Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3 Ja totiž nie som sám sebou

Hermiona tentoraz trpezlivejšie čakala než výťah odvezie ju, strážcu a jej spoločníka na úroveň väzenia, aby sa mohli porozprávať s Dracom. Pomalá a mlčanlivá jazda jej poskytla čas, aby premýšľala nad jej posledným rozhovorom s Ronom.

Nebol nadšený, keď sa dozvedel, že znova pôjde navštíviť Draca.

"Prečo plytváš časom na toho... toho opovrhnutia hodného smrťožrúta?" kričal. "Prečo sa mu snažíš pomôcť? Mala by si byť rovnako nadšená ako som ja s Harrym, že je presne tam, kam patrí!"

Hermiona si nahnevane vzdychla. "Toto urobiť je správna vec, Ron. Ak si nezaslúži byť vo väzení, a ja môžem byť nápomocná, potom to mám v pláne."

"On si to zaslúži!" Ronov hlas sa neznížil ani o jeden decibel. "Mohol som kvôli nemu zomrieť. Zabudla si na to?"

"Nie," riekla, jej trpezlivosť sa stenčovala. "Ale teraz už o tom vieme všetko. Nechcel urobiť to, čo urobil a určite nemal za cieľ teba."

"Je mi to jedno! Tento bledý, špinavý hajzel si zaslúži, aby tam zhnil po zvyšok svojho úbohého života."

"Ako to môžeš povedať? Pomáhal Rádu! Spravodlivosť si žiada, aby boli predložené všetky dôkazy, dokonca tie, ktoré ho možno, Merlin chraň!, vykresľujú v dobrom svetle." Hermiona si prekrížila ruky.

"Je mi to jedno," zopakoval tvrdohlavo Ron. "Jeho rodina spôsobila..."

"Som si istá, že jeho rodina bude potrestaná," prerušila ho Hermiona. "ON si nezaslúži život vo väzení."

"Ako dokážeš zabudnúť, aký hrozný ku nám bol?" nahnevane sa dožadoval Ron. "Hlavne ty! Urážal ťa, robil si z teba posmech a predsa si prvá v rade, aby si oslobodila toho blbca!"

"To bolo dávno, Ron."

"Nie tak dávno! Len rok, Hermiona. Viac než rok."

"Bolo to pred vojnou," povedala potichu. Toto bolo vôbec najbližšie, kedy sa dostala k tomu, aby niekomu povedala o tom, čo pre ňu Draco urobil, ale nemohla. Možno by to Rona umlčalo, ale nakoniec, dokonca ani to, že jej zachránil život, by nezmenilo jeho názor. On, rovnako ako Draco, bol veľmi tvrdohlavý a umienený.

"Mal by zostať vo väzení," dostal Ron cez zaťaté zuby, oči mu žiarili hnevom.

"Nie je to správne, Ron," zaškrípala zubami Hermiona. "Počas vojny spravil správne veci, a mal by byť za to ocenený, presne tak ako ty a ja!"

"Je mi to srdečne jedno," odvetil Ron. "Nič, čo mohol urobiť, nepreváži všetky tie hnusné veci, ktoré spravil."

Hermiona zalapala po dychu a pokrútila hlavou, ohromená tou pravdou za Ronovým slovami. "Nemáš ho rád. Viem to. Ale odsúdil by si ho na život vo väzení, v sedemnástich, za pár hlúpych chýb?"

"Áno!" vykríkol Ron, bez toho, aby vážne premýšľal nad jej otázkou. "Sama si to povedala - je to špina, a odpad." Pokúsil sa chytiť ju za ruku, ale vytrhla si ju. To ho len väčšmi nahnevalo. "Svet bude bez neho lepší."

Opäť tá pravda skoro vyskočila z Hermioniných pier, ale zadržala ju. Ale nedokázala zabrániť slzám, aby jej nevbehli do očí. Bez toho, aby to vedel, jej priateľ povedal, že Dracov čin zachránenia jej života nestačil na to, aby mu vyslúžil nejakú milosrdnosť."

