Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea

Kapitola 25: Niečo sa kuchtí...

"Priala by som si nejaké slovko z domu."

"Myslíš budúcnosť?"

"Nie... myslím z panstva Grangerovcov," riekla Hermiona, keď sedela na neopracovanej stoličke blízko miesta, kde Draco štiepal polená na oheň Ruth Brenhurstovej. Na tvári mal výraz intenzívneho sústredenia a jeho košeľa bola nasiaknutá potom. Hermiona s obdivom sledovala každý z Dracových mocných švihov sekery. Mala pocit ako by jej srdce vynechalo úder.

"To nemyslíš vážne," povedal Draco, zastal medzi dvoma údermi, aby sa na ňu nedôverčivo pozrel. "Prečo ťa zaujíma, čo sa tam deje?"

"Nezaujíma ma. Bola som len zvedavá, to je všetko," povedala Hermiona, pozerajúc na zem.

"Zaujíma," odvetil Draco, znova zdvihol sekeru nahor. "Naozaj ťa nemôžem viniť. Tá lady Katherine je dosť milá. Nemôžem povedať to isté o lordovi Grangerovi."

"Robil to, čo si myslel, že je pre mňa najlepšie," riekla Hermiona. "Teraz to chápem, keď tým to naozaj nemusím prežívať. Okrem toho som zvedavá ako lord Granger a barón Burnel prijali tie novinky."

"Nemôže to byť také zlé, vzhľadom na to, že nik neprišiel pre naše životy."

"Áno, máš pravdu," riekla Hermiona, jej oči nalepené na svaloch Dracových ramien. "Niežeby nás vôbec boli schopní nájsť; teraz, keď bývame v lese s Ruth."

"Dámy nezízajú takým nemravným spôsobom na sedliackych chlapcov."

Hermiona sa začervenala. "Už viac nie som lady. Som teraz sedliačka. A okrem toho, prečo na teba nemôžem zízať? Som tvoja manželka.“

"Stále mi to pripomínaj. Stále nemôžem uveriť, že som ženatý so školskou šprtkou. Lucius mi vždy vravel, že Malfoyovci sa ženia s kráľovnami Rokfortského promočného plesu."

"Ach? Radšej by si dal prednosť byť ženatý s Parvati Patilovou?"

"Hmm... premýšľam o tom... neznamenalo by to, že by som tiež dostal jej sestru?" Draco zohol hlavu, keď po ňom Hermiona hodila kameň.

"Som ozbrojený a nebezpečný!" Draco v predstieranej hrozbe zdvihol sekeru.

"No tak, zaútoč na muklorodenú, prečo nie?" riekla Hermiona so zachichotaním.

Draco spustil sekeru a zatváril sa nevrlo. "Pre štyrmi rokmi by si sa naštvala a kričala na Potríka, aby ťa zachránil. Pýtam sa ťa, kde je teraz zábava?"

"Toto je teraz zábava," povedala Hermiona, zdvihla sa a objala Draca rukami. Pritlačila sa k nemu.

"Pokračuj," uškrnul sa Draco.

Hermiona mu prešla rukami po chrbte a silno ho pobozkala.

"Dobre, musím povedať, že toto je celkom zábava," povedal Draco, sťažka dýchajúc.

"Nemôžem vás dvoch nechať na minútku samých!"

Hermiona a Draco od seba odskočili, červení v tvári, keď sa k nim doťarbala Ruth Brenthustová, košík koreňovej zeleniny v ruke.

"Hneď toto začni lúpať, Hermiona. Inak nedostanem žiadnu večeru!" tej starej žene zablysklo v očiach.

Hermiona od Ruth zobrala košík a vbehla do domu.

Ruth sa zachichotala, keď sledovala ako odchádza. „A čo moje drevo na oheň, Draco? Odkedy zomrel môj starý, už celé roky som nemala na zimu poriadnu zásobu."

"Skoro hotovo," povedal Draco, keď zdvihol sekeru.

"Mám pre teba novinky," povedala potichu Ruth. "Ale nepovieš to svojej nádhernej žienke."

"Čo?" spýtal sa Draco, znepokojený.

"Vravia, v meste, že v Mildenstowe sú nejaké problémy. Ten barón to nezobral príliš dobre, ak prijmeš môj názor."

"Problémy? Nedostaneme naše bylinky?"

"Ach, nie... to nie je to. Mary už na tom robí. Má to niečo spoločné s pozemkami a venom. Grangerovci skoro o všetko prišli kvôli barónovi, ako prepadnuté Hermionine veno a chystajú sa tam nejaké úklady či niečo podobné. Ale nehovor to Hermione. Je to dobré dievča a ak je pravda to, čo vravíš, pár dní po Samhaine sa vy dvaja vrátite tam, skade ste prišli, a všetko bude v poriadku. Bude to tak, ako to malo byť."

