Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 18. Fáza Dva

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 17.08. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem  eternallife, HOPE, kajke, kometa, Invisible, Jenny, Jin, JSark, Lean, Nuviel, Sela, Teddy, terrisek, Tez, viki, wanilka.

Zajtra mám v práci náročný deň (dnes som tomu moc nedala), tak som sa potrebovala doslova unaviť tak, aby som to vypustila z hlavy. Podarilo sa, nevidím cez oči. Ale pri preklade som sa snažila. Tá poviedka je neskutočná. A najlepšie je, že už viem, že ani po Epilógu nie je koniec, Deleted scény sú tou naozajstnou čerešničkou na torte.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned The Sea - Kapitola osemnásť

SLOANE: Ešte by sme nemali oslavovať. Ako vieš, ešte treba urobiť veľa práce.

SARK: Len som chcel, aby si vedel, že fáza jedna je ukončená.

SLOANE: Dobre. Presuňme sa k fáze dva. A Sark?

SARK: Áno, pán Sloane.

SLOANE: Začnite prácu na našich nových aktívach. Uistite sa, či presne plníme plán.

Alias, II. séria "Fáza Dva".

Kapitola 18. Fáza Dva

Hermionina práca v čarodejníckej literatúre bola úplnou básňou v porovnaní s prácou na ministerstve. Knihy milovala,  nebol tam absolútne žiaden stres a keď bol obchod prázdny, mala dovolené čítať, pokiaľ nebolo niečo iné, čo bolo treba urobiť.

Spočiatku bol jej pracovný režim dosť chaotický, ale po prvom týždni sa upokojil a mávala dennú zmenu. Hermiona šla po práci obvykle do ministerskej knižnice, aby pokračovala na svojej smrťožrútskej úlohe. Prišla na to, že sa tam dokáže lepšie sústrediť, mimo rozptyľovania, a mohla tiež zachytiť kúsky informácii o vojne.

So svojimi spolupracovníkmi Hermiona veľmi dobre vychádzala. Väčšina z nich bola staršia, takže ich zo školy nepoznala. Ale bol tam jeden muž, ktorý bol od nej len o rok starší. Volal sa Andrew a chodil do školy v USA. Rozprávali sa vždy, keď spolu pracovali, ale ako plynuli dni, Hermiona si všimla, že sa na ňu pozerá a keď to spozorovala, začervenal sa a pozrel sa inam.

Po dvoch týždňoch práce o ňom povedala Harrymu.

"Takže, v práci je jeden chlapík," začala, keď sedeli vonku.

"Áno?"

"Áno."

"A?"

"Neviem. Stále sa na mňa pozerá."

"Hm-hmm..."

"Neviem. Nemyslím si, že sa mi páči tamtým spôsobom. Chcem povedať, je dosť milý, ale stále tomu niečo chýba."

"Naozaj, Hermiona? Alebo si len vystrašená?" Harry, samozrejme, by mal Hermionu s Dracom, keby mohol, ale ani jeden z nich sa nezdal nadšený tou myšlienkou. Aspoň nie zjavne.

"Naozaj nie som vystrašená. Len - niečo chýba."

"Ako čo?"

"Neviem. Mágia."

Harry sa zachichotal. "Je tu plno mágie, Hermiona."

"Nemyslela som náš druh mágie. Je veľa foriem mágie. Aspoň ja si to myslím."

"Nuž, spomeň si, čo som povedal."

"Viem, viem. Dať tomu šancu."

Jeden večer, posledný novembrový večer, Hermiona pracovala, až kým nezavreli obchod, pretože jeden jej kolega ochorel. Andrew v ten večer pracoval tiež a keď zamkli na noc obchod, spýtal sa jej, či s ním nepôjde na kávu. Pri pohľade na Hermioninu tvár k tomu dohodil rýchle ´ako priatelia´ a ona súhlasila.

Tušila, že sa o ňu zaujíma a hoci jej to lichotilo, nebola schopná mu to opätovať. Mysľou jej prebleskli Harryho a Ronove slová o tom, aby neodmietala šance, zatiaľ čo sedeli pri ohni vo dvoch kreslách s veľkými operadlami v jedinej kaviarni v Šikmej uličke. Dobre spolu vychádzali a mali spoločných zopár vecí, ale nič iné. Nič z tamtoho niečoho navyše, čo sa snažila povedať Harrymu a čo odlišuje priateľov od viac než priateľov.

