All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.
17/24.
Kapitolu komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.
Pozor, ak sa vám tam bude zdať priveľa trpných rodov, je to úmyselne. Nevedela som totiž, či to previesť na činný v jednotnom alebo množnom čísle, tak som to tak nechala. Takisto sa v AJ neurčená osoba píše v množnom čísle – lenže zmeniť to na „neho“ by znamenalo zmätky medzi osobami. Vážne zložitá kapitola… a hlavne šokujúca. Som zvedavá na reakcie. Keby niečo nebolo jasné, pýtajte sa. Hoci poznám ďalší dej, mala som občas problém pochopiť, čo hovorí kto.
Kapitola 17
Není tu žádne znamení
a na tvé tváři je poznat únava
nemyslíš,že je čas přehodnotit naši situaci?
vezmi si nějaké ovoce.
Zapomněl si jak to celé začalo?
zavři oči
a mysli na všechny ty bubliny lásky kterou jsme si naslibovali
sám padneš na kolena
je príliš pozdě
už ku mně nechoď
ležíš u mých nohou
takový obrovský omyl
vidím jak padáš
myslím na tebe
a mé kvetiny zvadly
Nechápu jak chceš spravit tuhle situace
nevěřím tomu co říkaš
Big Mistake – Natalie Imbruglia (www.supermusic.sk)
"Ja viem, čo si myslíš," jeho hlas znel duto ako v jame. "Tvoja hlavička je zvedavá, prečo by som takéto niečo prepánakráľa urobil. Čo mohla asi tak spraviť, že ma priviedla k tomuto bodu? Uvažuješ, ako dlho ti bude trvať, kým ma zlomíš, ale vieš, že sa to stane, pretože ty si nikdy predtým nezlyhal."
Miestnosť voňala temnotou - zmes vlhkosti, potu a špiny. Skoro mohol tú atmosféru ochutnať, keby sa poriadne sústredil. Ale na to nebolo dosť času. Vedel, že keby zastavil svoju myseľ na príliš dlho, usídlilo by sa v nej potom zúfalstvo a on by už dlhšie nedokázal zachrániť seba - či ju.
Jeho očiam trvalo hodinu, než sa zavreli. V tom, ako uvažoval, bola tvrdohlavosť popretia. Ak nezatvorí svoje oči, potom nemôžu zlomiť jeho obrany. Ale čoskoro sa tie predstavy rozkolísali ako odraz na vode. Jeho zrak spriehľadnila červená hmla. Na konci sa rozhodol, že už viacej nie je nič k videniu. Len štyri steny, stôl, stolička a tá päsť, ktorá stále narážala na jeho pokožku.
Ale nebolo to tak veľmi tou bolesťou, o ktorej vedel, že by ju dokázal vydržať. Prerážalo to nielen jeho kožu a mliaždilo nielen jeho kosti, ale aj jeho ego. Nikto nemal rád, keď ho niekto premôže, ale v tejto záležitosti nemal na výber. Teda, opravil sa, on mal na výber a rozhodol sa. Teraz sa mu len doručovalo to, čo sa dalo očakávať.
Teplo zmiešané s jeho potom spôsobovalo, že zapáchal ako stoka. S tým jedným odišla jeho dôstojnosť - ale stále odmietal dovoliť si klesnúť na úroveň prasaťa. Ach, nuž, to tiež budú musieť prežiť.
"Čo ma prekvapuje, je, že si si myslel, že si neuvedomím, čo sa stalo!" chladne sa zasmial. "Vedel som v ten deň, keď si na ministerstve znova otvoril moju zložku, koľká bije. Napokon, Fudge bol ten, kto prehlásil moju smrť - vidíš, na niečom sme sa predsa len zhodli. Budú predstierať, že som mŕtvy tak dlho, až kým neurobím niečo hlúpe."