Draco sa otočil, aby sa pozrel na chalúpku Ruth Brenthurstovej. Na prahu sedela Hermiona a čistila zemiaky, hrubá zástera okolo jej pása, vedľa nej spola naplnená misa olúpaných zemiakov. Vzhliadla nahor od čistenia a usmiala sa na Draca. Opätoval jej úsmev.

"Nepoviem jej to," riekol Ruth. "Nechcem, aby si robila ďalšie starosti."

Ruth Brenthurstová prikývla. "To je to, čo by manželia mali robiť. Postaraj sa dobre o svoju ženu, mladý muž."

******************************

"Katherine, prosím hovor so mnou."

Lord Granger zobral ruku svojej ženy do svojej. Jeho žena bola bledá a chudá, jej duša skoro zlomená. Už tri dni s ním neprehovorila.

"Prepustil som tak veľa služobníctva, ako som mohol, bez toho, aby som prerušil chod tohto panstva. To je to, čo si nariadila. Nebudeš so mnou hovoriť, teraz, keď som urobil, ako si si priala?"

Lady Katherine Grangerová sa otočila a zízala na svojho manžela. Na chvíľu pripomenula lordovi Grangerovi jeho posledný rozhovor s dcérou - keď sa Hermiona zdala taká krehká a nehmotná, že keby zažmurkal, rozplynula by sa. A vskutku, nezmizlo to dievča nakoniec naozaj? Všetko toto bolo ako nejaká nočná mora, a on sa nechystal nechať krutému osudu aj svoju ženu. Lord Granger položil ruku okolo svojej manželky a objal ju.

"Prosím, prosím, daj si povedať, Katherine. Správaš sa nerozumne. Pre nás neexistuje žiaden dôvod, aby sme opustili toto miesto - hoci sme požiadali naše služobníctvo, aby tak urobilo, na tvoje prianie, nemôžem jednoducho strpieť pomyslenie, že my sami toto miesto opustíme. Je to náš domov - kam inam by sme mali ísť?"

Lady Grangerová stále zízala na svojho manžela. Otvorila ústa ako keby sa chcela niečo spýtať, ale nevyšli z nich žiadne slová a tvárou jej trhlo pri tom úsilí.

"Čo toto je? Rozprávaš sa so mnou aspoň? Potom hovor, láska moja."

Lady Grangerovej sa podarilo zvládnuť slabý zvuk v hrdle, ktorý sa konečne sformoval do slov. "Všetci musíme opustiť toto miesto."

Lord Granger sa frustrovane zamračil. To bolo to, na čom jeho žena trvala celý minulý týždeň odkedy barón Burnel vycválal z ich prednej brány v prudkom hneve.

"Katherine, dokážeš zniesť opustiť náš domov? Náš erb zdobí každú miestnosť, portréty našich predkov lemujú múry, sú tu naše najcennejšie veci. Čo to máš za divoké predstavy, že musíme opustiť toto miesto?"

Ale lady Grangerová upadla späť do mlčania. Stres posledných dvoch týždňov ju vyčerpal a lord Granger sa obával o jej zdravie.

"Vypi toto," podala pohár svojej žene. "Je to vylúhovaná žihľava z našej záhrady a trochu ťa povzbudí."

Lady Grangerová poslušne vypila pohár a zhlboka sa nadýchla vône uvarenej bylinky. Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

"Vstúpte."

Mary Ludlowová sa uklonila pri ceste do izby. Odovzdala list zapečatený všetkým príliš známou pečaťou. Lord Granger od Mary ten list prevzal a s odporom sa naň pozrel. "Čo ten lakomý chlap od nás chce teraz?  Vie, že sme súhlasili so všetkými jeho podmienkami." Trhnutím otvoril ten list a rýchlo ho prebehol.

Maria Ludlowová si všimla, ako náznak obáv prebehol pánovou tvárou. Lord Granger frustrovane zhúžval ten list.

"Vracia sa späť! Vracia sa späť! Vracia sa sem tretieho novembra s vyslancom zo dvora! Mám si dovtedy pripraviť všetky svoje doklady... môžeš uveriť jeho chvatu v tejto veci - odsúhlasili sme si šesťmesačný odklad! Nepochybne za toto čiastočne vďačíme jeho totálnemu poníženiu rukami toho mizerného dievčaťa, pretože počuť, čo ešte od nás požaduje..."

