Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned The Sea - Kapitola dvadsaťštyri

A musím mať myseľ zo snehu

keď stojím a dívam sa ako odchádzaš

a potom sa otočím, aby som videl tú prázdnotu

a stále nič necítim.

The Nields Snowman (Snehuliak)

Kapitola 24 Nástrahy televízie

Hermiona prišla na ministerstvo mágie, zapísala sa pri pulte pre návštevníkov a zamierila do Deanovej kancelárie.

"Hermiona!" povedal, príjemne prekvapený, že ju vidí.

"Ahoj, Dean!" odzdravila a objala ho. "Ako sa máš?"

"Proste skvele a ty?"

"Mám sa fajn. Nejaké novinky o Harrym?"

Dean ponuro pokrútil hlavou. "Nie, ale nájdeme ho, nerob si starosti."

"Dúfam, že áno. Vieš, Dean, som tu tak trochu na misii."

Uškrnul sa. "Ach?"

"Potrebujem televízor."

Pozrel sa na ňu, prekvapený. "Televízor?"

"Áno," odvetila s úsmevom. "Nepovaľuje sa tu nejaký?"

"Poďme sa pozrieť." Dean sa prehrabal kopou pergamenov na svojom stole a vytiahol zopár kúskov. Preskúmal každú stránku. "Uh, máme jednu, čo hrá zlé filmy Jamesa Bonda."

Hermiona sa uškrnula. "Nie, vďaka."

Dean dokončil zoznam. "Ani náhodou, žiadna telka."

Hermione klesli plecia.

"Vieš, že si vždy môžeš jednu kúpiť," riekol Dean.

Hermionine zamračenie sa zmenilo na úsmev. "Máš pravdu, Dean! Ale ja neviem nič o nakupovaní televízorov. Nepomohol by si mi?"

"Ach, iste?"

"Výborne. Kedy to môžeš urobiť?"

Dean skontroloval hodiny na stole. "A čo teraz?"

"Dokonale! Len sa musím naozaj rýchlo porozprávať so Seamusom. Čo ak sa o polhodinu stretneme vo vestibule?"

"Iste, Hermiona."

"Ďakujem ti, Dean!"

Prešla k výťahu a vyviezla sa na poschodie, kde bolo umiestnené veliteľstvo aurorov. Seamus bol za stolom a tváril sa, že je pripravený vytrhať si vlasy. Keď sa Hermiona priblížila, vzhliadol nahor.

"Čau, Seamus."

Ťažko si vzdychol. "Čau. Dovoľ mi hádať. Videla si ten článok."

"Áno, čo sa deje? Aké sú to tie tajomné obvinenia? A čo majú za dôkazy? Mala s nimi Andromeda niečo spoločné?"

Seamus sa zachichotal. "Hermiona, prajem si, aby som ti to mohol povedať."

"Mohla by som - ju vidieť?"

"Narcissu? Nie, je to úplne najvyššia priorita. Jedine tí najvyšší k nej dostanú prístup."

Hermiona sa zamračila. "Takže mi nemôžeš nič povedať?"

Seamus pokrútil hlavou. "Jedine že si v skutočnosti nemyslím, že máme na tú ženu nejakú tutovku. Ale to je len dohad založený na tom, ako je každý vyhýbavý."

"Bolo by odo mňa priveľa žiadať, aby si mi poslal sovu, keby si sa niečo nové dozvedel?"

"Nuž, iste. Ale prečo sa tak zaujímaš o Narcissu Malfoyovú?"

"Povedzme len, že je to osobné."

Seamus prikývol, nepresvedčený. "Dobre teda. Pošlem ti sovu."

"Vďaka, naozaj si to cením."

ooo

O dve hodiny neskôr sa Hermiona vrátila na Útes, Malfoyov peňaženka o trochu ľahšia. Odlevitovala televízor do domu a do obývacej izby.

Harry a Draco boli v kuchyni, Harry pokojne jedol a Draco sa prechádzal sem a tam. Strhol sa každých pár minút, kedykoľvek urobil prudký pohyb.

Začul predné dvere a šiel vynadať Hermione za to, že jej to tak dlho trvalo. Ale popri tvári mu prešla obrovská krabica a zamierila do obývačky. Tesne za tou krabicou bola Hermiona, ruky obťažkané taškami. Dracovi klesla sánka.

"Grangerová! Čo si urobila?"

Hermiona odložila tašky na gauč a jemne položila televízor na zem.

"Zohnala som televízor, ako som povedala," odpovedala.

Pozrel sa na ňu. "Pripusťme, že nie som expert na mukelské veci, ale vyzerá to, ako keby si kúpila televízor. A čo všetky tieto tašky?" spýtal sa, ukazujúc.

"Filmy. A DVD prehrávač. A áno, kúpila som to všetko." Videla, že sa chystá spustiť prednášku, tak mu v tom zabránila. "Dean šiel so mnou, tak sa proste uvoľni, dobre?"

Draco zaťal zuby a hoci tušil odpoveď, otázku aj tak položil. "A, ak sa smiem spýtať, ako si za toto všetko zaplatila, keď nemáš prácu?"

