

Draco mal pocit, že narástla, ale aj tak pokračoval. "Roky bytia odvážnou chrabromilčankou ti zanechalo komplex hrdinu ako u tvojho bývalého najlepšieho priateľa, ktorý by nemal byť menovaný, pretože naozaj chcem v tejto chvíli použiť na jeho prekliaty zadok Neodpustiteľnú. Problém je, že sakra vieš prekliato dobre, že nemôžeš zachrániť všetkých; bez ohľadu na to, koľko záchranných lán hodíš. Nebuď na seba taká tvrdá."

Grangerová na neho pozerala ako keby ho videla úplne prvý raz. "To mi hovorila nesčítane krát..."

"Ja nie som Pansy," vyprskol jedovato. "Je mi fuk, či sa ma rozhodneš poslúchnuť alebo nie."

"Ty ma nikdy nenecháš dokončiť," zavrčala v reakcii. "Chcela som povedať, že to dáva oveľa väčší zmysel tak, ako to hovoríš ty..."

Draco zavrčal: "Ja vždy dávam zmysel."

"S tebou sa nedá rozprávať sa."

Povýšene riekol: "A predsa sa tu rozprávame."

Vzdychla. "A predsa sa..." Grangerová sa odmlčala, keď ďalší závan vetra prefúkol cez nich.

Ani Draco nemal tú najmenšiu potuchu prečo, ale mal zmiešané pocity ohľadne výsledku ich rozhovoru.

Pre neho začínalo byť ťažšie a ťažšie nepociťovať k nej súcit. Napokon, prešla si mnohým, ale jednoducho vedel, že nehovorí všetko. Jednoducho vedel, že v jej príbehu je ešte viac. Stávalo sa pre neho ťažšie a ťažšie prenikať do jej minulosti, pretože ak toto bol katalyzátor, nechcel vedieť, čo iné sa ešte stalo. Stávalo sa pre neho ťažšie a ťažšie prísť na to, prečo sa v prvom rade pustil do skúmania jej minulosti.

"Nemám potuchy, prečo som ti to všetko povedala," riekla Grangerová potichu.

Ale ako sedeli v ďalšom mlčaní, bolo dvadsať sedem vecí, ktoré svedomie Draca Malfoya chcelo, aby jej povedal.

Chcelo, aby jej povedal, že hoci o tom nikdy nerozprával, rozumel aspoň niečomu, čím si prešla. Chcelo, aby jej povedal, že občas máva hrozné nočné mory o tom, čo sa stalo v Astronomickej veži a že tiež hľadal vykúpenie za veci, ktoré v minulosti urobil. Svedomie Draca Malfoya chcelo, aby jej povedal, aby to nechala byť; bola to minulosť, dokonaná, a že by sa nemala zaoberať vecami, ktoré nemohla zmeniť. Napokon, zaoberať sa minulosťou nikdy nikomu neprinieslo nič dobré. Jeho svedomie chcelo, aby jej povedal, že najprv musí odpustiť sama sebe skôr, než sa dá nájsť nejaké vykúpenie.

Jeho svedomie chcelo, aby sa jej spýtal, prečo sa rozhodla mu to všetko povedať, ako dlho s ňou Pansy zostala predtým, než sa vrátila, prečo mu dôverovala, že zachová celé tajomstvo, či jej vôbec záležalo na Pansy, čo ešte sa tam dole stalo... a tak stále ďalej a ďalej... ale Draco nepovedal ani slovo, nedokázal ju utešiť.

Niežeby na tom aj tak záležalo, pretože sa mu vôbec nenaskytla príležitosť.

oooo

(O chvíľu neskôr)

Časť 4. Pohľad, ktorý by mohol vyhrať vojny

Dvere na strechu zaškrípali, keď sa otvorili.

Grangerová bola prvá, ktorá otočila hlavu. Začul ju zamrmlať: "Mňa trafí," a švihol hlavou, aby to preskúmal.