"Je to to, čoho som sa bála," povedala potichu Lady Grangerová; pozerajúc smutne na zhúžvaný papier na stole pred ňou. "Na jeho rýchlom návrate je niečo nedobré."

"Nedobré?" Z miesta odkiaľ sa dívala, Mary Ludlowová zovrela ruky a vykríkla. "Milady... nemyslíte si, že nám barón ublíži? Neurobili sme mu nič zlé, Zákon nás ochráni!"

"Zákon bol napísaný ľuďmi ako barón Burnel," riekol Lord Granger mračiac sa - len teraz si spomenul, že je Mary v izbe.

"Nestraš služobníctvo, Katherine. Vidíš, ako sa Mary chveje... Mary, musíte zabudnúť na tieto nezmysly. Dom Grangerovcov má prostriedky, aby sa ochránil, milostivá pani nedávno ochorela a to jej nepochybne ovplyvnilo jej úsudok. Nechajte nás."

"Gareth... to nie je môj úsudok..."

"Tíško!"

Mary sa pozrela zo svojho pána k svojej pani a uklonila sa, neochotne odišla. Za dverami sa jej nohy prilepili k zemi. Čo presne bolo v tom liste? A čo ešte iné žiadal Burnel od Grangerovcov? Mary horela zvedavosťou. Nemôže odísť bez toho, aby to vedela... potichu sklonila ucho k dverám...

V izbe Lord Granger opatrne vyrovnal záhyby pergamenu a znova si ho prečítal. Chytil studenú ruku svojej manželky svojou vlastnou a Lady Grangerová nazhromaždila toľko sily k tomu, aby zľahka stisla ruku svojho manžela.

"Katherine... predtým než nás prerušila Mary, bolo v liste ešte niečo iné, čo som ti chcel povedať."

Lady Grangerová k nemu zdvihla zrak. "Čo je to, Gareth?"

Lord Granger si vzdychol, jeho oči zahalené starosťami. "Ten vyslanec z kráľovského dvora si praje mať dôkaz o tej svadbe - že to bola ich slobodná vôľa a nebola to machinácia z našej strany, aby sme sa vyhli svadbe s Burnelom... "

"Je to vo farskej matrike, a slovo otca Lorenza..."

"Prečítaj si to, Katherine." Lord Granger jej posunul ten list. Ako Lady Grangerová čítala, začínala mať pocit, že omdlie.

"Ne-nemôžeme, Gareth... Nemôžeme urobiť, čo žiadajú... je to pasca!"

"Možno nie..."

"Ach, ty to vieš!" Plecia Lady Grangerovej sa začali triasť. "Ach, čo by sme mali urobiť? Nikdy som nepočula o tom, že by farská matrika nebola dostatočným dôkazom... ach, Gareth, nežiadaj ma, aby som to urobila!"

Lord Granger stisol ruku svojej ženu tak silno, že vykríkla bolesťou. "Uvažuj rozumne, Katherine! Ak to úbohé dievča  v ten deň nepríde, bude to pre nás to najhoršie! Poznáš dôsledky vzoprenia sa príkazu kráľa?"

"Ale to je pasca! Nikdy som nepočula, že by register nestačil... vieš, že títo muži majú niečo v pláne pre nás všetkých... to, čo sa neodvažujem ani si predstaviť! Neurobím to! Neurobím to!" Lady Grangerová začala plakať.

"Máme štyri dni, Katherine. Ak mi nepovieš, kde je, bojím sa, že ju budem musieť nájsť násilím. Nemyslím si, že môže byť ďaleko odtiaľto... Buď jej môžeš oznámiť tieto udalosti pekne alebo budem musieť ja to dievča zviazať a pritiahnuť sem."

Lady Grangerová stiahla svoje ruky z manžela a začala do nich plakať.

"Nemáme na výber, Katherine. Nie je to tak, že by som chcel ublížiť našej... našej dcére... ale..."

"Áno! Aké je od teba milé, že si spomínaš na našu dcéru... a že by si našu vlastnú dcéru vystavil tomuto trápeniu!"

Lord Granger vzdoroval nutkaniu odísť z izby. Toto bola dôležitá vec a musel priviesť jeho manželku k rozumu.

"Čiže nás všetkých vystavuješ riziku, aby si chránila ju. Možno toto nie je pasca. Burnel povedal, že vyslanec chce svedectvo predtým než spečatí tie doklady..."

"Svedectvo! Nechce žiadne svedectvo, Gareth! My mu šťastní odovzdáme naše zeme... mysli... čo také by mohol ten muž chcieť, čo už nie je jeho?"