Pohýbal zápästiami, aby umožnil krvi rozprúdiť sa. Povrazy sa zarezávali skoro tak silne ako nôž, ale on neprestal myslieť na to, ako neskôr budú bolieť tie popáleniny. Stále sa párali s tými tesnými povrazmi, ktoré ho zadržiavali. Keby len mohol použiť svoje ruky, potom možno, len možno, by sa znova nastolila rovnováha v tomto boji vôlí. Ale to sa nikdy nemalo stať - po prvý raz za dlhý čas nebola na ňom kontrola manipulovať.
"Je hanba, že sa to nedá povedať o niektorých ľuďoch," pokračoval sarkasticky. "To musela byť tá najlajdáckejšia poprava, o ktorej som mal kedy šancu počuť. Vždy som si myslel, že zmyslom vykonania rozsudku je urobiť to tak, aby to vyzeralo ako nehoda... Aké odo mňa hlúpe! Ty už si mal niekoho, na koho narafičiť to, že ty tiež robíš chyby a to samotné by ťa zachránilo pred tým, aby si nasledoval môj osud. Aj keď som si vždy myslel, že si totálny zabednenec."
Telo zasiahlo telo s neuveriteľnou silou a spôsobilo, že sa Draco maniakálne zasmial. Z miesta, kde sedel, priviazaný k stoličke uprostred izby, sa táto situácia zdala neuveriteľne smiešna. Kto by si myslel, že po všetkých tých rokoch jeho posmešných poznámok by v skutočnosti mohli byť pravdivé?! V tom čase ho považovali za zatrpknutého - nuž, boli sakra pravdivé, ale teraz sa zdalo, že boli oveľa pravdivejšie.
"Nikdy si nemal použiť svoj prútik. Vraví sa, že akákoľvek forma mágie sa dá vystopovať späť k prútiku kohokoľvek, kto to kúzlo vrhne. Niektorí ľudia si myslia, že to nie je nič iné len hrozba vytvorená ministerstvom, aby zabránilo zločinom. Oni, tak ako my sami, vieme viac.
Všade, kam sa pozrieš, sú senzory, ktoré ťa označkujú v dave. Poznajú každý tvoj krok - každý tvoj pohyb. Môže to človeka priviesť do šialenstva vedieť, že nikdy nenastane okamih, kedy budeš naozaj sám. Niektorí vravia, že je to prekliatie poznania... Mne sa vždy páčila predstava, že môžem urobiť čokoľvek, čo sa mi uráči a oni budú musieť sedieť a dívať sa a nebudú schopní povedať ani slovka. Celá tá predstava, že všetko vedia, ale nikdy nebudú voči mne schopní nič podniknúť!"
Ďalší smiech unikol z jeho pier. Miloval byť rozprávačom príbehom, pretože mu to umožňovalo mať moc nad svojím väzniteľom. Bude musieť sedieť a načúvať, pretože to bola jediná možnosť, akou dostane to, čo chce.
"Aké ironické sa to zdá byť vzhľadom na toto tu..." otvoril jedno domliaždené oko a prehľadal miestnosť. "Až na to, že si tentoraz myslím, že sme naozaj sami a jedinými vzájomnými svedkami."
Znova zatvoril oko, klesol do stoličky a uvoľnil sa. Akosi bolo príjemnejšie, keď on bol ten s výhodou. Problémom bola tá nad ním visiaca hrozba smrti. Keby to len prosto pred ním vyložil, potom by ho zabil kvôli poznaniu toho, čo vedel. Keby to zahral ako nejakú partiu šachu, potom by možno mal šancu prežiť dlhšie. Ale neexistovala žiadna nádej na záchranu. Akú mohlo mať zlo nádej keď ho dolapila predpokladaná ruka dobra? Žiadnu, pretože na rozdiel od dobra, zlo nebolo hlúpe. Zlí ľudia neriskovali svoj prípad a životy, aby zachránili pešiaka pred tou hrou. V skutočnosti zlo normálne dovolilo svojim nasledovníkom, aby ich zabili, pretože bolo bezcitné.
