Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more - Vymazané scény [SM II]

Deleted Scenes 3/7

Spoznali sme more - Vymazané scény [SM II]
Vložené: Jimmi - 22.09. 2009 Téma: Spoznali sme more - Vymazané scény [SM II]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, cyrus, eternallife, Monie, Maenea, Sela, Leann, gama, kometa, Tru, Teddy, Phee, JSark, wanilka, teriisek.

Vysvetľuje: ako Draco dospel k tomu, že mu začalo na Hermione záležať pred začiatkom We Learned the Sea.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Vymazaná scéna tri

Vysvetľuje: ako Draco dospel k tomu, že mu začalo na Hermione záležať pred začiatkom We Learned the Sea.

Bermudský trojuholník

Draco zatreskol dvere tak silno, že začul zarachotiť okenné sklá a zacinkať riady v drese. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol, tuho zovrel oči, aby upokojil svoje podráždené nervy a uvoľnil búšiace srdce.

Po pár okamihoch sa Draco začal uvoľňovať, ale čoskoro mu mysľou prebleskli obrázky. Roztvoril oči a troma dlhými krokmi sa dostal do kuchyne. Šiel priamo k drezu a začal zúrivo drhnúť riady.

Mal rád umývanie riadov. Už vo svojom dome žil asi mesiac a spočiatku bojoval s domácimi prácami, ktoré sa museli urobiť. Nebola to vec znalosti, ale robenia ich vlastnými silami. Celý jeho život mal niekoho, kto za neho tieto veci robil; v skutočnosti ani nevedel, že existujú iné spôsoby. Nikdy si sám nepral šaty, nikdy nevaril, a určite nikdy neupratoval.

Ale bol odhodlaný urobiť všetko sám, takže si musel  zostaviť prehľad domácich prác - nápad Jane - kedy je treba ktorú prácu urobiť. Už prečítal veľa kníh týkajúcich sa domácich prác a ani mu nevadilo, že ich mal. Odhadoval, že keď videl Steva pomáhať Jane so základnými prácami - a jej ocenenie jeho snaženia - že mu to ukázalo, že je v poriadku, aby muž robil domáce práce. Ale beda mu, kebyže jeho otec zachytí čo i len vánok z toho.

Dodržiaval svoj rozvrh domácich prác do písmenka, ale stále nechával riady, aby sa nakopili, presne pre také príležitosti ako bola táto - keď sa vrátil zo zvlášť ohavného stretnutia smrťožrútov.

Po tom, ako Draco nechal Grangerovcov nažive, stala sa tá najčudnejšia vec: jeho svedomie, o ktorom si dlho myslel, že je mŕtve a zhnité, sa prebudilo k životu ažaž. Z vecí, ktoré ho roky netrápili, mu bolo až fyzicky zle.

A on videl - robil – viac než kedy predtým počas mesiaca, ktorý nasledoval po jeho povýšení, ktorým sa dostal bližšie k Temnému pánovi. Veci, ktoré videl, sa vpálili do jeho pamäte, veci, ktoré urobil, sa mu vpálili do srdca. Nenávidel, čo robil a čakal, že sa zrúti každú chvíľu, čím sa prezradí.

Ale napriek tomu, ako hrozne sa cítil kvôli tomu, čo robil, jednako sa necítil tak stratený ako sa cítil v tú noc. Stále cítil rovnakú iskričku nádeje - už pozvoľna prechádzajúcu do ohňa - a stále cítil, že robí niečo, čo stojí za to. Skoro dokonca... dobré.

Draco odmietal dovoliť si, aby takto premýšľal. Robil správnu vec, ale celou hromadou zlých spôsobov. A to sa nerovnalo "dobrému".

Draco sa sústredil na tie riady. Mal pocit ako keby nejako tým, že drhne kúsky zaschnutého jedla, tým ako z každého riadu robí čistý a jagavý ako nový, že sa nejako čistí tiež. Nikdy nemôže vymazať to, čo urobil, ale strávi zvyšok svojho života snahou robiť ho správne.

Keď skončil, pozrel sa na svoj odraz v okne. Šesť mesiac mu urobilo dobre. Jedával viac, non-stop trénoval. Ale jednako... jeho oči.

Jeho oči o ňom klamali. Boli plné smrti a deštrukcie a zúfalstva. Draco klamal svoje oči, kedykoľvek ich prinútil zostať otvorené, kým smrťožrúti mučili muklov - či horšie, zabíjali. Keby ich zavrel, bol by mŕtvy. Ostatní smrťožrúti by si všimli jeho slabosť.

Draco premýšľal o Jane. Naposledy, keď ich navštívil, bolo tesne po tom, čo ho prinútili niekoho mučiť, smiať sa v zjavnom potešení, zatiaľ čo sa ostatní dívali. Prestal tesne predtým než to dievča zomrelo, ponúknúc niekomu inému, aby sa "zabavil". Jane mu pripravovala pohár po pohári pomarančového džúsu.