Hermiona užívala čas strávený s Andrewom, ale keď si uvedomila, ako je neskoro, začala byť nedočkavá, kedy sa vráti na Útes. Ale Andrew bol v polovici niečoho, čo mohla nazvať dlhým príbehom a ona nechcela byť hrubá. Keď konečne skončil, poskytla mu to, o čom si myslela, že je na ten príbeh vhodná a prijateľná odpoveď a povedala mu, že musí odísť.

Bol milý a ponúkol sa jej, že ju odprevadí bezpečne domov, ale odmietla.

Keď stála bezpečne na prahu Dracovho domu, úplne sa uvoľnila. Vošla dnu a našla Harryho v prijímacej izbe.

"Hermiona," riekol, keď sa postavil.

Uvedomila si, že je niečo zle. "Ahoj, Harry."

"Si v poriadku? Prišla si neskôr ako zvyčajne."

"Ach, som v poriadku. Musela som dlho pracovať a potom som šla s kolegom na kávu."

Draco vošiel do izby a dôkazom toho, ako sa veci medzi nimi zmenili, bolo to, že na ňu nezačal okamžite jačať.

Ale bola schopná vycítiť jeho nevôľu, a jeho zamračenie bolo desivé; pripravila sa najhoršie.

"Kde si bola?" spýtal sa, hlas pokojný, ale na pokraji hnevu.

"Ako som vravela Harrymu, musela som dlho pracovať."

"Čarodejnícka literatúra zatvára o desiatej a z ministerstva sa obyčajne vraciaš o jedenástej. Je skoro jedna."

Začínala byť mrzutá. "Dnes večer sme mali dlho otvorené, lebo sme mali špeciálnu návštevu. Posledný zákazník neodišiel skôr než skoro o trištvrte na jedenásť.

Draco na ňu zízal.

"Potom som šla na kávu s niekým z práce. Pozri, v čom je taký veľký problém?"

"Veľký problém, Grangerová, je v tom, že ťa v určitom čase čakáme doma. Keď meškáš, núti nás to premýšľať o tom najhoršom, čo sa ti mohlo stať. A my nemáme tú slobodu, aby sme brúsili po Londýne a hľadali ťa. Ak vieš, že prídeš neskoro, aspoň môžeš urobiť to, že nám pošleš sovu."

"Dobre. Prepáčte. Chápem; už sa to znova nestane. Skončili sme?"

"Nie," riekol Harry. "Musíme sa porozprávať o pár veciach, Hermiona. A asi by si sa mala posadiť."

"S kým?" povedal Draco smerom k Hermione.

"S kým čo?"

"Si bola na káve, s kým si šla?"

Nechcela mu to povedať a nemala tušenia prečo, ale bolo to tak. Neochota. Hermiona odmietala o tomto čase premýšľať o tom, čo to možno znamená a založila ten pocit nabok, aby o ňom uvažovala neskôr.

Našťastie ju zachránil Harry. "No tak, Malfoy. Všetci sme unavení a potrebujeme toto dokončiť. Zabudni na to, dobre?"

Zamračil sa, ale na nikoho konkrétneho a sťažka sa posadil do kresla.

"Takže o čom chceš hovoriť?" spýtala sa, keď sa posadila k Harrymu na gauč.

"O pár veciach," riekol Draco. Zhlboka sa nadýchol a Hermiona skoro mohla vidieť, ako si vymieňa myšlienkové pochody, zatiaľ čo sa niekoľkokrát pokojne nadýchol a vydýchol. "Predovšetkým, potrebujeme, aby si vedela, že sme skončili s fázou jedna tejto misie a sme pripravení posunúť sa k fáze dva."

Zamračila sa. "Nebola som si vedomá, že máme fázy. Ktorá bola prvá?"

"Tréning. Fáza dva zahŕňa hľadanie posledného viteálu. Ty, Harry a Weasley ste pred rokmi všetky zničili, ale Temný pán nemal, a stále nemá, žiadne vedomosti o ich zničení. Keď bola zabitá Nagini a vy ste sa nedokázali dostať k Temnému pánovi, vytvoril si nový viteál. Som si istý, že ich viacej neurobil. Mám pár stôp, ale mohli by sa ukázať nanič. Nasledujúce mesiace preskúmame tieto stopy, až kým sa nedozvieme totožnosť a miesto pobytu posledného viteálu."

"Ako vieš o viteáloch?" spýtala sa Hermiona, rýchlo sa pozrúc na Harryho.

"V skutočnosti od Snapa. Keď sme odišli z Rokfortu, povedal mi, že je v prvom rade špión Rádu a že už viacej nemôže túto úlohu plniť kvôli tomu, čo bol prinútený urobiť. Chcel, aby som zaujal jeho miesto. Nebol som moc v nálade, keď som sa dopočul, že bol, nakoniec, na druhej strane a nebol som vo svojom živote v mieste, kde by sa mi táto možnosť zdala realizovateľnou. Plus, bol som extrémne vydesený z Temného pána."

