Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 21.10. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1 Artcredit: milynee.

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, adelina, Amoneth, cyrus, Dessire, Do_Mush, eternallife, JSark, Invisible, iway, Kaitlin, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.

Špeciálne venovanie pre Cyrus za postreh a Elze za pomoc.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

ooo

"Draco?" ozval sa hlas z vnútra domu.

Keďže nechcel kričať a upozorniť ju na miesto, kde sa nachádza a pravdepodobne prebudiť Stevena, Draco mohol len čakať, kým ho nájde.

O chvíľu neskôr sa dvere na verande otvorili a on sa otočil, aby zbadal Hermionu nakúkať skrz. "Tu si," riekla, keď vykročila na verandu. Zastavila na niekoľko stôp a usmiala sa na dvoch ľudí na hojdačke.

"Čo sa deje?" spýtal sa potichu.

Hermiona prišla bližšie a on načiahol ruku, aby ju chytil. "Čoskoro tu všetci budú. Si pripravený?"

"Áno... pripravený tak ako môžem byť."

Stisla mu ruku a neobratne sa snížila tak, aby s ním bola na úrovni očí. "Dobre. Všetko je pripravené - jedlo, dom... Práve som si chcela vziať knihu a prísť sem von, keď som si uvedomila, že to bolo dosť dlho, čo som ťa naposledy videla."

Draco sa usmial. "Bolo to... koľko, pár hodín?"

Hermiona sa uškrnula. "Áno. Príliš veľa ak zvážime, že ty si tu a ja som tu." Potom ho pobozkala, opatrne, aby nezobudila ich syna.

A pri Merlinovi, bolo to ako keby sa nikdy predtým nepobozkali. Stále to skrz neho vysielalo chvenie potešenia, šteklilo ho v bruchu a dráždilo jeho nervy, napriek tomu, že už boli spolu päť rokov. Nuž, skoro päť rokov; desať dní chýba. Bez premýšľania sa načiahol, aby ju chytil rukou za tvár, túžiac po dotyku jemnej pokožky jej krku, túžiac cítiť jemné kučery medzi svojimi prstami.

Lenže zabudol na chlapca.  Steven zavrčal a zahnal sa rukami, Hermionu prekvapiac tak veľmi, že stratila rovnováhu a spadla na zadok.

Dracove oči sa v obave rozšírili napriek tomu, že spadla len niekoľko palcov. Bola tehotná, koniec koncov, hoci ešte len šesť mesiacov. Ale Hermiona sa len zasmiala, takže sa Draco uvoľnil. Pokúsila sa vstať, kým sa smiala a dalo jej to riadne zabrať, ale odmietla Dracovu ponuku pomôcť jej.

"Nechaj ho spať," riekla, keď odpočívala po svojom prvom pokuse.

"Ale láska, nedokážeš vstať," riekol, pričom sa snažil, aby znel plný obáv a neušiel mu ten chichot, ktorý v ňom začal rásť. "Znova zaspí, vieš, že zaspí."

Hermiona na neho žartovne hľadela. "Vieš, že dokážem vstať a ja vstanem. Niežeby som mala zajtra termín. Ešte mi stále zostávajú tri mesiace a nie som úplne neschopná."

Znova sa pokúsila. Nechcel to, ale zasmial sa na jej nepríjemnej situácii, pri tom pohľade na ňu, jej mierne zaoblené brucho vystavené, ako sa snaží vstať. Po určitej snahe prestala, znova sa zasmiala a musela počkať, až kým sa neupokojí, aby sa znova pokúsila. Ale nakoniec, nech bola akokoľvek tvrdohlavá, prestala.

"Som vyčerpaná!" vykríkla.

"Prepáč mi, láska," riekol.

"Prídem ťa za chvíľku vyzdvihnúť. Budem potrebovať, aby si mi pomohol pri dverách."

"Hermiona, niežeby sme čakali celé Anglicko. Je to len pár našich priateľov."

Začala si pohrávať so blúzkou. "Ja viem, ale... toto je dôležité. Chcem, aby všetko šlo dobre."

"Pôjde, neboj. Budeš žiariť, ako zvyčajne a ja tam budem, aby si vďaka tomu vyzerala ešte lepšie pri tom všetkom, čo ja asi pokašlem."

Zachichotala sa a znova sa načiahla po jeho ruke. "Ale si v poriadku?"

"Áno, Hermiona. Je to päť rokov - je to len deň, deň ako každý iný. Nie je to ťažšie než to bolo včera, nie je to ťažšie než to bude zajtra. Prestaň si o mňa robiť starosti."

Prikývla a on cítil, ako sa mu zväčšilo srdce. Ona mu verila, verila mu dosť, keď povedal, aby si o neho nerobila starosti. Vďaka tomu si nikdy neprestal pamätať, ako veľmi si ju nezaslúži.

"Uži si čas príbehov," riekla, žmurknúc na neho a premiestnila sa do domu.

Pri Merlinovi, miloval ju a ona bola jeho. Vždy bude jeho.

Draca udivilo, že Steven spal počas toho hluku, ktorý s Hermionou robili. Prehrabol rukou chlapcove vlasy a vzdychol si. Ten deň, ten deň, kedy si ju uvedomil, že ju chce navždy, naozaj navždy, bol vyrytý do jeho mozgu.

Prechádzali sa parkom v mukelskom Londýne, keď začalo pršať. Bolo to len pár mesiacov od konca vojny. Tri mesiace, ale stále mu to pripadalo ako celý život, ako tá najväčšia vec v jeho živote. Skutočne bola. Zaklial, rozčúlený, že sa ich popoludnie skráti. Napokon, plánoval ju vziať k rieke, aby hádzali do vody kamene. Veľký plánovač, veľký romantik, vedel to.

Hermiona sa k nemu otočila a chytila ho za ruku, odtiahnuc ho z chodníka do trávy. Protestoval, snažiac sa všetkým, čo dokázal vymyslieť, aby ho prestala ťahať skrz teraz silný dážď. Začínal byť premočený a to naozaj nemal rád. Hermiona bola tiež mokrá, ale smiešne sa usmievala.