Na druhej strane dobro nikdy neprehralo bitku.
"Myslím, že je najvyšší čas, aby sa ti povedalo, ako veľmi si toto pohnojil," povedal Draco chladným a povýšeným hlasom. "Akú prvú vec sa dozvieš, keď sa stávaš aurorom? Nikdy, vôbec nikdy, nepoužívaj prútik, ktorý používaš v každodennom živote. Vždy nos tajný prútik ministerstva. Takto, ak sa tá poprava roznesie v novinách, úrady môžu poctivo tvrdiť, že je to neregistrovaný prútik - nie je na nich žiadna vina a nenasleduje žiaden škandál.
"Predpokladám, že si im povedal, že ťa vyprovokoval. Alebo že si nepremýšľal tak dobre, ako by si mal. Tak či tak to bolo veľmi falošné, pretože si ho proste preklínal bez toho, že by si aspoň trochu vadilo, že ho zabiješ. Vieš, čo to je, Potter? To je mučenie. Dokonca ani ministerstvo nebude privierať oči nad tým, čo si spôsobil Gililiverovi."
Mohol počuť, ako sa Harry pohybuje. Predstavoval si, že sedel na stoličke oproti, prekrížené ruky, hábit rozopnutý a v jednej ruke zovieral prútik. Draco poznal všetko príliš dobre, aby vedel, ako ho svrbí ruka, aby ho prosto nepreklial. Bolo by to také ľahké jednoducho švihnúť zápästím a nemať viacej problém zaoberať sa s jedným zlým aurorom. Ale keby nasledoval túto vášeň, nebol by dostal od ministerstva ďalšiu šancu. Stal by sa presne takým, akým bol Draco predtým, než predstieral smrť - prázdnou schránkou muža, ktorý mal kedysi šancu byť lepší než ostatní. Bol by len ďalším anonymným vojakom, ktorého vyradili jeho vodcovia.
"Ale byť Potterom Dokonalým znamenalo, že si bol pre nich aktívom. Mal si spojenia so svetom točiacim sa okolo teba. Mohol si byť súčasťou verejného života a kvôli tomu by nikto nikdy neočakával, že si v skutočnosti úkladný vrah. Už vidím tie titulky: ´Potter Dokonalý sa ukázal ako bábka!´"
"Ale Čína bol skvelý nápad. Mohli ťa podstrčiť inému ministerstvu, aby sa s tebou vysporiadalo. Keď ťa vidím, máme toho veľa spoločného, Potter. Viac než by si si pomyslel len z pohľadu na nás dvoch. Oboch nás využili až do posledného kúska a čakalo sa od nás, že budeme dobré malé bábky. Ale na druhej strane sa ty zdáš stále byť pripojený k svojim povrázkom, zatiaľ čo ja som väčšmi slobodný, než ty kedy budeš."
"Medzi nami nie sú žiadne podobnosti, Malfoy," povedal Harry rozpáleným hnevom.
"Môžem ti urobiť zoznam, keby si rád. Obaja sme zabíjali bez ľutovania jedinej rozliatej kvapky krvi. Obaja sme chladnokrvní a radšej by podrezali niekomu hrdlo, než by sme sa s ním porozprávali. Obaja sa skrývame v tieňoch, ale sme zároveň úplne otvorení. Ach a obaja spíme s tými istými ženami..." znova sa zasmial. "Ale mám pocit, že ja som vynahradil to, čo tebe tak veľmi chýba."
Ozvalo sa zarachotanie stoličky, ktorá spadla zo svojich štyroch nôh a k nemu sa prihnali nahnevané kroky. Zrazu bol zdvihnutý zo stoličky, na ktorej sedel a tresknutý o stenu. Mohol cítiť ako chlad zo steny presiakol jeho šatstvom a poskytol mu pocit krátkej úľavy.
"Čo si jej urobil?" zasyčal Harry prudko do jeho ucha.