"Naozaj neviem," povedal Lord Granger, nestretnúc sa s očami svojej ženy.

"Áno, vieš! A nútiš ma, aby som mu odovzdala to jediné..."

"Ja už som ti určil tvoje možnosti. Povedz mi do hodiny, čo si si vybrala, inak pošlem jazdcov, aby začali hľadať..." Lord Granger vstal z kresla a otočil sa k dverám.

"Počkaj."

Zvrtol sa späť k svojej žene a čakal, kým začne hovoriť. Lord Granger napäto stál. Jeho manželka sa zrejme rozhodla ponúknuť ďalšie informácie a on nechcel urobiť nič, aby zmenil jej názor.

"Poviem ti to, ak mi sľúbiš, že ju nebudeš hľadať až do Samhainu..."

"Samhain! To je len dva dni pred príchodom toho vyslanca!"

"Prosím, Gareth... Sľubujem ti, vtedy ti dá Mary vedieť, kde je a budeš schopný ju za jeden deň priviesť."

"Sám sa spýtam Mary, ak mi to odmietaš povedať skôr!" Lord Granger sa pohol, že odíde z izby, ale jeho manžela vystrelila z kresla a zatarasila mu cestu.

"Ak neurobíš, čo žiadam... ja..." jej hlas získal ostrie zúfalstva "...ublí-ublížim dieťaťu, ktoré nosím!"

Lord Granger zbledol. "Čo je toto za diabolský kúsok, o čom hovoríš? Opovažuješ sa mi vyhrážať sa s takým diabolským plánom! Najprv ma oklameš a zahanbíš môj dom, potom vyslovíš také bezbožné slová!"

"Nemám čo ďalšie stratiť!" povedala potichu lady Grangerová. "Pred osemnástimi rokmi som všetko stratila... Od tej doby som sa jedine snažila všetko opäť dať dokopy, ale ak to znova musím nechať všetko odísť... Urobím to. A začnem s tvojím druhým dieťaťom."

"Neznesiem s tebou viac hovoriť," povedal jej manžel s odporom. "Budeš mať ten čas, čo si praješ, ale ak nedoručíš to prekliate dievča, ako si sľúbila, budem sa ja snažiť priviesť ju sem späť zo všetkých síl. A ak ju nedokážem nájsť načas, potom si môžeš byť istá, že to bude veľmi, veľmi zlé... pre nás všetkých."

Lord Granger opustil izbu a Lady Grangerová sa zrútila do kresla pri stole, ruky na svojom bruchu, mlčky sa modliac k bohu, aby jej odpustil za tie nekresťanské hrozby.

Neplakala. Nepohla sa.

Bola nad tým všetkým povznesená... jediné, čo musela teraz urobiť, bolo počkať až na Samhain. Mary získa tie bylinky, o ktoré jej napísala Hermiona... a jej dcéra musí mať pre ne špeciálne použitie. Poskytnúť jej čas je to najmenšie, čo mohla urobiť.

Potom povie svojmu manželovi, kde sa Hermiona a Draco skrývajú. Bude to tá najposlednejšia vec, ktorú pre svoju dcéru urobí. Oddelilo ju to od jej manžela, ale akosi mala Lady Grangerová pocit, že je to tá najdôležitejšia vec, ktorú kedy vo svojom živote urobila.

Jediné, čo musela urobiť počas najbližších pár dní, bolo čakať, zatiaľ čo čas ťažko kráčal okolo.

Keď Lady Grangerová sedela v klesajúcom šere, obrysy nábytku v miestnosti sa postupne znejasnievali a cez otvorené okná vnášalo dnu vôňu neskorých letných ruží zo záhrady.

**********************************

"Táto je lepšia než tá naposledy!" riekla radostne Ruth Brenthurstová. "Nepovedal by si, Draco?"

Draco bol umlčaný ďalším sústom polievky, ktorú pripravila Hermiona.

"Ugh... Chcem povedať... Er, áno."

"Ešte z teba urobíme kuchárku, moje milá panenka."

Hermiona sčervenela a prinútila sa dať si ďalší sústo zeleninovej polievky. Vtedy v budúcnosti bola slušná kuchárka so skvelou matkinou elektrickou trúbou a rôznymi nemeckými kuchynskými pomôckami, ale musieť variť tu bolo úplne niečo iné. Nielen že bolo ťažké jedlo pripraviť, ale aj korenie použiteľné pre varenie bolo vzácne a drahé.

Zvonka sa ozvalo zahúkanie a Draco s Hermionou nadskočili na miestach a vymenili si pohľady.