"Grangerová, prestaň s tým!" povedal, nakoniec sa trhnutím oslobodil z jej zovretia. "Toto - toto je šialené." Ona sa len stále na neho usmievala. Potom sa začala točiť, ruky roztiahnuté, hlava zaklonená k oblohe. Mohol by sa na ňu pozerať celý deň. Nakoniec sa jej musela príliš točiť hlava, aby pokračovala, pretože sa prestala točiť a trochu sa zapotkýnala, keď sa pokúsila kráčať smerom k nemu. Chytil ju do náručia a divoko pobozkal v tom silnom daždi. Potom ju ovinul rukami a pomaly sa s ňou zatočil, obaja úplne stratení v tomto okamihu.

Skončili tým, že obaja nachladli a vrazili k Harrymu a Ginny podeliť sa o kuraciu polievku - jej domáci liek, samozrejme - sledujúc zlé TV filmy, kým na nich čakali ich priatelia a celú cestu reptali.

Ale on vedel.

ooo

A potom jej to povedal - o štyri mesiace neskôr. Tak dlho mu trvalo, kým nazbieral odvahu. Po návšteve svojej matky mu to proste docvaklo v hlave. Hermiona sa nechystala nikam odísť, vedel to, ale jednako ho prenasledovala predstava, že by mohla.

Tak jej povedal, že ju miluje viac než čokoľvek a myslí si, že si je poriadne istý, že s ňou chce stráviť zvyšok svojho života. A ona sa usmiala, oči žiariace a povedala, "áno, viem. Ja tiež."

Tak sa šli pozrieť - žiadne nákupy; on nenakupoval - na prstene. Povedala, že nepotrebuje nič prepychové, takže jej kúpil starožitný smaragdový prsteň so zložitým vzorom na obrúčke. Nestál vôbec veľa, ale peniaze pri Hermione nikdy neboli problém, a ona plakala, keď si ho nasadila.

"Takže toto je ono," povedal.

"Aké ono?"

"Chystáme sa, vieš, vstúpiť do stavu manželského."

"Myslím, že áno," riekla, usmejúc sa na neho.

"Áno..." odvetil, ovinúc ju rukami a pobozkajúc ju na vrch hlavy. "Spoľahni sa, že chystáme."

"Si vzrušený?" spýtal sa váhavo, opierajúc sa hlavou o jeho hruď.

Zachichotal sa. "Totálne, láska."

"Ja tiež."

"A trochu vydesený."

Zachichotala sa. "Ja tiež."

"Dobre. Aspoň sme v tom spolu."

Nebol dobrý v romantike, ale zdalo sa, že jej to nevadí. Vravela, že tie maličkosti, čo pre ňu urobil, znamenali viac, než všetok tie načačkané krámy, ktoré nakoniec dokázali iba to, že na ňu minul peniaze. Hoci sa nikdy nezdalo, že by jej vadilo, keď dočasne zošalel a priniesol jej kvetinu zo záhrady, okolo ktorej prechádzal na ceste do jej bytu.

ooo

Zobrali sa po relatívne krátkom desaťmesačnom chodení v dome, kde bývala Narcissa. Hermiona tou myšlienkou najprv nebola nadšená, ale Narcissa naliehala a sľúbila, že sa vyhne plánovaniu, takže Hermiona neochotne súhlasila. Narcissa svoj sľub nedodržala, samozrejme, a spolu s Andromedou a dokonca Tonksovou pomohli Hermione naplánovať nádherný, dokonalý obrad a oslavu. Hermiona bola nakoniec vďačná za ich pomoc a rýchlo pridala Andromedu na zoznam svojich obľúbených ľudí.

Narcissa z toho išla do vývrtky, pretože nikdy nebola zapletená v niečom tak malom. A Malfoyovci neboli príliš dôverne oboznámení s malosťou. Ale s pomocou Jane, Andromedy, Molly a Ginny všetko šlo ako bežiacom páse. Hoci Andromeda musela stále pripomínať svojej sestre, že malé môže byť nádherné.

"Mysli na diamanty," povedala kedykoľvek začala byť Narcissa rozčúlená.

Dracovi príliš nezáležalo na tom, ako to bolo zariadené. Pre neho to bolo perfektné, pretože sa na konci mal oženiť s Hermionou.

Obrad sa konal v ružovej záhrade pri fontáne. Bola tam celá tlupa červenovlasých Weasleyovcov, plus Harry samozrejme a všetky tie rôznorodé polovičky od Weasleyovcov. Boli tam Hermionini rodičia a zopár priateľov zo školy ako Neville, Dean, Seamus a Luna. Draco nepozval nikoho. Joseph Stephens, vyšetrovateľ, ktorý Draca prepustil, ich zosobášil a keď Draco pobozkal Hermionu ako svoju manželku, pomyslel si, že nikdy nebude šťastnejší.

Ale keď mu skoro o dva roky povedala, že je tehotná, uvedomil si, že sa mýlil. A potom sa znova mýlil o deväť mesiacov neskôr.

ooo

Od oceánu zavial ďalší studený vietor a Steven sa znova pohol, otočiac hlavu tvárou opačným smerom. Draco jemne hladil jeho chrbátik, kým sa jeho dýchanie nestalo znova dokonca vyrovnanejšie.

Vzdychol si. Áno, bol šťastný. A býval čas, veľmi dlhý čas, keď si nemyslel, že je to možné. Pozrel sa Stevenovu mierumilovnú, nevinnú tvár. Mal rád svoju ženu - miloval svoju ženu. Hermiona bola to najlepšie, čo sa mu kedy prihodilo a každý jeden deň, odkedy sa rozhodla, že stojí za to riziko, vynasnažil sa, aby jej to dostatočne vynahradil.

Potom mali Stevena. Hermiona pár dní po tom, čo sa Steven narodil, prišla z nemocnice domov a obaja jej rodičia prišli tiež, aby s nimi zostali a vypomohli ako mohli. Draco bol nevysloviteľne vďačný za tú pomoc, pretože vôbec nemal potuchy, čo robí.

Najprv bol naprosto v extáze, ale ako plynuli dni, v jeho vnútri sa usídli narastajúci pocit paniky. Staral sa o Hermionine potreby, naučil sa meniť plienky a poriadne zavinúť dieťa. Hnal sa skoro celý deň, každý deň, snažiac sa byť tak užitočný, ako bolo možné bez toho, aby zavadzal.

Ráno tretieho dňa sa Draco zobudil skôr než Hermiona. Noc predtým boli štyrikrát hore a chcel, aby si odpočinula toľko, koľko sa dalo a kým mohla. Vedel, že Steven bude hladný v priebehu minút. Tak ticho, ako mohol sa Draco vykradol z izby. Strčil hlavu do izby, ktorá bude raz Stevenova a našiel jeho menovca držiac ho, hojdajúc veľmi jemne a hovoriac potichu k spiacemu dieťaťu.

