Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea

Kapitola 24 A bledý bol

"Potrebujem poslať list priateľovi do Mildenstowe," riekol Draco, keď potisol zapečatenú obálku po pulte ku Crunterovi.

"Mary Ludlowová? Nikdy som o nej nepočul," povedal Crunther, keď si prečítal adresu. Pokrčil plecami, "kočiar s poštou odchádza zajtra o šiestej ráno, postarám sa, aby sa doň váš list dostal. Zaberie to pár dní, vrátane zástaviek, kým sa dostane do Mildenstowe."

"Ďakujem vám."

"A ako sa má dnes ráno vaša dáma?"

"Má sa..."

"...veľmi dobe, ďakujem vám, Crunther," riekla Hermiona, keď sa zjavila Dracovi za chrbtom a usmiala sa na hostinského.

"Bré ráno, pani Malfoyová. Kam idete dnes von? Toto je  posledný deň vášho pobytu."

"V skutočnosti sme chceli ísť  nahor tam, kde bývala stará Morwynová. "

Crunther pokrútil hlavou, "vravel som vám, že tam nič nie je. Strácate svoj čas. Najlepšie je vyhnúť sa tomu miesto, ľudia hovoria, že nosí smolu."

"Matka Morwynová bola priateľkou mojej matky," povedala potichu Hermiona. "Sľúbila som jej, že sa tam zastavím, ak niekedy budem prechádzať cez Aldeburgh."

"Áno, nuž potom buďte opatrní. Stále vravím, že mrháte svojím časom. Na tom mieste nie nič viac než zarastené ruiny. Mladí ľudia strávia čas oveľa lepšie na poliach alebo pri riekach. Mohol by som vám zabaliť obed."

Draco a Hermiona si vymenili pohľady. "Prečo nám ho aj tak nezabalíte, Crunther?" povedal Draco. "Boli by sme veľmi vďační."

"Iste. Len zoženiem Matku Gruntherovú, aby dala niečo dokopy. Počkajte tu." Odvliekol sa do kuchyne a nechal Draca s Hermionou samých.

"Už si mu dal ten list?"

"Áno. Zajtra odchádza koč s poštou. Počas cesty má niekoľko zastávok, ale do dvoch dní sa dostane do Mildenstowe."

Hermiona prikývla a stisla Dracovi ruku. "Dúfam, že to zoženie a nič zlé sa neprihodí."

"Už nič viac nemôže vyjsť zle," povedal veselo Draco. "Mám pocit, že sme prešli cez to najhoršie... mysli na to, Hermiona! O dva týždne budeme doma!"

Hermiona sa usmiala, "uvažujem, či im chýbame?"

"Weslík asi hynie túžbou po tebe. Nemali ste v šiestaku ´niečo´ medzi sebou?"

"Nemali sme ´niečo´. Okrem toho, všetko je to minulosť... či budúcnosť... ach, čokoľvek. A beztak, smiem vám pripomenúť pán Malfoy, že vy budete musieť celú túto situáciu vysvetľovať Zabiniovcom. Aj keď Blaise nad tým ani brvou nemihne, som si istá, že pán Zabini bude mať k tomu veľa povedať."

"Tá nafúkaná ropucha ma nevystraší."

"Draco, aké sú dôsledky zrušenia čarodejníckeho zasnúbenia? Nikdy si mi to nepovedal."

"Ach! Nuž..."

"Nate," povedal Crunther, keď sa vynoril s kuchyne so zakrytým košíkom. "Je tam syr a chlieb a džbán piva."

"Ďakujeme vám," riekol Draco, keď ho zobral od hostinského.

"Dajte si povedať a neurobte si piknik tam, kde bývala tá stará Morwynová. Teraz je to už len úbohá ruina... choďte k rieke či na polia."

"Áno, vďaka."

Keď ponúkol rameno manželke a pocítil, že ho prijala, vyrazil Draco na usadlosť starej Morwynovej. Od ľudí z mesta nazbierali dosť informácii, aby si boli poriadne istí prostredím, obaja sa cítili len trochu nervózni kvôli tomu, čo tam nájdu.