Vždy skončil na ostrove, kedykoľvek si myslel, že sa možno vymkne spod kontroly. Jane ho vždy objímala a plakala kvôli nemu, ak to bol naozaj zlý deň. Draco nepreronil slzu - nemohol, aj keby chcel. Ale stále cítil vytratiť sa trochu hanby a viny a Jane plakala a možno ona vedela, že sa takto má diať. Draco im nepovedal, čo urobil - nemusel.  Odpustili mu - aj tak im na ňom záležalo. Nechápal to, ale prijal čokoľvek dobré, čo mohol. Potreboval to.

Draco si vo frustrácii utrel ruky. Nebolo tam dosť riadov. Odložil čisté taniere, šálky a striebro a mračil sa hore schodmi.

Keď sa dostal ku hosťovským izbám, zamračil sa a nakukol do tej, čo bude, ak všetko pôjde podľa plánu, jej izba. Bola prázdna, až na misu s vodou na stojane v rohu. Neskôr si bude robiť starosti s nábytkom. Bolo tam jednoduché okno, ktoré sa otváralo k oceánu. Vošiel do izby a pokúsil si ju tam predstaviť; nedokázal to. Jediné, na čo mohol myslieť, bolo, že keď sa tam dostane, naplní ten dom svojou nenávisťou a hnevom.

Zrazu sa cítil až na smrť unavený a klesol na kolená uprostred izby. Prehnali sa cez neho vlny čerstvej viny a on zovrel päste tak silno, že sa mu pustila krv.

Draco myslel na Hermionu. Sledoval ju úspešne skoro šesť mesiacov a nemohol si pomôcť, aby si k nej nevyvinul závistlivý rešpekt. Čakal, že bude taká... rozpadnutá. Čakal, keď ju po prvý raz začal sledovať po ´smrti jej rodičov´, že sa rozdrobí, že prestane fungovať. Ale ona nie. To pre neho bolo lepšie, samozrejme; dodržiavala svoju zvyčajnú rutinu a jemu sa ju ľahko sledovalo.

Ale nikdy sa nezlomila. A... nuž, on bolo väčšinou zlomený. Považoval to za ohromujúce, že napriek zabitiu jej rodičov, ona sa hýbala. Ďalej. Stále sa hýbala, stále chodila; neprestala a nedovolila, aby ju to strávilo, či ju vyčerpalo. Zatiaľ čo on musel každý deň bojovať, aby sa vyhol utopeniu, a on mal svojich rodičov. Niežeby to bola nejaká obrovská útecha...

A tak ju obdivoval za jej silu. Chrabromil bola pre ňu správna fakulta, bezpochyby.

Mraky sa roztrhli a cez okno prerazil prekvapujúci lúč svetla. Tancoval na povrchu vody v tej mise a on naň zízal. Pomaly sa postavil a šiel k tomu umývadlu.

"Manifesto fenestra," zamrmlal.

Voda sa zaleskla a za niekoľko sekúnd mohol nazrieť, jasne ako deň, do Hermioninho bytu. Vždy bol veľmi opatrný, keď toto robil, aby nezneužil dôveru Grangerovcov. Pretože to naozaj bolo to jediné, čo mal, a keby odfúkol... to... nemal by nič. Vždy ten obraz otvoril v jej kuchyni. Odtiaľ ho pomaly presúval, až kým ju nenašiel, zvyčajne na gauči s knihou alebo za stolom. Dnes večer ju našiel na gauči sledovať televíziu.

Mala vytiahnutú len zmrzlinu, čo znamenalo, že mala zlý deň. Kým sa díval, zdvihla malú krabičku a pustila film. Vďaka jej rodičom začínal byť zbehlý v mukelských veciach a vedel, že ten lesklý okrúhly disk prenáša pohybujúce sa, farebné obrázky so zvukom, ktoré rozpovedia nejaký príbeh. Film.

Grangerovci ho celý víkend poučovali o elektronike a podobných veciach, hoci nebol schopný vidieť nejaké zariadenie v akcii, pretože na ostrove nebola žiadna elektrika. Dozvedel sa tiež o ďalších mukelských veciach - mobilných telefónoch, počítačoch, internete... nie že by sa aspoň máličko zaujímal o niečo z toho, ale oni si mysleli, že pre neho bude dobré, ak sa niečo z toho dozvie.

Videl už predtým ten istý obal. Pri mnohých príležitostiach, keď mala zlé dni, prišla domov, šla po krabicu so zmrzlinou - úprimne, nemal tušenia, že zje tak veľa zmrzliny - a pustila si tento istý film. Nikdy sa neobťažoval o tom priveľa premýšľať.

Dnes večer bol na cudzom mieste po dni, ktorý mal a tom nedostatočnom množstve riadom, ktoré vydrhol. Zväčšil tú krabičku a uvidel, že na nej stálo "Bezsenné noci v Seatlli" a na prednej strane bol obraz muža a ženy, hľadiacich ako keby na hviezdy. Nemal potuchy, kde je Seattle, a v duchu si poznamenal, že sa na to spýta Jane.

Vrátil obraz k normálu a chystal sa ukončiť to kúzlo, ktoré mu dovoľovalo vidieť Hermionu, keď ho niečo nevysvetliteľné prinútilo zastaviť. Zvyčajne, v tomto bode tej rutiny, vypol a našiel si niečo na prácu, ale dnes večer si všimol, že popadla krabičku so servítkami a objala ju, ako keby sa chcela utešiť.

