Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. kapitola

Pestúnka pre Malfoya  

*****

Vysvetlivka: S.O.P.Ľ.O.Š. - spoločenstvo pre ochranu práv a legálne oslobodenie škriatkov - SPEW - Stands for the Society for the Promotion of Elfish Welfare - SPOŽÚS - společnost pro podporu občanské a životní úrovně skřítků.

*****

„A potom, keď sme ich upratali, bol čas na čítanie. Učiteľka nám začal čítať a bola ohromená, keď som s ňou začal čítať ďalej!“ pokračoval Alex nadšene. Práve mu skončil prvý deň v škole a večeral s otcom.

„Samozrejme, že bola ohromená. Si predsa Malfoy,“ chválil ho Draco samoľúbo. Napriek tomu, že bol z Alexa trochu podráždený, ktorý len čo prišiel domov neprestal hovoriť, bol nesmierne hrdý na synov úspešný prvý školský deň.

„Ja viem. Môžeš ju stretnúť, ocko. Počas Večernej schôdzky rodičov.  Je to tento štvrtkový večer,“ vysvetlil Alex a podal Dracovi kúsok papiera s vysvetlením udalosti.

„Počas Večernej schôdzky rodičov?“ spýtal sa Draco s obavami. „Nemyslím si, že je to pre teba Alex. Ty nepôjdeš späť do školy, lebo si tam dnes bol prvýkrát.“

Alex sa zasmial otcovmu pohoršeniu. „Neblázni, ocko. To nie je pre mňa. To je pre teba. Deti nesmú prísť. Je to výlučne pre rodičov.“

„A predpokladám, že ťa mám nechať celú noc samého? Čo si vaši učitelia myslia?“

„Môžem ostať so starou mamou a starým otcom. Musíš tam ísť, ocko,“ prosil Alex, lebo nechcel, aby jeho otec chýbal na stretnutí s učiteľkou.

„Nemôžeš. Starí rodičia sú na letovisku v Taliansku,“ odpovedal Draco a uškrnul sa nad pokusom svojho syna zmanipulovať ho. „A Blaise odcestoval na služobnú cestu,“ dodal s vedomím, že to môže byť ďalší Alexov argument.

Alex sa mrzuto zahľadel do taniera a oči sa mu naplnili slzami. „Nechceš vidieť moju učiteľku a miesto, kde budem tráviť ďalších päť rokov svojho života?“

Draco zaprskal, načiahol sa za ním a vysadil si ho na kolená. „Kiež by som mohol, Alex. Keby tu bol niekto, kto by na teba dozrel, chcel by som ísť okamžite. Ale nikto tu nie je, synček,“ povedal utišujúco, keď utieral Alexove slzy.

Odrazu Alexova hlava vyskočila hore a oči mu zaiskrili vzrušením. „A čo Hermiona?“

Draco stuhol. Jeho oči sa rozšírili, a potom zúžili do štrbín. S čím sa to pohráva? uvažoval.

„Alex, nemôžeme sa len tak z čista jasna opýtať Gran – Hermiony, či ťa postráži,“ tvrdil Draco.

„Samozrejme, že áno,“ odvetil Alex, zlomyseľne sa usmievajúc. „Ľúbi ma. A potom budeš môcť ísť na Večernú schôdzku rodičov. Je to perfektné!“

Draco sa na chvíľu zamyslel. „Myslím, že áno.“

„Tak sa jej opýtaš?“ ozval sa Alex nádejne.

Draco civel na svojho syna v úžase a nemohol si nevšimnúť podobnosť medzi nimi dvoma. Práve ho dobehol päťročný chlapec. Myslím, že by som mal byť naňho hrdý.

Prikývol. Alex mu dal pusu na líce a s radosťou sa rozbehol do svojej izby. A je to tu znova, pomyslel si Draco.  Bol tajne potešený, že má výhovorku, aby sa mohol s Hermionou znova zhovárať.