Panika, ktorá sa vytvárala, prepukla k životu. Začal sa potiť a triasť a bolo mu vlhko. Musel vydať nejaký zvuk, pretože Steve sa na neho pozrel.

"Dobré ráno, Draco," povedal potichu s úsmevom. Keď Draco neodpovedal, zatváril sa znepokojene. "Si v poriadku? Vyzeráš chorý."

"Ja-" začal, ale znelo to smutne. Pokrútil hlavou a pokračoval chodbou. Keď sa dostal na schody, ponáhľal sa dole a potom skoro bežal, aby sa dostal von. Jane na neho zavolala, keď sa hnal kuchyňou, ale on ani nespomalil.

Bežal rovno k okraju útesu a padol na kolená, bojujúc s nutkaním vracať. Trhane dýchal a už mu viacej nebolo teplo, len sa triasol. Sotva mal dosť duchaprítomnosti, aby premenil svoj hábit na teplý plášť.

Bol otec. On bol tato.

Mal ĎIEŤA, za ktoré bol zodpovedný a nielen, aby ho obliekol a nakŕmil. Mal mať na svojho syna nejaký vplyv, sformovať ho, aby sa z neho stal muž. A Draco chcel, aby bol dobrým človekom ako Hermiona. Ako to on mohol dokázať?

Draco nikdy nemal dobrý vzťah s Luciusom a nemal tušenia, ako prepánakráľa vychová svojho syna. Nechcel sa podobať Luciusovi, videl sám v sebe to, čo bolo zvyškami z jeho otca. Existovali určité veci, ktoré Dracovi nevadili zdediť po svojom otcovi: dobrý cit na peniaze, inteligencia, zopár z tých lepších slizolinských vlastností.

Ale väčšinu z vlastností svojho otca nikdy nechcel nazývať svojimi vlastnými. Lucius bol k nemu pri dospievaní príliš tvrdý, príliš chladný. Draco nikdy od neho nepociťoval tú lásku - vlastne ani od svojej matky - ktorú by mali mať rodičia pre svoje dieťa. Po tom, čo videl Stevena, po tom, čo ho držal, si Draco nedokázal predstaviť, ako ho jeho otec tak ľahko nechať byť. On by to nikdy nemohol.

Lucius tiež do Draca vštepil nenávisť a hnev od veľmi mladého veku, učil ho hneď od začiatku, že istí ľudia sú lepší než druhí. Až na to, že to bolo viac než len to - že istí ľudia boli sami o sebe lepší než ostatní, hoci bez žiadnej skutočnej zásluhy. Bolo to tá celá vec s krvou - čistá versus špinavá. Krv, s ktorou sa jednoducho narodíš, krv, ktorá naozaj nie je odlišná s výnimkou toho, ako to ľudia chápali. Ako predtým povedal Hermione, videl rôzne druhy krvi a všetky boli rovnaké.

Lucius od Draca očakával dokonalosť a nikdy mu neposkytol žiadnu pozitívnu odozvu, keď niečo urobil správne. Chcel, aby bol Draco ako on, aby nenávidel a zabíjal a bol nadradený, ale keď sa Draco snažil, odmietal ho.

Nakoniec si Draco uvedomil, že ho Lucius nikdy naozaj nemiloval - nemohol ho milovať; v žiadnom prípade by nejednal so svojím vlastným synom tak, ako jednal. Draco bol niečo ako suvenír, niečo, čo sa od Luciusa čakalo, tak ako sa čakalo od všetkých dobrých, čistokrvných rodín, aby vytvorili potomstvo.

Draco pokrútil hlavou. Zahmlene si uvedomil, že by si mohli Grangerovci o neho robiť starosti, ale v tej chvíli o tom nedokázal premýšľať. Steven bol v poriadku, bol v dobrých rukách. Hermiona... nuž, nebude preč dlho. Draco sa premiestnil na výbežok, kde s Harrym strávil stovky hodín tréningu. Posadil sa a oprel sa o stenu útesu, tuho okolo seba objímajúc plášť.

On nechcel byť ako Lucius, ale nevedel, ako ním nebyť. A nemohol sa vrátiť do domu, kým to vedieť nebude, až kým nebude mať plán. Plány boli dobré, a logické a dobre premyslené.

Draco zostal na útese, až kým nepocítil, ako mu slnko pečie priamo na hlavu a uvedomil si, že by sa mal vrátiť k Hermione.

Ona, Steve a Jane sedeli za stolom, jedli ľahký obed a potichu sa rozprávali. Vzhliadli nahor, keď vošiel.

Steve a Jane znova pokračovali v ich rozhovore a on sa posadil za stôl s dosť trápnym pocitom. Hermiona sa načiahla po jeho ruke a stisla ju, venujúc mu spýtavý pohľad. Kývol ku schodom a ona prikývla.

Keď sa zatvorili vo svojej izbe, povedal jej, čo sa stalo, že videl Steva s ich dieťaťom a mal akýsi prejav náhlej úzkosti. Znepokojená načúvala.

"Si v poriadku?" spýtala sa.

Pokrútil hlavou a prehrabol si rukou vlasy. "Ja - ešte nie. Neviem. Budem v poriadku, nerob si starosti, ale..."

"Nerob si starosti?" povedala. "Draco, čo mám akože robiť?"

"Nie, prosím, ja - ja budem v poriadku. Ja som len... potreboval premýšľať."

"A už si s premýšľaním skončil?"

Zahryzol si do pery a zaškeril sa pri pomyslení, že práve spravil jeden z jej zvykov. Potom jeho tvár zvážnela. "Nie, nemyslím si, že áno..."

Hermiona poklepala nohou a zúfalo sa rozhliadala po izbe. "Nuž, potrebujem zopár vecí z obchodu, keby ti nevadilo zohnať mi ich."

Draco sa zamračil. "Z akého obchodu? Šikmej uličky? Alebo z tých mukelských obchodov?"

"Oboje. Chcela som ťa o to požiadať po obede... vadilo by ti to?"

Pokrútil hlavou. "Samozrejme že nie. Pôjdem po obede."

"Draco?"

"Hmm?"

"Vrátiš sa do večera, dobre?"

Zažmurkal a zamračil sa. "Prečo by som sa nemal?"

Usmiala sa. "Len - mi to sľúb, dobre?"

