Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea  - Kapitola dvadsaťjeden

Na vedenie lode je treba viac než len zručnosti

Je to kompas vo vnútri, je to sila tvojej vôle 

~ Dar Williams (WLTS)

Kapitola 21 Čriepky charakteru

Draco stál pred domom, nervózny a pripadal si kvôli tomu smiešne. Keď vojde do domu, po prvý raz uvidí Hermionu odvtedy, čo si prečítal jej list.

Nebol si istý, čo chce, aby sa potom stalo. Chcel, aby to bolo rovnaké, aké to bývalo predtým? Alebo iné? A ak áno, ako by to malo byť iné? Uvedomoval si svoje vlastné nebezpečenstvo a ako ľahko by sa mohol do neho zapliesť. Nechcel zmenu, napriek tomu, že časť z neho ju chcela. Jeho myseľ ju odmietala a tak to bude. Jeho myseľ bola oveľa silnejšia než jeho úboho vytrénované srdce.

Jednako - čo jej povie? Mal by ten list spomenúť? Pokúsiť sa jej poďakovať, slovami alebo inak? Mal by ho ignorovať a počkať na ňu, nech ona určí ich nové smerovanie?

Pokrútil hlavou a skôr než o tom mohol viac premýšľať, otvoril dvere. Keď vošiel dnu, zacítil jedlo a začul Harryho a Hermionu v kuchyni smiať sa a rozprávať sa.

Draco sa v duchu usmial, poslal tašku do izby a vošiel do kuchyne. Hermiona pozrela nahor, keď rozoznala pohyb a uškrnula sa na neho, ďalší okamih len pre neho. To spôsobilo, že v jeho hlave vybuchol poplach.

"Pozri, kto sa konečne rozhodol ukázať," povedala veselo.

Harry sa otočil, aby sa na neho pozrel. "Áno, Malfoy, čakali sme ťa už pred pár dňami."

Draco sa k nim pri stole pripojil. "Viem. Proste som si to príliš užíval, aby som sa až doteraz vrátil."

"A čo to máš po celej svojej pokožke?" spýtal sa Harry s úškrnom.

Draco sa zamračil a pozrel sa na svoje ruky. "Čo myslíš?"

"Všetku tú - farbu."

Hermiona sa zachichotala; Draco prevrátil oči.

"Stavím sa, že ta ženské nenechajú na pokoji," žartoval Harry. Vychutnával si príležitosť zdanlivo bezpečne si ho chlapsky doberať a vedel, kam Draco šiel na sviatky.

Hermionine srdce podskočilo a zasiahlo ju slabé chvenie žiarlivosti.

"Už bolo načase, aby si nabral nejakú farbu - začínal si vyzerať naozaj nezdravo," pokračoval Harry.

Draco zaťal zuby. "Len si táraj, Potter. Nevydrží to dlho. Nikdy nevydrží. O pár dní sa to vráti k normálu."

"Škoda," odvetil Harry. "Si zvyčajne taký bledý, že si skoro namodralý."

"Nie som," nedal sa Draco s polovičným úsmevom. Buchol Harryho do pleca, ale nie príliš jemne, dosť, aby to zabolelo.

"Aké si mal Vianoce?" spýtala sa Hermiona.

"V skutočnosti báječné," povedal akoby prekvapený. Pri tej spomienke nedokázal zabrániť úsmevu na svojej tvári, ale stále ho trochu bolelo pomyslenie, že tam, kde bol on, mala byť namiesto toho ona. "A čo tvoje?"

"Dokonalé," odvetila, "až na to, že tam Harry nebol dosť dlho." Hermiona sa stále usmievala na Draca, čo zvýšilo intenzitu poplachu v jeho hlave. Je príliš dôverná, uvedomil si. To nepôjde. Obranný mechanizmus sa nakopol a on pocítil ako mentálne brzdí do bezpečnej oblasti, kde ona je tam a on je tu a medzi nimi leží široká zátoka.

S pocitom, že sa okolo neho uzavierajú steny, sa Draco postavil. "Potter, zajtra odchádzame."

Hermionin úsmev zbledol. "Tak skoro?" potichu sa spýtala.