Bolo to čudné, pomyslel si, držať sa tak pevne krabice so servítkami. A on bol v tom čudnom mieste a tak chcel vedieť, aký účel ten servítky majú. Vytiahol misu opatrne z podstavca a položil ju na zem, potom sa na hodinu a štyridsaťpäť minút posadil, kým sledoval Hermionu, ako sa díva na ten film.

Párkrát plakala - preto tie servítky, ale tie boli rýchlo zabudnuté, keď ten film začal. Nerozumel nápadu plakať pri filme, ale na druhej strane, čo on vedel o filmoch?

Ale jednu vec si uvedomil, keď sledoval jej plač, že sa mu to nepáči. Iste, videl ju predtým plakať - dokonca on bol ten, čo ju rozplakal. Ale... potom, čo na ňu dozeral počas posledných šiestich mesiacov, sledoval ju, aká je silná a istá, vidieť ju plakať nad niečím, čo nebolo dokonca ani reálne, ho zmiatlo.

Došlo mu, ako ju sledoval, že sa zrazu zdala byť ľudskou bytosťou. Vždy v jeho mysli bola umiestnená na akomsi piedestáli, súčasne jeho otcom aj všetkými v škole. Jeho otec, hoci hlavne nevedomky, ju položil na piedestál ako ten dokonalý príklad toho, čo bolo zle s čarodejníckym svetom a najmä tej úchylky so špinavou krvou. Kedykoľvek sa dostal do jednej zo svojich tirád, spomenul ju. Vždy s účelom ponížiť ju a pokoriť ju, ale aj tak to bol piedestál.

V škole bola veľmi rýchlo označená "najbystrejšou čarodejnicou ich ročníka", než odišiel, pochyboval, že niekto v poslednej dobe bol rovnako bystrý ako ona.

A predsa bola tu, usmrkaná, s tečúcim nosom, červenými, nafúknutými očami a plakala na gauči so svojou mačkou. A jednako bola pre neho obrazom sily, napriek tomuto vpádu do ľudskosti. Uvedomil si, že jeho srdce sa voči nej obmäkčilo, ale nebol si istý, či je na to naštvaný.

Bude pre neho dobré, ak mu bude na nej naozaj, úprimne záležať, pretože mal na starosti dozerať na ňu. Zdôvodnil si, že mu to len pomôže v jeho úlohe, ak naozajstné, naozajstné a úprimné staranie sa o ňu presiahne prosté robenie to pre jej rodičov. Tá úloha bude ľahšia, znesiteľnejšia. Keby si len dokázal uvedomiť nebezpečenstvo, do ktoré sa kládol, asi by to okno zrušil v tom okamihu, ako vytiahla tú malú krabičku s pre neho cudzím mestom.

Ale neuvedomil si to, takže ju sledoval až do konca, keď zjedla svoju obľúbenú zvyčajnú zmrzlinu. Keď ten film skončil, pozrel sa do tej nádobky a uvidel niečo, čo vyzeralo len ako pár zanechaných kúskov, úplne rozpustených. Zamračil sa; prečo nedojedla? Možno, zdôvodňoval si, ju tak ten film zaujal, že na ňu úplne zabudla.

Okolo nej boli nazhromaždené servítky - ako mohol nejaký film spôsobiť, aby človek toľko plakal? Uvažoval, či to malo niečo spoločné s jej rodičmi, či možno toto bolo ako si dovolila uniesť sa, či toto nebolo vtedy, keď si dovolila zostať nie tak silná. Keď dokázala sledovať tento film, a plakať pri ňom. A že to bolo nejakým spôsobom trúchlenie za jej rodičmi.

Nevedel, pretože cez to okno nebolo počuť žiaden zvuk, keďže chcel sliediť tak málo ako bolo možné. Po filme si Hermiona ľahla na gauč, vytiahla si na seba deku a zaspala. Rovno tam, na gauči. Krátko uvažoval, či ju napadlo nastaviť budík, aby načas vstala do práce, ale potom si uvedomil, že je piatok. Asi to vedela; v sobotu nemala žiadnu prácu. Aspoň väčšinu sobôt.

Zaspala skoro hneď ako jej hlava dopadla na vankúš. Buď to, alebo bola veľmi, veľmi tichá, keď spala. Od sledovania toho filmu k zaspaniu nebolo tam žiadne prechodné štádium, a tak sa našiel, že ju stále sleduje. Jej vlasy - jej bláznivé, vlajúce vlasy - boli všade po vankúši. A stále bola v papučiach, servítky roztrúsené na vankúši a na zemi.

Vtedy mu niečo došlo, niečo, čo sa v ňom dalo do pohybu v jeho vnútri a čo sa nedokončilo, až kým nezaspala - že už si viacej nemyslel, že je škaredá.

On si myslel, že je pekná.