"Dobre, sľubujem."

Hermiona ho tuho objala. "Milujem ťa. Pamätaj na to."

Draco si ju pritiahol ešte tuhšie. "Viem."

Vrátil sa do kuchyne a po obede, počas ktorého sa, najlepšie ako vedel, snažil vyzerať ako jeho zvyčajné ja, ho Hermiona požiadala, aby šiel do Šikmej uličky vyzdvihnúť zopár vecí. Šťastne súhlasil a, zoznam v ruke, odmiestnil sa.

Draco rýchlo prešiel tým zoznamom a nakúpil všetko, čo Hermiona potrebovala - niekoľko prísad z lekárne, novú knihu z Čarodejníckej literatúry a nakoniec zopár mukelských vecí pre dieťa. Niesol tie tašky Londýnom a snažil sa najlepšie ako mohol dospieť k riešeniu svojich starostí, k dobrému stabilnému plánu, ale jeho myšlienky boli rozlietané.

Po viac než hodinovej prechádzke zastavil v parku a posadil sa na lavičku. Hľadel pred seba, nevidiaci, až kým jeho pohľad niečo nezachytil. Rodinu, ktorá priviedla svojho psa a pobehovala okolo, keď sa s ním hrala. Otec, matka a dve deti vyzerali, že sa obrovsky bavia, ale potom chlapec spadol a škaredo si zranil nohu. Chlapec začal plakať. Prišli k nemu obaja jeho rodičia, ale chlapcov otec ho zdvihol a niesol ho preč z ihriska. Kým sa Draco díval, dostali sa k autu a ten otec ho uložil rýchlo, ale jemne na sedadlo.

Matka a dcéra prišli so psom, matka plakala, pretože bola taká znepokojená. Otec ju rýchlo objal, potom všetci nasadli do auta a odišli, pravdepodobne do nemocnice.

A to bolo ono, naozaj. Tá odpoveď, vo všetkej svojej jednoduchosti. Možno on nemusel mať všetky svoje odpovede; len tam musel byť, keď ho jeho dieťa bude potrebovať. On musel byť ten, kto bude Stevena niesť, keď nebude môcť kráčať, ten, ktorý mu utrie blato a slzy. On si bude musieť vo svojej hlave vytvoriť novú definíciu toho, čo to otec je.

Šiel rovno domov, rovno k Hermione - v tejto chvíli sedela so svojimi rodičmi, Jane držala Stevena - a bozkával ju stále znova a znova a povedal jej, že ju miluje a že tu vždy bude pre ňu a pre Stevena.

Usmiala sa a prikývla, potom sa zasmiala, pretože napriek tomu, ako Grangerovci dobre Draca poznali, zízali na neho v naprostom šoku. Draco veľmi zriedka vyjadroval svoje pocity či emócie pred svojimi najbližšími priateľmi a on to práve urobil bez toho, aby myslel na nejaké dôsledky.

Namiesto toho, aby očervenel, ako by sa normálne stalo, prosto prešiel k Jane a zobral od nej svojho syna, potom sa posadil vedľa Hermiony, usmievajúc sa sám pre seba.

ooo

Ale niečo existovalo.

Bola tam malá časť z neho, ktorá občas šeptala v jeho mozgu, keď robieval veci, ktoré si naozaj užíval - hranie so Stevenom, posedávanie v hojdačke na verande, keď držal svoju manželku či kráčal Londýnom s ňou a ich synom, len sa smiali a rozprávali ako normálni ľudia. Ten šepot mu vravel, že pre neho to ešte neskončilo, že ešte stále mal zaplatiť nejaký dlh. Jemu nebolo dovolené byť šťastný. To narušovalo jemnú rovnováhu vo svete dobra a zla. Pretože on bol zlý človek a vždy bude, nech sa stalo  čokoľvek. A zlí ľudia si nezaslúžia byť šťastní.

Hermiona ho nekonečne uisťovala, že nie je zlým človekom, ale boli časy, keď jej Draco jednoducho nebol schopný veriť. Stále zápasil s démonmi kvôli tomu, čo urobil v niečom, čo teraz vyzeralo ako v minulom živote. Stále mal nočné mory, v ktorých sa mu zdali tváre tých, ktorým ublížil a zabil, každý jeden z nich. Prebúdzal sa zaliaty studeným potom, občas kričal a Hermiona ho musela upokojovať, pripomínať mu, kde je a že všetky tie zlé veci skončili.

Len si prial, aby to tak naozaj cítil a väčšinu času aj cítil. Boli len proste okamihy, kedy to naozaj bolo príliš dobré, aby to bola pravda. Časť z neho stále čakala, že sa niečo zlé stane a postará sa, aby to skončilo. Čím viacej času prešlo, tým viacej to čakal. Kedykoľvek povedal Hermione, ako sa cíti - a to bola jedná z tém, ktorú neotváral často, nerád o tom premýšľal - načúvala a on mal naozaj pocit, že tomu rozumie. Prešla si smrťou svojich rodičov a následné ťažké obdobie, ktoré zahrňovalo snahu zabiť ho.

Keď všetko bolo naozaj dobré, mohli sa na tom zasmiať.

Nesnažila sa mu povedať, že hovorí nezmysly, nikdy ho neodbila. Ale trvala na tom, že by sa nemal takto cítiť, hoci rozumela tomu, prečo sa tak cítil. Pripomínala mu všetko dobré, čo vykonal, všetkých tých ľudí, ktorým pomohol odkedy sa odvrátil od Temnoty. Trochu ho to povzbudilo, ale nedokázal nikdy úplne potlačiť ten hlas, ktorý sa mu občas vkradol do hlavy.

Ešte o niečom inom premýšľal kedykoľvek, keď myslel na Stevena alebo na Hermionine rastúce brucho. Po prvý raz o tom Hermione povedal noc predtým. Čítala si v posteli, keď vliezol vedľa nej a pobozkal ju jemne na líce. Usmiala sa, stále pozerajúc na stránky knihy.

Draco načiahol ruku a ona ju automaticky chytila, stále čítajúc. Draco sa pozrel na pažu, ktorá bola napojená na ruku, ktorú držala. Zamračil sa a potom ťažko vzdychol.

Hermiona zatvorila knihu a odložila ju; vedela, čo taký povzdych znamená. Spýtavo sa na neho pozrela. "Čo je, Draco?"

Stisol jej ruku. "Pozri."

"A čo?"