"Viem," odvetil Harry. "Ale nebol som si istý, pretože si sa ešte nevrátil."

"Nuž, som tu. Si pripravený? Je všetko pripravené?"

"Samozrejme."

"Dobre. Potom sa uvidíme zajtra," riekol Draco, keď zamieril do svojej izby a venoval Hermione len letmý pohľad.

Ležal na posteli, zízajúc na strop a premýšľal o Hermione. Bolo by také ľahké zamilovať sa do nej. Už ku nej dospel k značnému rešpektu a zistil, že naozaj má radosť z toho, keď je v jej blízkosti. Jej bystrý dôvtip a príjemné vystupovanie boli upokojujúce a návykové. Ale ona ho stále nepoznala; a s určitosťou cítil, že len čo ho spozná, bude ho nenávidieť. Znova.  Však? Uvedomil si, že vlastne ani on sám seba nepozná. Pred dvoma rokmi sa zmenil jeho život, hoci o tom vedeli len dvaja ľudia.

Jane mu raz povedala, že charakterom je to, kým si, keď sa nikto nedíva. Zrejme to povedal nejaký múdry mukel. Tak kým bol? Keď sa nikto nedíval, akým bol človekom? Pomyslel si na svoje detstvo. Od doby, keď bol malým chlapcom, vyrábal maléry, bol klamár, žalobaba a podvodník, okrem iných vecí. Po noci, čo mali byť zabití Hermionini rodičia, strávil celý čas, keď bol sám, tým, že strážil Hermionu, zaisťoval, že je v bezpečí, každučký jeden deň. Keď ho nikto nesledoval, on sledoval ju. Robilo to z neho dobrého človeka? Vedel, že nerobilo; vedel, že nikdy nebude naozaj dobrým človekom. Ale to, že sa vôbec chcel k nemu priblížiť, bolo dokladom toho, ako ďaleko dospel.

V tom čase sa snažil nestať sa na ňu naviazaný, ale zamiloval si to, ako si hrýzla peru, keď sa sústredila a ako si tým roztržitým spôsobom krútila v prstoch vlasy, keď čítala. Spôsob, ako občas kráčala do práce, napriek nebezpečenstvám, aby si pripomenula ten iný svet, ktorý kráčal okolo nej. Poznal jej obľúbené obchody, kaviarne a knihy. Vedel, že keď bola šťastná, prakticky všade, kam šla, skákala a že sa zastavila v Šikmej uličke v obchode s cukrovinkami po sladkosti na ceste domov z práce. Keď bola rozrušená,  rozprávala sa s Harrym - ach, ako niekedy Harrymu závidel - a snažila sa kráčať po ulici, ako keby nič nebolo zle, ale on to poznal. Zastavila sa u Fortescua a obiednala si dva kopčeky čokoládovej zmrzliny, potom šla do svojho bytu a dívala sa na mukelský film "Bezsenné noci v Seatlli" a plakala a zaspala na gauči.

Vedel, že tieto dni boli častejšie než tie šťastné dni. Nenávidel, keď bola rozrušená, ale miloval dívať sa, ako plače stále pri tých istých častiach filmu, bez výnimky. Mohol by podľa toho nastaviť hodinky. A vždy nechala jedno či dve sústa zmrzliny, aby sa rozpustili, pretože ju tak ten príbeh uchvátil.

Keď v jeho pláne nastal čas byť skutočne v jej blízkosti, bol nervózny. Nervóznejší než kedy bol v celom svojom živote, pretože ju poznal a poznal sám seba. Bolo by to príliš ľahké. Keď ju sledoval, zamiloval sa do  Hermioninej tichej sily, ale odmietal sám sebe dovoliť, aby sa zamiloval do nej. To by mohlo zničiť jeho plány a okrem toho, čo by jej mohol ponúknuť? Prázdnu schránku; neúplného človeka, neschopného milovať ju tak, ako si zaslúžila. Takže si od nej udržiaval odstup dokonca, keď sa zdalo, že ona sa chce trochu priblížiť. Ale kontroloval ju každú noc a nemohol zaspať, kým nevedel, že spí ona.