"Ty tomu naozaj veríš?" zašepkala, bolesť a pochybnosti v jej hlase.

Ron zaváhal, zmätenie preblesklo jeho očami. "Ja... Ja len..." Potom mu klesli plecia. "Nechcem, aby si sa s ním stretla. Neverím mu a nemám ho rád."

"Je vo väzení, Ron. Všade sú strážcovia a má zviazané ruky. Nemôže mi ublížiť." To nebola celkom pravda, jeho slová iste mohli bodať, keby ich použil ako zbrane, ale ona si nemyslela, že ich tak použije. Už viacej nie.

Pošúchal si hlavu, rozstrapatil vlasy, niečo, čo robieval vždy, keď bol nervózny. "Ja len myslím... nuž, toto... čo, robíš. Možno nedopadne dobre. Len ťa využíva, aby sa dostal von tým, že vraví to, čo chceš počuť."

Hermiona sa zamračila. Nemala potuchy, o čom hovoril, ale potom jej svitlo. On žiarlil. Ona sa rozhodla plytvať svojím voľným časom, aby pomohla Malfoyovi a on si myslel, že sa dialo niečo viac. Ron si myslel, že Draco sa snaží sladkými rečičkami nahovoriť ju, aby mu pomohla, a predstiera, že mu na nej záleží kvôli tomu, aby dostal, čo chcel. To bol totálny nezmysel, samozrejme. Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.

Keby Ron len vedel, ako veľa svojej duševnej energie už minula na Draca Malfoya, bol by ju asi odzbrojil a zamkol niekam, aby jej zabránil niekedy ho znova vidieť.

"Sme tu," povedal strážca, keď sa výťah trhnutím zastavil. Nenasledoval ju do návštevnej miestnosti, len podržal otvorené dvere.

Hermiona sa na okamžik stretla s Dracovým pohľadom, než sa jeho oči odklonili k postave zahalenej v kapucni a plášti, ktorá prišla s ňou. Zamračil sa a potom sa znova pozrel na Hermionu so spýtavým výrazom na tvári.

Začala, "Malfoy, toto je..."

"Smieš ma volať Meda, Draco." Andromeda Tonksová si dala dole kapucňu a dovolila na nej Dracovi spočinúť očami po prvý raz v životoch ich oboch. Jej krátke, čierne vlasy boli prúžkované s červenými, oranžovými a bielymi pramienkami. Srdečne sa usmiala.

Dracovo zamračenie sa prehĺbilo. "Vy musíte byť moja teta Andromeda," nakoniec povedal.

"Meda," opravila ho. "Nedokážem vypovedať, ako som šťastná, že ťa konečne vidím, Draco."

"Môžeme sa posadiť?" spýtala sa Hermiona, ukazujúc na dve prázdne stoličky. Keď sa usadili, povedala, "Andromeda ti chce povedať pár vecí, Malfoy."

"V poriadku," odvetil a obrátil plnú pozornosť k svojej tete.

Andromeda siahla do svojho hábitu a vytiahla odtiaľ kôpku listov ovinutých povrázkom a položila ju na stôl. "Spoznávaš ich?" spýtala sa.

Draco zaváhal než sa oboma rukami načiahol, aby si pritiahol tie listy bližšie. Potom rozviazal povrázok a otvoril vrchnú obálku. Keď čítal, na jeho tvári sa zjavilo prekvapenie. "Ja... ja som toto nepísal," povedal, keď vzhliadol k Hermione.

"Vieme," odvetila, "napísal to Snape."

"Našla som tieto listy medzi vecami môjho zaťa," vysvetľovala Andromeda. "Nevedela som, čo sú zač, takže som ich zobrala Rádu."

Draco prikývol, potom zo seba vysúkal svoje ďalšie slová, "bolo mi ľúto, keď som počul o mojej sesternici a jej manželovi."

Andromeda sa láskavo usmiala, ale do očí jej vbehli slzy.