Zasiahlo ho to ako tona tehál, keď si uvedomil, na čo myslel. Ale ako na ňu zízal, len to rástlo. A nebolo to len tým, ako vyzerala; bola naozaj nádherným človekom. To ho prinútilo premýšľať o jej rodičoch a o všetkom, čo pre neho urobili, a došlo mu, že musela svoju vnútornú krásu získať od nich. Uvažoval, prečo to nikdy predtým nevidel.

Odfrkol si; bolo to všetkým v jeho živote, všetkými tými predsudkami, ktorými bol nasiaknutý celý jeho život. Predtým, pred jej rodičmi, nebol schopný vidieť v nej to dobro, aj keby sa snažil. Ale teraz... kričalo  na neho.

Bol naozaj otrasený.

Počas filmu nebol schopný vidieť jej tvár, ale teraz, keď spala, mohol. Keď tam ležala, zaspávajúc, mohol vidieť, že je nepokojná. V jej svete nebolo všetko v poriadku. Ale keď zaspala, prešlo to. Hodiny sa na ňu díval, najprv ju sledoval, ale potom nechal svoju myseľ putovať. Len aby sa nezatúlala k tomu, čo videl v tú noc, aby nepremýšľal o tých zlých veciach, ktoré urobil.

Dosť zvláštne sa zatúlala k spomienke z doby, keď bol malým chlapcom. Zo svojho dospievania nemal veľa vrelých spomienok na svojich rodičov, ale bola tam jedna s jeho matkou.

V jeden deň si vzala do hlavy, že urobí sušienky. Až na to, že Narcissa nevedela, kde je kuchyňa, pretože vždy mali domácich škriatkov. Takže musela škriatka požiadať, aby ju zaviedol do kuchyne.  Chcela len, aby ju Dobby zobral do kuchyne, aby jej ukázal, ako sa robia sušienky. Bola vtedy najmilšia ako kedy bola k škriatkovi.

Draco šiel hľadať svoju matku práve vtedy, keď sa v kuchyni snažila rozmiešať múku, cukor a vajíčka. Zavolal na Dobbyho.

"Kde je moja matka?"

"V kuchyni, mladý pán."

Draco zvraštil nos. "Prečo?"

"Pani si priala vedieť, kde je kuchyňa, tak ju tam Dobby vzal, pane."

"Nuž, potrebujem ju vidieť, takže ma zober to kuchyne."

Dobby urobil ako mu bolo prikázané a zaviedol Draca do útrob panstva. Keď sa dostali do kuchyne, kde bola Narcissa, jediný človek v miestnosti, smejúca sa, až po lakte v ceste a múka absolútne všade, vrátane jej vlasov a šiat.

"Matka!" zvolal Draco. "Čo robíš?"

Pozrela na neho, vzácny úsmev na tvári. "Snažím sa urobiť sušienky, synu."

"Prečo prepánakráľa by si robila také niečo?"

"Od niekoho som počula, že je to zábava. Chcela som to skúsiť."

"Na to sú škriatkovia, matka. Aby robili sušienky."

"Viem to, ale ja som to chcela skúsiť sama." Prestala na chvíľu bojovať z obsahom veľmi veľkej misy a pozrela sa na neho. "Nechcel by si mi pomôcť?"

Draco sa na ňu pozrel, ako keby ju nikdy predtým nevidel, ale ona sa usmievala tak, ako to nikdy predtým za celý svoj život nevidel. Niečo mu vravelo, že toto bolo niečo, kvôli čomu by mal zostať.

"Nuž... dobre. Čo chceš, aby som urobil?"

Tí dvaja sa snažili ďalšie tri hodiny urobiť dávku sušienok. Neboli úspešní, až na to, že narobili ten najväčší neporiadok, ktorý bol kedy urobený na malfoyovskom panstve.

Narcissa zavolala Dobbyho a spýtala sa ho, čo robia zle. Spolu, oni traja, urobili dávku čokoládových sušienok. Bola to tá najlepšia spomienka, ktorú Draco mal na svoju matku. Bolo mu trinásť; bolo to predtým než sa vrátil Temný pán. Od tej doby nevidel svoju matku takto sa usmievať. Sotva ju kedy videl usmiať sa.

Premýšľal o zážitku z robenia sušienok, kým sledoval Hermionu spať a potom sa jeho myšlienky zatúlali k ďalším dobrým spomienkam - metlobal, lietanie, úspešné pripravenie správnych elixírov. Nič zlé a to niečo znamenalo; nemohol si pomôcť, aby si nepomyslel, že to spolu súvisí.

Nakoniec jeho pozornosť zachytilo niečo v okne; tá mačka sa pohla. S čudnou kombináciu túžby, podivnej spoločnosti, porozumenia a dokonca sklamania dal Draco tú misu preč do jej stojana a zatvoril okno do Hermioninho bytu. Zatvoril dvere, s pocitom ako by práve uzavrel kus dobroty a šiel do svojej vlastnej izby.