V skutočnosti sa trochu neochotne zaškerila. "Ach, poďakovaním? Cestou von som zobrala tvoju peňaženku."

Prevrátil oči, už viac nebol ani trochu nahnevaný. Ale nenechal ju, aby to zistila. "Moje peniaze. Samozrejme. Prečo nie? Miň ich všetky! Prosím! Koniec koncov ja ich vlastne nepotrebujem."

"Malfoy, uvoľni sa. Toto všetko som zohnala pre teba, aby som odvrátila tvoju nevyhnutnú nudu. Nuž, väčšinu z toho. Jeden či dva filmy som zobrala pre seba. Dobre, tri, ale vrátim ich, ak chceš. Nuž, dva z nich. Jeden si určite nechám."

Pokrútil hlavou. "Nechaj si ich." Potom odišiel z izby a pokrivený úsmev prezradil jeho pobavenie.

"Harry!" zavolala Hermiona. Prišiel do izby. "Mohol by si mi pomôcť dať toto všetko dokopy?"

Trvalo skoro hodinu než všetko zapojili, pretože ani Harry sa tak veľmi nevyznal v mukelských prístrojoch. Hermiona premenila krabicu od televízora na niečo, na čom mohla telka stáť. Potom prečítala návod na obsluhu Harrymu, ktorý sa snažil prísť na to, čo strčiť do ktorej zástrčky. Obaja boli rozčarovaní, ale smiali sa po celý čas, čo preskúmavali všetky tie káble.

Hermiona švihla zápästím, zamrmlala niekoľko kúziel a čoskoro televízor a DVD prehrávač fungovali ako mali. Keď mali hotovo, bolo neskoro a Draco už dávno spal. Hermiona si vzdychla, prepla niekoľko kanálov, skoro bez záujmu. Po chvíľke ju vypla a šla si čítať na verandu. Harry sa k nej pripojil.

"Takže, Hermiona. Tie pocity, o ktorých sme sa bavili. Ako sú na tom?"

"Aké pocity?" riekla, zamračená. "Ach, Malfoy." Vzdychla si a odložila knihu. "Fajn. Chcem povedať, nič nového. Stále je občas nepríjemný a neznesiteľný. Ale vidieť ho takého dobitého bolo naozaj ťažké. Myslím, že ma to primälo uvedomiť si, že k nemu niečo cítim, ale nie som si istá, čo presne."

"Áno, bolo to zlé, však?"

"Hrozné. A urobil to Lucius. Jeho vlastný otec. Nepochopím, ako človek môže takto ublížiť svojmu vlastnému dieťaťu."

"Mmm," riekol Harry, vyzerajúc zamyslene. "Občas vídavame smrťožrútov, keď sme preč a zvyčajne , keď stretnú Draca, sú proste k nemu len trochu chladní. Ale kedykoľvek, keď zbadáme Luciusa... Zjančí sa. Začínam si myslieť, že sme mu účinne nevymazali pamäť. Zdá sa... v poslednej dobe neschopný logicky uvažovať a myslím, že keď tentoraz zbadal Draca, proste vybuchol."

"Chceš povedať neschopnejší rozumne uvažovať než obyčajne?" s cynickým úsmevom odvetila Hermiona.

"Nuž, áno," súhlasil Harry. "Ale toto - je to inakšie. Myslím, že sa teraz trochu zbláznil. Tým spôsobom, akým bola vždy Bellatrix mierne šialená."

"Musí to byť v ich rodine bežné," žartovala Hermiona.

"Ale Draco nie je pomätený. Veľmi sa ovláda a vie, čo robí."

"Pravda," priznala. Potom si vzdychla. "Myslím, že Draco skutočne je taký dobrý ako sa zdá, há?"  (PP: I guess Draco really is for real. For real je idiom, ale… )

Harry sa usmial. "Áno, je. Znieš prekvapene."

"Nezniem, naozaj, ale jediné, čo som kedy videla, bolo vaše trénovanie. Potom ste naraz odišli a nič z toho mi neukázalo, čo sa v skutočnosti deje. Bolo to zahmlené, neurčité. Nepotrebovala som dôkaz; prinajmenšom to som si navrávala, ale stále to nebolo skutočné. Nemohla som to vidieť. Včera som to videla. V čiernej a modrej."

"Chápem. Bol som s ním oveľa viacej než ty. Verím mu svojím životom, a on mi dôveruje svojím. Myslím, že to pomohlo urýchliť tú záležitosť s dôverou. Ty si nikdy nič z toho nemusela urobiť, takže ti to trvalo dlhšie."

Prikývla. "Som unavená, Harry. Idem do postele."

"Nebudeš spať vonku?"

"Nie, Draco potrebuje odpočívať."

Odišla. Harry vedel, že nechce, aby Draco vstal uprostred noci a šiel ju skontrolovať. To u neho vyvolalo úsmev.

ooo

Na druhý deň Draco sledoval celých jedenásť hodín Pána Prsteňov. Nepohol sa z gauča, okrem tej najnaliehavejšej potreby - ako napríklad vyrovnať sa s dôsledkom celodenného pitia priveľa tekvicového džúsu a tých odporných elixírov.