Keď zistí, že ju rok a pol sledoval, vedel, že bude nahnevaná a pravdepodobne trochu šialená. Nazve ho prenasledovateľom, či horšie, a uvedomoval si, ako to vyzeralo. Ale vôbec nič také to nebolo. On plnil sľub. A keby mu dovolila povedať jej prečo, potom by možno porozumela. Možno by mu odpustila. Znova.

Draco začul zatvoriť Harryho dvere a šiel skontrolovať Hermionu. Znova zaspala vonku, a on ju presunul na veľkú hojdačku a začal ju zakrývať.

Ale túto noc sa pohla. Načiahla sa a dotkla sa jeho ruky. Prehnal sa ním dôverne známy nával energie a pozrel sa na ňu. Sladko sa na neho usmievala, hoci s ospalými viečkami.

"Spi," povedal, prerušil jej pohľad a dokončil jej zakrývanie.

"Ďakujem ti," ospalo prehovorila a zívla. "A nerob si starosti, nikdy nikomu nepoviem, aký vieš byť nežný." Usmial sa pozrel sa na ňu; znova zaspala. Len pár minút sa na ňu pozeral. Nikdy predtým to neurobil a skoro sa cítil vinný, že to robí teraz. Ale stopy jej úsmevu zostali a ona vyzerala - nádherná. Srdce sa mu zovrelo a keď si to uvedomil, rýchlo opustil verandu.

V jeho svete čiernej a šedej ona bola svetlom. Ona dávala farbu tým najzvláštnejším veciam v jeho živote. A nemala o tom žiadnej potuchy. Jej rodičia mali pravdu - keď na niekom záleží, tak život stojí za to žiť.

ooo

Hermiona sa na druhý deň prebudila a vedela, že sú preč. Vzdychla si a posadila sa. Len čo mrazivý vietor zasiahol jej pokožku, pritiahla si k sebe tuhšie Dracov plášť. Zadržal ten vietor a zimu, čím jej umožnil stále sledovať ako sa prebúdza svet.

Trochu spanikárila, keď si spomenula, že jej nepovedali, kedy sa vrátia. Minimálne tri dni, to vedela. Potom si začne robiť starosti a prestane spávať a poriadne jesť.

Hermionine myšlienky sa vrátili k Dracovi a, napočudovanie, k jeho opáleniu. Kto vedel, ako veľa dievčat stretol na Novom Zélande? Prestaň byť žiarlivá, hrešila sa, je to Malfoy! Ale nemohla prestať premýšľať o ňom v to ráno, keď mu jeho vlasy padali do očí. Striasla sa, napriek tomu, že bola v teple. V to ráno bol neuveriteľne rozkošný. Nahlas sa zasmiala, ohromená smerom svojich myšlienok. Mysli na tie dievčatá, vravela si. Myslieť na ne bolo lepšie než myslieť na odtlačok od spánku, ktoré v to ráno križovala jeho líce.

Prečo myslím na to, ako ho bozkávam? Zastenala. Ale nemohla poprieť, že začínala k nemu niečo cítiť, akokoľvek to nechcela. Niežeby ho často videla alebo s ním veľa hovorila. Ale boli tam všetky tie maličkosti - včerajšia noc bol jeden príklad. Uvažovala ako často ju kontroloval. Skutočnosť, že zakaždým umyl riad, keď ona navarila; tie šaty, čo jej dal a jeho mimoriadne ochranárstvo. Bolo to iné, než bratská ochrana, ktorú cítila od Harryho a Rona. Nemohla povedať, čím to bolo odlišné, proste to bolo. Harry a Ron by prebehli ohňom, aby ju udržali v bezpečí a urobili všetko možné. A vedela, že Draco tiež - len inak. Možno by neprebehol ohňom, možno by ho uhasil.

A len raz či dvakrát ho pristihla ako sa na ňu pozerá spôsobom, ktorý ju nútil červenať sa, chcieť kričať, spievať, vyskočiť a plakať - všetko súčasne. Ale čo to všetko znamenalo?