*******************************************

Zase a zase, na ich mnohých schôdzkach odkedy jej dal sponu pred jednaním u Wizengamotu (Starostolca), sa Ron snažil prebrať tému Blaisinho zasnúbenia s Dracom. Ale Blaise sa vždy podarilo zmeniť tému a prerušiť ho. Dnes sa rozhodol nedovoliť jej to znova urobiť. Nie, Samhain bol príliš blízko na takého zmätky.

"Musíš sa s ňou porozprávať, Ron," počul ozvenu Harryho hlasu v jeho spomienkach. "Vy lidičky začínate byť poriadne vážni..."

"Dva týždne do Samhainu," povedal Ron, keď s Blaise sedeli na pikniku v jednom z parkov Vydrieho Svätého Drába (Vydrníka svatého Drába). Neďaleko nich sa niekoľko detí kúzelníkov hralo na hračkárskych metlách.

"Prosím, nepripomínaj mi to," odvetila Blaise, keď si odhryzla z vajíčka uvareného natvrdo.

"Ó, Blaise, nemôžeš si stále navrávať, že sa Malfoy nevráti... ten problém sa nestratí jednoducho preto, že to chceš ty, vieš to."

"Aký problém? Héj, pozri na tie decká, čo za zmätok robia s tou metlou..." povedala Blaise a otočila sa.

Ron sčervenel. "Vieš, čo za problém. Tvo-tvoje zasnúbenie s Malfoyom... a svadba v decembri."

"Radšej by som na to nemyslela," tvrdohlavo riekla Blaise.

"NEMOŽEŠ na to nemyslieť! Samhain je o dva týždne! Kedykoľvek po ňom sa môže Malfoy vrátiť!"

"Povedala som, že o tom nechcem hovoriť!" Blaise odložila napoly dojedené vajíčko a potiahla nosom.

"Ako takto môžeš žiť? Je to ako keby si si myslela, že celý problém sa stratí bez toho, že by si niečo urobila!"

"Možno sa stratí!"

"Dospej, Blaise..."

"Dospej!? Ty ma žiadaš, aby som dospela? Kto je ten, kto sa má vydať na konci tohto roka? Kto je ten, kto má mať na starosti účty vedenia panstva?..."

"Účty Malfoyovho panstva! No tak, Blaise, je to to, čo naozaj chceš?"

Blaise pokrútila hlavou. "Vieš, že nie, Ron. Al-ale naozaj na to práve teraz myslieť nechcem."

"Takže necháš svojho otca, aby všetko myslenie robil za teba! Prečo proste nemôžeš celú tú prekliatu vec zrušiť?!"

"Už som ti to povedala, Ron... nemôžem!"

"Ani-ani dokonca ak ja... aj my..."

"Nie!"

Blaise sa dala naozaj do plaču. Ron mal pocit, že mu srdce padlo k nohám.

"Neplač," aspoň povedal a objal Blaise rukou. Blaise si pretrela oči a potiahla nosom.

"Nevieš, aké je ťažké vzdorovať svojím rodičom, keď vieš, že ťa milujú a majú v úmysle urobiť to, čomu veria, že je pre teba správne."

"Áno... vlastne naozaj viem," povedal Ron s krivým úsmevom. "Mama chcela, aby som opakoval MLOKy po tom, čo som dostal také hrozné známky... ale odmietol som. Čo majú MLOKy spoločné s tým byť vynikajúcim metlobalovým hráčom? Tak či tak si vedela, že som sa s ňou hrozne pohádal a že tam boli slzy a citové vydieranie a to všetko..."

Blaise prikývla a oprela si hlavu o Ronove plece. "Áno... toto je ale desaťkrát horšie."

"Ak o tom nechceš teraz hovoriť, nebudeme," neochotne pripustil Ron. "Hoci si pripadám hrozne, keď to nad nami tak visí, nedokážem zniesť vidieť ťa takú rozrušenú. Na, daj si jeden z čokoládových koláčikov mojej mamy."

"Ronald Weasley, ty si ten najmilší čarodejník, ktorého poznám," povedala zľahka Blaise, keď prežúvala koláčik, ktorý jej ponúkol. "A naozaj ľutujem, že nemám dosť guráže, aby som sa s tým problémom práve teraz vyrovnala."