"Severus sa ma snažil presvedčiť, že je nádej, cez viteály, ako zničiť Temného pána a teda nádej dostať sa z toho života, ktorý som začal. Počúval som ho, aby som získal informácie, ale odmietol som urobiť to, čo chcel. Bol nahnevaný, ale hlavne, myslím, sklamaný. Myslel si, že pretože som nezabil Dumbledora, že budem naklonený tomu zmeniť strany. Mal som šestnásť; nebol som ochotný k ničomu z toho, a myslel som si, že najľahšie bude vrátiť sa k Temnému pánovi. On sa chcel vrátiť k Rádu, pretože som odmietol a obhájiť svoj prípad, ale ja som ho presvedčil, aby počkal."

"Snape nikdy neprišiel," pomaly povedala Hermiona, pozerajúc sa na neho.

"Nie," riekol Draco potom, čo sa stretol s jej pohľadom a na to sa odvrátil. "Ale ja som nepovedal Temnému pánovi, čo mi Snape povedal. Unikajú mi moje dôvody, ale som rád, že som sa rozhodol nechať si tie informácie pre seba. Myslím, že som si stále nebol plne vedomý toho, do čoho sa dostal. Časť zo mňa stále čakala, že sa zobudí."

"Myslela som, že ho chcete zabiť a potom zničiť ten viteál. To ste mi pred pár mesiacmi povedali."

Harry a Draco si vymenili pohľady. "Máme dôvod veriť, že si svoj posledný viteál urobil z človeka. V tom prípade je tá osoba buď veľmi blízko alebo veľmi ďaleko od Temného pána. A je pravdepodobné, že tento človek má niektoré z... excentrických sklonov Temného pána, ktoré sa na neho preniesli tým kúzlom a tým, že má jeho dušu."

"V podstate ich musíme zabiť oboch," dodal Harry. "A naozaj nezáleží na tom v akom poradí."

"Do istej miery, ktokoľvek, kto je hostiteľom duše Temného pána by mohol byť nebezpečnejší než on. Tento človek by mal zosilnenú moc a bol by viac pripravený, ale tiež by mu oveľa viacej bolo všetko jedno. Koniec koncov Temný pán by mohol ľahko urobiť nový žijúci viteál, keby zabili súčasného hostiteľa. A my musíme prísť na to, kto to je."

"Ako môžeš toto všetko vedieť?" spýtala sa Hermiona, prekrížiac ruky. "Nikdy toto miesto neopúšťaš."

"Nie, keď to vidíš," riekol Draco.

Nadvihla na neho obočie. "Prepáč? Chceš povedať, že ty chodíš vo a predsa na mňa jačíš, že meškám?"

"To je iné," odvetil.

"Nie, vlastne nie je."

"Ja sa o seba dokážem postarať sám."

Harry sa strhol.

"A ja nedokážem?" zajačala Hermiona. "Po tebe idú obe strany; povedala by som, že moje šance sú lepšie!"

"Grangerová," odvetil Draco, prekvapivo zostal pokojný. "Nemyslel som nič tým, čo som povedal. Som zvyknutý ukrývať sa v tieňoch a zostať neodhalený. Ty nie si. A nie je to tak, že by som odchádzal každý večer, možno raz či dvakrát za mesiac. Som v kontakte s Temným pánom, ako vieš, a občas musím urobiť nejaké veci, aby som ho presvedčil o mojej lojalite a pripomenúť mu, že stále pre neho pracujem."

Hermionine oči sa prižmúrili. "Aké veci?"

"Ako tie fotky, čo som mu poslal pred mesiacom. Fyzické dôkazy, že sa som Potterovi na stope a že sa snažím chytiť zradcu. Nič Neodpustiteľné, ak to je to, čo si si myslela."

Viditeľne sa uvoľnila a Draca prekvapilo zistenie, že mala obavy o to, čo robí. Zamračil sa, zvedavý na čo presne myslela a prečo. Tak veľmi sa chcel spýtať, ale prehovorila skôr než mohol.

"Takže, keď si - vonku - niečo začuješ."

"Áno. V poslednej dobe som začul niekoľko smrťožrútskych rozhovorov. Smrťožrúti z druhej rady, hneď za najužším kruhom. Rozprávali sa o niekom, kto dostal veľmi neobyčajnú poctu. Nazvali to prenosom, ale v podstate popísali vytvorenie viteálu. Temný pán vložil kúsok samého seba, kúsok jeho aury, vraveli, do jedného zo svojich najvernejších. My vieme, že to v skutočnosti bol kúsok z jeho duše. Ale nezačul som viac; len viem, že to nebol nikto, kto tam bol vtedy prítomný."