"Grangerová!"

Hermiona prevrátila oči a Harry sa len usmial. Bolo desať hodín ráno a Draco si ju už privolal po štvrtý krát.

"Áno, ty úbohý invalid?" povedala z prahu dverí.

"Skončilo to," riekol a ukázal na obrazovku.

Prevrátila oči a vymenila disky. "Ešte niečo iné? Pretože viem, že len čo odídem z izby, budeš chcieť niečo ďalšie."

Pokrútil hlavou, len upieral oči na film, ktorý znova pokračoval. Hermiona sa zachichotala a vrátila sa k Harrymu. O hodinu a pol neskôr ju zavolal znova, keď pripravovala pre nich všetkých obed.

"Áno, vaša Kráľovská otrava?" hnevala sa.

"Skončilo to."

"Malfoy, možno by sa mohol naučiť vymieňať tie disky sám. Vieš, že ich bude ešte viac."

Uškrnul sa. "Ale prečo? Je zakaždým o toľko zábavnejšie sledovať ako nado mnou prevrátiš oči a pribehneš sem, aby si mi pomohla."

Vložila dnu ďalší disk. "Si hladný?"

Zamračil sa. "Myslím, že áno. Nevšimol som si to, kým som na to nepomyslel."

"To dokáže spôsobiť rozptýlenie," odvetila. Vrátila sa o niekoľko minút s jeho jedlom a niečím na pitie, plus s jeho dávkou obedňajšieho elixíru.

Zaksichtil sa, ale hodil ho do seba bez komentára.

"Vďaka, Grangerová," riekol, nespustil oči z televízora.

Po tridsiatich minútach ju znova zavolal. Potreboval ísť na záchod a chcel, aby stopla ten film. Pozastavila ho a čakala na neho, kým sa nevráti a potom ho znova pustila.

Zavolal ju, aby mu priniesla olovrant, nápoje, vymenila disky, vysvetlila niečo, zastavila kvôli pauze na záchod a dokonca raz či dvakrát, len aby ju potrápil.

O ôsmej, keď film nakoniec skončil, ju zavolal znova.

"Malfoy! U Merlina, čo tentoraz?" povedala, znejúc skrz-naskrz naštvane.

"Skončilo to."

"Vďaka Merlinovi!" nahnevaná sa posadila a pozrela sa na neho. V podstate vyzeral ako niekto, kto sedel jedenásť hodín v tmavej miestnosti, zízajúc na jasne ožiarenú debnu. Hlavne to zbadala na jeho očiach; vyzerali unavené a vodnaté. "Ako sa ti to páčilo?"

"Bolo to úžasné. Nikdy som nič také nevidel." Uprene sa na ňu pozrel. "Toto nechcem priznať, naozaj nie. Ale muklovia skutočne urobili niečo úžasné."

Podivne sa na neho pozrela. "Udivujúce, však?" sarkasticky odvetila.

Draco sa pomaly postavil, trúc si oči. Bol stuhnutý.

"Malfoy, dnes si sa choval ako päťročný. Vždy si taký otravný, keď máš náladu pod psa?"

Uškrnul sa na ňu. "Žartuješ? Moja matka by mi nikdy nedovolila, aby mi niečo také prešlo. Len by mi venovala jeden prísny pohľad a povedala mi, aby som sa postaral o seba sám."

"Nuž, som rada, že nemám nič spoločné s tvojou matkou."

"Máš, len trochu."

Hermiona zvraštila nos. "Čo? Hoci som si nie istá, či to naozaj chcem vedieť."

Nemohol jej povedať, že obe, ona aj jeho matka, boli hrozne krásne - to by ju vytočilo. Ale čo mohol povedať?

"Keď si na mňa nahnevaná, máš v očiach ten istý desivý pohľad. Samozrejme, ty, hm, ma netrestáš tak, ako ona." Dúfajme, že to zaberie.

"Nemyslím si, že chcem vedieť rozsah tých múk - myslím trestov - ktoré si dostával od ľudí, čo ťa vychovali."

"Páni, Grangerová, nevedel som, že sa staráš."

Pozrela sa na neho s výrazom, ktorý Draco nemohol rozlúštiť. Tak veľa zdalo sa prejsť jej očami. "Nestarám," nakoniec povedala s hnevom, postaviac sa, aby vypla telku a DVD prehrávač. "Dnes už nebudeš mať žiadnu telku. Choď sa - hrať Rachotiacu sedmu (Řachavého Petra) s Harrym alebo niečo podobné. Kšá kšá!"

Draco sa naplno vzpriamil, aby bolo zastrašujúcejší a povedal zúrivým hlasom, "ja nemám, napriek tomu, ako som sa dnes správal, päť rokov, Grangerová." Strhla sa, ale zbadala v jeho očiach smiech. Silno ho postrčila do pleca.