"Keď sa Malfoy vráti a prinútia ťa do náručia toho nafúkaného blbca, som si istý, že odvahu získaš," odvetil Ron.

Blaise sa usmiala. "Uvidíme. Možno máš pravdu. Možno Hermiona naučí Draca jednu či dve lekcie v pokore."

"Ak poznám Hermionu, tak bude mať tak málo do činenia s Malfoyom, ako bude možné. Bol by som prekvapený, kebyže ho ešte doteraz nezabila."

Blaise sa zatvárilo šokovane. "To by urobila?"

"Naah, nie doslova. Chcem povedať, Hermiona je občas poriadne desivá, keď si vezme do hlavy, že niečo urobí, nič na svete ju nezastaví... ale nemyslím si, že zabije Fretku... smola pre nás." Ron zamyslene prežúval svoj koláčik.

"Hromihermchya".

"Čože?" zachichotala sa Blaise. "Ron, máš ten najhorší zvyk hovoriť s plnými ústami.

"Hrozne mi Hermiona chýba,"povedal Ron, keď prehltol. "Ty a ona - ste také odlišné, až je to skoro zábavné."

"Ach? V akom zmysle?"

"Nuž, Hermiona by sa vôbec nestarala, čo si myslia jej rodičia, to som si istý. Nezakladá si na všetkých tých veciach ohľadne rodinnej cti - pokiaľ viem, ona len robí to, čo je správne. Nie že po tvojom je to zlé, ale ona naozaj týmto veciam nerozumie. A je taká bystrá a po celý čas húževnatá, že naozaj nepotrebuje nikoho... a ty si, er... sladká a jemná ako chumáčikovce..."

"Chumáčikovce... myslíš tie kúzelné chlpaté zvieratá, ktoré žijú v pukoch púpav?"  

"Áno."

"Hmm... Floffle. Nikto ma tak predtým nenazval," Blaise objala Rona. "Páči sa mi to. Ale vieš, že aj dokážem byť húževnatá!"

Ron sa smutne usmial, "Kiežby."

Blaise sa pozrela na Ronovu komickú, smutnú tvár. Pomyslenie na všetky tie skvelé časy, čo mala s Ronom, je prebleskli mysľou - tá hudobná skrinka, čo jej dal, ako jej pomáhal v tom procese pred Wizangamotom, ako k nej letel krížom cez ihrisko po víťazstve proti Kudleyovským kanónom... Bol ten najmilší čarodejník, ktorého poznala. "Uvidíme, Ron. Uvidíme."

************************************

"Crunther nežartoval," zamrmlal Draco, keď kopol do čiernej kopy skál a ruín. "Toto miesto je ruina."

Hermiona pomaly kráčala po obvode spálenej chalupy. "Čakala som, že to bude takto. Vždy zrovnali domy čarodejníc so zemou, keď ich upálili."

"Nuž, nedozvieme sa nič nového," riekol Draco. "Toto miesto je smetisko."

Hermiona uprene zízala na zem, zatiaľ čo obchádzala to miesto. Zrazu zastala a signalizovala Dracovi, aby prišiel k nej.

"Čo je to?"

"Pozri sem... čo vidíš?"

Draco sa pozrel na zem. Bolo to zarastené burinou, ale cez prepletenú zmes púpav a trávy sa predierali veľmi charakteristické listy...

"Bylinky! Toto bývalo záhonom byliniek!"

"Stavím sa, že tu Mary Culdonová zvykla mať záhon byliniek a robila nejaké jednoduché elixíry."

Hermiona aj Draco kľakli na kolená, ich prsty sa prehrabali posplietaným plevelom, niečo hľadali.

"Bazalka... mäta...tieto jediné prežili v týchto hrozných podmienkach..." povedal Draco, drtiac tie listy v ruke a privoniavajúc im.

"Žiadny vres.."

"Či divozel (cz:divizna)..."

"Alebo pačula či šalvia..." povedala skľúčene Hermiona.

"Tak to si dúfala, že tu nájdeš." Draco sa vzpriamil a pomohol Hermione postaviť sa.