"Vedela som okamžite, čo sú zač," riekla Hermiona. "Snape písaval Remusovi o informáciách, ktoré si mu poskytol, pričom používal tvoje meno, tak aby zásluhy zostali tebe. Videla som ho písať jeden z týchto listov, v plnom rozsahu, v jednej z jeho spomienok, po tom, čo si mu odovzdal nejaké informácie, ktoré si sa dozvedel. Ten konkrétny list je v tejto kôpke."

Draco zízal na tie listy v chabo zakrývanom úžase. "Takže... to, čo hovoríš je... toto je dôkaz, že som pomáhal Rádu."

"Áno!" riekla Hermiona, žiariac.

"Ja... Páni." Otočil sa k svojej tete. "Nemôžem vám dostatočne poďakovať za to, že toto robíte. Ani ma nepoznáte, a... nuž, pochybujem, ešte nie príliš dávno by som vôbec neprijal vašu pomoc."

Andromeda sa usmiala, a Hermione sa zdalo, ako keby to ožiarilo celú miestnosť.

"Tvoja matka je jediný člen rodiny, ktorý mi zostal," povedala potichu. "Bola som šťastná, že môžem pomôcť a Hermiona je proste úžasná s týmto všetkým."

Draco pozrel na Hermionu. "Áno, to je."

Hermiona bojovala s hroziacim rumencom.

Draco pokrútil hlavou, chichotajúc sa. "Nikdy ma nenapadlo, že sa odtiaľto dostanem. V podstate som sa vzdal nádeje. A teraz..."

"Teraz, musíme všetky tie dôkazy usporiadať," povedala Hermiona, jej hlas plný povinností. "Tie spomienky sa musia overiť. Musíme predložiť tieto listy, hlavne ten jeden zo Snapovej spomienky a spolu so svedectvom Harryho samotného, Andromedy a ostatných, naozaj si myslím, že máme šancu."

"Počkaj," riekol Draco. "Potter? Čo má s týmto spoločné?"

"Nuž, chystá sa preukázať Snapov dobrý charakter. V tejto chvíli väčšina ľudí vie, že Snape naozaj pracoval pre Rád... či, skôr, Dumbledora, ale potrebujeme to prispôsobiť tak, aby sa to dalo využiť aj pre teba."

"Potter s týmto súhlasí?" nedôverčivo sa spýtal Draco.

Hermiona si zahryzla do pery. "Nie, ešte nie. Ale bude, uisťujem ťa. Nerob si s Harrym starosti... bude tam."

"Čo chceš, hm, povedať ty?" spýtal sa.

"Budem hovoriť o tých spomienkach a ako sa týkajú týchto listov. Andromeda predloží tieto listy." Vedela, že hovorí o tom, že jej zachránil život. "To je všetko."

Draco na chvíľu uvažoval a potom povedal, "nemám problém s tým, čo urobíš... nech sa musí urobiť čokoľvek."

"Ach!" povedala Hermiona s roztvorenými očami. "Toto si určite uchovám v hlave."

Potom prehovorila Andromeda. "Bude tam tvoja matka, Draco. Prepustili ju do domáceho väzenia pred pár dňami."

"Áno?" spýtal sa neveriacky. "Ako je to možné?"

"Harry," odpovedala Andromeda. "Podľa všetkého zohrala tvoja matka významnú rolu v záchrane jeho života tú noc záverečnej bitky."

"To bolo mierne povedané," riekla Hermiona. "V podstate mu zachránila život." Venovala Dracovi významný pohľad.

"Ako?" spýtal sa, keď naklonil dopredu na stoličke.

"To je dlhý príbeh," odvetila Hermiona. "Budem ti to musieť povedať inokedy. Náš čas tu už skoro vypršal."

Práve vtedy sa ozval zaklopanie na dvere. "Päť minút!" zavolal strážca.

"Beriem ťa v tom za slovo," riekol Draco, a venoval Hermione neohrabaný úsmev.

"Bolo úžasné stretnúť sa s tebou, Draco." Andromeda sa postavila. "Teším sa na to, že ťa lepšie spoznám. Už som sa stretla s tvojou matkou a odkazuje ti, že ťa miluje."