"Ach. Nič som jej neurobil. V skutočnosti ona urobila úplne všetko sama - dokonca ma zaviedla do svojej spálne..." uškeril sa.
"Klameš."
"Ja by som klamal tebe, Potter?" Ďalší smiech unikol z jeho pier. "Som urazený, že si myslíš, že sa budem obťažoval s takým potešením, keď si ma treskol o stenu, pričom si ma už zmlátil. Skutočne urazený."
"Mohol by som ťa rovno zabiť, Malfoy, a ty by si dokonca ani nemal šancu žobrať o svoj úbohý život."
"Ak je môj život úbohý, potom prečo získavam pocit, že si praješ, aby si to bol ty v tej chate s Ginny. Namiesto toho som to bol ja a to ťa zabíja!"
Harry zatriasol jeho telom a hrozivo stisol jednou rukou jeho hrdlo. "Nepoužívaj jej meno - ty si tú výsadu nezaslúžiš."
"Prosila ma, aby som ho používal len na ďalšiu noc po..." jeho hlas bol prerušený tlakom, ktorý bol použitý na jeho ohryzok. Draco zúfalo bojoval o vzduch, hoci vedel, že by bolo ľahšie, keby to proste vzdal. Keby Draco prestal bojovať, potom by ten tlak rýchlo prestal byť používaný. Bola to zastrašovacia taktika zmiešaná s hnevom, nič viacej.
"Čo si jej urobil, Malfoy?" zavrčal znova.
"Nič, čo už tvoju chorú myseľ nenapadlo, Potter," podarilo sa mu zachrapčať.
Harry ho pustil, nechal Draca s buchnutím zvaliť sa k zemi. "Prečo toto robíš, Malfoy? Mohol si proste utiecť preč s chvostom stiahnutým medzi nohami - ako zvyčajne. Vedel si, že toto bude horšie než spáchať samovraždu a a o nej si vedel všetko, z toho čo som počul."
Draco zostal ticho, kým sa zhlboka nadychoval. "Tuším zlosť na to, že som nezomrel?" poznamenal uštipačne.
"Aurori ťa mali nájsť potom, čo som urobil - mŕtveho. Záver by bol, že to bola vina zo zabitia Gililivera, spojená s tvojimi samovražednými sklonmi, ktorá ťa zatlačila za okraj. Jeden deň si proste zdvihol nôž a dorezal si sa. Toto bola jediný zásah, ktorý som sa chystal vychutnať si.
Čo sme nečakali, boli tie štenice, ktoré si snáď nasadil úplne všade. Zistil si, že po tebe idú aurori a okamžite žiadal napraviť tú situáciu. Fudge nebol celkom šťastný, keď si vpadol do jeho kancelárie a dožadoval sa, aby ten prípad bol uzavretý. Bol tiež trochu zmätený kvôli tomu, že si vedel toľko o zložke, ktorá sa odovzdala aurorom." Harryho hlas bol krutý a pokojný. V jeho slovách nebol žiaden hnev, ale bublal pod povrchom, aby každým okamihom explodoval.
"Kto bol tou štenicou?" (PP: the bug – aj štenica (odposl. zariadenie, aj voš, otrava)
"To bola zmena témy, Potter. Vystrašený, že nevytiahneš obvyklé otázky skôr než ma zabiješ?" uškrnul sa, keď sa postavil zo zeme. Keď stál, týčil sa nad Harrym o šesť palcov. Nikdy si neuvedomil, aký krátky Harry v skutočnosti je. Možno je to kvôli jeho obludnej hlave, pomyslel si posmešne.
"Keď sa ťa budem chystať zabiť, Malfoy, budeš o tom vedieť."
"Ach, už sa trasiem," odpovedal sucho.
"Mal by si sa."
"Budem mŕtvy skôr než sa ťa vôbec budem báť, Potter."
"To by mohlo byť možné, ak sa budeš stále vyhýbať otázkam ako táto."