Draco sa strhol, ale s úškrnom opustil izbu.

ooo

Na druhý deň sa Draco cítil lepšie. Zišiel dole v pyžamových nohaviciach a tričku, usmievajúc sa sám pre seba. Hermiona bola pri stole, niečo v hlbokom sústredení písala.

"Bré ráno, Grangerová."

Vydala akýsi vrčiaci zvuk, aby dala najavo, že ho zobrala na vedomie a ukázala na fľaštičku na stole. Zanariekal, ale prehltol jej obsah.

"Blee. Takže idem von. Accio metla!"

Hermionina hlava vyletela nahor, kým on kráčal k dverám. Vytiahla prútik a zamkla dvere. "Zadrž, Malfoy. Čo si myslíš, že robíš?"

Uškrnul sa a vrátil sa k stolu, aby sa posadil. "Snažím sa získať tvoju pozornosť."

"Čo chceš?"

"Aké iné filmy si mi zobrala?"

"Sú v tých taškách pri gauči."

Draco prešiel do obývačky a našiel tašky. Preletel názvami: Superman, Batman, Terminátor, Predátor. Veľmi sa mu páčilo, ako to znelo. Potom zbadal niečo, čo muselo byť jej filmami. Medzi nimi boli Bezsenné noci v Seattli. Zadržal dych, keď sa na to pozeral; to musel vidieť.

"Ach, to je moje," riekla Hermiona. Prešla k nemu a pokúsila sa mu ho zobrať. Odtiahol ho. "Héj..." riekla.

"Bré ráno," zavolal Harry.

"Čau, Harry," odvetila roztržite Hermiona. "Malfoy, vráť to!"

Harry sa zhlboka nadýchol a mdlo prešiel k nim. "Čo máte za problém, mladá dáma? Robí ti nejaké problémy?"

Hermiona sa chcela zasmiať na jeho čudnom správaní. "Malfoy mi nechce dať moje DVD."

"Práve teraz, Malfoy, nechceme žiadne problémy. Proste to DVD daj tejto mladej dáme a nikto si neublíži."

"Uh, nie. Chcem to vidieť."

"Čože?" povedala Hermiona, keď sa na neho podivne pozerala.

Harry ho vytrhol Darcovi a zamračil sa, keď si prečítal názov. "Ver mi, kamoš, toto nechceš pozerať." Podal film Hermione, ktorá ho s ním potom udrela. "Hej!"

"Je to dobrý film, Harry," naštvane riekla.

"Čokoľvek. Vyzerá dievčenský."

"Žhavá novinka, ja som dievča."

"Správne," povedal, "pre teba je v poriadku dívať sa naň, ale Malfoyovi sa nebude páčiť."

"Ako to vieš?" spýtal sa Draco.

"Sú to – babské blbosti," riekol Harry, neschopný porozumieť, prečo bol Draco taký neústupný kvôli tomu filmu.

Hermiona ho znova udrela. "Nie sú to blbosti. Je to romantika."

Harry sa zasmial. "Správne. Blbosti."

Zízala na neho. "Len preto, že ty nie si ani v najmenšom romantický, neznamená to, že romantika je blbosť." Draco sa zasmial.

"Au, Hermiona, Ja dokážem byť - romantický." Povedal to, ako keby bolo treba ohromné úsilie vysloviť to slovo.

"Áno, správne. Úbohá Ginny."

"Aj tak to chcem vidieť," povedal Draco.

"Nie," súčasne riekli Harry aj Hermiona.

Draco sa zamračil. "Prečo?"

"Zobrala som ti chlapčenské filmy. Dívaj sa na tie."

Draco sa rozhodol, že nie je správny čas tlačiť na túto záležitosť. Pozrie si to; nepotreboval Hermionine povolenie. Aj keby sa mal vykradnúť dole uprostred noci a prísť na to, ako sa zapína ten televízor, pozrie si to. Ale nateraz pokrčil plecami. "Dobre, pozriem si tie chlapčenské filmy."

"A ja ti dnes nebudem robiť poskoka," vyprskla Hermiona.

"Fajn, fajn. Ako chceš," zamrmlal Draco. "Ukáž mi ako sa tá vec používa." Zízala na neho. "Prosím?" Hermiona prevrátila oči a inštruovala Draca ako sa používa DVD prehrávač. Potom opustila miestnosť.

Hermiona dodržala svoj sľub a vošla do obývačky len, aby mu každé štyri hodiny priniesla dávku elixíru. Väčšinu dňa sedela vonku, rozprávala sa s Harrym alebo pracovala na svojej úlohe „čistiek po“, s ktorou bola skoro u konca.

"Nemôžem uveriť, že Malfoy sedí pred televízorom dva dni po sebe," riekol Harry, keď sledoval západ slnka.

"Viem. Kto by si to bol pomyslel?" povedala Hermiona, hlboko zamyslená sa pozerala na hru svetla a farieb zapadajúceho slnka na vodnej hladine.

"Ten nepriateľ všetkých mukelských vecí."

Neodpovedala.

"Hej, Hermiona. Si hladná? Je čas na večeru," riekol Harry, keď už bol slnko v bezpečí zapadnuté za obzorom.