Keď tú noc ležal na posteli, neschopný zaspať kvôli všetkým tým myšlienkam, ktoré mu uháňali hlavou, stále premýšľal o fakte, že zistil, že ho Hermiona priťahuje. Keď ju predtým videl, bola k nemu milá. Hovorila s ním - samozrejme, to nebol on - ale predpokladal, že to bolo to, aká ona bola, dobrý, láskavý človek a že všetko, čo mu o nej povedal jeho otec, alebo o jej druhu, či o jej type, nebola pravda, pretože bola  tak všestranne dobrá a láskavá. Bola k nemu zlá, len keď bol k nej zlý prvý on.

V spojení s tým, že ju videl v tom, čo by ona nazvala, jedným z jej najmenej príťažlivých momentov, plačúcu nad filmom, pomyslel si, že je pekná.

Draco si dovolil o tom premýšľať, až kým nezaspal. Rozhodol sa, že to v skutočnosti nie je taká veľká vec. Bola pekné dievča a on prosto uznal, že je to pravda.

Nepremýšľal o tom príliš až do rána, keď jedol raňajky a naozaj mu to došlo: Hermiona ho priťahovala. V tej chvíli sa všetko zmenilo. Nechcel, aby sa zmenilo. Chcel, aby mu na nej záležalo, ale nechcel, aby ju mal rád. Nechcel byť k nej priťahovaný, rovnako ako musel byť.

Spanikáril, čo ak to nikdy neodíde? Čo ak to bolo niečo? Čo ak?

Draco sa rozhodol, že nebude premýšľať o tom, že je k nej priťahovaný. Zaškatuľkoval tú vedomosť, odložil nabok, mimo dosahu. Nesnažil sa to popierať, alebo sa prinútiť prestať byť priťahovaný; to bol ten najrýchlejší spôsob ako sa postarať, aby to zosilnelo. Proste to ignoroval. Odložil nabok, aby sa s tým vysporiadal neskôr. Nemal to v programe, a bude o tom premýšľať neskôr. Určite, v celom tomto plánovaní, túto... vec, ktorá na neho liezla, nepovažoval za činiteľa. Nebola myšlienkou. Nebola tieňom šepotu myšlienky. Nikdy v jeho najdivokejších snoch by nepredpokladal, že bude považovať Hermionu Grangerovú za príťažlivú.

Takto o nej premýšľať bolo neprijateľné. Takže prestal.

ooo

Fungovalo to niekoľko mesiacov, odmietanie dovoliť si o nej premýšľať za hranice, ktoré vyžadovalo splnenie jeho úlohy dávať na ňu pozor. Pripustil jej príťažlivosť a pohol sa ďalej.  Nepremýšľal o tom a nemyslel na ňu.

Potom, uprostred novembra, bol v lekárni v Šikmej uličke a kupoval pár prísad do elixírov. Zamaskoval sa, aby bol úplne nezapamätateľný.

Nabral do náručia niekoľko prísad a zamieril k pultu, hlava sklonená a jeho myšlienky zamerané na ďalšiu položku na jeho zozname. Keď sa dostal na koniec uličky, zrazil sa s niečím dosť pevným.

Všetko mu vyletelo z rúk, pár fľaštičiek sa rozbilo na podlahe a jedna z nádobiek sa mu rozliala na košeľu. Zízal na zničené prísady na zemi a potom sa pozrel na to, do čoho narazil.

Bola to Hermiona a tiež podobne ako on niesla prísadu či dve. Chvíľu na ňu ohromený zízal.

"Je - je mi to hrozne ľúto," riekla, zohnúc sa, aby vyčistila, čo sa rozlialo na zemi, kým on tam stál prihlúplo ako idiot. Proste nemohol uveriť, že do nej narazil. Doslova.  Mala byť v práci.

Keď prešiel počiatočný šok, zohol sa, aby jej pomohol vyčistiť ten chaos, obaja zdvihli uvoľnené pierka a zbierali sklenené črepiny svojimi prútikmi.

"Prepáčte," zopakovala. "Bola som zaujatá... tým, čo som robila, a nepozerala som sa, kam idem... je mi to ľúto."

"To je... v poriadku, naozaj. Chyba je aj na mojej strane. Ani ja som nedával pozor."

Hermiona sa na neho pozrela a placho sa usmiala. Žalúdok mu nepríjemne urobil salto a zase mu došlo, že je naozaj, naozaj pekná. Tiež mu došlo, že vyzerá strhane a... chudšie než si pamätal.

"Čo ste kupovali?" spýtala sa.

"Ach, er, čerešňový prášok, marantu a dračie šupiny."

Nadvihla obočie. "Naozaj? To sú zaujímavé prísady."

Draco presunul váhu, cítiac sa smiešne nemotorne. "Áno, nuž, zaujímavé prísady."

"Musia byť.  Dračie šupiny je naozaj ťažké zohnať a sú dosť drahé. A ja som ich zničila - určite viete, že nemôžu byť príliš dlho na vzduchu inak stratia svoju silu."

Zaksichtil sa. "Ach, to nie je taký problém, nerobte si s tým starosti. Necíťte sa zle."

"Nie, prosím. Dovoľte mi za ne zaplatiť."

Oči sa mu roztvorili. "Nie! Chcem tým povedať, bola to rovnako moja chyba - ja by som vám mal kúpiť vaše."