"Často si v situáciách, kde odpočúvaš smrťožrútov?" spýtala sa, trochu podozrievavá a zvedavá súčasne.

"To nie je nič, čo sa ťa týka," riekol v ovzduší definitívnosti.

Zízala tvrdo na neho skôr než sa rozhodla netlačiť na túto otázku. Hermiona dospela k bodu, kedy dokázala posúdiť, kedy môže tlačiť na Draca viac a kedy by to bolo rovnako zbytočné ako sa snažiť posunúť horou. Toto bolo z toho druhého.

"Máš nejakú predstavu, kto by to mohol byť?" spýtala sa.

"Mohol by to byť ktokoľvek v jeho najužšom kruhu, ktorých je deväť, vrátane Belly a môjho otca."

"Viem, ktorí sú tí deviati," odvetila. "Bol si jeden z nich, ale Lucius ťa nahradil."

Draco začal zuby a zamračil sa. "Nie tak presne. Lucius tam bol vždy, dokonca aj keď bol na neho Temný pán nahnevaný. Ja som bol nad tými deviatimi, tak povediac, dostal som isté výsady, ktoré nemal nikto iný." Hermiona chcela prehovoriť, ale prerušil ju. "Nie je to dôležité. Pointa je, že sa chystáme na niekoľko dní odísť - dokonca týždňov - a nasledovať tieto stopy a akúkoľvek novú, ktorá sa vynorí."

"Ach," povedala, zrazu si pripadala veľmi malá. "Takže... Budem tu úplne sama."

"Áno. A mala by si byť zvlášť opatrná, hoci pridám ďalšie ochranné kúzla na dom a pozemok," riekol Draco ukľudňujúco, a predsa rozhodne.

Hermiona okamžite nič nepovedala. Nebola si istá, aké to bude byť tu sama. Na jednej strane sa vôbec nebála, keď oni nebudú na Útese. Odkedy sa sem prisťahovala, nevidela ani nezačula žiadnu známku akejkoľvek aktivity na pozemku, čarodejníka či mukla. Ale na druhej strane - vždy tu s ňou boli Harry a Draco.

"Tá druhá vec," povedal Harry, ktorý mlčal, keď Draco hovoril, "je, že potrebujeme, aby si sa naučila liečivú mágiu. Tak veľa ako môžeš."

Zamračila sa. "Prečo?"

"Pre prípad zranenia," na rovinu povedal Draco.

"Kto-" začala, ale potom zmĺkla, trochu vydesená tým, na čo myslel. "Ach," riekla, znova si pripadala veľmi malá.

"Môžeš to urobiť?" potichu sa spýtal Draco, skoro ako keby mohol vycítiť, ako sa cíti a rozumel tomu.

"Áno. Trochu z liečiteľstva som sa naučila v aurorskom výcviku a určite nájdem na túto tému nejaké knihy."

Harry sa uškrnul. "Knihy. Samozrejme."

Smutne sa na neho usmiala. "Dúfam, že nikdy nebudem musieť použiť nič, čo sa naučím."

"Proste sa nauč tak veľa ako dokážeš, Grangerová. Nemusíš v tom byť dokonalá, len dosť zdatná."

Prikývla, cítiac sa ľahko otupená. "Kedy prvý raz odchádzate?" spýtala sa.

"Zajtra," odvetil Draco, uprene ju študoval, čakajúc na jej reakciu.

Oči sa jej roztvorili. "Zajtra?" Niečo sa jej zachytilo v hrdle a mala pocit. že sa každú chvíľu rozplače, hoci nevedela prečo. Možno preto, že všetko bude teraz ťažšie a desivejšie. Až doteraz sa to nebezpečenstvo zdalo tak ďaleko. Robila svoju prácu a oni na výbežku bojovali. Ale teraz jej priateľ - a Malfoy - sa dostanú do nebezpečných situácií. Tak nebezpečných, že verili, že pre ňu bude dobrým využitím času, keď sa naučí liečiacu mágiu. Sila toho všetkého, čo to znamená, jej udrela do hlavy.

"Ako dlho budete preč?" potichu sa spýtala.

Draco na pár sekúnd zatvoril oči a boli jemnejšie, keď ich Hermiona znovu videla otvoriť sa. "Tri dni."

"Budete tu na Vianoce?" spýtala sa zmätená. "Sú čoskoro."

Harry sa zachichotal. "Áno, sľúbil som to Ginny."