"To je len sova," pokojne povedala Ruth. "Nebuďte vystrašení."

Draco si uvedomil, že zadržal dych. Každú chvíľu čakal, že jeho výr sa znesie dnu a pustí mu do lona dennú poštu. Pozrel na Hermionu a všimol si, že tiež napäto sedí. Ozvalo sa ďalšie zahúkanie.

Prešla minúta.

"Prečo ste takí tichí?" spýtala sa Ruth, keď dojedala večeru.

Draco si uvedomil, že to bol falošný poplach. Akákoľvek sovia pošta by už doteraz svoju zásielku doručila.

"Neobviňujte sa za to, že sa bojíte sov," riekla Ruth, upratujúc riady zo stola. "Moji rodičia sa ich desili. Keď som bola mladé dievča, vyskytli sa nejaké problémy. Raz sme ich mali okolo domu celú hromadu, a môj otec jednu zastrelil a niekoľko ho napadlo. Občas sú takéto bláznivé."

"Koľko ste mali rokov?" spýtala sa Hermiona.

"Počkajte... Muselo mi byť desať... alebo jedenásť. Po tom s tými vtákmi už neboli žiadne ďalšie problémy. Bolo to naozaj čudné."

"Nikdy sa nevrátili?" spýtal sa Draco.

"Nie, boh vás žehnaj, mládenče. Nevrátili. Roky som na ne nemyslela."

Draco vstal zo stola a natiahol ruku k Hermione.

"Poďme sa prejsť."

Hermiona prikývla a Ruth im zamávala, aby šli napred. Draco a Hermiona vykĺzli z chalúpky a  kráčali po lesnej cestičke, ktorá im začínala byť dôverne známa.

"Mala si pravdu," povedal Draco. "Asi má mágiu, ale nechodila na Rokfort."

"Ani Mary Ludlowová ani Mary Culdonová. Mary Ludlowová mi povedala, že raz videli vílu vo Flindersovom lese na Svätého Jána, keď boli dievčatá. Bolo s nimi štvrté dievča, Herster Abagnaleová, ale to tú vílu nevidelo."

"Spomínam si, že si mi to vravela," povedal Draco, keď viedol Hermiona po mesiacom osvietenými cestami lesa. "Keď sme vili vence vo Flindersovom lese."

"Toto miesto mi pripomína Flindersov les," riekla Hermiona, obzerajúc sa. "Je rovnako tajomný. Myslíš, že sú tu víly?"

"Neviem," odsekol Draco, preklínajúc víly za to, že nedodržali sľub, ktorý mu dali. "O nich sa nerozprávajme."

"Keď zatvorím oči, skoro si myslím, že sme tam zase," povedala Hermiona, zastavila a zavrela oči. "Vonia to rovnako, znie to rovnako, cíti to rovnako. Keď sa vrátim do budúcnosti, pôjdem do lesa a zatvorím oči, vždy si budem pripadať, že som znova vo Flindersovom lese."

Draco sledoval ako sa Hermiona trochu kolísala, oči stále zatvorené. "Možno v jeden deň na toto všetko zabudneš a bude to ako sen."

"Včera, dnes, zajtra... kto vraví, že čas je nekonečný pochod, že táto chvíľa nie je tiež sen? Možno tu stojíme naveky a naše druhé ja sa pohybujú... možno každá chvíľa je naveky..."

Draco objal svoju ženu a pritiahol si ju k sebe. "Ak má existovať čas, na ktorý nechcem zabudnúť, bolo by to práve teraz. Takže ak je táto chvíľa sen, naozaj ma nebuď. Mám pocit, že keby som to mal pochopiť, prebudil by som sa z tohto okamžiku."

Hermiona si oprela hlavu o Dracove plece. "Napriek tomu sa chcem vrátiť."

"Tak ako ja."

"Voniaš ako drevené piliny."

"A ty voniaš ako dym z ohniska na varenie."

Draco pobozkal láskyplne Hermionu a ona si povzdychla.

"Keď sa vrátime, možno pochopíme," riekla, rozväzujúc predok jeho košele. Keď hrubá bavlna skĺzla po jeho svalnatých ramenách, Draco začal uvoľňovať stuhy na chrbte jej šiat.

Vedeli, že Čas im nič nedlhuje. Vo vyváženom chaose šťastia a smoly bolo ľahšie zabudnúť na jeho búrlivé ubúdanie tým, že prežívali intenzívne šťastie v súčasnosti. Preto neskôr, v pokoji toho lesa, čas prekĺzol úplne nepovšimnutý, keď dvaja rojkovia (cz: snílkovia) spali prepletení vo vzájomnom objatí.