"Keď ju znova uvidíte, prosím povedzte jej, že ju tiež milujem a dúfam, že ju čoskoro uvidím."

"Poviem. Až kým sa znova nestretneme, prajem ti zbohom." Andromeda sklonila hlavu na rozlúčku a potom bez slova odišla.

Hermiona to nečakala, ale nechcela sa ponáhľať bez toho, aby sa nerozlúčila s Dracom. To by bolo divné. Stáli oproti sebe na opačných stranách stola, ani jeden nevedel, čo povedať.

Strážca znova zaklopal, a Hermiona trochu nadskočila. "Takže. Beriem to tak, že sa znova uvidíme... čoskoro," riekla, pozbierala tie listy a zbalila ich.

"Správne," povedal Draco. "Už len ďalších deväť dní, až kým nezačne môj proces."

Niekoľko sekúnd na seba hľadeli a potom Hermiona povedala, "takže, maj sa." Otočila sa a odišla bez toho, aby čakala na odpoveď.

Andromeda tam na ňu čakala. "Strážca je pri výťahu," riekla, keď začali kráčať. "Nemôžem ti dostatočne poďakovať, že si ma zobrala so sebou."

"To nebol problém," trvala na svojom Hermiona. "Som rada, že ste sa stretli so svojím jediným synovcom."

"Je veľmi driečny, ak tak smiem povedať," odvetila Andromeda a venovala Hermione úsmev. "Hoci ja som možno trochu zaujatá."

Hermionin žalúdok príjemne nadskočil, ale to bolo to jediné, čo mohla urobiť, aby si nepovzdychla nahlas. Posledná vec, čo potrebovala, bolo cítiť niečo k Malfoyovi; ale časť z nej priznávala, že zahorela ´citom´ k nemu už dávno.

Hlava dole, oči a uši otvorené. Neprivolávaj k sebe pozornosť, splývaj s davom. Ľahšie povedať ako urobiť, pomyslel si Draco, keď mieril na svoju prvú hodinu toho dňa. Od všetkých študentov sa teraz vyžadovalo, aby chodili na Štúdia muklov, kde ich bude učiť Alekta Carrowová.

Sedel v hlúčiku slizolinčanov, Pansy na jednej strane a Goyle na druhej.

"Muklovia," začala Alekto, "sú špina. Sú ako krysy. Prenášajú choroby, množia sa ako Weasleyovci a rozširujú všade svoje baktérie. Začneme túto hodinu tým, že sa naučíme o týchto chorobách a o tom, ako sa vyhnúť tomu, aby ste ich chytili."

Draco sa zhlboka nadýchol a pripravil sa na robenie poznámok.

V polovici hodiny Padma Patilová, to pekné dievča z Bystrohlavu, zdvihla ruku, aby namietala voči niečomu, čo Alekta povedala. Alekta sa zlomyseľne uškrnula a prekliala to dievča. Patil vykríkla v šoku a bolesti a Draco zbadal na jej ruke vypálenú značku.

"Nebudú žiadne diskusie o faktoch, ktoré sa v tomto predmete uvádzajú," radostne vravela Alekto. "Ak s tým máte problém, budem s vami jednať podobne. Takže, ako som povedala..."

Goyle sa predklonil a zašepkal, "to bolo neuveriteľné! Učitelia môžu prekliať študentov? Tento rok bude sakra skvelý!"

Draco sa prinútil zasmiať a vrátil sa k svojím poznámkam. Dni, kedy nachádzal radosť v utrpení ostatných, mu pripadali ako celkom iný život. Ako bolo možné, že za menej než rok sa tak drasticky zmenil? Bude musieť vynaložiť úsilie, aby si to nikto nevšimol, inak riskuje, že pritiahne ten druh pozornosti, pred ktorým ho varoval Snape.