"Čo ešte odo mňa očakávaš, Potter? Ja som koniec koncov bol vycvičený, aby som neodovzdal informácie za týchto okolností."
Harry si vzdychol, očividne unavený z tej hry, v ktorej sa ocitol hrať a chcel sa oslobodiť z tohto miesta. "Môžeme to urobiť dvoma spôsobmi, Malfoy. Môžeš mi to povedať a pokojne zomrieť, alebo budeš držať hubu a skončíš v Azbakane."
"Teraz, keď si to tak krásne vyložil, som celkom ochotný stráviť čas v pekle len, aby som ťa nasral," Draco chrapľavo zašeptal s úškrnom.
"Vedel si, že sa toto stane, Malfoy. Vedel si, že keď mi poskytneš detaily o tom, kde si, budeš privedený k výsluchu."
"Toto nie je výsluch. Toto je pokútna práca ministerstva. Tá práca, ktorú nechcú ukázať v novinách. Keby bol toto výsluch, bol by si už doteraz použil svoj prútik alebo elixír - čo by bolo oveľa jednoduchšie," riekol mechanicky. "Som tu s tebou len preto, pretože to nečakali."
"Dokonca ja priznávam, že to bol od ministerstva bláznivý predpoklad, ale musíš priznať, Malfoy, že to bola posledná vec, čo by si zvyčajne urobil," Harry schmatol Draca a zatlačil ho znova do stoličky.
"Veci sa menia."
"Niektoré sa nemenia," odvetil s odmeranou náladou.
"Čítal si moje priznanie."
"To nestačí."
"Ale stačí to pre teba, aby si si zachránil svoj drahocenný krk, nie je tak, Potter?"
"Sú tam otvorené konce, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť, Malfoy," riekol pomaly. "Ginny sa do tohto nejako zaplietla a my musíme vedieť, kto bol tvoj špión na ministerstve, aby sme si to s ním mohli vybaviť. Ešte na viac sme vo vyjednávaniach so smrťožrútmi, ktorých si nasral tým, že si zabil jedného z ich kľúčových hráčov. Povedzme len, že Fudge nie je šťastný."
"Chystal sa zdrapnúť Weasleyovú..."
"...aby sa dostal k tebe..."
"...potreboval som ju, ak som mal vyhrať tento boj..."
"...chlapi, ktorí chcú žiť, nenakráčajú do budovy ministerstva a sami sa nevzdajú, nenechajú odkaz, v ktorom sa priznajú k tomu, čo neurobili!"
Draco na minútu zatvoril oči, skôr než ich znova otvoril. "V tomto nebola zapletaná. Myslel som, že toto sa pochopilo."
"Mohla ísť do Azbakanu za to, že sa spolčila s nepriateľom, Malfoy. Štátne tajomstvá nie sú niečo, na čo sa proste spýtaš a ona sa ani nespýtala. Odovzdala ich tebe. Je to len vďaka tomu, že si sa vzdal sám, že tu práve teraz nie je ona!" hnev sa mu opäť zdvíhal v jeho hlase.
"Viem. Ale nie je a to je tak, ako to bude," riekol s presvedčením. "Nezistí, že si napichol nielen jej dom, ale aj Goggenslockovu pracovňu."
Prešlo pár minút v tichu. "Nie si v postavení, aby si mi dával príkazy."
"Miluješ ju," jednoducho riekol Draco. "Tie príkazy prijmeš."
Spustil hlavu a zhlboka sa nadýchol so zatvorenými očami. Prsty ho svrbeli, aby sa zovreli okolo Harryho krku - len aby pritlačil palce silno na jeho pulz a cítil, ako sa ženie strachom. Možno by ho tiež mohol kopnúť. Sledovať jeho krik v temnote na zemi. Hoci na rozdiel od Harryho on by svoj prútik použil. Neexistovalo nič, čo by ho zastavilo pred tým, aby to ihneď dotiahol do konca.
