Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea - Kapitola 31

Ona môj život robí len trochu menej divokejší než je, ale ja som divokejší než ona... Je letná búrka, ale ja som hurikán. Jeden len prefúkne mesto. Jeden odfúkne mesto preč.

Dar Williams "Divokejší než ona"

Kapitola 31 Letná búrka

Draco Malfoy sa zasmial. Musel. Kebyže nie, iste by prišiel o rozum. Sedel v cele v Azbakane, jednej z tých prísne strážených ciel. Domlátil ho párik strážcov a jeho odmietanie uznať, že je bitý, spôsobilo, že sa nahnevali viac a bili ho silnejšie. Bol zvyknutý na oveľa horšie.

Teraz si držal krvácajúci nos a snažil sa dýchať bez toho, aby to bolelo - ďalšie zlomené rebro či dve. Skvelé. A nemyslel si, že mu pošlú niekoho, aby ich zahojil. Prečo by mali? Nasledujúci deň na poludnie mu určili dementorov bozk. Prečo plytvať mágiou?

Oznámili mu rozsudok ani nie pred desiatimi minútami. A on sa smial. Kebyže nie, prišiel by o rozum.

O desať minút potom, čo sa dozvedel o svojom osude, sa rozhodol, že to nie je také zlé. Stratí svoju dušu, ale potom nebude nič cítiť; nebude ničím. V podstate bude mŕtvy. Už dlhšie nebude Draco Malfoy. Došlo mu, že to bude trochu bolieť, prísť o dušu, ale potom ho napadlo, že prísť o život by tiež trochu bolelo. Takže pre neho boli obe možnosti v jeho mysli rovnocenné. Ten bozk, rozhodol sa, bol horší pre tých, ktorí zostanú, ktorým bude možno záležať na človeku, ktorý ho dostal než pre toho človeka samotného. Smrť bola definitívna. Byť bezduchým zombie bolo desivé. Pre ostatných; nie pre zombie.

To čo ho naozaj hnevalo, bolo to, že sa nakoniec konečne staral. Konečne zistil o čom všetkom je život. V skutočnosti chcel stále dýchať a záležalo mu na dýchaní. Akceptoval život, dobrý aj zlý a tešil sa na tú jazdu. Draco sa znova zasmial nad tou iróniou.

Prečo nevidel, že toto príde? Nezvážil to ako možnosť? Mal, ale nikdy by ho nenapadlo, že sa za neho Harry nebude schopný zaručiť, dať tým v porote ich prebehlícku dohodu, niečo urobiť, čokoľvek. Namiesto toho Harry v nemocnici nereagoval a Dracova záhuba bola vzdialená menej než šestnásť hodín. Harry sa dovtedy neprebudí.

Premýšľal o Hermione. Srdce mu bolestivo zovrelo, keď si uvedomil, že ju nikdy znova neuvidí. Dal jej sľub a teraz bude musieť porušiť svoje slovo. Všetko, čo jej potreboval povedať, vyjadriť, nikdy nebude povedané. Harry jej to nemohol povedať - ten Sľub by ho zabil skôr než by zo seba dostal dve vety. A jeho vôľa sa neotvorí, kým neumrie, až kým jeho srdce neprestane biť.

Obzrel sa po svojej cele, aby zistil, či tam nie je niečo, čo by mohol použiť, aby ukončil svoj život, tak aby aspoň takto mohol dodržať ten sľub.

Ale oni by mu nedali šancu dostať sa z toho. Zaslúžil si hrôzy, čo ho čakali a oni sa uistili, že dostane, čo si zaslúži.

Z premýšľania o Hermione zostal smutný, tak smutný, že si pomyslel, že zo smútku zomrie. Spôsobila, že sa mu chcelo žiť, dala mu niečo, prečo žiť; on sa do nej zamiloval. Ten skutočný druh lásky, tá láska, ktorá znamená, že by ste radšej zomreli, než by ste videli ublížiť vašej milovanej. Dokonca aj keby ju nikdy znova nevidel, bol by o nej premýšľal do konca svojho života.

Keď bol predtým v Azbakane, povedal jej, že mu dlhuje svoj život, zatiaľ čo v skutočnosti on  dlhoval svoj život jej. Draco ležal na pevnom kovovom slamníku a stočil kolená až k svojej brade. Bojoval s nutkaním kričať nad tou nespravodlivosťou alebo plakať zo sklamania. Jeho tvrdohlavá pýcha mu odmietala dovoliť, aby plakal alebo kričal. Tak namiesto toho na tom slamníku zostal schúlený do klbka, nahnevaný, frustrovaný a po druhý raz v svojom živote stratený.

Muselo ho uniesť do nepokojného spánku, pretože z ničoho ho nič ho niekto kopol.

"Vstávaj, zdochliak."

Zastonal bolesťou v hrudi a zazeral na útočníka. "Choď do prdele," zamrmlal.