Nakoniec, zdalo sa, že sa všetko vracia k tomu, čo urobil. Zabil jej rodičov. Napriek tomu, že mu odpustila a pocítila, ako sa jej obrovská tiaž zdvihla zo srdca, stále boli na odlišných stranách hranice, ktorú si nebola istá, či niekedy mohol prekročiť. Zmenil sa naozaj? Vedela, že zmenil; bol tam ten malý hnedý vtáčik, ktorý mal raz zlomené krídlo, ale teraz ho už nemal. Ale bolo to dosť?

ooo

Po štyroch dňoch sa Harry s Dracom vrátili. Počas ich neprítomnosti bola Hermiona zaneprázdnená učením sa liečenia, ale to robila už viac než mesiac a hoci precvičovala najlepšie ako mohla, keď nemala koho naozaj liečiť, nemohla pokročiť či zdokonaliť svoje schopnosti. Rozhodla sa, že učiť sa o liečení sama len s knihami nestačí. Vymyslela plán ako napraviť tento nedostatok praxe a zrealizuje ho nabudúce, keď tí dvaja odídu.

Na druhý deň, keď znova odišli, dokonca ani nie celý deň po svojom návrate, použila Hermiona elixír, ktorý si vyrobila, aby zmenila farbu svojich vlasov na také, aké mal Draco a farbu očí na takú, ako mali Harryho. Cítila sa vinne a hrozne za to, že poruší slovo, čo dala Dracovi, ale zdôvodnila si to niekoľkými dôvodmi.

Žiadal ju, aby sa naučila liečiť, ale nešpecifikoval ako. Sv. Mungo bol všeobecne bezpečné miesto, kam ísť a nebude vyzerať ako ona, takže šance na pritiahnutie pozornosti klesajú. Hermiona bola tiež veľmi dôkladná vo všetkom, čo robila; jej plán bol proste súčasť toho byť dôkladný.

Vedela, že Draco bude zúriť - šalieť - keď to zistí, aj keď uviedla všetky svoje dobre premyslené argumenty, ale jej viera, že potrebuje prax u Sv.Munga prevážila jej obavy z jeho hnevu. Bol to, napokon, jeho život, ktorý mohla raz zachrániť. A nebolo to to, čo chcel?

"Pomôžem vám, slečna?" riekla veľká žena za pultom. Odložila výtlačok Týždenníka čarodejníc.

"Áno. Volám sa Sarah Gordonová. Oddnes by som tu mala začať vypomáhať liečiteľovi." Hermiona sa rozhodla predstierať, že práve vyšla z Rokfortu, ale že si vzala niekoľko ďalších hodín, aby sa pripravila na školu liečiteľstva. Sarah Gordonová bola ctižiadostivá, bystrá a odhodlaná čarodejnica, vlastnosti, ktoré Hermiona nemusela hrať. Sarah bola tiež vášnivá do učenia a zvlášť učenia sa liečenia, hoci bola tiež trochu plachá.

Hermiona si vyžiadala voľno v Čarodejníckej literatúre, tvrdiac, že potrebuje čas, aby sa pripravila na dôležitý test; dali jej ho.

Žena sa zamračila. "Ste si istá, že je to dnes?"

Hermiona si zahryzla do pery a zamračila sa. "Hm, áno, minulý týždeň mi o tom prišla sova. Písal mi liečiteľ Watts."

"Počkajte, kým ho privolám."

Po niekoľkých minútach liečiteľ, ktorému si Hermiona náhodne vybrala vypomáhať, sa zjavil pre recepčnom pulte. Bol na pohľad príjemný a usmial sa na ňu, keď k nej natiahol ruku.

"Slečna Gordonová, je milé stretnúť sa s vami," povedal so silným austrálskym prízvukom.

Hermiona si s ním potriasla rukou. "Nápodobne, liečiteľ Watts."

"Prosím, hovorte mi David," riekol s úsmevom.

"V poriadku, David. Ja som Sarah."

"Poďte za mnou, Sarah." David prešiel k výťahom. "Takže, ty si myslíš, že chceš byť liečiteľka," vravel.

"Ach, ja viem, že chcem! Na túto tému som prečítala množstvo kníh a chcem si naozaj vyskúšať."