"Naše ruky."

Hermiona sa pozrela.

"Čo vidíš?"

"Vidím prepletené naše ruky."

"Čo iné?" naliehal. Nebolo možné, že by to nevidela.

"Temné znamenie."

"Správne," riekol. "Znamenie. Vždy tam bude."

"Viem," potichu odvetila Hermiona. "Ale ja už to viem roky, láska. Čo máš na mysli?"

Vzdychol. "Len som práve premýšľal. Steven je starší; už sa s ním môžem porozprávať." Zachichotal sa. "Pripusťme, zvyčajne je to o cereáliach či džúse, ale význam sa prenáša."

Hermiona prikývla.

"Nuž, raz, budem musieť Stevenovi povedať, čo toto znamená. A to ma desí až na kosť. Práve teraz si myslí, že jeho tato má skvelé tetovanie. Ale to tak nebude navždy, nemôže."

Hermiona si pritiahla jeho ruku k ústam a pobozkala ju. Potom pobozkala jeho zápästie a nakoniec nahor jeho pažou, kde vystupovalo to znamenie v ostrom kontraste k jeho bledej pokožke. Stuhol.

"Hermione, nie," riekol a odtiahol si ruku preč.

Vzdychla si. "Prečo? Je to tvoja súčasť. Ak to budeš chceš ignorovať,  len sa to tajne prikradne od chrbta a uhryzne ťa. Paradoxné, pretože to znamenie je had, ale nie je ani tu ani tam," riekla, snažiac sa vyvolať u neho úsmev.

Nefungovalo to; vôbec nemal chuť usmievať sa. "Steven sa stáva starším a dozvie sa, že jeho otec bol vrah. Vrah, Hermiona. Vieš vôbec pochopiť, ako ho to ovplyvní?" Draco sa posadil a pritiahol si kolená, ovinúc si ich rukami. "Pôjde do školy a decká začujú jeho meno a budú zízať a ukazovať a šeptať. ´On je Malfoy´, povedia. ´Poriadne zlý, každý jeden z nich´. "

"Nie, Draco. To nie je pravda. Všetci vedia, čo si vo vojne urobil."

"Áno, dobre, ale nie všetci tomu veria. Viem to; vidím to v očiach ľudí. Presne tak si pamätám, že ľudia pozerali celý môj život na môjho otca, až kým ho nepotvrdili ako smrťožrúta. Možno pripustili to, čo im noviny o mne vraveli, ale neveria, že som sa naozaj zmenil a prečo by mali? Ani ja tomu dokonca neverím." Postavil sa a začal sa prechádzať. "Môj otec roky tvrdil, že je dobrý, ale nikto mu naozaj neveril. Prijali jeho peniaze, iste, ale dokonca ja som počul tie šepoty, keď sme kráčali  po ulici. Teraz vidím ten istý pohľad namierený na mňa a neexistuje nič, čo by som s tým mohol urobiť."

"Čas -"

"Nie!" povedal vážne. "Je mi ľúto, ale mýliš sa. Čas nespraví veci lepšie, nespôsobí, aby toto zmizlo. Mohol som urobiť pre ostatných všetky možné dobré veci, ale o mojom mene sa vždy bude šepkať, že patrí hodiť do kanála. Čo za život môžem ja dať svojím deťom, keď je ich otec taký nedôveryhodný? Čo mám robiť, Hermiona?" spýtal sa, zrazu zastal a pozrel sa na ňu. Pomyslela si, že vyzerá úplne stratený a natiahla k nemu svoje ruky. Šiel k nej a vyštveral sa znova na posteľ, ale schúlil sa pred ňou.

"Len buď muž, ktorý vieš, že si, ten muž, ktorým chceš byť. Lucius bol zlý človek a tak sa na neho ľudia stále tak pozerali napriek tomu, že trval na inom. Ty nevydáš ani hlásku, ale Draco, ja prisahám, ľudia sa na tak na teba pozerajú čím ďalej tým menej zakaždým, keď sme vonku."

Pozrel sa nahor na ňu.

"Myslím to vážne. Ak si myslíš, že si nevšímam to, ako na nás pozerajú, veľmi ma podceňuješ. A čím viacej nás vidia, tým menej sa ľudia pozerajú."

"Ty - ty to len tak hovoríš."

Usmiala sa a pokrútila hlavou. "Hovorila som ti niekedy niečo len tak? Pozri sa na mňa." Posadil sa a pozrel sa jej do očí. "Hovorila?"

"Nie."

"Správne. Ja by som ti nikdy neklamala len preto, aby si sa cítil lepšie. Je to už päť rokov a ty si úplne v medziach zákona. Oženil si sa so mnou, muklorodenou; máme jedno dieťa a ďalšie na ceste. Lucius, dokonca keď sa snažil presvedčiť svet, že nikdy nebol na Temnej strane, sa v skutočnosti nikdy veľmi nesnažil. Spomeň si! Používal peniaze, aby zmenil názory ľudí. Stále bol arogantný a hrubý a zaujatý.

Draco, ty nie si nič z toho. Ktokoľvek, kto sa pozerá s dokonca len nepatrnou túžbou poznať pravdu zistí, že ty, na rozdiel od neho, úprimne ľutuješ to, čo si urobil. Je to v tom, ako sa nesieš, ako keby si bol vďačný za každý nádych, ktorý urobíš."

Chytila ho za ruku a on cítil, ako v jeho vnútri exploduje tisíc malých bubliniek.

"Prosím, láska moja. Ver mi. Ty nie si ako tvoj otec, nikdy si nebol ako on. Ľudia to zistia. Najprv veľakrát ublížia, než to prekonajú, ale zistia to. A keď príde čas, aby sme sa pozhovárali s našimi deťmi, pozhovárame sa. Spoločne. Dovtedy ťa poznajú, Draco. Bude to pre teba ťažké, máš pravdu, ale prekonáme to. Prekonali sme Voldemorta, spomínaš si?"

Pozrel sa jej do očí a len na tisícikrát nevidel nič iné okrem lásky a obdivu. "Hermiona, milujem  ťa."

Usmiala sa. "Aj vás milujem, pán Malfoy."

Opätoval úsmev, znova sa cítil odľahčený a celý. Jeho myseľ sa potom stala mimoriadne sústredenou. "Pani Malfoyová," povedal hlbokým, duniacim hlasom.

Zachichotala sa a on ju pobozkal. Bozkával ju niekoľko hodín.

ooo

"Draco, prebuď sa."