Strážca sa uškrnul a vrazil mu lakťom do brucha. Draco sa sprudka nadýchol, ale odmietol zakričať.

"Vstávaj, smrťožrútik." Schmatol Draca za límec jeho väzenskej košele a vytiahol ho na nohy. Draco sa zamračil  "Chceš tiež monokel, zdochliak?"

"Nemáš nejaké lízatká, čo by si ukradol malým deťom?" vyprskol Draco.

Strážca sa znova uškrnul. "Zakaždým, keď otvoríš svoje ústa, dávaš mi dovolenie znova ťa udrieť, červ." Prerušil posledné slovo ďalšou ranou do Dracovho nosa, viac ho zničil a vyslal bolesť vystreľujúcu Dracovou lebkou.

Strážca ho vystrčí z dverí cely a do chodby. Draco sa mračil, držiac si nos, keď ho viedli cez väzenie. Nemohol vidieť, kam ide, pretože jeho oči boli zaslzené od bolesti. Keby dával pozor, spoznal by, kam ho vedú.

Strážca zastavil Draca na chodbe pred nepopísateľnými dverami.

Draco sa na toho muža uškrnul. "Ideme si to rozdať jeden na jedného? Dostanem šancu brániť sa?"

Strážca sa tiež uškrnul. "Nemôžem sa dočkať, keď uvidím tvoju úbohú tvár neschopnú hovoriť a jediné, čo budeš môcť urobiť, bude slintať po sebe." Potom spakruky udrel Draca, čím mu rozťal kožu na líci.

Strážca otvoril dvere a strčil Draca dnu. Zapotkýňal sa, ale nespadol, len sa ostro nadýchol pri tej bolesti okolo jeho pľúc.

"Draco!"

Odžmurkal tie slzy zo svojich očí a obzrel sa, uvedomiac si, že je v návštevnej miestnosti.

Jeho oči sa pomaly zamerali na dve postavy na druhej strane skla. Jedna mala červené vlasy, ale bola vyššia než obvykle; Draco ho nikdy predtým nevidel. Tá druhá bola Hermiona. Vydýchol.

"Ach, pri Merlinovi, Draco! Čo sa ti stalo? Si v poriadku?" spýtala sa, hlas sa jej roztriasol, keď ho úplne zhodnotila.

Dopotkýnal sa na stoličku, snažiac sa vyčistiť tú hmlu vo svojej hlave; asi mal tiež otras mozgu. Čo tu robila? Ťažko si sadol, spôsobiac, že ním znova vystrelila bolesť. Zaťal zuby, odmietajúc, aby to videla.

"Mám sa ohromne," zamrmlal. "Nikdy mi nebolo lepšie."

"Viem, že klameš Malfoy. A tá krv, čo ti tečie po tvári, hovorí o niečom inom. K tomu sa nenadychuješ zhlboka, čo znamená, že je niečo zle, asi ďalšie rebrá. Čo je vôbec s tebou a tými rebrami? Poď bližšie, nech ťa vyliečim."

"Nie. Som fajn."

Prevrátila oči. "Malfoy. Hneď."

Neochotne sa postavil a prišiel až k sklu. "Len tie rebrá. Nechcem, aby vedeli, že ma liečili."

"Kto to urobil?"

"Ach, strážcovia."

"Oni ťa bili?"

"Kto by si myslela?"

"Smrťožrúti, Voldemort, ktokoľvek, čo bol predtým pri tebe a Harrym."

Toto vzbudilo Charlieho záujem a pýtal sa sám seba, prečo by prepánakráľa Hermiona toho blbca liečila.

Draco odmietavo mávol rukou. "Ach, tí. Nie. Tentoraz sa zamerali na Harryho. Bellatrix sa tvárila, že mi chce vytrhnúť pľúca, tak sa práve teraz cítim, ale Temný pán jej to nedovolil."

"Čo sa stalo?" potichu sa spýtala a konečne začala liečiť jeho rebrá.

Ostro sa nadýchol, keď pocítil, že tlak na jeho pľúca povolil. "Nemajú ma tak celkom radi, spomínaš si? Som prekvapený, že ma len zbili. Som najhľadanejší: diabolský smrťožrút, Malfoy, nafúkaný blb. Dochádza ti niečo z toho? Oni nič nevedia, že? A Temný pán je mŕtvy, takže si nerobia starosti s odplatou za to, že zmlátia jeho muža číslo jedna!" vykríkol. Strhla sa; bol nahnevaný na ňu! Nemohol uveriť, že mohol byť nahnevaný na jediného človeka, na ktorého sa nikdy nechcel hnevať, jediné človeka, ktorý mu bude chýbať, dokonca bez duše.

Hermionine pery sa začali chvieť. Nesmie ju nechať plakať len preto, že on je blbec.