Zvyšok jeho predmetov bol zaujímavý, mierne povedané. Aritmancia, Staroveké runy a Elixíry boli vedené tak, ako boli za Dumbledora, s výnimkou podráždených nervov Slughorna. Na Transfigurácii a Kúzlach sa slizolinčania chovali k učiteľom príšerne, keď vedeli, že ich nikto nepotrestá. Draco sa pokúsil pripojiť, ale nevložil do toho srdce.

Obrana proti čiernej mágii bola úplne iná záležitosť.

"V tejto triede," pomaly hovoril Amycus Carrow, "sa nielen naučíme o Temnej mágii, ale tiež sa naučíme o tom, ako ju používať." Hlúpo sa uškŕňal pri tom jasote, ktorý sa zdvihol zo slizolinskej strany miestnosti. "Po prvé: Cruciatus. Tento rok sa bude používať na potrestanie miesto trestu. Bude to menšia strata času, koniec koncov."

Dracovi stuhla krv v žilách. Zažil to kúzlo len raz, a to stretnutie pre neho dopadlo katastrofálne.

"Od všetkých z vás sa bude vyžadovať naučiť toto kúzlo," vravel, jeho oči dopadli a prižmúrili sa na Draca. "A budete ho vykonávať pre triedou za účelom, aby sme sa pohli k ďalšiemu kúzlu."

Nevedomky Draco otočil trochu hlavu smerom, kde vždy sedávala Grangerová s ohľadom na jeho zvyčajné miesto na Elixíroch: za neho a doľava. Bolo to zvláštne nevidieť jej ruku vyletieť dohora, pripravenú protestovať napriek dôsledku pre ňu a jej priateľov. Bolo asi dobré, že tento rok humusákom nebolo dovolené chodiť do školy.

ooo

Draco šiel ten večer po večeri do Snapovej pracovne a povedal riaditeľovi, čo povedal Amycus.

"Nemyslím si, že dokážem urobiť to kúzlo," povedal rozčúlene. "Nemám v sebe to, aby som to naozaj myslel vážne. Teta Bellatrix si myslela, že moje pokroky toto leto boli strašné."

Snape sa tváril skoro znudene. "Predstieraj, že tá osoba je Potter," zatiahol. "Iste potom nebudeš mať žiaden problém."

Draco sa zmätene zamračil. "Vy... vy chcete, aby som použil Cruciatus?"

"Nemáš na výber, Draco. Kúzla tohto typu - temné kúzla - sú to, čo Temný pán chce, aby sa študenti tu naučili. On vybral tento študijný plán, neexistuje nič, čo by sme ty alebo ja mohli urobiť, aby sme to zmenili. Jediné, čo môžeš urobiť, je vyťažiť maximum z tejto situácie."

"Ako to mám urobiť? Pane."

"Rob to, čo sa ti povie," odpovedal Snape.

"Áno, ale... Nemyslím si, že už viacej dokážem použiť Pottera ako správnu motiváciu."

Snape sa pomaly otočil a po prvý raz sa pozrel Dracovi do očí, jedno obočie nadvihnuté. "Ach? A prečo?"

"Myslím, že už k nemu viacej necítim nenávisť, pane."

"Chápem," riekol Snape, ktorý sa tváril, ako keby pomaly prežúval Draco odhalenie. "A čo Grangerová?"

Napriek maximálnej snahe Draco cítil, ako mu teplo zalieva líca pri zmienke o Hermione. "Ani k nej."

"Prečo?" spýtal sa Snape, zrazu príliš zvedavý k Dracovej neľúbosti. "Čo sa stalo?"

"Ni-nič, o čom by sa mi žiadalo rozprávať," odpovedal Draco.

"Fascinujúce," riekol Snape. Na rozdiel od väčšiny prípadov, kedy použil toto slovo, tentoraz to znelo, ako keby to myslel vážne. Študoval Draca akoby informácia, ktorú hľadal, bola napísaná v jeho tvári. "Povedz mi, prečo ňou viacej nepohŕdaš."