Otvoril oči a pomaly sa zameral na Hermionu. Usmial sa na ňu.

Úsmev opätovala a pošúchala Stevenov chrbát. "Načase pre vás dvoch, aby ste prebrali z vášho driemania. Sú skoro tri a poznáš Ginny. Vždy zavčasu."

"Nemôžem uveriť, že som zaspal," riekol zívajúci Draco.

Hermiona nadvihla obočie. "Nemôžeš?"

"Er, nuž... myslím, že môžem."

"Hm-hmm. Ste celí schúlení pod dekou, fúka studený vietor a Steven si spí na tebe, takže naozaj nemôžeš nič robiť..."

"Áno, áno."

"Vezmem Stevena hore a dám ho do postele. Šiel by si k dverám, keby niekto zaklopal?"

"Ach, Hermiona, nie, ja ho vezmem hore. Nepotrebuješ chodiť hore a dole tými schodmi častejšie než je nevyhnutné. Nepresiľuj sa."

Zasmiala sa. "Dobre, iste. Celý deň som pracovala, zatiaľ čo ty si bol tu vonku a dával si si šlofíka."

Dracove oči sa roztvorili. "Nedával! Celé doobedie som ti pomáhal, od rána až skoro do druhej. Ty si sa hrala so Stevenom, ak si spomínam a ja som si vyšiel von čítať. Nemôžem za to, že sa ku mne pripojil a potom zaspal."

"Žartovala som, láska," zachichotala sa Hermiona. "Bol si báječný. Vezmem ho hore."

"Hermiona, nechaj mňa. Vieš, že nemáš dvíhať ťažké predmety a za to sa dvojročné dieťa kvalifikuje."

Vzdychla si. "Nuž... dobre."

Draco sa pozrel na temeno Stevenovej kučeravej hlavy. "Hej, kamoško," povedal potichu. "Beriem ťa do tvojej izby." Veľmi opatrne, tak aby príliš nevyrušil spiace dieťa, ho Draco vmanévroval do zvislej polohy. Šiel k Hermione, chytil ju za ruku a rýchlo ju stisol. "Buď hneď späť."

Kým sa Draco pripojil k Hermione, všetci už prišli. Harry a Ginny s ich troma deťmi, plus Ron a Luna a ich dcéra. Bola najnovšou členkou, mala len tri mesiace. Hermiona už ju držala a vydávala detské zvuky.

Každý sa pozrel nahor, keď vošiel a prikývol. Harry sa na neho uškrnul a Ginny ho objala.

Každý rok sa zhromaždili na výročie konca vojny, aby vzdali hold tým, ktorí bojovali, zomreli a možno najdôležitejšie, tým, čo prežili. Niekto vždy navaril - tento rok hostili Hermiona a Draco - a po večeri mávali akýsi druh slávnosti. Nič formálne či zvláštne, len čas na premýšľanie a spomínanie.

Harry zvyčajne povedal pár slov a ženy skončili v slzách. Draco načúval a musel každý rok bojovať s vlastnými slzami. Udalosti z posledných pár dní pred Voldemortovou smrťou boli stále nezahojené, najmä smrť jeho otca. Jeho tvár prenasledovala Draca v spánku častejšie než kohokoľvek iného.

Tento rok, ale, sa niečo zmenilo, kým Harry hovoril. A on nevedel, čo to bolo, alebo prečo sa to stalo, ale stalo sa to. Prechádzal obvyklou cestou, pomaly v mysli prichádzal k dňu otcovej smrti, keď dostal duševný otras. Niečo, čo povedal svojmu otcovi, niečo o Hermione. Že jej sľúbil, že znova nezabije. Urobil ten sľub a ona sa ho nikdy naň nespýtala, dokonca tam ani nebola, keď ho urobil.

Uvedomil si, že jej to sľúbil, pretože si myslel, že ho dokáže kvôli nej dodržať. Pretože on už viacej nechcel zabiť. Neveril si, že by ten sľub dodržal, keby si ho dal sám sebe, ale tým, že ho spojil s Hermionou, veril, že ho dokáže splniť.

Na konci v skutočnosti dodržal ten sľub kvôli sebe. Akokoľvek veľmi miloval Hermionu, dokonca ani to by nebolo dosť silné, aby to stačilo, aby ho to zadržalo pred niečím, keby to tak strašne chcel. Využíval predstavu, že jej to sľúbil, aby ho to dostalo k tomu urobiť to, čo naozaj chcel urobiť, ale bola to jeho vlastná vôľa, jeho vlastné rozhodnutie, ktoré nasledoval.

Nezabil Luciusa. Nezabil ho - rozhodol sa nezabiť, viac než raz. Lucius bol mŕtvy; spečatil svoju vlastný rozsudok smrti vtedy, keď prijal viteál. Zomrel by bez ohľadu na to. Nebola to jeho chyba.

To nebola jeho chyba.

Harry bol uprostred nejakej anekdoty o niečom, čo dobre nevyšlo na jednej z ich výprav, keď ho Draco prerušil.

"Hej!" povedal. Harry zastal uprostred slova a všetci sa otočili k nemu. Hermionine oči roztvorené dokorán.

"Čo je, Draco?" spýtal sa Harry, trochu znepokojený.

Potom Draco očervenel. Vyhŕkol to bez poriadneho zváženia o tom, čo chce povedať, ale mal pocit, že musí niečo povedať.

"Ja - ja som len chcel - povedať, že som niečomu porozumel," povedal koktavo. Všetci sa na neho stále dívali, čakali, kým bude pokračovať. "Prečo toto robíme, prečo spomíname. Prečo sa jednoducho nezbavíme bolestivých spomienok."

Luna sa na neho pozerala, ako keby nebola ani v najmenšom prekvapená tým, čo hovorí, o čom sa on rozhodol premýšľať neskôr. "Čo ťa to núti povedať?" spýtala sa.

Stále bol trochu rozhorúčený v tvári a naozaj chcel zaliezť niekam do diery, ale všetci tam na neho zízali a on vedel, že mu to nedovolia. "Ja - ja som mal na mysli to, čo sa z nich môžeme naučiť, dokonca aj po tom, čo sme sa z nich už naučili. Môj... otec. Zomrel, a jediné, o čom som bol schopný premýšľať bolo o mne, o tom, ako to ovplyvnilo mňa. Hermiona na dva roky stratila svojich rodičov, ale prežila to a myslím naozaj prežila.  Nezaliezla do diery a nezostala tam, ona stále bojovala.