"Ach, nie. Moje stoja len pár galeónov. Vaše sú veľmi drahé, a viem, v akej finančnej tiesni sú všetci práve teraz."

"Absolútne odmietam dovoliť vám zaplatiť za moje prísady," odvetil Draco.

"Nuž... dobre, a čo tak káva?"

Na krátky okamih sa na ňu pozrel, oči dokorán. Je bláznivá? Nevedela s kým hovorí? Nuž, nie, nevedela. Keby vedela, nebola by sa ho spýtala na kávu.

S očakávaním na neho pozerala a on si uvedomila, že znova zízal. "Ak nechcete, je to v poriadku," riekla. "Nikdy predtým som nepožiadala nikoho, koho som práve stretla, ísť na kávu."

"Oh, ja, hm..."

"Ale je to buď káva alebo tie dračie šupiny, takže..." povedala, pozrúc sa placho na neho.

Vtedy mu to došlo: ona s ním flirtuje!

"Káva alebo dračie šupiny, há?" zopakoval.

"Áno. Bojím sa, že to musí byť tak alebo tak."

"Potom káva, pretože vám rozhodne nemôžem dovoliť zaplatiť tie šupiny."

Spoločne prešli obchodom, vybrali nové fľaštičky prísad, ktoré zničili a šli zaplatiť, po celý čas sa nezáväzne zhovárali a neškodne flirtovali. Pozeral na ňu toľko ako diskrétne mohol, snažiac sa prísť na to, čo to na nej bolo tentoraz, že sa zdalo, že ho to k tomu priťahuje.

Potom zaplatili - a on trval na zaplatení oboch fľaštičiek dračích šupín - k Hermioninmu úžasu - potom sa prešli po Šikmej uličke do jedinej kaviarne stále otvorenej.

Draco mal naozaj príjemný čas. Boli tam skoro hodinu. Hermiona sa zdala veľmi pohodlná v reagovaní na relatívneho cudzinca a viedla úchvatný rozhovor. Napriek faktu, že ju už deväť mesiacov sledoval, nebol s ňou v kontakte. Takže bol prekvapený, keď zistil, že v nej dokáže vytušiť smútok. Dokonca temnotu utajenú za jej očami.  Miatlo ho to.

Zdala sa byť celkom šťastná a bezstarostná, ale čas od času akýsi tieň prešiel jej črtami. Jej ruky sa napli, hánky jej obeleli, keď zovrela čokoľvek, čo mala v ruke - servítku, vidličku.

Keď dopili kávu a zjedli tak veľa sladkostí, ktoré mohli ospravedlniť, Hermiona povedala, "viete, že káva sa v skutočnosti nerovná fľaštičke dračích šupín. A čo... večera?"

Pozrel sa na ňu a uvedomil si, že je neuveriteľne nervózna a veľmi mimo svojej pohodlnej zóny. "Ja... nemal by som," povedal, prajúc si, aby veci boli odlišné a neexistovalo milión dôvodov, prečo s ňou nemohol ísť na večeru.

"Ach, dobre, áno. Hm, iste. V poriadku."

Nenávidel ten pohľad na jej tvári v tej chvíli a naozaj chcel s ňou ísť na večeru, ale nemohol jej klamať. Vedel, že možno príde deň, keď jej povie o tejto chvíli, keď ona zistí, že s ním flirtovala po tom, čo zničili fľaštičky s dračími šupinami v lekárni a že boli na káve. Odmietol to urobiť ešte horšie.

Rozlúčili sa a keď kráčal preč, uvažoval, ako v ten večer bude reagovať, ako ju ich stretnutie ovplyvní. Dokončil pochôdzku a vrátil sa na Útes, šiel priamo do jej izby a aktivoval sledovacou misu.

Bola s Harrym a Ronom a zrejme sa báječne zabávala v nejakom mukelskom klube. Na pohľad, potvrdil si to, naozaj vyzerala veľmi chudá. Veľmi nadšene tancovala, ale po tom, čo ju niekoľko minút sledovala, všimol si, že sa zdá byť na úplne inom mieste. Ako keby sa veľmi snažila, aby sa všetko okolo nej utlmilo.

Hmm. Možno to nič neznamenalo, možno sa naozaj pravidelne zhovárala s chlapíkmi v obchodoch. Pre ňu bol len nejaký náhodný chlapík, ale pre neho...

Časti z nej sa páčila v ten deň časť z neho. Možno preto, že bol sám sebou, prinajmenšom tými časťami z neho, ktoré mohol odhaliť bez toho, aby zdvihol jej podozrenie. Mal príjemný deň a potom sa cítil hrozne.

Napísal Jane, povedal jej, čo sa stalo, ale nie, že vyzerala skoro chorá. Povedal jej, že boli na káve a že ho Hermiona pozvala na večeru. Draco mal pocit, že musí byť neobyčajne čestný a úprimný ohľadne čohokoľvek, čo sa dialo medzi ním a Hermionou - ich dôvera bola najdôležitejšia vec v jeho živote.

ooo

Prvé výročie smrti jej rodičov bolo vo februári a Draco zariadil, aby Ron vyhral štyri lístky na Sudičky. Dostal poštou list, v ktorom stálo, že pretože kúpil istý produkt, bol automatický zaradený do súťaže o lístky.