"Bol to len výstrel do tmy," odvetila Hermiona. "Nie som úplne v pohode s  tým, že znova komunikujeme s domom Grangerovcov. Mám pocit, že to zle dopadne."

Draco pokrútil hlavou. "Nie... práve teraz sme príliš blízko koncu. Všetko, čo malo vyjsť zle, už zle dopadlo."

"Zaklop na drevo!" riekla Hermiona, keď poklepala na kmeň stromu.

"Pánabeka, ty si poverčivá!"

"Keď v Ríme..."

"Nemalo by to byť pre Mary ťažké na Samhain získať pre nás všetky tie bylinky. Spomínam si v záhrade na všetky, keď som tam pracoval. Hoci je to naozaj škoda, že nám nakoniec nemohla Mary Culdonová pomôcť."

"Poďme odtiaľto preč," odvetila Hermiona, pozerajúc sa na očerneté ruiny chalúpky a zachvela sa.

Draco ju bez slova zobral za ruku a obaja začali kráčať cez pole späť k hlavnému centru Aldeburgu.

"Prečo neskúsime ísť tadeto na náš piknik?" povedal Draco, zrazu zišiel z cesty. "Zdá sa, že tadiaľto vedie ďalšia cesta."

Hermiona pokukovala po zemi. Draco mal pravdu. Pozdĺž úzkej cesty vedúcej od hlavne cesty bola ušliapaná tráva. Bola to jasne cesta, ale zriedkakedy používaná.

"V poriadku."

Netrvalo dlho než sa objavili na okraji lesa. Zdalo sa, že cesta vedie dnu, ale Hermiona odmietala nasledovať ju.

"Prečo na obed nezostaneme tu? Tam je... er... tma."

"Dobre." Dracovi samotnému sa vzhľad toho lesa nepáčil. "A čo tu?" Tam, kde sa pole stretalo s lesom, bol mäkký breh trávy a kvetov. Hermiona sa posadila, aby ukázala, že súhlasí a Draco nasledoval jej príklad.

"Poznáš nejaké iné čarodejnícke riekanky pre deti?" spýtala sa uvoľnene Hermiona, keď omáľala kúsok syra.

Draco sa zvalil na chrbát, keď prežúval kus trávy - zvyk, ktorý pochytil od ostatných chalanov na panstve Grangerovcov.

"Ach, áno. Chceš nejakú počuť?"

"Áno, prosím."

"Jazdca som počulCez kopec cválalMesiac jasne svietil,Pokojná bola noc,Helmu mal striebornúA bledý bolA kôň, na ktorom cválalbol zo slonoviny."

“I heard a horseman
Ride over the hill;
The moon shone clear,
The night was still;
His helm was silver,
And pale was he;
And the horse he rode
Was of ivory.”

"Kto to bol?"

"Kto?"

"Ten jazdec v riekanke."

Draco zatvoril oči. "Zábavná otázka. Nikdy predtým ma to nenapadlo."

Hermiona rýchlo ukladala tie verše do pamäte.

"Ešte jednu."

"Lady Rowanová s bobuľami vo vlasoch..."

Za nimi sa ozval šum a Draco s Hermionou vyplašení zmrzli.

"Čo to bolo?"

"Vŕbové dievča a cezmínový blondiak! (Willow maid and Holly fair!) Znova sa stretávame, Draco a Hermiona." Prehovoril za nimi nejaký hlas. V tieňoch na kraji lesa stála stará žena.

"Kto ste? A ako poznáte naše mená?" Draco sa snažil udržať svoj hlas pokojný, ale vedel, že znie prenikavo.

"Vy ste tá stará žena z toho trhu!" vykríkla Hermiona. "Tá žena so stužkami!"  

Pomaly tá stará žena vystúpila z tieňov. Draco si uvedomil, že Hermiona má pravdu. Naozaj to bola tá stará predavačka so stužkami.

"Áno, a vidím, že máte vo vlasoch stále moju stužku - tam, kde vyzerá skvele!"