"Hermiona, je mi to ľúto. Neplač, dobre?" Prehrabol si rukou vlasy. "Je mi to ľúto. Zabudol som, ako sa každý na mňa pozerá." Pozrel na Charlieho, potom späť na ňu. "Ako sa má Harry? Niečo nové?"

Pokrútila hlavou a zdalo sa, že sa upokojuje. "A čo ty? Čo sa má stať?"

Teraz jej to musel povedať, prial si, aby nemusel. Najviac zo všetkého chcel od nej utiecť a nemusieť jej povedať svoj osud. Nedokáže zniesť vidieť ten výraz na jej tvári. Musela to uhádnuť, alebo to zbadala na jeho tvári. Zakryla si rukou ústa, vydesený výraz na tvári.

"Kedy?" spýtala sa, sotva šeptom.

"Zajtra. Na poludnie."

Zalapala po dychu. "Tak skoro?"

Odfrkol. "Poznáš ministerstvo. Radi sa tvária, že nie sú uvravení idioti. Chcú zo mňa urobiť príklad. Nedokážeš už teraz vidieť tie titulky? ´Temný pán zabitý; najvyšší stúpenec zatknutý´. To je presne to, čo chcú."

"To je smiešne! Nebol by si tu, keby si s Harrym nezostal v nemocnici. Mal si byť preč na svojom ostrove, popíjať Mai Tais, a doteraz sa už spáliť od slnka." Zatvorila oči, snažiac sa zhlboka nadýchnuť. "Namiesto toho ťa strčili sem, a..." Keď ich otvorila, Draco uvidel to, čo ho na tom dievčati privádzalo do šialenstva. Popretie, dravosť a vytrvalosť.

"Nie," povedala rozhodne. "To sa nestane."

Nadvihol  obočie. "A čo sa s tým chystáš urobiť?" Draco mohol skoro vidieť ten dym, ktorý je vychádzal z uší ako jej uháňala myseľ.

"Dať to do poriadku." Otočila sa k odchodu.

"Počkaj, Hermiona, toto by mohlo byť naposledy, čo sa vidíme." Nenávidel to povedať, ale proste vedel, že je to pravda.

"Nie, nie je."

Popretie.

"Vážne, čo môžeš naozaj urobiť? Nič. Si len jeden človek proti - nuž, budú to žiadať všetci."

"Ale nie je to správne."

"Ty vieš, že je," povedal potichu. "Som vinný. To sa nikdy nezmení."

Hermiona sa vrátila k nemu, vášnivý, desivý pohľad v jej očiach. "Počúvaj ma, Draco Malfoy. Toto si nezaslúžiš. Ja to zastavím. Na to sa spoľahni. Nemáš tušenia, čoho som schopná."

Ale on veril, že nemá tušenia, čoho je schopná. Lenže jednako neveril, že by toto mohla zastaviť. Jeho rozsudok bol vyrieknutý už pred rokmi.

"Hermiona," povedal pokojne. "Chápem, že sa pokúsiš. Ale neuspeješ."

"To nehovor!"

Chcel do nej natriasť trocha rozumu. "Prestaň!" vykríkol. "Proste - prestaň, dobre? Ja s tým nemám problém. Prijal som to. Ty musíš tiež."

"Mýliš sa." Otočila sa a odišla preč. "Poďme, Charlie. Máme prácu."

"Hermiona!" zavolal Draco.

Otočila sa a venovala mu odhodlaný so-mnou-sa-nezahrávaj pohľad. "Čoskoro sa uvidíme." A odišla.

Draco jej chcel zakrútiť krkom; potom sebe rozmlátiť hlavu. Mal šancu všetko jej povedať a ona bola príliš tvrdohlavá, aby ho nechala. Kopol do stoličky, hodil ju do steny - dvakrát - a išiel si od sklamania vykričať pľúca. Po pätnástich minútach zavolal stráž.

Mlčal celú cestu späť do cely. Pokašľal to. Nepovedal jej to. Keď ho strčili späť do diery, vrátil sa na kovový slamník a skrútil sa znova do klbka. Ale nemohol zaspať. Jediné, na čo dokázal myslieť, bolo ako odišla. Bez rozlúčenia, len pre istotu.

ooo

Charlie musel pobehnúť, aby udržal krok s Hermionou. Keď ju dostihol, chytil ju za ruku a zastavil ju.

Zvrtla sa, oči jej blýskali.

"Hermiona, nemýlim sa v dojme, že sa chystáš pokúsiť zachrániť Malfoya pred bozkom?"

"Áno. Až na to, že ja to zastavím, nielen sa pokúsim." Otočila sa, aby pokračovala, ale stále ju zadržiaval.

"Prečo by si to robila? Je to bahno. Spodina. Nemá cenu ani vzduchu, čo dýcha."