*****

Hermiona si povzdychla a oprela sa v kresle, keď si vychutnávala horúcu, sladkú tekutinu, ktorá jej stekala dole hrdlom. Položila cappuccino na stôl a zavrela oči. Bola rada, že má chvíľku na odpočinok. Milovala svoju prácu, ale bola veľmi namáhavá a ona potrebovala čas na oddych, inak by sa z toho zbláznila.

Niekto zaklopal na dvere jej kancelárie, čím ju vyrušil. Mierne zastenala, otvorila oči a sadla si na stoličku. „Vstúpte,“ zavolala a jej hosť vošiel.

„Malfoy!“ vykríkla prekvapene. „Čo tu robíš?“

„No, dobrý deň aj tebe, Grangerová,“ povedal s úškrnom. „Mám tu len stáť, alebo ma pozveš ďalej?“

Hermiona prikývla a ukázala na jednu čalúnenú stoličku naproti jej stolu. Jej srdce, ktoré bolo len pred chvíľkou pokojné, sa rozbehlo ako o preteky. Otrela si spotené dlane o nohavice a vstala.

„Praješ si niečo na pitie, Malfoy?“ opýtala sa. „Čaj? Kávu? Naozaj nemám nič iné.“

„Som v pohode, Grangerová. Môžeš si zasa sadnúť.“ Draco sa rozhliadol po kancelárii. Nebola priveľká, ale ani primalá. Zadná polica s knihami bola od podlahy po strop preplnená Hermioninou zbierkou kníh. Na stole mala väčšie zväzky, spolu s niekoľkými fotkami Weasleyovcov, Harryho a ostatných členov Rádu. Pri pohľade na fotografie sa v ňom niečo pohlo.

„Malfoy?“ zopakovala Hermiona a znova mu rukou zamávala pred tvárou.

„Prepáč, Grangerová. Na sekundu som sa zamyslel,“ odvetil, trocha v rozpakoch.

Hermiona sa pousmiala. „V poslednej dobe to robíš nejako často.“

Len kvôli tebe, pomyslel si, keď sa na ňu pozrel.

„Čo ťa sem privádza?“ spýtala sa znovu. „Dúfam, že je všetko v poriadku?“

„Všetko je fajn,“ odvetil. „Alex bol prvý deň v škole úžasný a je z neho hviezda triedy. Učiteľka ho miluje a napreduje väčšmi ako iné deti.“

Hermiona sa usmiala nad pyšným výrazom Draca. „No samozrejme. Je predsa Malfoy,“ povedala žartovne.

Uškrnul sa na ňu a jej uštipačný tón ignoroval. „Samozrejme,“ pokračoval. „Jeho škola organizuje Večernú rodičovskú schôdzku tento štvrtok, alebo tak nejako.“

„Večernú schôdzku rodičov?“ opravila ho.

„Hej, tak nejako. Ako to vieš?“ opýtal sa začudovane.

„Kedysi som chodila do školy tiež, veď vieš. Okrem toho, moja priateľka je učiteľka a hovorila mi o tom.“

„Och, no myslel som, že povieš, že si o tom čítala v knihe,“ hlesol Draco vtipkujúc.

Zazrela naňho, čo mohlo byť presvedčivé, keby sa nebola v rovnakom čase rozosmiala.

„V každom prípade, prišiel som ťa požiadať o láskavosť,“ začal.

Prekvapene naňho pozrela. „Najskôr ma urážaš, a potom ma žiadaš o láskavosť. Nerobíš to veľmi často, čo Malfoy?“

„Znamená to, že mi nechceš pomôcť?“ opýtala sa s oslnivým úsmevom.

Hermiona sa snažila ignorovať tlkot svojho srdca, ktoré práve spravilo salto. „Záleží na tom, čo je to za láskavosť.“

„No, Alex nemôže ísť so mnou na tú Večernú schôdzku rodičov, pretože tí hlupáci v jeho škole zakázali deťom prísť. Mohol som sa opýtať matky a Luciusa o dozor, ale sú v Taliansku. A Blaise je v Dubline. Tak ma napadlo, ... keďže ty a Alex spolu vychádzate tak dobre, či by si ho nemohla postrážiť. Rád ti zaplatím, nech už dnes opatrovanie detí stojí, koľko chce.“

„Vnášaš svojho syna do argumentov. Si nevychovaný, Malfoy,“ odpovedala s úsmevom. „Urobím to, ale nechci mi za to platiť.“

„Grangerová,“ začal Draco.