Jedine jej hlas, či ten pohľad v jej očiach by ho zastavili pred rozkopaním Potterovho tela, až kým by tam nebolo nič iné než kostra.
Dokonca v hlave mohol počuť jej hlas, ako ho hreší za jeho činy. Priveľmi by ho bolelo, keby ju zradil. Možno to nedal najavo tak otvorene, ale hlboko vo vnútri si uvedomoval, ako veľa klamstiev jednoducho pred ňou tají. Bola taká nevinná, keď sa s ňou prvý raz stretol v jej dome. Bolo to viacej zo zvedavosti, ktorú si dovolil v sebe objaviť - nejaký druh chorej zvedavosti, aby zistil, čo Harry mal a čo on nemal. Jeho myseľ sa pohrávala použiť ju ako posteľné prádlo tak, ako to urobil predtým. To by naučilo Potter zabíjať ľudí a zvaľovať vinu na neho.
"Kto je ten špión?" (PP: the mole, aj krysa, aj špión)
"Prečo si si taký istý, že existuje nejaký špión, Potter?"
"Kto je to?" jeho hlas sa stával hlasnejší.
"Nebol tam žiaden špión."
"Klamár."
Draco pokrčil plecami. "Je mi jedno, čo si myslíš, pretože na ničom už nezáleží."
"Očividne na niečom záleží, inak by si tu nebol."
Úsmev vykrútil jeho suché, popraskané pery. "Nie, keď si taký tupý ako vyzeráš."
"Som zvedavý, čo by tvoja matka povedala, keby ťa tu mohla vidieť..."
"To je hrozba, Potter?" zasmial sa sucho. "Ak áno, potom si v tomto mimo svojho výcviku."
"Bude to sľub, ak mi nepovieš, kto tá krysa je."
"Nie."
Už bol unavený. Tak veľmi unavený. Jediné, čo chcel, bolo zastaviť všetky myšlienky vo svojej hlave a snívať o šťastnejších veciach. Ginny a on spolu v matkinom dome, bezpeční vo vedomí, že sa ich už nikto nemohol dotknúť. Možno by tiež mohli mať psa. Alebo možno mačka by bola pre ňu vhodnejšia. Toto sa ale nikdy nestane. Dokonca ja keby to bolo možné, on by jej nikdy nedovolil, aby sa na neho naviazala. Bolo dosť zlé, ako to bolo teraz a to jediné, o čo sa delili, bolo zopár spomienok a niekoľko vášnivých okamihov.
"Vždy by sme sem mohli priviesť ju. Postarať sa, aby ti položila otázky, na ktoré sa zdáš byť neschopný odpovedať. Možno niečo horšie," jeho hlas bol chladný.
"To by si neurobil. To by zničilo akúkoľvek šancu, že budeš s ňou, pretože zistí všetky tvoje malé tajomstvá a potom ju budeš musieť zabiť... Rozrezať jej pekné malé hrdlo s tým nožom, o ktorom viem, že nosíš," podarilo sa mu zastaviť triašku bežiacu jeho telom. Už ho premáhala únava a nedokázal viacej zdvihnúť hlavu alebo otvoriť oči. Jeho hlas sa tiež pomaly vzdával.
"Keby ma o to požiadali, muselo by sa to urobiť."
"Klamár," Draco zakašľal a zasmial sa súčasne. "Pozrela by sa na teba s tými veľkými hnedými očami, zahryzla si do pery a ty by si nebol schopný na ňu položiť prst. Jeden náznak toho a ty by si sa mohol naučiť sám seba nenávidieť."
"Zdá sa, že hovoríš zo skúseností, Malfoy."
Mohol cítiť, ako sa Harry pohol späť k nemu a vybral niečo z tašky. Nával úľavy ho zaplavil ako príliv. Bol pre neho čas odpočívať, až kým nebude považovaný za dostatočne fit pre ďalší výsluch.
Ihla prebodla jeho pokožku.
Nikto nepočul jeho výkrik.