Výťah ich odviezol na poschodie Kúziel a on ju zaviedol do svojej kancelárie. "Čo presne myslíš tým ‘vyskúšať‘ ?" spýtal sa, keď si sadol oproti nej.

Začervenala sa. "Nuž, ak je to možné, ak je to v poriadku, myslím tým, že len jednoduché kúzla. Rada by som možno mala pár svojich pacientov. Pod tvojím dohľadom, samozrejme."

Uprene sa na ňu chvíľu pozeral. "Nie je to príliš dávno, čo som objavil svoju túžbu stať sa liečiteľom. Bol som rovnako vzrušený ako si ty teraz. Takže mi povedz, čo by si urobila, keby prišiel niekto s fialovými končatinami a pomalou srdcovou frekvenciou?

Bez zaváhania Hermiona odvetila, "vykonala by Torinovo kúzlo, aby som skontrolovala, či nemá problém s únikom krvi. Keby žiaden nebol, použila by som Branchwinovej protikúzlo. Keby sa niečo našlo, operatéri by prekážku odstránili.

Watt sa na ňu stále pozeral. "Nuž, slečna Gordonová, myslím, že sa nejaká praktická prax dá zariadiť."

ooo

Harry s Dracom sa vrátili na druhý utorok po tom, čo odišli a Hermiona zistila, že každý deň chodiť k Sv. Mungovi bolo zložitejšie s nimi nablízku než keď bola sama. Musela byť opatrná, aby skryla elixíry na svoj vzhľad, aby sa premenila späť, než ju uvidia a aby všeobecne udržala dojem, že každý deň chodí k Sv. Mungovi.

Na dôvažok k praktickým aspektom jej plánu sa musela správať, ako keby všetko bolo v poriadku. Nič nevedeli, ale jej vedomie viny ju robilo zvlášť citlivou a nervóznou, kedykoľvek sa buď Harry alebo Draco spýtali na jej deň. Bola hrozný klamár, spravidla, a nenávidela, že musí pred nimi ukrývať pravdu, keď oni, hlavne Draco, vložili do nej svoju dôveru.

Keď boli preč, bolo ľahšie ospravedlniť svoje činy, ale teraz, keď sa pozrela na Draca, cítila sa vinná. Dúfala, že odídu hneď preč, ale povedali jej, že tu zostanú aspoň týždeň.

Ale čas, ktorý strávila v nemocnici, bol neoceniteľný, a táto skutočnosť ju stále motivovala. Videla všetky druhy strašných vecí spôsobených kúzlami a ľudskou krutosťou; videla z prvej ruky prácu smrťožrútov. Videla temné, diabolské kúzla, ktoré používali, aby zraňovali a mrzačili; videla obete útokov, keď použili mukelské metódy, aby zranili a zabili; videla, čo robili deťom. Z toho jej bolo zle, ale súčasne ju to upevnilo v jej presvedčení a intenzite, s ktorou pracovala.

David, ktorý bol v skutočnosti vo veku Hermiony a len o pár rokov starší než mala byť "Sarah", zdal sa mať o ňu viac než len profesionálny záujem. Hermiona vedela, že berie obrovské riziko, keď sa zahráva s Davidovymi citmi, ale potrebovala tú prax.

Jeden večer, po Hermioninej službe, ju vyhľadal David a požiadal ju, aby šla s ním na večeru, pretože cez obvyklý čas obeda pracovali na zvlášť ťažkom pacientovi. Začervenala sa a povedala, "ach, David, som poctená, ale dnes večer sa nehodí."

Zatváril sa trocha smutne, potom dodal, "a inokedy?"

"Nemala by som ísť nikam inam než sem alebo domov." Čo bola skoro pravda; predpokladalo sa, že pôjde do knižnice a potom na Útes.

"A čo teda večera tu. Zajtra."

"Možno. Dám ti vedieť, či sa zajtra s tebou môžem stretnúť." Hermiona sa ani trochu nezaujímala o Davida, ale pomyslela si, že "Sarah" by sa mohla. A úprimne, bola to len večera a v nemocnici.