"Ach, správne." Postavila sa a natiahla sa. "Pôjdem niečo pripraviť."

"Ach, mám dnes večer niečo vybaviť, po večeri," riekol Harry.

Hermiona sa zamračila, znepokojená.

"Nerob si starosti, nie je to nič dôležité, ale vrátim sa neskoro."

"Dobre."

O pol hodinu neskôr bola večera pripravená a Hermiona zavolala Harryho aj Draca. Harry svoju rýchlo zhltol a odišiel.

Po niekoľkých minútach povedala, "ako sa cítiš?"

"Oveľa lepšie. Večera je dobrá."

"Ďakujem ti," odvetila roztržito.

"Čo budeš robiť dnes večer?" spýtal sa, zakloniac na stoličke.

Zamračila sa. "Pracovať. Som blízko k dokončeniu svojej úlohy." Pretrela si spánky. "Ale neviem, nie som si istá, či ešte dokážem premýšľať."

Draco si ju prezeral s malým úsmevom. "Nuž, mám nápad."

Pozrela sa na neho, stále mala ruky na hlave. "Čo za nápad?"

"Pozri si so mnou film." Keď na neho roztvorila ústa, riekol, "nudím sa. Bol som v tej izbe celý deň úplne sám, chcel som si vytrhať oči, ale len som sa stále díval. Ty si priniesla tú diabolskú vec do môjho domu; najmenšie, čo môžeš urobiť, je robiť mi spoločnosť, kým ja rozjímam nad tým, či vidlička alebo lyžica by dosiahli bolestivejšie výsledky, keď sa nakoniec rozhodnem vytrhnúť si ich."

Hermiona sa usmiala. "Vieš, že sa nemusíš pozerať." Postavila sa a umyla ich taniere.

"Ach, ale ja musím. Je to diabolská krabica, hovorím ti." Nič nepovedala. "No tak, potrebuješ prestávku. Niečo také si povedala sama."

Vzdychla si. Naozaj bola unavená z premýšľania a predstava oblasti pred televízorom bola silne príťažlivá. Mohla predstierať, že sa díva na niektorý z filmov, ktoré mu zohnala. Možno by dokonca zaspala; vždy si pripadala bezpečne, akosi, zaspať pri zvuku televízora.

"Dobre. Niečo si pozriem."

"Výborne," riekol. "Pôjdem to pripraviť."

Hermiona pomaly doumývala riad a keď skončila, šla do obývačky a našla Draca čítať na gauči. Hermionin pohľad dopadol na televízor.

"Malfoy, toto nebudeme pozerať." Šla k taškám s DVD-čkami a začala sa nimi preberať.

Draco ju schmatol za zápästie, aby ju zastavil. "Prečo nie?" spýtala sa. "Ja to chcem."

"Ale ja nie," riekla, potiahnutím si uvoľnila ruku skôr, než by z toho kontaktu omdlela. Ako keby ňou prebehli elektrické impulzy, ktoré explodovali s každým tlkotom jej srdca.

"Myslel som, že sa ti to páči," riekol.

"Páči, ale - prečo to chceš vidieť ty? Harry má pravdu, asi to budeš nenávidieť."

"Rád by som si to rozhodol sám." Nemohol jej povedať skutočný dôvod, prečo chce vidieť ten film. Takže jej dal chabú výhovorku. "Chcem vidieť všetky typy mukelských filmov. Dokonca aj tento."

Nepohodlne prestúpila z nohy na nohu. "Ja-ja sa na to nechcem dívať - s tebou."

Draco si nemohol pomôcť, aby sa necítil trochu dotknuto. "Prečo?" spýtal sa podráždene.

Trochu sa ošívala a potom sa posadila do kresla. "Uhm, pretože, nuž, ja..." zastala. "... ja... vždy pri tom filme plačem." Zavrela pevne oči tak, aby nemusela vidieť, ako sa na nej smeje.

Draco sa obmäkčil. "Sľubujem, že sa nebudem pozerať," riekol láskavo.

Hermiona pomaly vydýchla. Nechcela, aby ju videl plakať, ale naozaj chcela ten film vidieť. Takže sa rozhodla neplakať a to by ten problém vyriešilo. "Dobre, môžeme tento film pozerať. Ale radšej by si mal svoj sľub dodržať."

"Dodržím," riekol, trochu neistý, ako ho dodrží, pretože jediné, čo chcel urobiť, bolo dívať sa na ňu. Príde na to; stlačil tlačidlo na diaľkovom ovládaní a usadil sa, aby sa díval na ten film.

"Dobre, ale Malfoy, myslím to vážne. Oči na obrazovke."

"Viem, chápem to. Zvoľni, dobre?"

A tak ďalšiu hodinu a štyridsať minút sledoval Draco Hermionu ako sa díva na Bezsenné noci v Seattli.  Nebola schopná dodržať to, ako si sľúbila, že nebude plakať, ale namiesto toho plakala na každom mieste, na ktorom to zvyčajne robievala. Draco ju sledoval kútikom oka počas väčšinu filmu, ale keď vedel, že sa blíži jedna z týchto častí, plne venoval pozornosť filmu kvôli tomu, aby zistil, čo presne spôsobilo, že sa tak predvídateľne rozplakala zakaždým, keď to pozerala.