Roky som - som na seba kládol obrovské množstvo viny, a...  nie je to moja chyba. Myslel som si, že nikdy nebudem schopný prekonať to."

Draco sa zhlboka nadýchol. "Ale... myslím, že som to práve urobil."

Hermiona na neho žiarila, slzy v očiach. Rýchlo podala dieťa späť Lune a prešla cez izbu k nemu a potom ho objala tak tuho ako jej to dovoľovalo brucho. Draco si nemyslel, že ho niekedy objímala tak silne.

A jemu bolo dokonca jedno, že je izba plná ľudí. Opätoval jej to objatie a dovolil, aby ho všetka tá úľava, všetka jej sila zaplavila, aby ho očistila. Cítil sa ľahko, ako keby ťažoba, ktorá na neho päť rokov tlačila, plus tá, ktorá na neho tlačila oveľa dlhšie, zmizla.

Nevedel, ako dlho tam stáli, ale nakoniec Hermiona zašepkala, "milujem ťa, Malfoy."

Draco ju jemne stisol a riekol, "ja teba tiež, Grangerová."

S úsmevom sa odtiahla, oči mala žiarivé, ale suché. Chytila ho za ruku a pohla sa, aby sa postavila vedľa neho.

"Uh, prepáč za to, Harry," so zachichotaním povedal Draco. "Prosím, pokračuj."

Všetci mlčali.

"Nie, myslím, že som vlastne skončil. Okrem toho, nie je čas na zákusok?"

ooo

Niečo na tom dni muselo byť, možno to naozaj lahodné jedlo, to nové dieťa na ceste alebo možno dokonca Dracovo priznanie, ale všetci zostali dlho do noci. Deti zaspali na akomkoľvek horizontálnom mieste, ktoré našli a šesť priateľov sa presunulo na verandu, aby sa vyhlo tomu, že ich zobudia. Nakoniec všetci odišli na druhý deň neskoro v noci.

Draco a Hermiona im dali zbohom a vrátili sa k hojdačke na verande. Sedeli na hojdačke a Hermiona sa chúlila v Dracovom náručí.

"To bolo pekné," povedala po niekoľkých minútach ticha.

"Áno," súhlasil, keď ju pobozkal na temeno hlavy.

"Nemyslím, že to už viacej nemusíme robiť, naozaj."

"Prečo nie?" spýtal sa prekvapený.

"Nuž... zdá sa ako keby sme teraz boli všetci v poriadku. Všetci sme sa pomaly hojili; tebe to trvalo najdlhšie, pretože si mal o toľko viacej čo uzdraviť. Ale teraz... neviem, možno je to príliš skoro povedať."

Draco zvažoval jej poznámku. Naozaj sa cítil lepšie, než sa kedy predtým cítil, ako keby naozaj konečne hodil všetko zlé za seba. Stále si nepripadal dobrý, ale už viacej o sebe nepremýšľal ako o zlom človeku - už trestal sám seba dosť dlho. Naozaj bol čas nechať to všetko ísť.

""Ja som... v poriadku," povedal.

Hermiona sa posadila a pozreli sa jeden na druhého. "Z každej strany v poriadku?"

Prikývol. "Áno, myslím, že áno."

Usmiala sa. "Ach, Draco. Mal si tento... mrak  nad hlavou, odkedy ťa poznám. Dokonca ja som nemohla dokázať, aby odišiel."

"Nie, nemohla. Pretože... pretože to som bol ja, bola to moja minulosť, môj život. Moje chyby. Musel som sa s tým všetkým vyrovnať. Nemohol som to urobiť kvôli tebe bez ohľadu na to, ako som to možno chcel"

Znova sa pritúlila po jeho rameno. "Som rada, Draco."

"Hermiona?"

"Hmm?" spýtala sa, znejúc zrazu ospalo.

"Povedz mi, že ma miluješ."

"Milujem ťa, Draco."

"A vždy budeš. Bez ohľadu na čokoľvek."

Pozrela sa na neho so miernym zamračením. "Bez ohľadu na čokoľvek - čo tým myslíš?"

"Prosím, len to povedz."

"A vždy budem, bez ohľadu na čokoľvek."

"Ja tiež."

"Viem," odvetila.

"Viem, ja len... musel som ti to znova povedať."

"Dobre."

"Mám... obavy."

"Kvôli čomu, láska?"

"Že je to len prelud, tento pokoj, ktorý práve teraz cítim. Ako môžem vedieť, že vydrží? Čo ak sa zajtra prebudím a bude preč? A bude späť všetok ten tlak a ten mrak?"

"Draco, pozri sa na mňa."

Pozrel.

"Vieš, že ťa milujem a vždy budem. Možno máš pravdu; tento nový pocit možno nebude vždy s tebou. Asi budú časy, keď budeš musieť znova bojovať so svojimi démonmi, ale pamätaj! Ja som tu, bojujem s tebou každučký deň. A keď sa znova natrepú do tvojej hlavy, len si spomeň, že spoločne ich dokážeme poraziť. Dokonca aj keď jediné, čo môžem pre teba urobiť, je ťa povzbudiť, objímať ťa a milovať ťa."

"Ale... ja som šťastný, Hermiona. Šťastnejší než som si kedy myslel, že je možné."

"Draco, nikto si nezaslúži byť šťastný, dobre? Ani dokonca ja. Si to najúžasnejšie, čo sa mi kedy prihodilo v mojom živote a každý deň myslím na to, aké mám šťastie, keď otvorím oči a ty si práve pri mne. Ja si to nezaslúžim; mali sme proste šťastie. Chvíľa, keď si začneš myslieť, že si toto zaslúžiš, je tým okamihom, kedy si to stratil. Nikdy to nepokladaj za samozrejmé. Len ma miluj, ja ťa budem milovať rovnako a budeme v poriadku."

Draco sa zhlboka nadýchol. "Si úžasná, vieš to?"

"Už si to spomenul," riekla s úsmevom.

"Poďme dnes spať vonku, čo povieš?"

"Vieš, že s tým ja nikdy nemám problém."

Obaja si ľahli a Draco si ju privinul v náručí, nadychujúc sa jej. "Chcem, aby to takto bolo navždy," zašepkal jej do ucha.

"My chceme," odvetila. Potom sa otočila v jeho náručí, takže teraz boli otočení tvárou k sebe. "Si to ty a ja, Malfoy."