"Nie," rozhodne odvetil Draco. Napriek tomu, že v tomto mohol Snapovi veriť, nechcel prezradiť pravdu. Tá noc bola... neobyčajná. On a Hermiona si vytvorili spojenie, a nebol si istý, či sa rozplynulo. Nechcel nič riskovať, a ak Snape stále pracoval pre Rád, potom by sa mohlo niečo prezradiť.

Zdalo sa, že Dracove chabé odmietnutie upútalo Snapa ešte viac. "Môžem, samozrejme, získať tú informáciu pomocou Legilimencie, ale radšej by som bol, kebyže mi to povieš sám."

"Teta Bella ma naučila strážiť svoju myseľ. Bol som veľmi rýchly študent." Nevedel prečo sa podujal do akejsi hry sily s poriadne skúsenejším a zručnejším čarodejníkom, ale bude chrániť tú noc s Grangerovou so všetkým, čo mal.

Po niekoľkých chvíľach intenzívneho skúmania Snape povedal, "nezáleží na tom, zatiaľ. Ale rád by som ten príbeh počul, Draco. Som zvedavý na to, čo mohlo spôsobiť takúto zmenu srdca. To ostatné je pochopiteľné, ale toto... toto je niečo úplne iného." Potom ľahkomyseľne pokrčil plecami. "Samozrejme, na to je čas."

"Áno, nuž, stále neviem, čo robiť s touto... situáciou, pane," riekol Draco.

"Myslím, že sa dá ľahko napraviť. Zatiaľ sa Amycus najviac zaujíma o to, čo predvedieš ty. Si syn Luciusa Malfoya, synovec Bellatrix a si jediný študent, ktorý tu je a ktorý dostal Znamenie. Dá sa čakať istá úroveň bezohľadnosti od niekoho s takými... posudkami."

Snape sa začal pomaly prechádzať po svojej pracovni. "Ale, tiež ti bola daná úloha, ktorá by ti zabezpečila miesto v smrťožrútskom kruhu a ty si zlyhal - predo mnou, Carrowsovcami a Greybackom. Tvrdiť, že máš niečo dokázať, je mierne povedané. Máš celkom mocnú povesť, s krvou súčasne od tvojho otca aj tvojej matky. Vidím pred tebou dve cesty."

Prestal kráčať a chytil rukami operadlo stoličky a upriamil svoje oči na Draca. "Prvá: vzchopíš sa, aby si splnil očakávania tých okolo teba - a nielen svojich učiteľov. Tvoji spolužiaci väčšinu roka počúvali, že sa chváliš svojou úlohou a očakávajú pokračovanie."

"Ja to nechcem, profesor. Ja-ja nechcem byť sm-smrťožrút." Bolo to prvý raz, čo to povedal nahlas, s výnimkou toho času, čo bol pod vplyvom séra pravdy.

"Tak nám zostáva len jediná cesta. Roky si vynikal v hraní úlohy ufňukaného, rozmaznaného, namysleného a zbabelého aristokrata. Nie som si istý nakoľko to bolo divadlo a čo bolo skutočné, ale myslím, že hlavne tá zbabelá časť môže postačiť na to, aby sme ťa zbavili svetla reflektorov. Na dôvažok, niekto vystúpi a naplní tú úlohu ´byť najsľubnejším smrťožrútom´. Nebudú ti dávať zložité úlohy alebo ťa žiadať urobiť niečo, čo je veľmi dôležité."

Draco sa zamračil. Nemohol poprieť, že bol rozmaznaný, a namyslený, keď prišlo na jeho postavenie a krvnú líniu. Bolo v ňom zakorenené, že je nadradený, odkedy bol malým chlapcom. Hneval sa, keď ho nazývali ufňukaným, a pri pohľade späť, mohol pochopiť Snapov názor. On bol, nepochybne, zbabelec. Zároveň, musel, v minulosti, prehnane zveličovať isté veci, aby dosiahol žiadanej role. Názorný príklad, to zranenie na ruke v treťom ročníku po nehode s hipogryfom.

Hoci sa mu nepáčila zvečniť sa ako zbabelec, bola to, vskutku, tá lepšia alternatíva.