"Čo chcete, aby som urobila?"


Prehovoril Draco. "To isté ako robíš teraz. Choď do práce, vráť sa sem, nikam inam, pokračuj v úlohe pre nás a uč sa liečivé kúzla."

"Aspoň sa nebudem nudiť," povedala. Zízala na podlahu, snažiac sa prinútiť izbu prestať sa krútiť. "Ešte niečo iné?"

"Áno," odvetil Draco. "Potrebujem tvoje slovo, že nepôjdeš nikam inam okrem práce a sem."

"A na ministerstvo. Kvôli knihám."

"Dobre, ministerstvo tiež. Mám ho?"

"Po celý čas?" spýtala sa, hlava sa jej trochu vyjasnila, pretože odmietala, aby jej vraveli, čo má robiť.

"Nie, len keď sme preč."

"Ale, čo ak..."

"Žiadne čo ak. Tvoje slovo, Grangerová."

Pozrela sa na neho, snažiac sa nájsť náznak toho, prečo bol taký neoblomný. "Prečo..."

"Grangerová. Keď si tu, si v bezpečí. A iba keď si tu.  Práca a ministerstvo sú len o trochu bezpečnejšie než byť vonku na ulici. Ale kdekoľvek inde ťa nemôžem - chrániť, keď som preč," povedal, slová na konci koktal, aby povedal to, čo chcel, ale v skutočnosti to nepovedal.

A snáď si to len predstavovala, ale skoro prosil. Skoro. Pretože on by nikdy v skutočnosti neprosil, ani ju, ani nikoho iného. Ale bolo to tak blízko, ako si predstavovala, keby sa k tomu dostal.

"Ty ma nemôžeš chrániť, bez ohľadu na to, kde som, hlavne keď ty a Harry vonku robíte čokoľvek, čo sa chystáte urobiť. Ako môžeš vôbec niečo také povedať?"

Zaťal čelusť. "Proste - mi daj svoje slovo."

Čakala, kým odpovie, dúfajúc, že mu dôjde, že ona neoceňuje, keď sa jej vraví, čo má robiť. "Dobre," nakoniec povedala. "Nikde len tu."

Teraz bol na rade on, aby sa viditeľne uvoľnil. "Dobre. Teraz sme skončili."

"Nejaké otázky, Hermiona?" spýtal sa Harry.

"Nie. Ale poviete mi, keď budete odchádzať, dobre?"

"Samozrejme."

"A kedy sa vrátite?"

"Keď to budeme vedieť, tak áno."

Vzdychla si. "Som trochu unavená. Skončili sme?"

"Áno," odvetil Harry.

Postavila sa. "Idem von. Dobrú noc."

Keď bola von z izby, Harry povedal, "prijala to veľmi dobre."

Draco prikývol. "Myslíš, že dodrží slovo?"

"Áno, pokiaľ nebude naozaj dobrý dôvod, aby ho porušila. Je Chrabromilčanka; naše slovo niečo znamená," povedal Harry s úsmevom.

"Robím si starosti," povedal Draco. "Potrebujem, aby bola tam,. kde povie, že bude a šla presne tam, kde vraví, že pôjde a tak dlho ako povie. Inak ako môžem dodržať svoj sľub? Predtým som mohol robiť, čo sa mi chcelo a mohol som ju stále strážiť. Teraz musím veriť, že neurobí niečo hlúpe a nedostane sa do problémov. Už som spomenul, že nie som príliš dobrý v dôverovaní?"

"Áno, raz či dvakrát," odvetil Harry. "Možno keby si jej trochu vysvetlil, prečo tak trváš na tom, aby dodržala to, čo hovorí, dokonca oveľa pravdepodobnejšie by to urobila."

"Nie, Harry, ty vieš, prečo to nevysvetlím sám. A ani by som nemal."

"Až na to, že ona ti neslúži a tak nemusí urobiť nič, čo jej hovoríš. Nemohol som uveriť, ako ľahko sa práve teraz vzdala. To ukazuje, že aspoň rozumie, že nevyžaduješ tieto veci bezdôvodne, napriek tomu, že si jej žiaden dôvod neuviedol. Verí, že máš aspoň nejaký dôvod."

Draco sa zamračil. "Ona je čosi, však?"

"Áno."

ooo

Po hodine šiel Draco von pohovoriť si s Hermionou. Sedela na svojom zvyčajnom mieste, zízala neprítomne na búrlivé more, na sebe nemala žiaden plášť. Triasla sa, ale zdalo sa, že si to nevšíma. Zamračil sa a šiel k nej, znepokojený, pretože bola vonku viac než hodinu. Nedala najavo, že by si ho všimla, keď si kľakol pred ňu a dotkol sa jej ľadovej ruky. Prebrala sa z tranzu, v ktorom bola, keď pocítila príval energie z jeho dotyku. Postavil sa a zase ju zabalil do svojho plášťa. Pozerala sa na neho, kým sa ubezpečoval, že je pohodlný.