Keď ju sledoval, cítil ako sa niečo v ňom definitívne zmenilo. Za posledné dva roky urobil obrovský pokrok, pomaly získaval tie emócie, o ktorých vždy toľko počúval. Malá časť jeho sveta začínala mať zmysel; pomaly niečo pociťoval, jednu emóciu v jednom čase. Hermiona bola toho obrovskou súčasťou, bez toho, že by o tom niečo vedela. Dozvedel sa o nej mnohé z toho, ako ju sledoval, až si uvedomoval, že ona je v nevýhode a o ničom netuší. On v nej mohol čítať ako v knihe, čo považoval za iróniu.

Ako plynula každá minúta počas tej hodiny a štyridsiatich minút, Draco pocítil ako posledná vzdorujúca struna v jeho srdci praskla. Konečne cítil a chápal, aké by to bolo milovať Hermionu. Toľkým prešla a ohromne trpela, väčšinou z toho jeho rukou, a predsa bola stále taká krehká a pohli ju tie najmenšie maličkosti. Stále ňou boli schopné pohnúť jednoduché, úprimné príbehy dvoch ľudí, ktorí sa do seba zamilovali.

Myslel na prvú noc, keď bola na Útese, keď šiel za ňou von na verandu. Zdala sa oslobodená od všetkých starostí sveta a on si pamätal, ako to ním pohlo. Tým istým spôsobom si dovolila stratiť sa v tom filme, vtiahnuť sa do neho postavami a dojať sa nimi.

Pomaly cítil ako sa zvyšný ľad z jeho srdca rozpúšťa, tá hruda v jeho hrudi, ktorý vždy slúžila na to, aby poháňala krv jeho telom, konečne začala tĺcť novým životom.

Nie je treba vravieť, že ako sa film blížil ku koncu, tak sa Draco ocitol v riadnej kaši.

Uvedomil si, konečne, že sa zamiloval do Hermiony. Nahnevalo ho to, pretože sa tak veľmi snažil, aby sa to nestalo. Napriek všetkému, napriek jeho najlepším zámerom a všetkému, čo si prial, čo by mohol, vedel, že nakoniec skončí s tým, že jej ublíži. Bolo to nevyhnuteľné. Musel prísť o rozum, musel sa zblázniť, aby o tom vôbec premýšľal. Odpoveď bola prostá; nemohol o tom premýšľať.

Hermiona dosť hlasne potiahla nosom, čím vytrhla Draca z jeho myšlienok. Všimol si, že bežia titulky a že sa snaží najlepšie ako vie, utrieť si oči bez toho, aby si to všimol. Na tvár sa mu vkradol len náznak úsmevu; čo ho na nej miatlo najväčšmi, bol fakt, že si šla vyplakať oči zakaždým, keď sledovala tento film.

"Prepáč, nechápem to."

Hermiona smrkla a pozrela na neho. Z plaču mala oči červené a vodnaté, líca a pery ružové. V tomto novozistenom šialenstve zvanom láska si pomyslel, že je krásnejšia než ju kedy videl.

"Čo myslíš?" potiahla nosom.

"Čo bol toto za koniec? Oni len - odkráčali, pozerajúc jeden na druhého? To sú blbosti."

"Sledoval si ten film vôbec?" spýtala sa Hermiona nedôverčivo. "Keď povedal, ´Prvý raz sa jej dotkneš a zrazu... si doma. Je to skoro ako... Mágia.´ To je to, čo sa na konci stalo. Dotkli sa, a - mágia."

"Mágia," povedal s výrazom nedôvery. "Nevidel som žiadnu mágiu."

Hermiona odmietla prevrátiť oči. "Nuž, nie tá mágia ako ´namier prútik a zamrmli kúzlo´, nie."

"Potom aká? Čo to znamenalo?"

"Malfoy, držal si niekedy dievča za ruku?"

Zmrzol. Tento rozhovor sa náhle zvrtol veľmi zlým smerom. "Čo je toto za otázku?" vyprskol.

Jeho rýchle nepriateľstvo ju prekvapilo, ale prosto povedala, "len otázka, tričko si môžeš nechať na sebe. V tom filme, keď sa držali za ruky, niečo cítili. Vedeli, že je predurčené, aby to tak bolo."

"Predurčené, aby bolo čo?"

Tentoraz prevrátila oči. "Aby boli spolu, tupec."

"Ach." Zamyslel sa na sekundu. V mysli mu vírilo a dokonca ignoroval jej nadávku. "Ako to vedeli?"

"Mohli to cítiť, keď sa chytili za ruky. To bola mágia."

"Točíš sa v kruhu, Grangerová. Neodpovedáš na otázku."

Frustrovane si povzdychla. "Proste to - vedeli. Občas jediné, čo je treba, je prostý dotyk, aby si vedel, že cítiš niečo úplne silné k druhému človeku."