"Charlie, nemám čas ti vysvetľovať moje činy. Musím to zastaviť. Ver mi, nezbláznila som sa. Keby bol Harry pri vedomí, súhlasil by so mnou." Potiahnutím sa oslobodila a on ju nasledoval až k prepážke.

Strážca na ňu vzhliadol a zazíval. "Pomôžem vám, slečna Grangerová?"

"Áno. Rada by som vedela, kto nariadil rozsudok pre Draca Malfoya."

Strážca sa zamračil. "Toho smrťožrúta? Toho vraha?"

Hermiona mrzutosťou zaťala zuby. "Áno."

Prehŕňal sa hromadou papierov, až kým nenašiel to, čo hľadal. "Vyšetrovateľ menom Joseph Stephens."

"A kde ho môžem nájsť?"

"Je skoro jedna v noci, slečna. Bude doma spať."

"A to je kde?"

"Neviem, a keby som vedel, nepovedal by som vám. Prečo ho vôbec chcete vidieť?"

Hermiona rýchlo premýšľala. Zahryzla si do pery a nasadila smutný výraz. Dokonca sa prinútila vyvolať slzy do očí. "Draco Malfoy zabil mojich rodičov," vykoktala.

"Ach, úbožiatko. On zabil veľa ľudí, však?"

Hermiona len prikývla.

"Nuž, myslím, že býva v Surrey, ale to je všetko, čo viem."

Hermiona znova prikývla, nechajúc jednu slzu vykĺznuť. "Ďakujem vám," zašepkala a chytila Charlieho za ruku, aby ho ťahala za sebou.

Keď boli sami, povedala, "nemôžem uveriť, že som využila vraždu mojich rodičov, aby som dostala to, čo chcem."

Keď sa dostali na ministerstvo, Hermiona šla k recepčnému pultu. Podfukom získala tú adresu od troch rôznych nešťastných nočných zamestnancov. Tesne pred premiestnením sa ju Charlie znova pokúsil zastaviť.

"Hermiona, čo presne máš v pláne urobiť?"

"Hovoriť s pánom Stephensom."

"Nemôže to počkať do rána?"

"Nie," odvetila rozhodne.

"Nezmením tvoj názor, však?" spýtal sa Charlie s povzdychom.

"Nie," znova povedala, usmievajúc sa. "Poďme."

ooo

Premiestnili sa na správnu ulicu a kráčali tichom, kým nenašli dom s číslom 245. Hermiona napochodovala cestičkou a zazvonila. Po niekoľkých minútach znova zazvonila a potom začala búšiť na dvere.

Charlie sa rozhodol, že zošalela. Nebolo iné vysvetlenie. Harry v nemocnici, vojna; to všetko spôsobilo, že zcvokla.

Nakoniec sa v dome rozsvietilo a Hermiona prestala búchať. Starší muž, trochu pripomínajúci slávneho zimného starčeka, otvoril dvere tváriac sa dosť nahnevane. Očividne bol prekvapený, keď na svojej verande našiel mladé dievča s hrivou vlasou.

"Čo chcete?" spýtal sa mrzuto.

"Musím sa s vami porozprávať o vašom väzňovi, ktorého ste dnes odsúdili."

Neveriacky na ňu vypleštil oči. "Sú skoro dve ráno! To by iste mohlo počkať do zajtra, slečna."

"Nie, nemohlo. Odsúdili ste ho, aby zajtra dostal bozk. Nemáme čas čakať."

"Ach, ten Malfoyov chlapec? Jeho obvinenia boli vážne a jeho rozsudok je konečný."

"Áno, pane. Prosím, pane. Priala by som si s vami hovoriť v jeho prospech."

"Vy chcete obhajovať jeho?"

"Nemôžem obhájiť, čo urobil, ale môžem vám povedať, čo viem."

Starý muž sa zdal o tom premýšľať, prezerajúc si skepticky Hermionu a Charlieho.

"Prosím, pane. Poskytnite mi polhodinu vášho času. Myslím, že vám budem schopná ukázať dostatočný dôvod, aby sa nevykonal ten rozsudok. Je správne to zastaviť. Bola by chyba pokračovať. "

"Toto je závažné obvinenie, slečna - " zastal, čakajúc na ňu.

"Hermiona Grangerová," povedala a natiahla ruku. "A toto je Charlie Weasley."

"Grangerová?" povedal ten muž. "Tá Hermiona Grangerová."

"Predpokladám, že áno."

"Priateľka Harryho Pottera?"

"To som ja."

"Nuž, slečna Grangerová, poskytnem vám polhodinu zo svojho času. Prosím, vojdite."

Hermiona v skutočnosti povedala skrátenú verziu toho príbehu za desať minút. Ale Stephens kládol veľa otázok a ona s Charliem tam boli viac než hodinu.

"Takže, slečna Grangerová, keď to všetko zhrniem, vy tvrdíte, že pán Malfoy deväť mesiacov pracoval s Harrym Potterom na porážke Vy-Viete-Koho a že ste im pomáhali."