Jeho oči boli neuveriteľné a niečo jej pripomínali. Boli živé, a predsa tvrdé, plné bolesti a strachu. Zdalo sa, že sa neustále pohybujú, hľadajú a nenachádzajú. Pretekali nimi vlny emócií. Prekvapilo ju v jeho očiach vidieť niečo tak komplexné a rozsiahle; boli hlboké a nekonečné - ako oceán.

Venovala mu malý úsmev. "Sú šedé," povedala.

Zamyslene sa na ňu pozrel, potom sa vedľa nej posadil. "Až teraz si si všimla?" potichu sa spýtal, spomenúc si, že si raz myslela, že sú modré.

"Myslím, že som sa nikdy predtým nepozerala tak, aby som si ich zapamätala. Alebo je niečo v tomto svetle, čo ich robí zapamätateľnými."

Pomrvil sa na mieste a chvíľu bol ticho. Potom siahol do svojho hábitu, vytiahol hrubú obálku a podal jej ju. "Mám niečo pre teba."

Chcela ju otvoriť, ale on rýchlo povedať, "nie, nesnaž sa to otvoriť."

"Čo je to?"

"Moja posledná vôľa."

Hermiona obálku pustila, ako keby bola prekliata a srdce jej vyskočilo do hrdla. Posledná vôľa? Takže tieto misie majú byť nebezpečnejšie, než sa snažili, aby si myslela.

"Keď zomriem, táto vôľa je očarovaná a upozorní ťa," povedal, ledabolo, ako keby sa bavili o počasí. "Nechávam ti toto všetko," riekol, ukazujúc na dom a pozemok.

"Mne?" spýtala sa prekvapená.

"Páči sa ti, nie?"

"Áno, ale..."

"Ten pozemok je aktuálne pod vlastníctvom vlády. Nedopadlo by to dobre mať pod mojím menom veľký pozemok, však?" V očiach sa mu slabo zaiskrilo; bol to mesiac, ktorý sa odrážal na ich povrchu. "Je tam list, ktorý zoberieš do banky, aby si potvrdila nárok na túto zem. Je to skoro dvesto akrov. Všetko vlastníctvo domu a jeho ochrán ti pripadne."

Momentálne nemala slov. Dával jej dom, kde žiť, keby on zomrel. Keby zomrel. Malá časť z nej kričala na protest pri predstave jeho smrti, ale ona tomu nerozumela. Prečo by sa mala starať, či skončí mŕtvy? Prekvapilo ju cítiť ťarchu len z toho, ako veľmi jej na tom záležalo, napriek všetkému. Zabil jej rodičov a veľa iných, nespomínajúc tie stovky, ktorých zabili alebo zranili kvôli nemu, keď nie priamo jeho rukou. Svet by povedal, že si zaslúži smrť; ona tiež verila, že zaslúži, kedysi. Ale už viac neverila, uvedomovala si všetkým svojím bytím.

"Prečo mne?"

Tentoraz prehovoril ešte tichšie. "Kto iný je tu? Len mi sľúb jednu vec." Prikývla, cítiac sa otupene. "Použi to, aby si porazila Voldemorta. Nech to stojí, čo to stojí." Pomaly znova prikývla, potom sa otočila, aby sa na neho pozrela.

"A čo - tvoj ostrov?" Stále chcela vedieť, prečo toto všetko robí, prechádza všetkými tými problémami s ňou a Harrym pri snahe poraziť svojho Pána.

"Všetko bude vysvetlené, všetko je dnu. Ach, a kebyže si zvedavá, nesnaž sa to otvoriť. Môže to rozpečatiť iba moja smrť."

Z nejakého dôvodu, Hermione neznámeho, chcela plakať po druhý raz v tú noc. Tento muž, ktorý jej zabil rodičov, jej necháva všetko, čo mal, pretože nemá nikoho iného, komu by to zanechal. Ale čo ju znepokojilo najviac, bol jeho odovzdaný postoj. Bol zmierený so smrťou, čo jej vravelo, že nemal prečo kvôli čomu žiť.

Kvôli mne! Kričalo niečo v jej vnútri. Bola šokovaná z toho malého protestu vo vnútri svojej hlavy.

Potrebujem, aby si žil! kričal ten tenký hlások. Pokrútila hlavou. Prečo by ona potrebovala, aby žil?