Hermiona ruka automaticky vyletela nahor, aby sa dotkla Dracovho darčeka a Draco sa našiel tiež zízať na tú stužku. Spomienky na ten deň na trhu ním rýchlo prebehli.

"Ako poznáte naše mená?" spýtal sa, pokojnejšie tentoraz.

Tá stará žena k nim prikrivkala a Draco musel bojovať s nutkaním cúvnuť niekoľko krokov späť. Vyzerala dosť neškodne, ale v jej očiach sa podivne zablesklo.

"Poznala by som ťa kdekoľvek - môj malý mladý stromček," šla priamo k nemu a Draco ustúpil, keď sa dotkla jeho líca jedným kostnatým prstom. "Nepamätáš si na svoju starú mamu?"

"Vy ste jeho stará mama?" spýtala sa zvedavo Hermiona. "A-ale ako..."

"On ma tak pozná. Vychovala som ho od malinkého nemluvňaťa - keď ho jeho matka nechala mŕtveho v hostinci, kde ho porodila. Sladká, cudzia dáma... a jej manžel bol pekný, vznešený muž. Obaja očividne nadmieru bohatí - ale Smrť rovnakou mierou jedná s bohatými a chudobnými, tak ako s tým dieťaťom, čo nechali za sebou. Spomínam si - vlasy a pokožka toho muža boli bledé ako mesiac."

Dracova bledá tvár zbledla ešte viac. Hermiona si nemohla pomôcť, aby nepozrela na jeho svetlobiele vlasy, ktoré sa leskli v októbrovom slnečnom svetle.

"Prečo ma opustili?" spýtal sa nervózne.

"Bol si mŕtvy, či skoro mŕtvy. Tvoj otec odcválal cez kopec a ja by som mohla odprisahať, že on a jeho žena zmizli vo vetre. Nič som o ich veciach nevedela... Bola som babicou tej nešťastnej ženy. Keď som ťa šla zabaliť do rubáša, jaj! Žil si, a ja som vedela, že to nemohlo byť z milosti božej, pretože len chvíľku predtým som cítila, že tvoje srdce prestalo biť. A myslela som si, že som počula smiech a cítila zvláštnu vôňu a k môjmu úžasu som videla, že tvoje ruky mali malé výhonky a listy! Podhodenec! Pomyslela som si a bola by som ťa hodila do ohňa okamžite, keď ma niečo zastavilo..."

"Čo vás zastavilo?" zašepkala Hermiona, vkĺzla rukou do Dracovej a pritiahla ho k sebe.

"Svätojánsky sen, čo som mala rok predtým, než ma zavolali k posteli tvojej matky," stará žena prižmúrila oči a pozrela sa znova od Hermiony k Dracovi. "Bola to noc mágie, a snívalo sa mi, že nájdem chlapčeka, aby som ho zachránila, a zachrániť ho musím a inak sa hrozné nešťastie prihodí mne a peknej dievčine, pre ktorú je predurčený. A snívala som o vašom mene - Hermiona. A snívalo sa mi o vašom mene chlapče - Draco."

Hermiona a Draco stáli ako prikovaní, ich oči rozšírené v prekvapení.

"Tak poznáte naše mená," riekol Draco. "Teraz nám vy povedzte svoje."

Stará žena sa usmiala. "Už som počula od ľudí v meste, že vy dvaja hľadáte moju starú priateľku Mary Culdonovú, boh žehnaj jej duši. Som rada, že som vás našla, pretože viem, čo potrebujete a pomôžem vám... viete, ja som Ruth Brenthurstová."

"Myslela som si to," povedala potichu Hermiona.

Draco sa zatváril zmätene. "Ty poznáš túto ženu?" riekol, otočiac sa k svojej manželke.

Hermiona prikývla. "Pred osemnástimi rokmi, na Svätého Jána... Mary Ludlowová, Mary Culdonová a Ruth Brenthurstová videli víly, ale Hester Abagnaleová..."

"...nemohla. Hester bola vždy hlúpe dievča," zachichotala sa tá stará žena. "Takže, prečo sa všetci neposadíme a nepodelíme sa o svoj piknik, kým porozprávate starej Ruth Brenthurstovej, čo do pekla robíte v Aldeburghu."