Hermiona prikývla.

"A pán Malfoy je zmenený muž, ktorý riskoval pri nespočetných príležitostiach svoj život pre pána Pottera a tým dokázal, že si nezasluhuje ten bozk."

Prikývla znova.

"Ale slečna Grangerová, stále je vinný z mnohých zločinov, zločinov, za ktoré sa dostáva doživotie v Azbakane. A keď ich nieto spácha príliš veľa, dostane bozk. Preukázal niekedy nejakú ľútosť?"

"Povedal mi viac než raz, že ľutuje, že zabil mojich rodičov."

Stephens bol prekvapený; ten dôležitý detail nevedel. Pomaly prikývol. "Vy naozaj veríte, že je to zmenený muž."

"Stavila by som na to knižnicu."

Charlie sa zachichotal. "Tá je pre ňu všetkým," podotkol.

"A aký čakáte, že bude výsledok? Že váš priateľ dostane slobodu? To sa pravdepodobne nestane, to by ste mali vedieť. Dokonca aj keď zruším ten rozsudok Bozku, stále ho čaká život vo väzení."

"Jedna vec po druhej. S tým sa budeme zaoberať, keď budeme musieť. Práve teraz vás musím presvedčiť, že je chyba vziať mu dušu."

Starý muž sa usmial. "Vie pán Malfoy, že má takého vášnivého priateľa, ktorý za neho bojuje?"

"Mal by. Povedala som mu, že to dám do poriadku, ale neveril mi."

"Naozaj? A čo presne navrhujete, aby som urobil?"

"Porozprávajte sa s ním, pán Stephens. Veritasérum. Viem, že bude súhlasiť, aby ho vzal. To zaberie."

Vzdychol si. "Nuž, slečna Grangerová, potrebujem nejaký čas, aby som si to premyslel." Postavil sa.

Hermiona zostala sedieť. "Ale pane, nie je čas. Odteraz menej než desať hodín. Bojím sa, že neodídem, kým nebudem mať viac než to."

Stephens sa uškrnul, v očiach sa mu zatrblietalo. "Slečna Grangerová, máte šťastie, že som taký trpezlivý. Dobre, ako prvú vec dnes ráno ho pôjdem navštíviť a dám mu sérum pravdy."

"Kedy je tá ‘prvá vec’?"

"Hermiona," varoval Charlie.

"To je v poriadku, pán  Weasley. Pripomína mi moju ženu - a ja svoju ženu milujem. O siedmej ráno. Je to dosť zavčasu?"

"Ach, ďakujem vám!" povedala, škeriac sa ako blázon. "Ďakujem vám, pane. Som taká šťastná! Viem, že robíte správnu vec."

"Uvidíme. Teraz odíďte - pred zajtrajškom si musím trochu pospať."

"Samozrejme, ďakujeme!" Hermiona a Charlie odišli a vrátili sa do nemocnice. Všetci spali, ale Ginny zostala pred Harryho izbou, aby počkala na Hermionu. Charlie ich potom obe nechal a vrátil sa do Brlohu.

Ginnny sa prebrala, keď začula Hermionu kráčať po chodbe. Hermiona nakukla do Harryho izby; vyzeral rovnako.

"Hej," povedala ospalo Ginny.

"Ach, Ginny! Nevedela som, že si hore." Posadila sa vedľa svojej priateľky.

"Videla si ho?"

Hermiona prikývla, vyčerpanie, strach a starosti jej zrazu vrazili do brucha. Nakoniec ju dostihli, aj keď sa snažila utiecť im.

"Je - v poriadku?"

Pokrútila hlavou, cítiac ako jej horúce slzy vybehli do očí.

"Ach, Hermiona, čo je to?"

"Bo- bozk," podarilo sa jej vykoktať skôr než upadla do unavených, tichých vzlykov.

ooo

"Hore sa, Malfoy!"

Draco vytrhla zo spánku ostrá bolesť v boku. Cítil, ako mu znova prasklo rebro. Zavrčal, otvoriac oči, aby civel na zem. Iste spal len pár minút.

"Povedal som, vstávaj!" Strážca ho šiel udrieť znova, ale Draco už bol chorý a unavený z toho byť stále bitý, tak zastavil mužovu päsť a zadržal nehybnú pred sebou. Strážcove oči sa rozšírili a Draco sa posadil na dosku.

"Ach, teraz to schytáš," zaškeril sa ten muž.

"Prečo? Nič som neurobil," povedal Draco, uvoľniac mužovu päsť.

Zlomyseľne sa uškrnul. "Na tom nezáleží, to by si mal vedieť. Už aj vstávaj, máš sa stretnúť s vyšetrovateľom."