Draco vedel, že Ron pozve prinajmenšom Hermionu, ale on tiež požiadal Harryho a Ginny. Draco chcel v ten deň niečo pre Hermionu urobiť, prinajmenšom dostať jej z hlavy rodičov, aj keď na malú chvíľu. Díval sa, ako sa zdalo, že Hermiona bojuje s tým, čo urobiť. Šla ku skrini a vyhádzala svoje šaty, potom ju zavrela a prechádzala sa po izbe. Potom sa k tej skrini vrátila, zaváhala na chvíľu, potom schmatla knihu a šla do postele. Nakoniec sa ukázali jej priatelia a ona sa rozhodla ísť.

Draco ich sledoval na koncerte, naprosto šťastný, keď videl Hermionu tak... šťastnú. Smiala sa so svojimi priateľmi, tancovala s Ginny na tú hudbu a nikdy neukázala žiaden náznak niečo iného okrem potešenia.

Tak bol prekvapený, že keď prišla domov, šla priamo k mrazničke a vytiahla zmrzlinu, potom šla k DVD prehrávaču a vložila doň svoj film. Dovtedy už poznal jej reakcie na ten film naspamäť. Čakal, že dnešný večer bude iný, viac emocionálnejší, kvôli tomu, čo to bol za deň. Miloval sledovať Hermionu, ako sa díva na ten film. Bolo to niečím v tej predvídateľnosti, o v tom vedení, kde bude plakať, zakaždým, čo bolo pre neho utešujúce. Teraz, keď vytiahla to DVDčko, čakal, že dnešný večer bude horší, čakal, že bude plakať viac.

Až na to, že neplakala. Možno plakala počas toho, kedy zvyčajne plakávala, ale neplakala častejšie. Stále mala na sebe šaty, čo mala na koncerte. Boli zelené a nemohol si pomôcť, aby naozaj neocenil zelenú na nej. Bola to tmavá, slizolinská zelená a ona sedela na gauči, nohy prekrížené, chodidlá bosé, vlasy vypadnuté z účesu, ktorý mala predtým, ale Merlin mu pomáhaj. Myslel si, že je nádherná.

Musel si pripomínať, že už vedel, že ju považuje za atraktívnu a že to tak bolo. Že si nedovolí cítiť k nej niečo.

A potom o päť mesiac neskôr sa prisťahovala k nemu.

Tú prvú noc, čo tam bola, ju prikryl svojím plášťom. Šiel sa pozrieť, či niečo nepotrebuje, skôr než to zabalí a videl, že zaspala na stoličke. Vedel, že ak tam zostane, bude ju hrozne bolieť krk a pozrel sa na hojdačku. Nevzal by ju nahor do jej izby - čo keby sa zobudila? Pravdepodobne by spanikárila a, keby boli v jej izbe, pravdepodobne by ho prekliala. Nie, celkovo bolo bezpečnejšie, keď ju nechá vonku.

A pomyslel si, po prvý raz z mnoha, ako je rád, že sa rozhodol namontovať tú hojdačku.

Odlevitoval ju - čím menej drncania, tým pravdepodobnejšie, že zostane spať - zo stoličky do hojdačky a uložil ju tam. Potom si privolal svoj plášť a jemne ho cez ňu prehodil.

Pozrel sa na jej tvár, ktorú toľko krát videl spiacu a musel bojovať - naozaj bojovať, veľmi silno - aby sa k nej nesklonil práve vtedy a tam. Ale bolo to jednoducho nemožné. Nemohlo sa to stať, nemalo sa to stať. Nikdy sa to nestane, nikdy to nevyjde... Len pomyslenie na tú možnosť vyľakalo jeho myseľ, ale nemohol... nebolo by to...

Tak pozastrkoval ten plášť a dovolil si krátky okamih, aby sa na ňu pozrel. Stále mala ten pokoj, ktorý v nej videl po Vianociach, ale odvtedy narástol počas mesiacov. Dokonca v ten večer výročia smrti jej rodičov bola smutná, ale bol tam tento... pocit, ktorý mal z jej sledovania, že je nad tým všetkým povznesená. Bola v tom, ale bola tiež nad tým.

Bol ňou zhypnotizovaný. A tu bola znova, vyzerajúc úplne zmierená so svetom a to jej len pridalo na príťažlivosti. Zasiahlo ho to, vtedy, že... tá príťažlivosť... sa nechystá odísť. Tak ju prinútil odísť. Mal na premýšľanie dôležitejšie veci, mal urobiť dôležitejšie veci, než hlúpe zamilovanie sa do nejakého dievčaťa. Bez ohľadu na to aká báječná a úžasná bola, nemohol dovoliť, aby to bolo niečo viac než to v tejto chvíli bolo.

Ona je úžasná

Ale to sa nikdy nestane.