Len čo to povedala, uvedomila si, čo v skutočnosti povedala. O dotyku. Snažila sa zostať pred ním vyrovnaná, ale jediné na čo dokázala myslieť, bolo na to, čo sa stalo zakaždým, keď sa dotkli oni.

Draco mal podobné myšlienky, až na to, že on mal teóriu pokiaľ šlo o tie nárazy, takže si s tým nerobil až také starosti. Jeho trápilo to, čo cítil naposledy, keď sa jej dotkol, aby jej utrel slzy z tváre. Cítil niečo, čo bolo úplne odlišné. Niekde vo svojom strede. Ach, a mal pocit, že jeho srdce je pripravené vybuchnúť z jeho hrude. Bol to úžasný pocit, ale zároveň si pomyslel, že mu bude zle.

"Takže, uhm, čo presne je toto, Malfoy?" začul Hermionu povedať hlasom, len o niečo silnejšie než šeptom.

"Čo je čo?" spýtal sa.

"Táto - vec - čo sa deje. Keď, vieš, keď tvoja pokožka príde do kontaktu s mojou."

"Mágia," povedal neprítomne. Hermiona neprehovorila, takže sa na ňu pozrel. Výraz na jej tvári bol zmesou strachu, hrôzy, bolesti a potešenia, všetkého spoločne. "Tá varianta ´namier svoj prútik a zamrmli kúzlo´," dodal rýchlo.

"Vedela som to," vyprskla. V skutočnosti nevedela, ale nechystala sa nechať ho dozvedieť, že si, len na sekundu, pomyslela, že sa chystal priznať k niečomu pre ňu ohromnému a hroznému. Pretože to by bolo hrozné, však? Pozerala na neho, pretože ju prinútil premýšľať o niečom, o čom nechcela premýšľať.

Ale on samozrejme nemal tušenia, prečo bola zrazu k nemu dosť nepriateľská.

"Takže, kedykoľvek sa niekoho dotkneš, stane sa to." Spýtala sa, ale to nebola skutočná otázka.

Zhlboka sa nadýchol skôr než odpovedal. "Nie. Len teba."

Hlava jej vystrelila dohora, aby sa na neho pozrela. "Čo tým myslíš? Prečo len ja?"

Prehrabol si vlasy. "V skutočnosti neviem. Ale moja teória je, že je to bočný efekt kúzla, ktoré som použil pred dvoma rokmi."

"Čo za kúzlo?"

"Zväzovacie kúzlo."

"Čože?" vykríkla. "To je nemožné. To kúzlo nemôžeš urobiť bez účasti oboch strán. V žiadnom prípade by si ho nemohol urobiť bez môjho dovolenia a spolupráce, čo si samozrejme pred dvoma rokmi nemal a pravdepodobne by si nemal dokonca ani dnes!"

"V skutočnosti som mohol a urobil som to."

Onemela. To, čo naznačoval - nuž, to znamenalo, že bol veľmi mocný, veľmi zručný a veľmi pokročilý. A, spomenula si, urobil tiež sám Kúzlo spoľahlivosti (kúzlo Fidelius). Vôbec nevedela, že je to možné.

Ale nemohla si dovoliť dať sa odviesť na inú koľaj. "To kúzlo nemá žiadne vedľajšie efekty."

"Nie za zvyčajných okolností, nie. Ale myslím, že pretože som ho urobil bez tvojho vedomia, aktivovala sa v ňom zabudovaná poistka. Možno, keď niekto urobil to, čo som urobil ja, tá poistka varuje stranu, ktorá o tom nevie, že on alebo ona sa majú dostať do kontaktu s tým, čo kúzlo vykúzlil. Ale je to čudné; nie som si naozaj istý, prečo sa to deje. Nedáva zmysel, že sa vyžaduje fyzický kontakt, ale to je to najlepšie vysvetlenie, ktoré ma napadlo.

Hermionu šlo rozhodiť. "Prečo by si na mňa vrhol také kúzlo?"

Draco spoznal, že je nahnevaná, a že odpoveď ju len viacej rozhnevá. "Nemôžem ti to povedať."

Hermionina reakcia ho vystrašila. Chvíľu nič nepovedala, ale Draco videl, ako sa jej v očiach rojili farby hnevu. Pripravil sa na tirádu, ale k tej nedošlo. Aspoň nie k takej, akú on čakal.

"Toto je o tvojom ostrove, však?" spýtala sa, skoro znejúc unavene. "Nechceš mi to povedať z akéhokoľvek dôvodu a povieš mi, že mi to povieš neskôr."

"Vlastne áno."

Veľmi ticho povedala, "z toho tvojho prekliateho ostrova som chorá. Myslím, kde sme teraz? Desať rokov a štyri čerešne?"

"V skutočnosti nie som veľký fanúšik čerešní, takže zostaneme pri troch."

Venovala mu strašný úsmev. "Ty nemáš rád čerešne..."

"Nie..."

"Potom prečo pánabeka ti mám robiť čokoládovú tortu s čerešňami navrchu?" zajačala.