Dracov mozog sa nakopol. Vyšetrovateľ? Prečo? Už sa s jedným stretol. Strážca ho vystrčil surovo z cely a vrazil mu lakťom do brucha. Napriek jeho rozhodnutiu zostať ticho, bitka tak skoro po prebudení bola viac než jeho zahmlený mozog dokázal zvládnuť. Vypustil malý ston, ktorý vyvolal strážcov víťazný úškrn.

"Teraz sa pohni." Strážca viedol Draco väzením to vyšetrovacej miestnosti. Otvoril dvere a strčil tam Draca. To bolo jediné, čo Draco mohol urobiť, aby nevychŕlil na toho muža niečo vulgárne. Keby neprisahal, že znova nezabije, bol by asi toho muža ubil na smrť holými rukami.

Keď sa Draco otočil, zbadal za stolom sedieť starého človeka. Draco ho spoznal ako muža, ktorý ho deň predtým odsúdil na dementorov bozk.

Muž sa postavil a natiahol ruku. "Joseph Stephens. Včera sme sa stretli."

Draco si obozretne prezeral tú ruku a potom ňou opatrne potriasol, nič nepovediac.

"A vy ste Draco Malfoy." Dobre, žiaden žart. Muž si ho prezeral, veselé iskierky v jeho očiach. To skoro vyvolalo hlbšie Dracovo zamračenie. "Máte malý fanklub, pán Malfoy. A robí veľa hluku."

V tom mu to došlo. Grangerová. Zastenal a ťažko sa posadil oproti tomu mužovi. Čo vyviedla tentoraz?

"A čo je s ňou?" spýtal sa.

Muž sa zachichotal. "Včera v noci prišla do môjho domu skoro o druhej ráno." Dracove oči sa roztvorili. "A presvedčila ma, aby som sa s vami dnes stretol."

Draco pokrútil hlavou. "To mi je ľúto. Je veľmi impulzívna a tvrdohlavá."

"Ach, áno. Toľko mi došlo. Nuž, som tu. Slečna Grangerová mi porozprávala veľmi zaujímavý príbeh, o ktorom si s vami prajem hovoriť. Verím, že si želá vaše definitívne prepustenie, ale myslím, že obaja vieme, že to nie je veľmi pravdepodobné."

Draco prikývol.

"Dobre. Jej prvotný cieľ je zbaviť vás rozsudku, ktorý som včera vyslovil." Siahol do zložky a vybral pár hárkov pergamenu. "Toto je zoznam otázok, ktoré sa vás chcem spýtať. Dám vám sérum pravdy. Prosím, prejdite si ich; ak je tam nejaká otázka, na ktorú si neželáte odpovedať, upovedomte ma a ja vás zanechám premýšľať o svojom osude." Podal zoznam Dracovi.

Draco dával pozor, aby neprelomil očný kontakt so sudcom. Nepozrel sa na otázky, ktoré pred neho položil. "Odpoviem ich," povedal.

Stephens sa na neho skepticky pozrel. "Ani sa nepozriete?"

"Viem, čo som urobil. Nech už to máme za sebou."

Vyšetrovateľ prikývol a zobral si späť zoznam otázok. Vytiahol fľaštičku čírej tekutiny a nalial štyri kvapky do pohára vody položenom na stole. "Všetko, o čom sa budeme rozprávať, zostane medzi nami. Vypite to."

ooo

Vyšetrovateľ vypočúval Draca vyše dvoch hodín. Pýtal sa ho na detstvo, rodičov, smrťožrútov, jeho aktivity pre Temného pána, čo viedlo k zmene jeho srdca. Hoci Draco nemohol bojovať so sérum pravdy, jednako sa bránil povedať mu, čo sa stalo v tú noc, keď šiel do Hermioninho domu. Ale nemal na výber a tak sa tretí človek dozvedel tajomstvá, ktoré chránil pred Hermionou. Potom sa presunul k Dracovým činom počas posledných dvoch rokov; čo on a Harry robili; ako v tom bola zapletená Hermiona; čo sa stalo deň pred tým, než bol Voldemort zničený. Pýtal sa ho na jeho emócie, jeho pocity, na všetko. Spýtal sa ho na ľútosť.

Nakoniec na Dracovi vyprchali účinky séra. Vrelo sa na neho usmial. "Takže, milujete ju?"

Draco stuhol. "Čože?"

"Slečnu Grangerovú."

Draco zažmurkal, srdce mu bilo o závod. "Uhm, nuž, ja - uh -neviem, ako vám odpovedať."

"Je to len odpoveď áno alebo nie. Jedna alebo druhá to bude."

Prehrabol si rukou zlatavé vlasy. "Problém je, pane, že som sa o tomto nikdy nebavil s ňou. Zdá sa, že ona by to mala počuť skôr než... nuž, niekto iný." Pozrel sa na starého muža, ktorý sa zdal čakať na jeho odpoveď. "Čestné slovo, že to neviem povedať. Myslím, že áno - nie, naozaj viem - ale súčasne sám sebe neverím s citmi či - tým slovom na L. Je mi to úplne cudzie."