„Nie. Bude mi potešením. Neurobím to, ak mi budeš chcieť zaplatiť.“

„Tvrdohlavá Chrabromilčanka,“ zavrčal, ale napriek tomu to akceptoval. „Môžeš byť u mňa o trištvrte na sedem?“

Prikývla, a keď jej Draco poďakoval, zdvihol sa na odchod.

Hermiona ho s obdivom pozorovala, keď odchádzal, pokým sa neocitol pri dverách. Otočil sa, keď vzhliadla a prudko sa začervenala.

„Mimochodom, Grangerová, máš trochu peny priamo tu,“ povedal Draco a ukázal na svoju vlastnú tvár.

Sčervenela ešte viac, pokiaľ to vôbec bolo možné a rýchlo si penu otrela. Draco sa otočil a odišiel, zaškeril sa na ňu kvôli jej rumencu, nehľadiac na nutkanie sám utrieť penu z jej tváre. A nie rukami.

*****

Hermiona sa oprašovala, keď vystúpila z kozuba v Dracovom byte. Bola privítaná malým domácim škriatkom, ktorý sa uklonil tak nízko, že nemohla vidieť jeho ... alebo ... jej ... alebo čiu tvár. 

„Hmm, dobrý deň,“ pozdravila, cítiac sa nepríjemne a neisto ako reagovať pred klaňajúcim sa stvorením. Bolo to dávno, čo zanechala S.O.P.Ľ.O.Š, ale stále bola horlivá proti zotročovaniu domácich škriatkov.

Domáci škriatok šokovane vzhliadol, potom sa znova pozrel dole na svoje nohy, s natiahnutými rukami.

Zmätená Hermiona čakala, kedy sa osmelí vzhliadnuť a niečo povedať. Keď sa nepohol, opýtala sa: „Čo sa predpokladá, že urobím?“

„Váš plášť, slečna,“ odpovedal škriatok bez toho, aby vzhliadol. „A bude si slečna priať nejaký nápoj, prípadne malé občerstvenie?“ 

Pozrime sa, Malfoy si obstaral domáceho škriatka so slovníkom konkurujúcim jeho vlastnému, pomyslela si pobavene.

„Ach, nie, ďakujem. To je v poriadku. Môžem si ho odložiť sama,“ odpovedala Hermiona láskavo, pokľaknúc na jeho úroveň. „A prosím, volaj ma Hermiona. Aké je tvoje meno?“

Škriatok k nej vzhliadol znova šokovane. Jeho oči boli rozšírené, zaliate slzami. Potom sa z ničoho nič rozbehol k stene a začal o ňu trieskať hlavou.

Hermiona bola ohromená. Rozbehla sa k škriatkovi a pokúsila sa ho zastaviť, keď si ubližoval.

„Och, prosím, nerob to,“ vykríkla zúfalo. „Dám ti svoj plášť. A môžeš mi hovoriť znova slečna. Prestaň to robiť, prosím!“

„Slečna ... je ... skla ... maná z Butlerových služieb,“ vykríkol škriatok medzi údermi.

„Nie, slečna nie je!“ tvrdila Hermiona. „Doriti! Och, prosím prestaň! Tu! Tu je môj plášť a prosím, prines mi nejaký čaj,“ prikázala a dúfala, že ho to poteší.

Butler prestal búchať hlavou o stenu a zobral od Hermiony plášť. „Aký druh čaju máte rada, slečna? Earl Grey? Jasmín? Lapsang Oolong?“

„Čo do frasa znamená všetok ten rámus?“ zakričal Draco, keď konečne vošiel do obývačky. Preletel pohľadom z Hermioninej útrpnej pózy na Butlerove slzy a na tvári mu svitlo porozumenie.

„Si tu len dve minúty a už terorizuješ môjho domáceho škriatka?“ opýtal sa Hermiony. „Butler, dones jej jeden Earl Grey.“

S hlasným puknutím bol Butler preč. „No, možno keby si zaobchádzal s domácim škriatkom lepšie, potom by nebol terorizovaný, keby bol k nemu niekto milý,“ odsekla Hermiona zamračene.

„Zaobchádzam s nimi správne. Platím im lepšie ako ktokoľvek iný. Ale stále sú to domáci škriatkovia. Nezjednotili sa s čarodejníkmi a čarodejnicami pre nič za nič, len tak náhodou,“ vysvetlil Draco.

Pozrela naňho podozrievavo. „Ty platíš svojim domácim škriatkom?“ opýtala sa neveriaco.

„Bola by si prišla do tohto bytu, aj keby som neplatil?“ spýtal sa, hoci dobre poznal jej odpoveď. Otočil sa, zamieril von z obývacej izby a pokynul jej, aby ho nasledovala.

Páni, pomyslela si. Tak veľmi sa zmenil. Je ako úplne nový človek.

„Grangerová!“ vyštekol Draco, keď si konečne všimol, že ho nenasleduje.

Dobre, tak nie úplne nový človek. Vybehla z obrovskej obývacej izby do haly a dohonila Draca.

Hala bola rovnako elegantná ako obývacia izba a viedla k všetkým izbám na prízemí. V strede stálo veľkolepé schodisko vedúce do spální na poschodí. Keď Hermiona vstúpila do haly, Alex zbehol dole schodmi v pyžame a s mokrými vlasmi.

„Hermiona!“ zvolal a skočil jej do náručia.

Zasmiala sa a pevne ho objala. „Ako sa máš?“

„Och, výborne! Zbožňujem školu! Aj moju učiteľku a priateľov! Už som sa toľko naučil a učiteľka je hrdá na to, koľko kníh som už prečítal. Hovoril som jej o tebe, vieš,“ odpovedal Alex a díval sa na ňu.

Hermiona sa mierne začervenala. „No, teší ma, že máš zo všetkého radosť.“

„Hej a ocko tam večer ide a všetkých stretne,“ pokračoval nadšene.

Draco si rezignovane povzdychol a civel na Alexa. „Tak dobre, prejdem k veci. Buď dobrý a nerob Hermione žiadne problémy.“ Dal mu letmý bozk na líce a podišiel k Hermione.

„Takže, je už okúpaný, ale mohla by si ho učesať,“ povedal s úsmevom, očami zavadiac o množstvo Hermioniných kučierok, ktoré mala stiahnuté do chvosta. „A domáci škriatok vám obom pripraví večeru. Chodí spať o pol deviatej a prosím, nestrávte noc spoločným čítaním.“

Hermiona sa zasmiala, pretočiac oči. „Budeme v pohode, nie tak, Alex?“

„Áno!“ vykríkol.

„Choď,“ povedala, postrčiac mierne Draca. „Bav sa!“

„Nepravdepodobné, Grangerová,“ zabručal a smeroval ku krbu. Obzrel sa spať na syna a jeho pestúnku a želal si, aby mohol ostať doma s nimi.

*****

Draco sa vrátil späť cez kozub o trištvrte na desať v noci. Nemôžem uveriť, že to trvalo tak strašne dlho, pomyslel si. Aspoň viem, že Alexova učiteľka nie je tak úplne neschopná.

Zložil si plášť a podal ho Butlerovi, ktorý sa už uklonil a čakal. Nahlas zazíval a pretiahol si stuhnuté ramená a krk. Rozhliadol sa po obývacej izbe a všimol si tvrdo spiacu Hermionu, schúlenú na jednom z nadrozmerných kresiel.

Pousmial sa pri pohľade na jej drobnú postavu ponorenú v impozantnom vankúši. V lone jej ležala kniha. Typické, napadlo mu. A jej vlasy boli prehodené cez operadlo kresla, v ktorom ležala. Podľa slabého osvetlenia miestnosti, len pukotajúceho ohňa a lampy pri jej kresle, vyzerala ako mierumilovný spiaci prízrak. Mierne sa zavrtela, pohnúc hlavou a celkom otočila tvár k Dracovi.

Draco k nej potichu prešiel, lebo ju ešte nechcel prebudiť. Opatrne jej odhrnul nepoddajné vlasy z tváre, prekvapený tým, aké sú jemné a hebké. Vo svetle ohňa vyzerala ako anjel, keď sa jej odrážalo od tváre. Jemne do nej postrčil, aby ju prebudil.

Pomaly otvorila oči a zadívala sa na Draca zahmleným pohľadom. Keď si čím viac uvedomovala svoje okolie, posadila sa v kresle a zaháňala spánok trením si očí.

„Prepáč. Nechcela som zaspať. Iba som čítala a na chvíľu som zavrela oči,“ vysvetlila chvatne.

„Nerob si starosti. Môžem dúfať, že všetko dopadlo dobre?“ odpovedal a posadil sa na okraj stolíka pred ňou.

„Ach, bol rozkošný. Mali sme večeru a rozprávali sme sa o tom, ako veľa sa v škole naučil. Po večeri sme chvíľu hrali hry,“ klamala Hermiona a mrkla na Draca.

Zasmial sa nad jej hrozným pokusom oklamať ho. „Ach a tieto hry sa skladajú zo stránok zviazaných dohromady a popísaných?“ žartoval. Pousmial sa a odvrátil pohľad, keď odvetila: „Bolo tam tiež zopár obrázkov.“

Obaja sa ticho rozosmiali. Hermiona zívla a zopla svoje neupravené vlasy do nového chvosta, keď sa jej počas spánku rozstrapatili. Draco sledoval ako si zopína vlasy dohromady a zatúžil cez nich prebehnúť prstami.

Nevšímajúc si jeho pohľad sa ho Hermiona spýtala: „Ako bolo na Večernej schôdze rodičov?“

„Nie tak zle,“ povedal Draco a pozrel na svoje ruky. „Aspoň viem, že Alexova učiteľka nie je úplne nešikovná,“ povedal, keď zopakoval svoje zistenie.

Hermiona sa zasmiala, odvrátiac hlavu. „Bože, Draco, dúfam, že si jej niečo také nepovedal. Myslím, že tvoj syn je do nej zaľúbený.“

Odmlčal sa, lebo miloval zvuk svojho mena, keď ho vyslovila. „Mala by si vedieť, že som bol veľmi šarmantný, napokon ako vždy, Hermiona.“

Hermiona sa ospalo usmiala, vstala z kresla a pretiahla sa. Bohužiaľ, alebo našťastie, podľa toho, ako sa na to pozeral, stála priamo pred Dracom, poskytujúc mu prekrásny výhľad na brucho, keď sa jej trochu nadvihla košeľa. Civel na kúsok krémovej pokožky a hlavou mu prebehlo mnoho obrazov, ale žiadny z nich nebol ani v najmenšom počestný.

Rýchlo vstal tak, aby nemohol byť tvárou k jej vystavenému brušku. Avšak, dostalo ho to bližšie a aj Hermiona zistila, že je len pár palcov od Dracovej hrude. Obaja na seba pozreli a pomaly sa naklonili bližšie.

Och, môj, Bože, pomyslela si Hermiona a úplne precitla.

Merlin, vonia tak dobre, napadlo Dracovi a pozrel sa na jej vítajúce pery.

Odrazu hodiny odbili desať a hlasno zazvonili. Obaja od seba ďaleko uskočili, prekvapení náhlym hlukom. Do riti, sakra, vysrať sa na to! Zareval Draco vo svojej mysli.

Hermionina tvár horela rumencom. Hľadela všade, len nie na Draca.

„No, mala by som ísť domov. Uvidíme sa neskôr, Draco,“ povedala rýchlo.

Draco prikývol a sledoval, ako si vzala plášť a zmizla v plameňoch. Díval sa na hodiny starého otca v rohu miestnosti, dar od jeho matky, s rastúcim nutkaním začarovať ich v miniatúrne kúsky. Tikajúci matkin dar mi chce zničiť život. S tým išiel do postele, cítiac sa nanajvýš nespokojný.