David sa usmial. "Teda zajtra. Naozaj dúfam, že budeš môcť zostať na večeru. Máš toľko vášne pre liečenie a k učeniu. Je to veľmi osviežujúce." David ju chytil za ruku a pobozkal ju, potom sa trochu uklonil a odišiel smerom k svojej kancelárii.

Hermiona sa s úsmevom odmiestnila. Skôr než vošla do domu, napila sa elixíru, ktorý vrátil jej vlasy a oči k ich správnej farbe a hustote: hnedé a hnedé.

"Ach, Grangerová, dosť blbé; naozaj si sa mi páčila ako blond," uškrnul sa Malfoy, ktorý sa ukrýval v tieni na prednej verande a čakal na ňu. Vykročil do svetla.

Hermiona nadskočila, vyplašená, potom na neho zízala, otrávená jeho tónom a faktom, že bola prichytená.

"Takže," dožadoval sa konverzačne. "Kde si bola?"

"Kde myslíš?" vyprskla.

"No, no, Grangerová. Prístup. A v skutočnosti, my nevieme."

"Ja - bola som v práci."

Draca šokovalo, že mu klame, keď tak očividne vedel, že je to lož. "Nie, nebola si."

"Ty si ma preveruješ?" spýtala sa, snažiac sa niečo zachrániť z tej výmeny.

"Nie, v skutočnosti sme ťa dnes potrebovali. Poslali sme sovu so žiadosťou, aby si sa okamžite vrátila domov, ale vták sa vrátil späť s odkazom, že nie si prítomná. Vlastne nám povedali, že si tam už nebola dva týždne."

Rezignovala pred jeho spravodlivým rozhorčením a nebude sa hádať, pretože ona porušila svoje slovo.

"Opakujem: kde si bola?"

"U Sv. Munga," odvetila neprítomne.

Zažmurkal mračiac sa. "Prečo?"

"Urobila som, čo si mi povedal, aby som urobila. Prečítala som každú knihu, naučila sa každé kúzlo, čo som mohla, ale to znamenalo málo bez precvičovania." Zhlboka sa nadýchla. "Takže som poslala sovu liečiteľovi  a požiadala som ho, či by som mu nemohla vypomáhať. Navravela som mu, že chcem byť liečiteľka a chcem sa o tom niečo dozvedieť, skôr než sa s istotou rozhodnem. Presvedčila som ho, aby mi dovolil zopár vecí skúsiť na pacientoch."

Draco v prekvapení nadvihol obočie. Bol ohromený tým, kam až mohla zájsť s učením, a napriek jeho naliehaniu, aby šla len na konkrétne miesta, nemohol si pomôcť, aby nebol trochu vďačný. Napriek faktu, že porušila slovo, čo mu dala a o ktorom on plne veril, že dodrží, vedel, že by to urobila jedine, keby si myslela, že ide o krajnú núdzu. Čo sa naučila, veľmi skoro mohlo zachrániť jeho alebo Harryho život. Bol veľmi prekvapený aj tým, že zistil, že nie je vôbec nahnevaný, ale úplne opačne - je ohromený.

Usmial sa na ňu, pravý úsmev plný rešpektu. "Dobre. Pomáha to?"

Očividne čakala, že sa do nej pustí, pretože spomalene odpovedala, "Hm, áno, pomáha."

"Dobre." Nechcel jej v skutočnosti povedať, že môže pokračovať  - tvrdohlavá Malfoyovská pýcha. "Takže čo ten prevlek?"

"Nuž, nemohla som im proste povedať svoje skutočné meno, že nie? A nech to akokoľvek nemá rada, som ľahko spoznateľná." Stále čakala, kedy vybuchne.

"Pravda," riekol. Prešiel bližšie k nej, príliš blízko, až kým nebol od nej menej než stopu; jej srdce začalo búšiť. "Nemyslím si, že ti blond vzhľad sedí; takto je to lepšie," povedal potichu. Potom otvoril dvere a vošiel do domu.

Stála prikovaná na mieste a on sa k nej otočil. "Ideš?"

"Nebudeš na mňa jačať?"

Zasmial sa. "Nie. Poď; zmeškala si večeru, ale urobil som koláč." Vošiel hlbšie do domu zanechajúc dvere pre ňu otvorené.

ooo