"Chápem. Máte v úmysle povedať jej to? Spolu so všetkými tými vecami, ktoré jej musíte povedať?"

Draco sa nepokojne zamrvil. "Predpokladám, že to závisí na tom, ako zvládne tie druhé informácie."

"Naozaj dúfam, že vám nevadilo, že sa vás pýtam na tak osobné otázky o slečne Grangerovej. Potreboval som porovnať ako budete ochotný povedať mi pravdu teraz, keď nie ste pod účinkami séra."

Draco raz prikývol. "Ja... dúfam, že moja odpoveď bola uspokojivá."

Muž sa usmial a postavil sa. "Bola. Nuž, pán Malfoy. Ďakujem vám. Som rád, že slečna Grangerová za mnou prišla. Považujem si veľmi vysoko spravodlivosť, česť a lásku. Bola by to chyba, podľa môjho názoru, presadiť môj rozsudok.  Pozdržím ten bozk až kým sa neporozprávam s pánom Potterom."

Draco zažmurkal. "Prosím?"

"Nemáte žiaden trest - zatiaľ. Ak pán Potter podporí váš príbeh a dá mi dobrý dôvod nepokračovať v mojom rozsudku, zruším ho. Ale obávam sa, že život v Azkabane je jediný vhodný trest."

Draco prikývol, pomysliac si, že to nebude dlhý život, ak uvážime, ako s ním jednali jeho strážcovia.

"Nuž, ďakujem vám, pane."

Stephens študoval Dracovu tvár. "Ako s vami zaobchádzajú? Vyzeráte hrozne. Krvavý nos, dlhá rezná rana cez líce - nechcete mi niečo povedať?"

Draco si skutočne nemyslel, že by ten starý muž počúval alebo pomohol - skôr by pravdepodobne len veci zhoršil. "Nie, pane," odvetil. Stephens sa tváril nepresvedčene. "Verte mi. To, čo mi robia, by sa dalo pri mojom otcovi považovať za rozcvičku."

Prikývol v porozumení. "Nuž, pán Malfoy, radi by ste videli svoj fanklub?"

"Ona je tu?"

"Ach, samozrejme. Pravdepodobne len, aby sa uistila, či som dodržal svoj sľub," riekol s úsmevom.

"Odteraz sa s ňou nebude dať vydržať."

"Prečo to hovoríte?"

"Povedala mi, že sa jej to podarí ukončiť, a ja som povedal, že nepodarí."

Muž sa zachichotal. "Ona je niečo úplne zvláštneho, jedinečná. Nikdy nepodceňujte ženu, ktorá má cieľ."

"Nemáte tušenia. Áno, stretnem sa s ňou."

Stephens otvoril dvere a pohol sa von, keď zastavil a otočil sa späť k Dracovi. "Ach, mimochodom, pán Malfoy. Položil som vám tu otázku pod sérom." Zastal, trblietanie v očiach. "Odpovedali ste áno." Potom, s vrelým úsmevom, zatvoril za sebou dvere.

Draco sa zachichotal.

Skoro o dve sekundy neskôr sa dvere rozleteli znova a niečo hnedé vbehlo dnu a skoro ho zvalilo. Hermiona sa mu hodila okolo krku a objala ja ho tak urputne, že sa Draco strhol bolesťou. Odtlačil ju od seba, držiac sa za bok.

Hermionine oči sa roztvorili. "Nie znova!"

Pokrčil plecami. Potom si všimol, že neprišla sama. "Ahoj, Ron."

"Malfoy."

Hermiona si ťažko vzdychla. "Nechaj ma ich znova napraviť. Kedy sa to stalo?"

"To bol ranný budíček."

"Je to naozaj hrozné, ako tu zaobchádzajú s väzňami. Namôjdušu, človek by si myslel, že sú tu proti tomu nejaké pravidlá."

"Myslím, že keby tu dokonca aj nejaké boli, pre mňa by urobili špeciálnu výnimku. Au."

"Prepáč." Dokončila zahojenie Dracových rebier, znova, a ustúpila. "Aké je to?"

Draco sa zhlboka nadýchol. "Skvelé. Vďaka."

Hermiona sa začala bláznivo uškŕňať. "Vravela som ti to."

Draco prevrátil oči. "Áno, gratulujem," povedal posmešne. "Tvoje jedinečné otravovanie a rýpanie ti získalo, čo si chcela. Už zase."

Našpúlila pery. "Čože, žiadne ´ďakujem ti, Hermiona, že si mi zachránila život?´?"

Uprene sa jej zadíval do očí. "Ďakujem ti, Hermiona."

Tón jeho hlasu spôsobil, že jej srdce vynechalo úder a potom sa rozbúšilo.

Draco sa pozrel na Rona. "Niečo nové s Harrym?"