Vzdychol si. "Dobre, Grangerová. Vieš, kam to povedie. Nebude to trvať desať rokov, kým ti to poviem, bude to kedykoľvek sa rozhodnem, že to bude, a ty nebudeš mať čas urobiť tú hlúpu tortu. Takže oficiálne upúšťam od týchto požiadaviek."

Prevrátila oči. "Ach, obrovská vďaka. A ako sa opovažuješ urobiť také kúzlo bez môjho dovolenia? Čo ťa to vôbec popadlo - a ako si to mohol urobiť, dokonca aj keby si to mohol urobiť bez môjho súhlasu? Počas dvoch rokov som nebola nikde v tvojej blízkosti, teda pokiaľ si ma neuniesol bez môjho vedomia..." Zbledla. "Uniesol?" zajačala a zoskočila z kresla, tváriac sa vyložene divoko.

"Nie! Upokoj sa, Grangerová. Nie, samozrejme nie." Postavil sa a položil jej ruky na plecia. Čo bolo chybou urobiť.

Vytrhla sa z jeho zovretia.

"Hermiona, neurobil by som nič, čo by ti ublížilo." Aj to naozaj úprimne myslel vážne. A to povedať bola totálna chyba.

Prižmúrila na neho oči. "Ty odo mňa úprimne očakávaš, že ti túto blbú lož uverím, Draco Malfoy? Ešte pred piatimi minútami si bol smrťožrút a pochybujem, že pred dvoma rokmi, keď si na mne vykonal to kúzlo, boli tvoje zámery ušľachtilé. Zabil si mi mojich rodičov!" Teraz mu kričala do tváre. "Ty si mi spôsobil viac bolesti než spôsobil ktokoľvek iný, takže tu nestoj a nehovor mi, že by si mi nikdy neublížil!" S tým ho odtlačila z cesty a vybehla do svojej izby, zatreskla dvere tak silno, že začul zarachotiť sklá na oknách.

Draco zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Nakoniec sa nadýchol šesťkrát, kým si uveril, že neurobí nič hlúpe - ako napríklad vybehne nahor do jej izby a nerozumne ju pobozká - alebo jej povie tú naprostú celú pravdu - či sa nezhodí z útesu bez prútika - či nenakráča k Temnému pánovi a nehodí sa mu k nohám. Alebo ho nenazve nečistokrvným. Tá myšlienka zdá sa vytrhla Draca z paniky.

Pokrútil hlavou a pomaly sa vyštveral nahor do svojej izby. Zastal pri Hermioniných dverách, ale nič nepočul. Hodil sa na svoju posteľ a vtlačil si hánky do očí, až kým nevidel hviezdičky.

Dnešný večer bol zaujímavý. Zošalel - to bolo to, ako to musel nazvať. Potom objekt jeho šialenstva - čítaj ´zamilovanosti´- kričal na neho tak hlasno, že si bol istý, že mu bude rinčať v ušiach po celý zvyšok svojho života.

Nikto nemohol prejsť priamo zo zdravého rozumu k šialenstvu - od cítenia ničoho priamo k láske - s ničím medzitým? Jedine, že si uvedomoval, že to nebolo nič, že so svojimi rastúcimi citmi k tomu dievčaťu bojoval nejakú dobu. Jednako mu to pripadalo, ako keby to prešlo od ničoho k láske. A bolo to počas sledovania toho filmu, na ktorý dívať sa ju sledoval počas dvoch rokov. Bol zamilovaný. Do toho najznesiteľnejšieho dievčaťa, ktoré kedy poznal. Nemal tušenia, ako sa to stalo, ale stalo sa. Jemu. Snehuliakovi.

Raz šiel kvôli Temnému pánovi do Ameriky. Mal voľný večer, takže šiel do baru niekde v novom Anglicku – čo na tom záležalo? - a bol to jeho šťastný večer. Bol tam malý koncert. Dve pekné dievčatá spievali pieseň o ňom. Potom sa s nimi stretol sa a požiadal ich o slová tej piesne. Iste, potom ich stratil, pravdepodobne v tú istú noc potom, čo sa opil do nemoty.

Ale stále si ich pamätal. 

"Všetko je v poriadku; je to OK. Ak zamrznem, nemôžem sa roztopiť. Dotýkaš sa, a ja mrazím, tam, kde by malo byť moje srdce, je ľad. Som snehuliak. Chlad je jediné, čomu rozumiem. Som snehuliak. Nemôžeš mi ublížiť, nikto nemôže."

A predsa bol tu a rozpúšťal sa. Mohol sa rozložiť; mohol si ublížiť a nielen fyzicky.

Vzdychol si a vstal, aby skontroloval Hermionu. Na jej dverách bol odkaz, na ktorom stálo, "Vybodni sa na to, Malfoy." Usmial sa a strhol ten odkaz, potom sa vrátil do izby a ľahol si na posteľ.

ooo

Poznámka na záver: Vďaka za prečítanie. Pieseň „Snehuliak“ napísala a naspievala úžasná skupina spievajúcich sestier The Nields.