"Čím viac fňukania, tým lepšie," povedal s chichotom Snape.

Draco sa zamračil. "Prečo vás toto tak baví, pane?"

"Nie je to také zábavné ako ironické."

Draco čakal, ale nezdalo sa, že by mal Snape záujem vysvetľovať. "Obávam sa, že stále nerozumiem."

Snape si vzdychol. "Sledoval som ťa rásť odkedy si bol dieťa, Draco. Prešiel si od toho rozmaznaného, arogantného a ufňukaného decka k mladému mužovi, ktorý je ochotný ísť voči tomu, k čomu bol vychovávaný celý život, kvôli tomu, aby urobil správnu vec. Nakoniec si vyrástol zo svojej zbabelosti jedine, aby si si ju musel znova nasadiť ako masku, tak aby mohol uskutočniť svoj úhybný manéver." Uškrnul sa. "Aspoň že si nevypadol príliš z cviku."

Snapove slová boli súčasne pochvalné aj posmešné, ale boli väčším uznaním, než kedy Draco dostal od svojho otca.

"Naozaj si myslíte, že robím tú... správnu vec?" spýtal sa Draco.

"Samozrejme, že myslím," odpovedal Snape. "Ako spávaš odkedy si sem prišiel?"

Draco sa zamračil, prekvapený tou otázkou. "Skvele, prečo?"

"A keď porovnáš kvalitu svojho pokoja s minulým rokom?"

"Je to oveľa lepšie. Nemám problém zaspať, žiadne nočné mory či budenie sa krikom uprostred noci. Povedal by som, že je to obrovské zlepšenie."

Snape múdro prikývol. "Vediem dvojitý život skoro dvadsať rokov, a za týchto dvadsať rokov som ani raz nepremrhal spánok na to, aby som premýšľal o tom, či robím správnu vec."

Draco nič nepovedal, nechal svoju myseľ sústrediť sa na praskajúci zvuk z ohniska.

"Počúvaj ma, Draco," povedal Snape po niekoľkých minútach. "Poviem to len raz. To, čo robíš tento rok - špionáž na služobníkov Temného pána - nebude ľahká úloha. Nebude atraktívna, možno sa dozvieš veci, ktoré ťa rozrušia a šokujú, možno to bude zahrňovať isté nebezpečenstvo a existuje šanca, že sa nikto nikdy nedozvie, čo robíš."

"Chcete povedať, že na konci... nuž, vojny, myslím... ľudia nebudú vedieť, že som špión?" Uprene hľadel na riaditeľa.

"Tá možnosť existuje, Draco. Nikto nedokáže predvídať všetky možnosti. Ty, práve teraz, si jediný človek na svete, ktorý vie o mne pravdu."

Bez toho, aby si to niektorý z nich uvedomil, oheň sa zmenil na žeravý popol. Snapova tvár bola ukrytá v tieni, to tlmené svetlo ukazovalo muža zostarnutého oveľa viacej než by na svoj vek mal.

"Povedal som to len tebe," pokračoval, "pretože v tebe vidím veľa zo seba samotného. Keď som bol v tvojom veku, fascinovala ma temná mágia, a ja som sa dal uniesť svojím záujmom a ako výsledok..." Snape ťažko prehltol. "Prišiel som o niekoho, na kom mi veľmi záležalo. Nechcem, aby sa to stalo tebe. Hodili mi záchranné lano a ja som ho prijal. A tak som jedno ponúkol aj tebe."

"Ďakujem vám, pane," potichu povedal Draco. Nevedel, ako dlho bol v Snapovej pracovni, ale hrad sa zdal mlčanlivý ako obrovská podzemná jaskyňa. "Myslím, že by som mal ísť spať."

"Áno. Ako primusovi je ti dovolené byť na chodbách dlhšie než ostatným študentom, ale nemali by ťa vidieť Carrowsovci," riekol Snape.

Draco sa postavil a prešiel ku dverám. "Ešte raz vám ďakujem, pane. Dobrú noc."