Pokrútil hlavou. "Myslia si, že sa čoskoro preberie. Začína sa preberať; vieš, reaguje na veci."

"Stimuly, Ron," riekla Hermiona.

"Čo len chceš. Veci."

Draco sa usmial. "Dobre."

Potom sa otvorili dvere a do miestnosti vošiel strážca a pozrel sa na Rona a Hermionu. Dracov úsmev bol okamžite nahradený zamračením; strážca nechal svoj pohľad na Hermione príliš dlho. Draco vkročil medzi nich a otočil sa tvárou k tomu mužovi.

Strážca sa uškrnul na Draca, potom vytiahol obušok. "Pohyb, zdochliak," šplechol Dracovi do tváre. Draco na neho zazrel, ale nič nepovedal.

Otočil sa k Hermione. "Neskôr."

Prikývla, bojac sa, čo ten muž Dracovi urobí.

Keď boli sami na chodbe, strážca strkal Draca obuškom, štuchajúc do časti jeho chrbta, kde mal ľadviny a spôsoboval mu tupú bolesť.  Draco zaťal zuby, ale nepovedal nič.

"To bola tvoja priateľka?"

Draco sa napäl a strážca si to všimol. "Je naozaj pekná. Myslíš, že by sa jej páčila okružná jazda po väzení?"

Draco sa odmietal dať nalákať. Spotrebovával svoje napätie tým, že si celú cestu predstavoval veci, ktorými by tomu mužovi spôsobil bolesť, keby mohol. A mal dosť veľkú zbierku, z ktorých si mohol vybrať. Potom ho strážca zastavil, Draco si všimol, že boli v novej časti väznice, v ktorej predtým nebol. Mučiaca miestnosť, pomyslel si.

Strážca otvoril dvere a sotil Draca dnu, potom ich buchnutím zatresol. Draco sa poobzeral. Bola to iná cela, len o veľmi málo príjemnejšia než tá minulá. Ale len veľmi málo. Draco si vzdychol a posadil sa na dosku a prešiel si rukou cez vlasy. Potreboval spať. Dve hodiny otázok ho odrovnali tak, že si ani nepamätal, že je unavený, k tomu veľmi málo naspal minulú noc, ktorá bola ustavične prerušovaná vystreľujúcou bolesťou.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere, potom sa otvorili a vpustili malú, staršiu čarodejnicu, ktorá bola vydesená až k smrti. Zaváhala skôr než zatvorila dvere, vediac, že tam budú len oni dvaja.

Pozrela sa na Draco, strach vyžaroval z každého jej vlákna. Zdalo sa, že onemela.

Draco si vzdychol. "Môžem vám pomôcť?"

"Ja- ja som tu, aby - aby - " Ukázala na jeho tvár.

"Čože?"

"Hmm, váš nos."

"Ah. Nádhera." Ošetrovateľka sa nepohla. "Neublížim vám, ak to je váš problém. Nemôžem. Mali by ste to vedieť, keď tu pracujete."

"Áno. Ale - vy ste -"

"Prosím, len mi dajte do poriadku nos a choďte." Stála prikovaná na mieste. Draco prevrátil oči a postavil sa, naznačiac jeden krok smerom k nej.

Držala mu prútik namierený do tváre. "Stojte! Priamo tam!"

"Idete to dať do poriadku alebo nie?" spýtala, začínajúc byť mrzutý.

"Áno. Len - seďte, dobre?"

"Fajn." Znova sa posadil a ošetrovateľka sa nahla k nemu. Posadil sa na ruky, aby tej žene ukázal, že nemá v úmysle jej ublížiť. Ošetrovateľka sa konečne k nemu dostala a prezrela mu nos. Nebola vôbec láskavá a milá ako Hermiona a on si musel zahryznúť do pery v bolesti.

"Zlomený," oznámila.

"Myslíte?" zamrmlal, mračiac sa.

Zazrela na neho a namierila prútikom na jeho nos. Zamrmlala kúzlo a Draco pocítil ako kosť a chrupavka dopadli puknutím na miesto. "Tak." Otočila sa k odchodu.

"Hej, počkať. A čo tá rana?" spýtal sa, ukazujúc na svoje líce.

"Len nos," povedala, jej oči sa mu posmievali.

"Fajn. Choďte," zavrčal. Ošetrovateľkine oči stratili svoj smiech a ten sa zmenil na strach. Utekala von z dverí.

Draco si ohmatal nos, aby zistil, či sa vrátil do svojho zvyčajného tvaru. Potreboval zrkadlo, aby si bol istý. Vzdychol si. Vedel, aký by bol jeho život, keby ho prepustili. Tá ošetrovateľka sa chovala presne tak ako sa budú chovať všetci. Vystrašená, zlomyseľná a nenávistná a on nebude mať nič, čo by povedal na svoju obranu. Upadol do nepokojného spánku.

ooo