Tú noc si to opakoval dovtedy, až kým nepresvedčil sám seba, že tomu naozaj uveril.

ooo

Poznámka na záver: Vďaka za prečítanie. Názov tohto príbehu je z vety z filmu "Bezsenné noci v Seattli." (čo som si myslela, že sa celkom hodí. :)

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 10.03. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Deleted Scenes 3/7 Od: Teddy - 14.10. 2009
To ne prostě neuvěřitelný! Doteď jsem si myslela, že to všechno vlastně už chápu, ale všechny tyhle detajly mi vlastně unikaly... Nedokázala bych asi napsat tak dlouhou kapitolu, kde by byly vlastně jen a jen pocity, a přesto to autorka dokázala a zvládla to tak, že to bylo naprosto chytlavý. Nemohla jsem se od toho odtrhnout... Už je to delší dobu, co jsem si stáhla "Sleepless in Seattle", abych přišla na to, co je na tom tak smutný, ale ještě jsem to neviděla. Myslím, že se na to musím brzo podívat ;) Tahle DS mě vážně uchvátila! Díky, Jimmi, za překlad :-*

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: teriisek - 24.09. 2009
Nádhera, nemám slov! Díky za překlad, je to neocenitelné!

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: Leann - 23.09. 2009
táto kapitola úplne predčila všetky moje očakávania. to bolo skvelé! nedokážem pochopiť, ako to môže tá autorka tak reálne popísať. dokonca som si pri tom konci aj poplakala - nejaká som precitlivená, keď čítam túto poviedku... ktovie prečo. =D uf, vďaka jimmi, že to tak super zvládaš a tak často pridávaš kapitoly, aj keď sú až nehorázne dlhé. fakt, ako to robíš??? =D si proste jednotka.

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: kometa - 22.09. 2009
Jimmi, dík za úžasný překlad nádherné kapitolky - to teda byla lahůdka! Dracova vzpomínka na to, jak našel zamoučenou rozesmátou Narcisu v kuchyni a jak poté spolu s Dobbym pekli sušenky, ta mě teda dostala... Představa chladné aristokratické Narcisy, která se šťastně směje a dobře se baví, ačkoliv se jí těsto nedaří je nádherně dojemná. A to jak se postupně dostávala Hermiona Dracovi pod kůži je taky skvěle popsáno. No, moc jsem si to užila, díky, Jimmi, bude se mi sladce spát :-) A moc dík za věnování!

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: HOPE - 22.09. 2009
To je krásná kapitolka, umím si to dobře představit a je to úžasné odreagování od odpisů, jestli takový nebo takový. Už mě to nebví, ale tahle povídka je suprová. Prostě úžasná. Nemám slov. Děkuji za moc moc krásný překlad

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: wanilka - 22.09. 2009
Po téhle kapitole Draca definitivne zarazuju do kategorie "Dokonalý muž". Myslím, že jakákoliv osoba mužského pohlaví, která pronese vetu : "je v poriadku, aby muž robil domáce práce" a myslí jí vážně si ani nic jiného nezaslouží :D A nad větou : "Už prečítal veľa kníh týkajúcich sa domácich prác a ani mu nevadilo, že ich mal" jsem šla do kolen:) Nezbývá mi, než Hermioně pogratulovat, je to vážně šťastná žena :DD A Jimmi děkuju, za překlad i věnování, stále nepřestávám vycházet z údivu nad tvými schopnostmi rychlopřekladu takovéhle kvality. Kdybys někdy chtěla pracovní zápal a motivaci rozdávat, stoupnu si do fronty hned třikrát:))

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: cyrus - 22.09. 2009
jeeej... tak to bola krasna kapitola... ked si uvedomil, ze sa mu paci, a ako sa snazil, presvedcit sam seba... muzi su niekedy fakt hrozní... inac Jimmi, ja som tu 30 kapitolu citala asi zo vsetkych najkratsie, tebe to pojde uzasne rychlo... tym som si ista.... ja som to inac uz docitala cele, a musim teda fakt povedat, ze skveleeee....

Re: Deleted Scenes 3/7 Od: 32jennifer2 - 22.09. 2009
Skvelé. Pobavila som sa, aj bola smutná. Som zvedavá, či jej toto Draco niekedy povie. že sa stretli, rozbili prísady, boli na káve (ktovie či jej povie aj to, ako použil to zväzovacie kúzlo či čo to bolo)...už sa neviem dočkať ďalšej kapitolky díky Jimmi =)
Re: Deleted Scenes 3/7 Od: Jimmi - 22.09. 2009
Preto tie scény zverejňujem teraz, pretože kým som o nich nevedela, tak som si také detaily nevšímala. Vôbec netuším. Práve som zistila, že ďalšia kapitola je strašne dlhá, ale našťastie samé dialógy, tak to možno nebude také hrozné. Ja som asi ochorela, aby som mala čas dokončiť túto poviedku. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Jimmi )11.10. 2009Deleted scenes 7/7
luckei1: ( Jimmi )04.10. 2009Deleted scene 6/7
luckei1: ( Jimmi )28.09. 2009Deleted scene 5/7
luckei1: ( Jimmi )25.09. 2009Deleted scene 4/7
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Deleted Scenes 3/7
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Deleted Scenes 2/7
luckei1: ( Jimmi )17.09. 2009Deleted Scenes 1/7