Uškrnul sa, pobozkal ju na nos a povedal, "milujem tie tvoje škriepky."

Potom ju veľmi dlho bozkával, až kým mu Hermiona nepripomenula, že musia byť naozaj, naozaj opatrní, pretože boli na hojdačke a ona je tehotná.

Uškrnul sa, spomenúc si na to, keď boli na hojdačke naposledy - bolo to celkom.. divoké. Takže navrhol, aby šli dnu, ale Hermiona sa len darebácky uškrnula a povedala, že nie, že ona má rada výzvy.

Bude bojovať so svojimi démonmi po zvyšok svojho života a budú časy, kedy skoro vyhrajú. Ale vedel, že pri ňom bude Hermiona a s jej pomocou ich porazí, pretože spolu boli naozaj niečo. Niečo absolútne úžasné.

ooo

Koniec

ooo

Poznámka na záver: Ďakujem za prečítanie! Toto je naozaj koniec. Názov kapitoly je z ďalšej piesne od Dar Williams, "The Oceán".

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 08.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 10.03. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Úžasná povídka! Moc děkuji za překlad! Nádherný příběh :-)

úžasná kapitola, úžasná poviedka :)

Re: Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť Od: beruska1 - 22.10. 2009
tak tahle část tam chyběla :-) Taková romantika, Dráček se musel nějak vyrovnat se svými démony. Chudák malej ani neví co mu autorka přichystala do epilogu II za potíže s jeho minulostím, i když o to stejně očekává. Ale je to pravdu nádhená povídka, jsem opravdu moc ráda, že mě ty první kapitoly neodradily svou temností. Budu se k ní vracet to už je jasné děkuju Jimmy a všem co ti pomáhali, buď už jen tím že chtěli další kapitolu nebo tím, že tě manžel a dětcka moc neotravovali při překladech :-)

úžasná kapitola

Á, slzavé údolie... :) Krása, to tomu chýbalo.

jaaaj tak to bola bomba spica, krasa... Strasne velke dakujem... som sa na to tak veeelmi tesila... tuto cast mam naozaj velmi rada... este sice nie je az tak neskoro, ale ja uz mam oci ako pomlcky a nic hlbsie ma nenapadlo, tak sorry Jimmi, mozno nabuduce... prajem vela chuti do dalsich prekladov a dik aj za to special venovanie...

takže už doopravdy konec. Nádherná povídka, mělo by se to vydat jako knížka vymyslet jiná jména a bylo by. Nějak k povídce nemám slov. Ale je prostě úžasná, nádherná prostě luxusní. Jimmi děkuji ti za věnování a hlavně za překlad tolik kapitol.
Nie je zač, som rada, že sa to páčilo. Díky.

... O_o... Tohle už je vážně konec? S tím se nesmířím! To ne :'( Tohle byla orvní povídka, kterou jsem četla od toho, co jsem se vrátila k HP tématice... Taková moje první... a teď skončila :( Tohle byl tak krásněj příběh. Myslím, že se z něj nikdy nevzpamatuju, protože něco tak promyšlenýho, tajemnýho, ale krásnýho jsem dlouho nečetla... Vždycky se k němu ráda vrátím a možná si ho i vytisknu :D Ne... Dejte mi chvilku, musím se vzpamatovat z toho, že to skončilo :( Ještě mám dvě DS nedočtený... To je povzbudivý :D Jimmi, už jsem to říkala několikrát, ale obdivuju tě. Překládat tolik povídek, tolik kapitol o tolika stránkách... a ještě takhle dokonale! Díky, Jimmi, vždycky :-* T.
Myslím, že ten epilóg II napísala, aby po nej všetci nechceli pokračovania. Od tejto autorky už má vybratú kratšiu poviedku, čakám na súhlas. A možno keď dokončí tú, čo má rozpísanú, vrhnem sa na ňu. Ak bude aspoň na úrovni WLS (lenže ona sa od poviedky k poviedke zlepšuje...) Teddy, pamätáš si na svoj prvý komentár k tejto poviedke? Pri desiatej kapitole. To bolo presne to, čo ma nakoplo a dodalo mi energiu pokračovať. Táto poviedka sa mi vždy bude spájať s tvojím nickom (a bohužiaľ aj s tým trapasom s vynechaním polovice kapitoly), pri každej kapitole som čakala, čo práve ty napíšeš, a z toho dôvodu som rovnakým dlžníkom. Ďakujem, že existujú ľudia ako ty, pretože bez nich by to prekladanie nemalo zmysel. Díky.
Jejda, Jimmi, tak teď si mě potěšila :) Díky moc... já byla tenkrát jenom šíleně ohromená... Stálo mě to hodně silné vůle, abych se nevrátila do toho života "žiju jenom pro povídky" a tahle povídky mi příjemně podkopla nohy :D Vždycky tě budu obdivovat, protože s takovou rychlostí a tak dobře neumí překládat leckdo. A ještě k tomu to dokážeš dotáhnout do koce. To já většinou nedokážu :) Já si díky tobě jako první povídku, když se někdo zeptá, vybavím WLS. A jsem moc ráda :)

Teda, to byla krása! Naprosto souhlasím, že tohle byl kousek, co chyběl. Draco, který konečně pochopil a odpustil sám sobě... Přátelé, kteří jeden druhému pomohli se uzdravit...A zas ta jejich veranda - jak já jim jí závidím!!! :-D Jimmi, díky moc za překlad! Cyrus, i já ti moc děkuju za postřeh, o tuhle část by opravdu byla velká škoda přijít.
Mala som pravdu, keď som napísala, že ma autorka prekvapila. Toto som vážne nečakala (mne to asi ušlo aj pri čítaní). Ale pravdu povediac ja už keď sa rozhodnem, že to preložím, tak skontrolujem len happyend a detailami sa zaoberám až pri preklade. Díky.

Re: Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť Od: 32jennifer2 - 21.10. 2009
Krásne. Naozaj krásne. A myslím, že toto presne tam chýbalo. že Draco sa vyrovnal "so svojimi démonmi", toto bolo potrebné...a bola to krásna kapitola.. Už len hodiť do pdf, nech to môžem stiahnúť a fičaááááť na tom kedy budem chcieť =) táto poviedka si zaslúži nejaký ten megabyte v PC =D dík za venovanie a prekladík =)
Niet za čo a túžobne očakávam tvoju kapitolu. Toto bola fakt nádhera. Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke