Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Hľadanie jeho hlasu

4. Solitude (Samota)

Hľadanie jeho hlasu
Vložené: Eggy - 09.08. 2009 Téma: Hľadanie jeho hlasu
Eggy nám napísal:

Finding His Voice

Autor : Michmak

Preklad: Eggy

PAIRING: Snamione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2234677/4/Finding_His_Voice

Po vojne sa Snape vzďaľuje do svojho podzemia a je pripravený prežiť svoj život bez priateľov a sám. Dovolí mu to Hermiona?

4/9

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola štyri: Solitude  (Samota)

Veľmi rýchlo sa stala tkanivom jeho života, jej hlas sa prepletal medzi tými nekonečnými minútami dňa, prinášal farbu jeho životu, ktorý mu vždy pripadal nejako bezfarebný.  Vyvádzalo ho to z miery...  prinajmešom.

Pristihol sám seba, ako počúva ráno na chodbách, či stihne prísť do triedy pred ňou. Väčšinu dňa ju  jeho pohľad vyhladával, častejšie ako by sa mu páčilo, sa mu zatúlaval k nej... ako pracovala na čomkoľvek, čo jej pridelil.  Keď sedávala pri rohovom stole, ktorý zdá sa upredňostňovala, a tak sa na ňu tajne mohol pozerať  ako škriabe do svojho notesa a obhrýza koniec brka. Tiež obdivoval to, ako trpezlivo dávala pokyny študentovi, aby správne nakrájal koreň sladkého drievka. Strácal svoju súdnosť.

Ako sa za menej než tri mesiace mohlo to dievča stať pre neho takým dôležitým? Bál sa toho, že keď bude mať plné zuby jeho nálad a tichosti, odíde a nechá vlákna jeho života rozpliezť pred jeho očami.

Nemohl prísť na to, čo s ním robí. Čas, ktorý spolu strávili, bol čisto ako učiteľ a učednica – vyzeralo to, že je po jeho boku každú chvílu, keď boli hore, alebo prinajmenšom, je vždy v dohľade. A keď nebola s ním... ako dnes... musel si zdesene priznať, že mu chýba.

Začalo to hneď ráno. Vedel, že Hermiona nebude na raňajkách a že tu v skutočnosti nebude do nedeľného večera, ale aj tak tento fakt nezabránil tomu, aby nevzhliadol zakaždým, keď sa dvere na Veľkej sieni otvorili.

„Severus, drahý chlapče...“ Albus sa pozeral jeho smerom, „kde je dnes Hermiona?“

„V muklovskom Londýne,“ odvetil Snape nahnevane. „Jej sesternica sa bude vydávať a ona očividne chcela byť pri tom.“

„Ach...“ prešibane vzdychol starší čarodeník , „čo len ty budeš robiť bez nej?“

Snape si odfrkol.

„Prepokladám, že si užijem tri dni ticha a mieru, bez jej sústavného bľabotania.“

Minerva, sediaca Albusovi po ľavej ruke, sa naklonila popred starého čarodejníka, aby ho napomenula.

„Severus, vieš veľmi dobre, že si si jej spoločnosť obúbil. Odkedy sa vrátila na Rokfort, stal si sa oveľa viac spoločenský– nepamätám, že by si vynechal jedno jedlo!“

Snape sa na ňu zamračil.

„Myslím, že toto jedno som mal vynechať.“

Jeho ranné hodiny boli katastrofálne. Jej prázdna lavica ho  dráždila a keď jedna študentka zdvihla ruku, aby sa opýtala, kde je slečna Grangerová, Snape ju dohnal k slzám za menej než minútu.

Rozhodol sa vynechať obed vo Veľkej sieni, len aby nahneval Minervu. Potreboval ísť po prísady do obzvlášť zložitého elixíru , ktorý mal v pláne dať vyskúšať uvariť piatemu ročníku. Sklad na prísady ale tak voňal ako Hermiona, že sa na nič nemohol sústrediť a tak sa rozhodol dať na hodine neohlásený test.

Rovnako neprišiel na večeru. Mal prácu, ktorú bolo potrebné spraviť – bol veľmi blízko dokončeniu prvého testu jeho elixíru na liečbu zbabraných pamäťových kúziel a tak sa rozhodol dať prednosť tomu, že mal svoj labák pre zmenu len pre seba. Mohol toho veľa spraviť keď nemal pri sebe Hermionu, ktorá stále rozprávala a rozptyľovala ho svojimi otázkami a teóriami.

Ale labák bol teraz moc tichý. Prestal s prácou, ktorú robil, keď zistil, že si pohmkava tú istú melódiu ako si zvykne spievať Hermiona , keď je ponorená v práci. Je ťazké pracovať bez bieleho šumu, ktorý robila. (PP:  http://cs.wikipedia.org/wiki/Bílý_šum)

Snape strávil zvyšok večera  popíjaním v kresle pri krbe v svojich izbách, skúšajúc zo svojej mysle vyhnať všetky myšlienky o svojej učednici. Odmietal, aby mu chýbala. Nepotreboval ju. Je rád, že odišla.

A klamal sám sebe, ak si myslel, že tomu uverí.

Čo mu to to dievčisko urobilo? Vždy bol spokojný, keď trávil hodiny času pri varení elixírov alebo ich výzkume. Predtým ako prišla nevítaná do jeho života, dokázal sa tešiť z noci strávenej pitím ohnivej whisky pred krbom. Nikdy predtým sa necítil osamelý, či hej? Či hej?

Zamračil sa na poloprázdny pohár vo svojej ruke. Vypil celý jeho obsah na jeden hlt a skúšal nespomínať na neusporiadanú hrivu jej vlasov.

Zobudil sa v sobotu ráno s hrozivou bolesťou v chrbte od toho, že spal v kresle celú noc. V jeho hlave sa usadila snáď matka všetkých opích. Cestou do kúpelky, preklínal sám seba za vypitie skoro celej fľašky ohnivej whisky, vo vnútri schytil flakónik vyprosťovacieho elixíru.

Skoro ju už celú vypil, keď začul Albusov hlas vychádzajúci z ohniska.

„Severus? Tu si! Bol som zvedavý, či dnes prídeš na raňajky. Chýbal si nám pri včerajšom obede aj večeri.“

„Mal som prácu,“ zasyčal Snape späť.

„Áno, áno,“ odpovedal radostne Albus. „To som si všimol vďaka tej fľaši pri nohách tvojho kresla.“

„Čo chceš Albus?“

Starší čarodejník sa usmial.

„Tak teda Severus... naozaj... čo by na to povedala Hermiona?“

„To je mi úplne jedno,“ tvrdo precedil Snape. „Ona je moja učednica, nie moja žena!“

„Kto tu čo povedal o tvojej žene, Severus?“ zamrkal na neho Albus. „Prídeš na raňajky alebo nie? Domáci škriatkovia spravili palacinky a ja viem ako si vieš užiť tanier plný palaciniek poliatych javorovým sirupom. Ak prídeš, som si istý, že pre teba jeden tanier odložím.“

„Nemôžu to domáci škriatkovia jednoducho doniesť ku mne do izieb?“ zamrmlam Snape. „Dnes ráno sa necítim veľmi spoločensky.“

„Čo je na tom nového?“ naznačil jemne Albus . „A nie... ak chceš palacinky, musíš prísť za nami. Nenechám ťa opäť skĺznuť do tvojich starých samotárskych zvykov, keď tu Hermiona nie je. Ona sa vráti ako vieš.“

Severus zavíril s lemom svojho pokrčeného plášťa.

„Neviem čo chceš dosiahnuť, ty starý kozel, ale nechaj to tak. Nemám na to náladu.“

Albus si povzdychol.

„Dobre. Tak... uvidíme sa na raňajkách?“

„Áno,“odpovedal Snape. „Budem tam.“

Deň bol dlhý a nudný. Mal by byť nadšený, že nemusí učiť či známkovať eseje, ale na počudovanie nebol.  Mohol by pripravovať prísady pre budúco-týždňové hodiny ale podivne odmietal  tráviť akýkoľvek svoj čas v labáku tým, že robil prácu, na ktorú musel myslieť ako na Hermioninu.

„Neznesiteľné šteňa,“ mrmlal sám sebe. „Vie, že to je jej práca pripraviť zásoby prísad. Prečo mám nejakú učednicu, keď aj tak musím všetku prácu urobiť za ňu?

Rozhodol sa prečítať si knihu – mal jednu, ktorá mu akurát prišla z Čarodejníckej literatúry pre malých a veľkých. Pred viac ako rokom si objednal knihu: Staroveká mágia Blízkeho východu,   a ona konečne prišla včera večer. Kniha samotná bola veľmi stará, kožená väzba prekrytá  saténovým obalom zväzovala tenké popísané listy papyrusu. Ale on sa na slová pred sebou nedokázal sústrediť.  Namiesto toho si predstavoval Hermionu, aká by bola  vzrušená, keby jej povedal o tej knihe. Chcela by ju hneď vidieť a vykrikovala by nad ilustrovaným krasopisom a zvláštnou textúrou papyrusu pod jej prstami. Nikdy nestretol nikoho, kto by bol viac zamilovaný do kníh ako ona. 

Mal to pred očami – Hermiona sediaca v jeho kresle pred jeho kozubom, čítajúca. Svetlo z ohňa by vrhalo vrelé svetlo na jej tvár a každú chvíľu by sa pozrela na neho  a podelila by sa o nejaké zaujímavé informácie, čo práve prečítala. Mohli by diskutovať o rôznych teóriách alebo prísadách; možno by sa s ním dokonca podelila o nejaký zábavnú historku – a ako by čas pokročil, opatrne by odložila knihu, chytila by ho za ruku a povedala, že je čas ísť do postele.  

Oči sa mu zatvorili pod náhlym návalom tepla, ktoré ním prebehlo, keď  myslel na Hermionu vedúcu ho do jeho spálne. Po niekoľko minulých týždňov si už zvykol na tieto nepozvané predstavy. Vedel, že je to niečo, čo nikdy nebude – ona bola krásna mladá čarodejnica, ktorej svet ležal pri nohách – zatiaľ čo on bol škaredý, uštipačný a prepracovaný čarodejník, dvakrát tak starý ako ona. Ale nemohol si pomôcť , aby neuvažoval nad tým, aké by to mohlo byť... aká by ona mohla byť... Je jej pokožka taká jemná a priehľadná ako sa zdala? Bola by váha jej malého mladého tela na jeho taká dobrá ako si prestavoval? Často uvažoval, ako by chutila a či jej pery sú tak štavnaté ako vyzerajú? Prestala by rozprávať, keby ju pobozkal?

Šokovalo ho, keď zistil ako veľmi by chcel tieto veci vedieť – ako veľmi ju túžil milovať – nie len fyzicky, ale aj emocionálne. Donútila ho chcieť veci, o ktorých už bol dávno presvedčený, že ich mať nebude – domov, niekoho s kým by samohol rozprávať  po dlhom dni, niekoho, kto by mu dával pocit, že jeho existencia je dôležitá, niekoho, kto chcel jeho dotyk tak veľmi ako ho on chcel poskytnúť.

To sa jednoducho nestane.  Nemohol si dovoliť sa o ňu zaujímať. Ak sa mu za posledné týždne darilo presviedčať samého seba o opaku, jej neprítomnosť menej ako 48 hodín dokázala niečo iné. Bude ju mať len dva roky a keď jej učedníctvo skončí, odíde od neho a zanechá  po sebe len dieru. Čo sa mu to snaží urobiť? Ak bolo jej cieľom mu ukázať aký prázdny a opustený je jeho život, tak to už splnila teraz. Čím dlhšie zostane, tým horšie to bude, keď nakoniec odíde a začne žiť vlastný život. A keď odíde každý to bude vedieť. Budú vedieť, že Severus Snape – ex-smrťožrút a bastard – akosi nechal obyčajné mladé dievča stať sa stredom jeho života. Budú sa na ňom smiať.

S nazúreným zavrčaním odhodil knihu a vyskočil na nohy. Predstavy od nej mu nezabránia, aby robil svoju prácu – musel pripraviť prísady a skontrolovať projekty a on ich pôjde urobiť.

Keď stúpil do laboratória, bola tam. Jej prítomnosť, tam kde bola najmenej očakávaná, ho na chvílu zarazila. Skôr než sa mohol spýtať, čo do pekla tu robí, pozrela sa na neho a usmiala sa.

„Severus! Čudovala som sa, kde ste. Myslela som si, že ste hovorili, že strávite celú sobotu  v labáku, dokončujúc nejaké projekty.“

Zažmurkal a zamračil sa.

„Nie ste späť skôr, ako ste povedali?“

„V skutočnosti áno... som... ale boli ste už niekedy na muklovskej svadbe?“ začala sa smiať, keď jeho pohľad stemnel. „Samozrejme nie... a môžete za to ďakovať svojej šťastnej hviezde. Rada som utiekla tak skoro, ako som mohla.“

Snape len zdvihol jedno obočie.

„To ale nevysvetluje, čo robíte späť o deň skôr.“

„Nemohla som zniesť pomyslenie prespať ešte jednu noc v dome mojich rodičov,“ vysvetlovala Hermiona. „Úprimne, moja mamina sa asi zbláznila.  keď si myslí, že Janeyina biela sladučká svadba ma motivuje na to, aby som začala pomýšlať na tú svoju! Ako som povedala – horor. A najhoršie je, že Janey si zobrala zubára! Zubára! Nikdy s tým neprestanú... poviem vám...“

„Tak ste sa rozhodla utekať späť do Rokfortu a zničiť mi môj víkend? Aké milé...“ začal byť uštipačný a on to vedel. Nemohol si ale pomôcť. Jeho zlá nálada, ako sa zdalo, vôbec na Hermiona nezapôsobila – stále pokračovala v rezaní a sekaní a uškrnula sa na neho.

„Áno... napadlo ma, že sa vrátim a spravím všetko na budúco-týždňové hodiny,“ súhlasila, „pretože si myslím, že zajtra by sme mohli ísť vy a ja do Šikmej uličky a...“

„Nie. V žiadnom prípade nie.“

„Nie? Ani neviete, kam chcem ísť, Severus.“

„Nezaujíma ma to. V žiadnom prípade s vami nepôjdem do Šikmej uličky. Moje posledné slovo.“

 „Ani keď pôjdete so mnou vyzdvihnúť špeciálnu zásielku z Apotéky? Koža z Čínskeho ohniváka, ktorú ste si objednali už v septembri, konečne dorazila. Viem, že ju potrebujete pre jeden váš projekt a vy viete, že mne samotnej mi ju nevydajú. Ešte nie som Majster elixírov a je vysoko kontrolovaná prísada...“ 

„Nikto ma neinformoval, že niečo také prišlo,“ odpovedal Snape chladne.

„Narazila som na Billa Wealeyho minulú noc, hneď po svadobnej hostine – on mi to povedal. Sám to priniesol, ale nemohol mi to doručiť osobne kvôli dovozným predpisom.“

Bill Weasley – ten Dobre-Vyzerajúci-Syn. Snape sa zamračil.

„Ako príhodné, že ste na neho narazila.“

Hermiona sa prekvapene pozerala, keď počula jeho jedovatý tón, ale rozhodla sa ho ignorovať.

„Tak pôjdeme do Šikmej uličky? O koľkej budete pripravený?“

„Nepotrebujem doprovod Hermiona. Som dospelý muž – nepotrebujem pestúnku.“

Hermiona prevrátila očami.

„Prečo je to s vami tak zložité? Isteže chcem ísť – potrebujem si vyzdvihnúť nejaké veci pre seba. Prečo by sme nemohli ísť spolu?“

Snape nevedel, ako má odpovedať na túto otázku, tak sa presunul k pracovnému stolu v najvzdialenejšom kúte miestosti – čo najdalej od nej. Stále mala oblečené muklovské oblečenie a jej ruky boli celé odokryté, biela pokožka s jemným náznakom opálenia. Mala na sebe nejaký druh šatov, zapnutých vzadu, s relatívne krátkou sukňou. Na niekoho tak malého ako bola ona, jej nohy vyzerali zvláštne dlho. Aj jej vlasy vyzerali inak, stiahnuté do zadu v nejakom zvláštnom účese – nie tá normálne vzpurná masa vlniek a kučier, na ktorú bol zvyknutý. Vyzerala nejako inak. Menej ako študentka a viac ako mladá žena, ktorú sa pokúšal – neúspešne – ignorovať.  Raz ho zničí.

Kontroloval varenie jedného elixíru, čo pripravoval a pokúšal sa nepočúvať rytmické zvuky krájania prichádzajúce od jej stola. Ešte k tomu, mohol by prisahať, že počuje jej dýchanie, a aj keď bola na druhej strane miestnosti, mohol cítiť jej vôňu – frézia a citrus a Hermionu. Nenávidel fakt, že jeho prvá reakcia, keď ju uvidel v labáku, bola úľava, že je späť. Jeho počiatočná úľava rýchlo prešla do hnevu. Nemá právo – nemá žiadne právo – spôsobovať, aby sa takto cítil.  Predtým, ako vošla do jeho života, bol spokojný s tým ako žil.. A teraz si uvedomoval, že keď odíde, už nikdy nebude opäť spokojený.

Čím dlhšie zostane, tým to bude horšie.  Stane sa na nej tak veľmi zavislý, že by sa jej napokon nevedel vôbec vzdať. že by eventuálne začal dovoľovať svojej očividnej túžne po nej, aby ho úplne premohla.  Desila ho. S každým dopadom jej noža na pracovnú dosku, jeho hnev rástol. Nakoniec to už viac nevedel vydržať.

„Prečo ste sa vrátili späť?“ vyblafol na ňu, „Nemáte toho dosť? Mrhať svojím časom v mojom podzemí, keď my obaja vieme, že vôbec nemusíte pracovať?“ 

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

„Ja som vám už povedala, prečo som prišla. Ste si úplne istý, že by som nemusela?  Som rada, že som tu, Severus. Som rada vaša učednica; rada sa od vás učím. Nie som ten typ, čo je spokojný  so záhaľčivým životom – ja chcem pracovať, chcem byť úspešná kvôli sebe, nie preto, že som kamarátka Harryho Pottera.“

Zatial, čo rozprávala odložila nôž a pohla sa k smerom k nemu, až kým jediná vec, ktorá ich oddeľovala,  nebol jeho pracovný stôl. Snape sa o neho oprel, jeho hlas bol ľadový.

„Nepotrebujem vás tu, vy bláznivé dievča. Nechcem vás tu. Ale vy ste vždy bola sebecká, myslela ste skôr na to, čo chcete vy, než na to, čo chcú ostatní – nie je pre mňa prekvapením, že ste mi vnútili vašu iritujúcu prítomnosť. Čo mám spraviť, aby som sa vás zbavil?“

Hermiona sa nepatrne strhla pri jeho slovách,  ale neustúpila.

„Musíte naplniť zmluvu o mojom učedníctve.“

„Prečo ja?“ dožadoval sa. „Myslela ste si, že mi to uľahčíte, keď tu budete? Že možno, keby hrdinka zo Záverečnej bitky dokázala strpieť prítomnosť zradcu ako som ja, tak by čarodejnícky svet mohol zmeniť svoj  názor na mňa Ste taká obetavá, že ste ochotná obetovať dva roky vášho života preto, že si myslíte, že mi to pomôže? Ja ani nechcem ani nepotrebujem vašu ľútosť. Vrátte sa späť do svojho sveta a nechajte patolízačov bozkávať vám nohy, pretože ja ich nenechám.“

Jeho slová boli tvrdé a keď dohovoril, musel sa od nej odvrátiť.   Nemohol zniesť pohľad na to, ako odchádza a bol prekvapený keď – miesto zvuku otváraných dverí, o čom bol presvedčený, že bude počuť – ona obišla stôl a zastala tesne pred ním.

„Prečo  by som niečo z toho chcela?“ jej hlas bol jemný, „všetko, čo som kedy chcela, bolo aby ma nechali na pokoji učiť a stráviť nejaký čas s ľuďmi  na ktorých mi záleží?“

Keď toto povedala, strhol sa; ustúpil pred dlaňou, ktorú jemne položila na jeho rameno.

„Tak prečo nejdete pohľadať  tých ľudí, na ktorých vám záleží a mňa nenecháte na pokoji?“ posmieval sa. „Som si istý, že sú prekvapení,  kde dopekla ste sa vyparili.“

„Harry a Ron vedia, kde ma nájdu, ak by chceli. Okrem toho som nehovorila o nich, hovorila som o vás.“

Vtedy sa na ňu pozrel, hľadajúc akýkoľvek náznak emócii na jej tvári, ako mu dochádzali jej slová. Odmietal uveriť tomu, čo hovorila.

„Uisťujem vás,  slečna Grangerová, že neoceňujem váš pokus o vtip.“

Pokrčila na neho obočie spôsobom, ktorý mu až desivo pripomínala samého seba, predtým ako prešla tou rukou na jeho ramene k jeho plecu až k jeho zátylku Jej prsty vkĺzli na jeho šiju a on cítil ako ho priťahuje bližšie k sebe. Pozerala sa na neho, jej oči sa leskli niečím, čo Snape nikdy pred tým nevidel. Cítil, ako sa mu dych zadrhol v hrdle, cítil mravčenie v jeho hrudi , keď zašepkala: „Nežartujem.“

A potom ho pobozkala, jej pery boli jemné a pevné a vrelejšie než čokoľvek, čo predtým kedy cítil. Cítil ako v žilách začína vrieť krv. Nemohol myslieť; nemohl dýchať.

„Nikdy ti nebudem klamať.“ Jej slová kĺzali okolo jeho úst a jeho pery sa jemne otvorili, ako keby ich chceli ochutnať. Jej dych bol mentolový a čistý a sotva mal čas povšimnúť si aký je príjemný,  skôr než ho znova pobozkala.

Jej prsty ľahúčko prechádzali vlasmi na jeho zátylku. Nik ho pred tým tak nehladil ako ona. Bolo to úžasné. Jej druhá ruka nejako našla svoju cestu popod jeho ruku a ovinula sa okolo jeho pása. Napriek oblečeniu ho prepaľovalo teplo z ruky pritlačenej na spodok jeho chrbta.

Jeho ruky stále viseli neužitočne pozdĺž jeho tela, hoci ho dlane svrbeli túžbou sa jej dotknúť. V duchu sa čudoval, v malom kúsku svojho mozgu, ktorá stále bola schopná racionálne uvažovať, čo by sa stalo, keby sa pokúsil ju naplno ochutnať – odtiahla by sa? Pred tým ako sa bol schopný rozhodnúť, čo by spravila, cítil, že sa jej ústa jemne otvorili a zacítil teplú špičku jazyka vbehnúť do jeho úst.

Toto bol jeho koniec. S ťažko potlačeným zavrčaním, jeho svrbiace ruky ju pritlačili  k sebe, ľahko podvihol jej telo bližšie k svojmu. Jeho ústa sa otvorili pod jej jemným útokom a opätoval jej jeden zo svojich vlastných – oveľa viac neistý a skúšajúci ako jej vlastný výzkum – ale so všetkým, čo bol schopný dať.

Bolo to vycítenie toho, ako sa od neho odťahuje, čo ho priviedlo späť ku zmyslom.  Jej ruky boli ovinuté pevne okolo jeho krku a on si uvedomil, že ju drží niekoľko centimetrov nad zemou. Zložiac ju na zem (postaviac ju na nohy) sa snažil nájsť svoje zamračenie, pretože čakal, že mu povie, že ten bozk bola chyba. 

Tie  slová nikdy neprišli. Namiesto toho ho dlaňou pohladila po tvári skôr než sa oprela o jeho hruď a zaborila sa do jeho hábitu. Konečne prehovorila.

„Takže… o koľkej by si chcel ísť zajtra do Šikmej uličky?

Possession Sarah McLachlan
Listen as the wind blows
from across the great divide 
voices trapped in yearning,
 memories trapped in time 
the night is my companion,
 and solitude my guide 
would I spend forever here
and not be satisfied?

and I would be the one 
to hold you down 
kiss you so hard 
I'll take your breath away 
and after, I'd wipe away the tears 
just close your eyes dear

Through this world I've stumbled 
so many times betrayed 
trying to find an honest word to find 
the truth enslaved 
oh you speak to me in riddles 
and you speak to me in rhymes 
my body aches to breathe your breath 
your words keep me alive

And I would be the one 
to hold you down 
kiss you so hard 
I'll take your breath away 
and after, I'd wipe away the tears 
just close your eyes dear

Into this night I wander 
it's morning that I dread 
another day of knowing of 
the path I fear to tread 
oh into the sea of waking dreams 
I follow without pride 
nothing stands between us here 
and I won't be denied

and I would be the one 
to hold you down 
kiss you so hard 
I'll take your breath away 
and after, I'd wipe away the tears 
just close your eyes...

A tu je krásny preklad od Jimmi: (nezdá sa holka J )

Počúvaj ako vietor duje

Cez obrovské odlúčenie

Hlasy v súžení lapené,

Spomienky v čase väznené

Noc je mojím spoločníkom

A samota je sprievodcom

Večnosť by som tu strávila

A spokojná by som nebola

A ja by som bola tá jediná,

Čo ťa skloní k sebe, aby ťa

Tuho pobozkala

O dych ťa pripravím,

Slzy ti  usuším

Proste zatvor svoje oči, drahý


Svetom som sa p
otkýnala

Tak veľakrát zradená

Snažila sa nájsť slová úprimné

Nájsť tie pravdy zotročené

Ach, a ty ku mne vravíš v hádankách

A vyjadruješ sa mi v riekankách

Tvoj dych túži dýchať telo moje

Nažive ma udržujú slová tvoje

A ja by som bola tá jediná

Čo ťa skloní k sebe, aby ťa

Tuho pobozkala

O dych ťa pripravím

Slzy ti  usuším

Proste zatvor svoje oči, drahý


Až d
o tejto noci som blúdila

Ráno je to, čoho som sa bála

A ďalšieho dňa poznania

Že cesta, ktorou prejsť sa bojím

Ach, vedie do mora živých snení

Bez pýchy ťa nasledujem

Tu nič medzi nami nestojí

A ja odmietnutá nebudem

A ja by som bola tá jediná

Čo ťa skloní k sebe, aby ťa

Tuho pobozkala

O dych ťa pripravím

Slzy ti  usuším

Proste zatvor svoje oči, drahý

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 22.03. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 4. Solitude (Samota) Od: Chavelierka - 26.12. 2012
Nádherně popsaný polibek, jemný dech beroucí. Severus právě okusil pravou samotu, tak si z ní snad vezme poučení

Re: 4. Solitude (Samota) Od: evi - 25.06. 2011
Nádhera - nechat Severuse trochu o samotě pobabrat se ve svých myšlenkách a představách a pak mu na závěr vrátit Hermionu - to se povedlo. Díky za krásný překlad!

Re: 4. Solitude (Samota) Od: Zuzana - 04.04. 2010
Zabudla som dýchať, krása, preklad básne je nádherný neskutočne nádherný, normálne som dojatá. Krásna kapitola

Re: 4. kapitola - Solitude (Samota) Od: Neprihlásený - 28.10. 2009
Ahoj, prosím, kdy bude další kapitola? Každý den se dívám a pořád nic..... :(( prosím, přidej další.. dík

Re: 4. kapitola - Solitude (Samota) Od: kometa - 17.10. 2009
Eggy, tahle povídka se mi hrozně zalíbila a jsem moc ráda, že ji překládáš :-) A taky se nemůžu dočkat pokračování! Prosím, prosím další kapitolku :-)

Re: Kapitola štyri: Solitude (Samota) Od: ladyF - 10.08. 2009
To byla krása. Začínám si vzpomínat, proč tento pár tak zbožňuji... Chudák Sev, kdy už o sobě přestane pochybovat...? Moc díky za překlad.
SOm rada ze sa pacilo... aj ked teraz ked to pozeram nachadzam chyby co sme nedali prec ale to sa opravi :) Za tuto kapitolu by mala dostat najvacsie chvaly Jimmi... opravila moj mierne liznutý preklad kde skladba vety bola na mimimalnej urovni :) Takze este raz diky Jimmi :)

Aaaaaa, krásne. Ten překlad se ti moc povedl Eggy. I Jimmy ta basnicka...naprosto skvele, devcata. Veliky obdiv pred vama ;-)

Re: Kapitola štyri: Solitude (Samota) Od: JSark - 09.08. 2009
Že sa chlapec musí takto týrať... Páči sa mi, ako Hermiona vie, čo chce. Krásny preklad, som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať. :-) 009

Re: Kapitola štyri: Solitude (Samota) Od: kajka - 09.08. 2009
wow super len tak dalej,uz sa tesim ako to bude pokracovat:)

Prehľad článkov k tejto téme:

Michmak: ( Eggy )14.02. 20109. Hermione
Michmak: ( Eggy )21.01. 20108. Ablution (Sprcha)
Michmak: ( Eggy )02.12. 20097. Späť k tebe
Michmak: ( Eggy )19.11. 20096. Uteč a skry sa
Michmak: ( Eggy )01.11. 20095. Slová, ktoré nepovie
Michmak: ( Eggy )09.08. 20094. Solitude (Samota)
Michmak: ( Eggy )19.07. 20093. V Snoch
Michmak: ( Eggy )21.05. 20092. Tiene tvojho úsmevu
Michmak: ( Eggy )11.05. 20091. Prológ: Učiť sa byť sám
. Úvod k poviedkam: ( Eggy )11.05. 2009Úvod