Možno to bol znova Potter; vzchopený a pripravený na druhé kolo. Ale nie, bola to Weasleyová - to dievča.

A už nič viacej nedávalo zmysel.

Draco bol rovnako šokovaný, keď ju zbadal, ako bola ona, keď zbadala jeho, ale ani na okamih to nedal najavo. Weslíčka niekoľkokrát zažmurkala, oči roztvorené a ústa dokorán, ako keby bola svedkom nemožného. Hermiona Grangerová a Draco Malfoy vonku, sediaci vedľa seba a rozprávajúci sa bez kúziel a prekliatí?

Áno, nuž, to bolo trochu zvláštne, ale nie nemožné.

Päť rokov bolo viac než dosť času, aby prekonali svoje rozdiely a nikto nevedel, že v skutočnosti necítil ku Grangerovej nenávisť.

Jednako, ona vypliešťala okále, ako keby bol výplodom jej fantázie. Dracov preslávený arogantný úškrn jej napovedal, že je úplne skutočný. Keď Grangerová použila jeho rameno, aby sa podoprela a pomohla si znova na nohy, mal byť na ňu nahnevaný a mal by plné právo povedať jej, že nie je nástroj, ktorý si môže využívať podľa ľubovôle. Ale, keď sa postavil, zistil, že nie je z nejakého dôvodu naštvaný. Ona, napokon, krívala.

Napätie, neuveriteľné napätie padlo na nich ako hmla.

Jediné, čo počul, bolo zavýjanie vetra, ktorý prefukoval Weasleyovej červenou hrivou a nerobil nič s Grangerovej kučeravým klbkom. Vyzeralo to ako scéna z tých gýčových westernov, ktoré mu ukázal pred pár rokmi Blaise. Jediné, čo potrebovali, bola tá hrozná hudba.

Grangerovej obranné hradby, ktoré sa pomaly znížili počas ich rozhovoru, boli späť s odvetou a vyššie než kedy predtým.

Bolo dosť zrejmé, že Ginny Weasleyová a Hermiona Grangerová neboli fanúšičky tej druhej. Pripravoval sa boj medzi tými dvoma ženami a Draco nevedel, na koho staviť. Weslíčka bola bývalou hráčkou metlobalu so šiestimi bratmi; musela byť silná a vyšportovaná. Ale Grangerka, tú nemohol nebrať do úvahy. Napokon, mala zbraň na ruke a pohľad, ktorý dokázal ukončiť vojny.

Nakoniec niekto prehovoril.

"Malfoy," ozval sa chladný pozdrav od červenovlásky.

Šedé oči zaleteli k jej ľavej ruke skôr, než sa pohli k jej tvári. Jeho pozdrav, "Weasleyová," bol ľahostajný ako vždy.

Úsečne a chladne pozdravila Weslíčka brunetku. "Hermiona."

"Ginny," nasadila pôsobivú kamennú tvár, pokojnú a vyrovnanú. "Mala by som si domyslieť, že ťa poslal Harry?"

Dracovo obočie vyletelo nad tým pomalým, ale ostrým tónom Grangerovej hlasu. Stále videl tie slzy, ktoré svietili v jej očiach z ich predchádzajúceho rozhovoru, ale boli dobre ukryté a ten lesk sa dal zvaliť na vietor.

"Nemala by si domýšľať nič," ruky červenovlásky zmizli vo vreckách jej mukelských nohavíc.

"Prečo si tu?"

Rovnomerne odpovedala, "Rada by som začala odznova."

Grangerovej obočie vyletelo rýchlejšie než jeho vlastné. Vždy predpokladal, že najmladšia Weslíčka a Grangerka boli na škole najlepšie priateľky. Vždy boli videné spolu, dokonca už na začiatku jeho tretieho ročníka. Draco si rýchlo uvedomil, že nevie nič o chrabromilčanoch, ktorých si v škole nemilosrdne doberal.

Vypleštila oči na tú červenovlásku, "prepáč mi?"

Najmladšia Weasleyová sa ošívala pod Grangerovej prudkým pohľadom. "Teraz keď si späť v meste, myslím, že ty a ja by sme mali medzi nami zakopať vojnovú sekeru."

Zo všetkých hovadín, ktoré vo svojom živote počul, mierová ponuka, ktorá vyšla z Weslíčkiných úst, sa zaradila na prvé miesto. Tajne dúfal, že Grangerová nie je dosť hlúpa, aby to prijala. A potom urobila niečo, čo dokonca vyvolalo jeho úškrn. Odfŕkla si. "To musí byť voči mne sprisahanie."

Urazená Weslíčka to spracovávala. "Čo toto...?"

Grangerová ju nenechala dokončiť. "Bola som preč päť rokov, Ginny, a zdá sa, že si každý v čarodejníckom svete myslí, že sa mi vyparil mozog. Viem, prečo si tu a čo chceš - a moje priateľstvo to nie je."

"Ty..."

Draco tam stál a zazrel ten výhľad na zúriacu Hermionu Grangerovú, jej vlasy a pokožka vyzerali, že prasknú surovou mágiou. Konečne videl tú vševedku, ktorú si pamätal...

"Ginny, ani na sekundu si nemysli, že neviem, čo si za človeka. Ty poznáš minimálne časť z dôvodov, prečo som odišla; že si to vedela, som si uvedomila podľa tvojho prvého listu."  

"Nuž..."

Prerušila ju pohľadom, "tak či tak to nie je dôležité. Pravda je, že si mala množstvo príležitostí vyjadriť svoju túžbu po priateľstve v listoch, ktoré si mi za tie roky napísala, takže prosím neurážaj moju inteligenciu svojimi do neba volajúcimi klamstvami. Si tu, pretože ti Harry povedal, že som mu odmietla odpustiť a teba napadlo, že využiješ prísľub spojenectva, aby si dosiahla to, čo tvoj priateľ nemohol. Poznáš ho, bude ma otravovať dovtedy, až kým nepovolím a ty využívaš prísľub priateľstva, aby si ho udržala odo mňa."

Draco sa chcel zasmiať, ale jeho myseľ bola príliš zaneprázdnená spracovávaním jej slov. To musel Grangerovej prenechať; vždy presne vedela, čo povedať, aby niekoho postavila do laty.

Weslíčka sa červenala, ako keby ju rodičia pristihli pri divokom sexe. "Vlastne..."

"Možno si získala moje miesto v skupine a v ich životoch, Ginny, ale ty nie si ´Mozog Zlatého tria´, a nikdy nebudeš. Dúfam, že si si užila snahu žiť podľa môjho odkazu."

Šedé oči sa rozšírili a hnedé sa nahnevane prižmúrili.

"Ja ti jednoducho nerozumiem, Ginny," pokrútila hlavou a zízala na svoju sadru, ako keby to bola náročná runa, pri ktorej strávila hodiny v snahe rozlúštiť ju.

"Čo tým myslíš?"

Grangerová sa pozrela na svoju spolužiačku z Chrabromilu. "Dostala si všetko, čo si chcela, a tvoj jediný cieľ zostal rovnaký: udržať Hermionu Grangerovú ďaleko od Harryho Pottera. On je tvoj! Ty ho máš! Ja ho nechcem a jeho správanie z poslednej doby mi povedalo jasne a nahlas, že on nechce mňa. Nemáš dôvod na mňa viacej žiarliť. Máš moje ´miesto´ v ´Zlatom triu´, máš svojho priateľa, a ja ti už nestojím v ceste, aby som ti to pokašľala. Prečo s tým nemôžeš byť spokojná?"

Povedať, že bol mierne šokovaný jej slovami, by bolo nesprávnym predpokladom. Draco bol zmätený, zaujatý, ohromený - ten zoznam by pokračoval do nekonečna. Jeho svedomie mu vravelo, aby odišiel, aby ich nechal hádať sa v súkromí, ale pretože mu ešte nepovedali, aby odišiel, nechystal sa pohnúť ani o centimeter. Ony zabudnú, že tam je; vyzeralo to, že už zabudli.

Weslíčka prebodávala Grangerovú pohľadom. "Ak si myslíš, že je to o tomto, potom sa mýliš. Mala si zostať preč, Hermiona, mala si zostať preč."

"Už nemám žiaden dôvod skrývať sa..."

"Nemáš?"

"Nie, nemám."

Najmladšia Weslíčka na ňu chvíľu zízala, šokovaná, ale za dve sekundy znovu nadobudla svoj pokoj. "Nuž, teraz keď si späť, nedovolím ti, aby si im znova ublížila."

Na chvíľu Grangerka vyzerala, že sa rozplače, ale jej tvár sa vôbec nezlomila a Draco si uvedomil viac než kedy predtým, že je silnejšia, než kedy čakal. Bol taký zvyknutý vidieť ju zlomenú, deprimovanú a zbitú životom. Ale dnes, čelila nie jednému, ale dvom svojím bývalým priateľom a účinne ich vykázala, kam patrili. Podivné, v prvom rade bol na ňu pyšný. Za druhé, bol skurvene zmätený.

"Nie som tu, aby som niektorému z nich znova ublížila. Čo sa toho týka, odišla som, aby som sa vyhla ublíženiu niekomu z nich, hlavne Ronovi. Napriek tomu, že nebol úplne bez viny, neprejde deň, aby som neľutovala to, čo som mu urobila."

Draco bol zaujatý.

"A dúfam, že nikdy nezabudneš, pretože on nezabudol." Vyšplechla nenávistne.

Grangerka len prikývla a prikryla si rukami hruď. Jej črty zjemneli a vyzerala, ako keby bojovala s tým, aby zachovala tvár. Hlas mala zlomený, keď povedala: "Myslím, že ty by si mala vedieť, že opustiť Rona bola najťažšia vec, ktorú som kedy urobila. Neboli sme dokonalí, ale bola som s ním šťastná. Myslím, že ty by si mala tiež vedieť, že som odišla z Londýna, keď som bola do neho veľmi zamilovaná."

Hnedé oči sa prižmúrili v hneve, kým sa šedé roztvorili. Prečo by opúšťala niekoho, do koho bola zamilovaná a bola s ním šťastná? Uvažoval Draco, keď medzi zavládlo mlčanie. A vtedy ho to trklo ako pás lepenky do tváre.

"To mi malo akože niečo naznačiť?" ironicky povedala Weslíčka.

Draco ňou chcel zatriasť, streliť jej facku, a prinútiť ju uvedomiť si, čo si uvedomil on. Grangerová odišla, pretože nemala na výber, niečo ju prinútilo nečakane odísť!

"Nič, Ginny, vôbec nič. Vieš, existuje niečo, čomu ani po piatich rokoch stále nerozumiem."

Úsečne odsekla. "A to je..:"

"Kedy som sa stala nepriateľom číslo jeden na tvojom zozname?"

Weslíčka zaťala čeľusť a vystrelila jedovato: "Keď si opustila môjho brata, Hermiona! Vtedy si sa stala mojím nepriateľom! Krv je silnejšia než voda, Hermiona, to by si mala vedieť!"

"Nie," čarodejníčka s hustými vlasmi pokrútila smutne hlavou. "Bola som tvojím nepriateľom dávno predtým a ty to vieš rovnako ako ja." Grangerová sa zachichotala, ako keby jej niekto povedal malý žartík. "Zábavné na tom je, Ginny, že bol čas, kedy som si priala, aby sme boli priateľky."

"A teraz?"

"Teraz... som rada, že nie sme."

*** koniec kapitoly ***