Aby mu odpustila.

Zatvorila oči. Hlboko vo svojom srdci a v hlave Hermiona vedela, že nebude znova celým človekom, pokiaľ za seba celkom neodloží vraždu svojich rodičov a to vrátane odpustenia ich vrahovi. Snažila sa, kedysi, no bez úspechu. Možno ju priviedlo do tejto situácie s ním a Harrym, aby jej sa jej poskytla šanca na posledné zbohom svojím rodičom a šanca navždy odísť. V odpustení Dracovi mohla nájsť odpustenie samej sebe, odpustenie za to, že tam nebola, za to, že im nepomohla, za to, že ich nechala samých. Mohla sa preniesť cez tú dieru, ktorá ostávala v jej srdci a pomaly sa začať uzdravovať.

Ale je tam viac... Ten hlas bol neúprosný. A nerozumela, čo tentoraz chcel povedať. Už týždne kričal o tom ´viac´, ale ona odmietala dovoliť si zaoberať sa tým, čo tým myslel.

Draco sa postavil, že pôjde dovnútra. Hermionine srdce sa stáčalo do seba silnejšie a silnejšie s každým krokom, ktorý urobil k dverám. Zrazu potrebovala, aby vedel, že je niečo, prečo žiť, že ona potrebuje, aby sa vrátil späť živý, hoci v tejto chvíli nedokázala tú potrebu vyjadriť alebo ju pochopiť.

"Mal - Draco," zavolala. Zastal s napoly otvorenými dverami a pozrel sa na ňu, jeho výraz nečitateľný, ale oči mu žiarili. "Prosím," povedala, ale musela zastať. "Neumieraj," nakoniec zašepkala, mlčky ho prosiac, aby pochopil jej žiadosť a všetko, čo znamená, napriek tomu, že tomu úplne nerozumela ona sama.

Nič nepovedal, ale v jeho očiach krátko explodoval oheň, než sa vrátili k pôvodnému lesku. Takmer nepostrehnuteľne prikývol a šiel dnu.

ooo

Poznámka autora: Názov kapitoly je inšpirovaný epizódou v druhej sérii "Alias" nazvanej "Fáza Dva".

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: wanilka - 22.08. 2009
Ach jo, ach jo, ach jo... Nějak se mi nedostává slov (a na to nejsem zvyklá;)! Tahle povídka je vážně nádherná a děsí mě pomyšlení, že nebýt tebe, tak si jí ani nepřečtu. Takle ti vděčím za to, že se mám každý den po práci na co těšit - co kdyby náhodou přibyla další kapitola:)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Limetka - 21.08. 2009
Krásný překlad, díky :-). Dlouho jsem tady nebyla, byla jsem na dovolené, takže jsem tady nemohla přidat žádný komentář k nově přeloženým povídkám a kapitolám, takže to hodlam pořádně napravit. Jen tak mimo. Myslím si, že toto bude dlouho moje nejoblibenější povídka, díky úžasně popsaným pocitům jak Hermiony, tak Draca. Tak se může čtenář lépe vžít, nebo aspoň představit si pocity obou hlavních hrdinů :-)). Harry tam má úžasnou úlohu :-DD.
Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Jimmi - 21.08. 2009
Díky, finišujem s inou poviedku a ten záver je taký napínavý... ale len čo to budem mať, idem pokračovať v tejto. Len táto kapitola mala taký pekný záver, že som chcela, aby ste si to najviac vychutnali. Fáza dva pekná nebude :)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: eternallife - 21.08. 2009
Ten konec mě úplně dostal:) Jinak celkově povídka se nám už začíná opravdu rozjíždět sem zvědává jak to bude dál díky za věnování a překlad.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Leann - 20.08. 2009
neuveriteľná kapitola. a ten koniec, ten bol úplne úžasný. autorka to vie tak krásne popísať, až mám po tele zimomriavky. =D nemôžem si vynachváliť výber poviedky, jimmi.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: JSark - 20.08. 2009
Tak, konečne som sa prehrýzla všetkým, čo som nestihla až sem. Skoro som čakala, že Draco dostojí svojmu menu a bude pľuvať oheň a z nosa mu pôjde dym... Inak, Jimmi, tým úvodným úryvkom z Aliasu sa tak trochu odhalil môj alias... Vďaka za kapitolu, pomerne dosť pohla dej dopredu, čomu som rada. :)
Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Jimmi - 20.08. 2009
Vieš, že ma napadlo, či to s tebou nemá niečo spoločné? :) Díky.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Nuviel - 20.08. 2009
Pěkná kapitola, jsem zvědavá, jestli autorka nastíní i Dracovo a Harryho hledání a případně zničení viteálu, protože maličko proložit příběh akcí, by bylo fajn. Jejich pocity vyjadřuje opravdu bravurně. Děkuji za překlad:)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Jin - 18.08. 2009
krásna kapitolka... a ten koniec normálne ma to dojalo...:D

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Invisible - 18.08. 2009
Opět úžasný překlad od úžasné překladatelky :) Zezačátku této povídky mi přišlo, že Hermiona se příliš rychle smířila s tím, že bude v jednom domě s vrahem svých rodičů, ale tahle kapitola to napravila. Ten konec byl popsán opravdu realisticky a pasoval i s tím, jak jí Harry říkal, aby zůstala "otevřená". Prostě a jednoduše, tahle kapitola se mi fakt líbila ;)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: HOPE - 18.08. 2009
Krásná kapitolka, moc krásná. Ta poslední vůle, to mě trochu dostalo. Díky za překlad a za věnování

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Tez - 18.08. 2009
Dojemné...Moc děkuju zaskvělý překlad a az věnování...

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Teddy - 18.08. 2009
Propsala jsem kredit a ujela pár kilometrů, abych se des dostala k počítači, protože ten náš je odpojenej :D Otravuju tady kamarádku. Jediný štěstí je, že ona je ta, která mě na tuhle stránku přivedla :D No, co ke kapitole... Nemám co dodat... Všichni mě překvapujou... Závidím Hermi práci, taky bych chtěla pracovat v knihkupectví :) A fáze dva... Nelíbí se mi, budou pryč a může se jim cokoli stát... A taky se mi nelíbí Dracova závěť... Neznamená to, že doopravdy umře, že ne? Za ten dům by to nestálo! Ale líbil se mi ten jejich poslední rozhovor... To, jak k ní kleknul, dotkl se jí a to co ona potom řekla :) Jé :) Jsem ráda, že si to konečně ačínají přiznávat... Jenom mě pořád mrzí, že ho bere jako vraha svých rodičů, když oni ve skutečnosti žijou... Ach jo, tohle bude asi ještě hodně zamotaný :) Opět musím poděkovat za skvělej překlad, vážně bych z toho nic neměla, kdybych to četla v angličtině :) Díky :-* T.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Maenea - 18.08. 2009
Jo! Já věděla, že je nezabil (to jen k minulé kapitole). Moc se mi líbí, jak se to vyvíjí, že to není obvyklé sladkobolné prohlédnutí - "Och, on není zlý. Právě naopak. Je vlastně úplně dokonalý/á. A zamiloval/a se do mne. A já do něj/ní. Ach." Všechna ta bolest a pochybnosti dělají příběh uvěřitelným. Líbí se mi to. Moc se mi to líbí. Díky Jimmi za překlad

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: kometa - 18.08. 2009
Jimmi, díky! Díky za krásný začátek dne a za báječný a rychlý překlad :-)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: gama - 18.08. 2009
Ach, tak toto bola nádhera:-)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: 32jennifer2 - 18.08. 2009
Skvelá kapitola, tak ako vždy. Fu, dúfam, že sa im nič nestane...ale keď kázal Hermione učiť sa liečivé kúzla, tak určite príde minimálne jeden z nich ťažšie zranený... Ale už sa nám tu niečo vyvíja...tak to sa teším dík za preklad a venovanie =)

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: viki - 18.08. 2009
ach..... vdaka....

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Sela - 18.08. 2009
Obdivuhodný výkon ten rychlý a skvělý překlad. Díky moc. Nádherná kapitola, snad se jim v terénu nic nestane.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: Monie - 18.08. 2009
Wow..to jsem teda nečekala, že mu Hermiona řekne: Neumíraj....to bylo tak dojemné. tahle povídka umí fantasticky popsat vztah mezi nimi. Moc dík za překlad této skvělé povídky.

Re: Kapitola 18. Fáza Dva Od: teriisek - 18.08. 2009
Tahle kapitola mi naprosto vyrazila dech... napadlo mě pár myšlenek ohledně totožnosti toho viteálu a upřímně doufám, že se ani jedna z nich nepotvrdí... Líbí se mi ta temná atmosféra, která se zase vrací... Strašně moc děkuju za možnost číst tuhle povídku, za rychlost, s jakou kapitoly přibývají, musíš být anděl! Pokaždé přemýšlím, jak poděkovat, aby to alespoň trochu vyjádřilo moje pocity, a pokaždé z nedostatku lepších možností znovu skončím u "díky za kapitolu a věnování" - snad potěší i to... Díky

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke