Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 13 Vtáčie hniezdo

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 09.08. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem Leann, Teddy, Jenny, Monie, limetke, viki, Phee, kajke, eternallife, Lucy18, Nuviel, Jenny, Lucy, Invisible,

Sele, eternaliffe, Maenee, Khire, JSark, soraki, Tez, Triane SARE, teriisek, limetke a HOPE.

Toto je fakt bleskovka, keďže som začala včera o desiatej večer. 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned The Sea - Kapitola trinásť

Slová sú ťažké ako skaly... stiahnu ťa dolu. Keby vtáci mohli hovoriť, neboli by schopní lietať.

Marylin, z TV seriálu "Nothern Exposure".

Kapitola 13 Vtáčie hniezdo

"Hermiona, čo sa deje?" spýtala sa Ginny, keď zatlačila na Hermionu dve noci po tom, čo jej priateľka prišla a preplakala sa k spánku. Robila si starosti; Hermiona bola stále v Brlohu, a nejavila žiadne známky toho, že by čoskoro odišla. "Ešte nikdy som ťa takúto nevidela."

"Nič to nie je, Ginny. Sľubujem."

Ginny s úsmevom prevrátila oči. "Je ti jasné, že ti neverím, pravda? No tak, vysyp to! Prečo si tu, a nie u seba doma, nadudrená ako keby ti zdochol kocúr? To nie si ty. A kde máš vôbec kocúra?

Potreba porozprávať sa o tom, čo sa stalo, dokonca aj len trošička, premohla Hermionine rozhodnutie vyriešiť si túto hádanku vlastnými silami. Vzdychla si. "Dobre. S niekým som sa strašne pohádala. A Krivolab býva u Hannah. Spomínaš si na ňu, však? Z Bifľomoru (Mrzimoru)?"

"Áno, spomínam," pohŕdavo odvetila Ginny. S kým si sa pohádala?"

"Ne-nemôžem ti to povedať. Nepoznáš ho." Ani ja nie, zrazu si pomyslela.

"Jeho?" zaskučala Ginny vzrušene. "Hermiona, s niekým sa stretávaš?"

"Nie!" rýchlo odvetila Hermiona. "Nie, on je len - niekto. Okrem toho je neznesiteľný a arogantný, a bola to ohromná hádka, plná kričania a vyhrážok. Ale - neurobil to, čo som čakala. A teraz som zmätená, a ublížená, a nahnevaná, a... smutná."

"Hermiona, kto je ten chlapík?" Ginny vykazovala známky záujmu, za ktoré bola Hermiona vďačná; jej priatelia boli úžasní.

"Nejde tak o toho chlapíka, ako o to, o čom sme sa hádali. O ňom vôbec nechcem hovoriť."

"Ako môžeš byť taká rozrušená niečím, o čom ste sa hádali, ak na tom chlapíkovi vôbec nezáleží? A som zmätená; si vytočená, pretože urobil niečo neočakávané?"

Hermiona sa zachichotala. "To vlastne nie je ono. On neurobil niečo, čo som ja očakávala. A to je ten problém. Bola som si taká istá, že bude istým spôsobom reagovať, že som sa vôbec nezastavila, aby som sa zamyslela, že možno nebude. Myslím tým, čo ak som sa v ňom mýlila? Čo ak sa naozaj zmenil - a myslím naozaj zmenil?"

Ginny sa usmiala.  "Bez ďalších informácií o tej hádke a tom chlapíkovi ti naozaj nemôžem pomôcť."

Hermiona chcela niečo povedať, ale vyrušil ich ťukajúci zvuk. Nádherná čierno-šedá sova klopala na Ginnine okno.

"Ach, tá je nádherná! Ale nikdy predtým som ju nevidela," povedala Ginny, keď otvorila okno, aby tú sovu vpustila. Ginny odviazala list, mračiac sa. "Je pre teba."

Hermiona si pomyslela, že tá sova vyzerá povedome, ale nedokázala si ju zaradiť. Keď zbadala to načmárané písmo na liste, ktorý dostala, od nikoho iného ako od chlapíka, o ktorom sa práve zhovárali, spomenula si, že tú sovu videla niekoľkokrát opúšťať Šťučí útes. Vzdychla si a otvorila ho.

Potrebujem myrtové riasy do siedmej v piatok večer. Iste ti nemusím pripomínať dôležitosť načasovania pri varení elixírov.

To bol celý list. Žiaden pozdrav, žiaden podpis. Niežeby nejaký potrebovala. Príliš neskoro si Hermiona všimla, že jej Ginny nakúka cez plece.

"O čom to všetko je?"

"Ginny! To bolo pre mňa!"

"Myslela som, že je možno od toho chlapíka, čo si sa s ním pohádala. Vieš, snaha sa pomeriť, či niečo podobné."

 Hermiona sa zachichotala. "Nemyslím si, že tento konkrétny chlapík je typ, čo cez soviu poštu posiela listy dožadujúce sa odpustenia. Je to len pracovná vec."

"Takže vieš, kto ti to poslal?"

"Áno."

"Prečo sa nepodpísal?"

"Neviem, Ginny. Prosím, nič z toho nerob; nič to nie je." Hermiona vstala od stola a prešla k Bubovi. Neprítomne pohladila sovu po chrbte, skôr než mu dala nejakú lahôdku a poslala ho preč.

"Bez odpovede?"

"Som si istá, že sa žiadna neočakáva."

"Dobre, vráťme sa k tomu chlapíkovi. Prečo si smutná?"

"Ani neviem. Chcem tým povedať, že toho chlapíka nemám ani rada. V skutočnosti ho nemôžem vystáť. Myslím, že som smutná, pretože sa malý kúsok zo mňa musí zmeniť a ja nie som ochotná to dovoliť."

"Nemám tušenia, o čom rozprávaš."

Hermiona sa usmiala. "Viem. Poďme niečo urobiť - poďme do Šikmej (Příčnej) uličky pozrieť Freda a Georga!"

"Hermiona, ty meníš tému!"

"Viem, ale toto je niečo, čo si musím premyslieť sama. Oceňujem, že mi chceš pomôcť, a naozaj chcem, aby si pomohla, ale máš pravdu, bez ďalších detailov mi nemôžeš nič ponúknuť. A ja ti práve teraz žiadne detaily poskytnúť nemôžem. Možno čoskoro."

"Výlet do Šikmej uličky znie pre teba ako dokonalé rozptýlenie; bola si taká zamračená. Ale toto môžem povedať: ver sama sebe, Hermiona. Si skvelá čarodejnica a tvoje tušenia v bruchu sú zvyčajne správne. Nedovoľ, aby si sa kvôli svojej hlavej a svojmu pre-premýšľaniu vyhýbala niečomu len preto, že sa ti to nepáči. Vieš, že zmena je často pre lepšie dobro. Mohlo by to sa to ukázať ako niečo naozaj báječné."

Hermiona sa uškrnula, mysliac na Malfoya. Báječný, správne. "Pokúsim sa, Ginny. Ďakujem ti. Už poďme!"

Stiahla Ginny z postele, so smiechom, a obe dievčatá zbalili Rona a odišli do Šikmej uličky.

ooo

"Harry, už sú to tri dni."

"Viem, Draco. Uvoľni sa."

"Neodpovedala na tú správu."

"Ale sova sa ti vrátila, takže vieš, že ju dostala."

Draco sa prestal prechádzať a zvalil sa na gauč. Harry ho sledoval, pobavený, z kresla. "Radšej by tu mala byť načas."

"Je to Hermiona; bude."

Draco sa zamračil, keď si muchlal vlasy. Harry si pomyslel, že vyzerá, že si ich chce vytrhnúť, aby upokojil svoje napätie. To pokladal za zaujímavé. Odkedy sa rozhodol začať Malfoya sledovať, všimol si Harry zopár vecí. Len veľmi, veľmi malých vecí. Ako kedykoľvek, keď bola Hermiona v dome, hlavne v inej miestnosti, kde on, Draco sa zdal by máličko uvoľnenejší. Vtedy, keď Hermiona bola v tej istej miestnosti, bol o máličko podráždenejší. Harry na to nemohol prísť. Na mieste bola úvaha, že sa Dracovi páči, ale to nesedelo k tomu, čo Harry vedel. A Harry vedel veľa o tom, čo Draca poháňalo.

Po tom, čo sa s Harrym podelil o svoj príbeh počas hodiny ´neporušiteľného sľubu´, zdalo sa, že Draco prijal Harryho ako seberovného. Harry si pomyslel, že je jediným živým človekom, ktorý kedy videl skutočného Draca, a strážil toto tajomstvo s horlivosťou, ktorú Draco vyžadoval. Draco sa mu s každým dňom otváral viac a viac. Niežeby posedávali a pri čaji si vymieňali historky, ale pomaličky poskytoval Harrymu viac zo svojej dôvery. Harry dokonca zazrel nefalšovaný úsmev na Dracovej tvári v jeden deň, keď ho Harry nabil. Pravda, bol to šťastný zásah. Draca rozptýlila náhodná, zčistajasna, vodná smršť točiaca sa nad oceánom, ale jednako ho zasiahol. A bolo skoro nemožní rozptýliť Draca; Harry bol doposiaľ neúspešný vo svojich pokusoch.

"Nerob si toľké starosti, Draco."

"Nerobím si starosti," vyprskol. "Len by mi mala radšej priniesť tú myrtu"

Harry prikývol, jemne sa usmievajúc. Draco sa postavil a znova začal chodiť sem a tam.

"Draco, ak vôbec niekedy, tak to zajtra by si sa tu mal prechádzať. Nemá žiaden zmysel robiť to dnes večer. Mám tušenie, že dnes večer nepríde a nie je dôležité, aby si tú prísadu mal dnes večer. Doporučujem ti, aby si si dal trochu zmrzliny a prinútil sa myslieť na niečo iné, než na ten hrozný elixír."

Draco sa zastavil a otočil sa so zamračením na Harryho. "Zmrzliny?"

"Hermionina. V chladničke. Myslím, že čokoládová. Hoci jej obľúbená je oriešková."

"Koho to zaujíma?" vyprskol Draco, trochu príliš rýchlo. Harry to ignoroval.

"Jedz. Vždy jej to zlepší náladu. Volá to liečivá moc jedla či niečo také."

Draco zavrčal pod nosom, ale šiel do kuchyne. Harryho ho začul otvoriť chladničku a prehŕňať sa v nej, potom ju energicky zatvoriť. Potom sa otvorila zásuvka, a riad bol vytiahnutý s trochu väčším rinčaním než bolo naozaj nevyhnutné.

Potom sa Draco vrátil s papierovou nádobou a lyžicou. Znova začal chodiť, mračil sa ešte viac než predtým, občas si dal sústo zmrzliny.

"Draco, posaď sa," prikázal Harry. "Znervózňuješ ma."

Draco sa zamračil, ale, kupodivu, sa posadil. Harry sa vrátil ku knihe, ktorú čítal, keď pred desiatimi minútami vošiel do izby Malfoy a začal svoje prechádzanie sa. Keď dokončil kapitolu, vzhliadol. Draco zízal na miesto na stene, nádoba v jednej ruke, lyžica v druhej. Nádoba bola prázdna; na lyžici držal posledný kúsok, ale roztápal sa do koberca.

"Malfoy, bacha na lyžicu!" riekol Harry. Vedel, že Draco bude mať ďalší záchvat, keď si zničí koberec.

Draco zaklial, odložil lyžicu a vyčistil miesto na koberci.

"Keď sa vráti, čaká, že nájde v chladničke zmrzlinu."

Draco civel na Harryho. "Poriadne blbé, že áno?"

 ooo

Bol koniec piatkového pracovného dňa. Hermiona si balila svoje veci, nezostávala neskoro ako zvyčajne, tak aby mohla ísť do Šikmej uličky a kúpiť pre Malfoya tie myrtové riasy. Odkladala tú úlohu, uprednostňovala nemyslieť na ňu - a následne na neho - tak dlho ako bolo možné. Ale teraz mala už len dve hodiny, aby získala potrebnú prísadu a doručila ju. Vzdychla si a postavila sa.

"Ahoj, Hermiona," ozval sa priateľský hlas.

"Čau, Seamus. Ideš domov?"

"Nuž, dúfal som, že ťa presvedčím, aby si sa ku mne pripojila na večeru. Len priatelia," poznamenal rýchlo, keď si všimol jej výraz. "Nesnažím sa zo seba urobiť blbca, len som si pomyslel, že vyzeráš smutnejšie než si vyzerala v poslednej dobe a mohol by sa ti zísť smiech. Dokonca aj na môj účet."

Hermiona sa usmiala. "Ach, Seamus, to znie nádherne. Nanešťastie, nemôžem dnes večer ísť na večeru kvôli iným povinnostiam. Ale mám namierené do Šikmej uličky, aby som pokúpila pár vecí; nechceš sa ku mne pridať?"

"Rád, Hermiona. Čo ideš nakupovať?" spýtal sa a džentlmensky jej ponúkol ruku, ktorú s malým zasmiatím prijala.

"Mojou prvoradou úlohou sú myrtové riasy. Ale tiež potrebujem atrament a ako vždy kníhkupectvo."

"Tak veď."

Po nákupe myrtových rias  a fľaštičky s atramentom strávili Seamus a Hermiona hodinu a pol v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých (Krucánky a Kaňoury), potom Seamus presvedčil Hermionu, aby si s ním dala kávu v malej kaviarni. Hermione utekal čas, vo svojej vlastnej nekonečnej záhade, a keď sa konečne pozrela na hodinky, bolo štvrť na osem.

Z tváre jej zmizol úsmev a zbledla.

"Hermiona, si v poriadku?"

Rýchlo sa postavila zberajúc svoje veci. "Áno, ja som len - ach, meškám, a - ach, on ma zabije. Je mi to ľúto, musím odísť!" Prakticky z kaviarne vybehla. Seamus ju sledoval, znepokojený a pobavený súčasne.

ooo

Keď prišla k domu, náhlila sa k predným dverám, ale nakrátko zastavila s rukou na kľučke. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla, keď sa snažila pripraviť na to, čo sa má stať. Keď otvorila oči, cítila sa iba horšie. Bude zúriť, tým si bola istá. S rozhodnutím, že bude lepšie, keď sa cez to dostane tak rýchlo ako je možné, zatlačila na dvere a vošla dnu.

Harry sedel v prednej izbe a vyskočil, keď ju začul.

"Hermiona! Je všetko v poriadku?"

"Hmm, áno, prečo?"

"Meškáš; ty nikdy nemeškáš."

"Ach, nuž, ja, uh..."

Vtedy do izby vošiel Draco. Hermiona z neho cítila vyžarovať vlny zúrivosti. Tiež sa zdalo, že sa stlmili svetlá v miestnosti, teplota klesla o niekoľko stupňov a vietor začal taktiež kvíliť. Asi to bola len jej predstavivosť. Jednako sa na neho nepozrela.

"Nuž?" povedal, hlas sa mu triasol. "Kde si bola?"

Nakoniec, po hlbokom nadýchnutí, sa na neho Hermiona pozrela a zostra sa nadýchla. Jeho oči vreli vo svojej intenzite a v tvári mal výraz, ktorý bol súčasne hnevom a čudnou formou úľavy zmiešaných v jednom.  Rozhodilo ju to.

"Je - je mi ľúto, že meškám, stratila som pojem o čase..."

"Očividne," zasyčal, úľava, ak to bolo to, čo to bolo, úplne zmizla. "Prečo?" Prikročil bližšie k nej a Hermiona viditeľne prikrčila chrbát.

"Na tom nezáleží. Tu sú tie riasy." Podala mu malú fľaštičku. Hrubo jej ju vytrhol a hodil naprieč izbou. Fľaštička sa rozbila a malý modrý opar vplával do vzduchu a zmizol. Našťastie priniesla dve fľaštičky; rozhodla sa druhú dať Harrymu, len pre istotu. A neskôr.

"Povedz mi, kde si bola," zavrčal, znova k nej pristúpil.

Hermiona prelomila svoj strach a čelila mu v plnej svojej výške. Odmietala sa dať zastrašiť Dracom Malfoyom, napriek tomu, že urobila chybu.

"Je mi ľúto, že meškám. Dúfam, že tvoj elixír nie je zničený."

"Samozrejme, že je," zavrčal. "A práve som zničil poslednú prísadu."

Uškrnula sa. "Našťastie som kúpila dve."

Vypleštil na ňu oči. "Ak mi nepovieš, prečo ideš neskoro..."

"Tak čo? Čo urobíš, Malfoy? Zabiješ ma? Prekľaješ ma? Ja sa ťa nebojím." Vzdorovito prekrížila ruky.

"Nechystám sa ťa zabiť, ty hlúpe dievčisko. Len chcem vedieť, prečo som premárnil tri dni varenia elixíru, ktorý vyžadoval tvoju spoluprácu, avšak nechcene, aby sa dokončil."

"Nepoviem ti to. Nie je na to dôvod. Omeškala som sa; pokašľala som to; urobila som chybu. Premárnil si svoj čas, pretože ja som to pokašľala. A je mi ľúto, že som prišla neskoro. To je všetko, čo potrebuješ vedieť."

Draco si pomyslel, že by mohol naozaj do niečoho udrieť. Tá stena vyzerala sľubne. Prečo mu to proste nepovie? Ani na chvíľu ju nenapadlo, že možno, len možno, si o ňu Harry robil starosti? Pretože ona nikdy nemešká; to vedel dokonca aj on. A tenký hlások vzadu jeho hlavy mu pripomenul, že aj on si robil starosti, ale potlačil ho. Teraz nebol čas venovať pozornosť takým veciam.

"Grangerová, žiadam ťa, aby si mi to povedala," povedal, pokojne, ale s tým druhom pokoja, za ktorým sa niesla strach budiaca sila.

"Nie, Malfoy. Nie je to dôležité. Prečo si vždy taký kontrolujúci? Prečo musíš vedieť o každej maličkosti, ktorú robím? Nič ti nedlhujem. Pre prípad, že by si na to v poslednej dobe nepomyslel, bezo mňa by si v prvom rade vôbec nebol schopný získať tú prekliatu prísadu! Takže nám všetkým urob láskavosť a prekonaj sa!" S tým sa Hermiona otočila a prešla cez predné dvere, ktoré za sebou zatreskla.

"To šlo dobre," veselo riekol Harry. "Takže, Draco, povedz mi. Je do očí bijúce, že mi niečo ušlo. Vy dvaja ste sa na striedačku snažili vzájomne zabiť pohľadmi a prskaním slov. Posledné, čo si pamätám, ste boli vy dvaja chovajúci sa trochu zdvorilo. Mal som predtým podozrenie, keď sa zdalo, že si ľahostajný k tomu, kde sa nachádza a tým pádom k jej bezpečiu ako dni šli, ale teraz sa moje podozrenia potvrdili."

Draco sa unavene posadil do druhého kresla vedľa Harryho. "Strašne sme sa pohádali. A nikdy mi nebola ľahostajná jej bezpečnosť. Len som na to v ten večer nechcel myslieť."

"Ach. To veľa vysvetľuje. O čom bola tá hádka?"

"Predsudky, myslím; moje a jej. A môj otec." Prešiel si rukou cez vlasy. "Ona to proste nenechá na pokoji. Opakovane som ju žiadal - nuž, jačal som na ňu v skutočnosti - aby ho nespomínala. Veľmi jednoduchá vec nerobiť to, ale ona ho vždy vytiahla. Vyzeralo to ako keby chcela nasypať soli do mojich otvorených rán."

"Aby sme boli čestní, ona nemá tušenia, že máš otvorené rany. A nuž, asi len vedela, že ťa vydráždi viac, keď ho spomenie. Myslím, že to zabralo."

"Príliš dobre. Vybral si si naozaj skvelý čas, keď si použil silencio na svoju izbu."

Harry sa usmial. "Ale naozaj si prajem, aby som to mohol počuť. Muselo to byť veľkolepé."

Draco sa chabo usmial. "Naša jednoznačne najlepšia," riekol trpko.

ooo

Keď Hermiona prišla v ten večer prišla do Brlohu, snažila sa správať sa normálne, ale už ju zase ohrozovali tie nahnevané slzy. Ospravedlnila sa z večere a bežala do Ginninej izby,  stlmila ju skôr než si dovolila tie slzy uvoľniť. O niekoľko minút prišla Ginny a objala Hermionu, nechajúc ju plakať.

Po asi desiatich minútach sa Hermiona pomaly začala upokojovať. Ginny jej poskytla vreckovku a uhladila jej vlasy z tváre.

"Čo sa stalo?" spýtala sa láskavo. "Bol to... on?"

Hermiona bola schopná len prikývnuť, vystrašená, že keby teraz prehovorila, buď by začala znova plakať alebo by povedala niečo, čo by odhalilo, kto je.

"Dala si mu tú vec z myrty?" Hermiona prikývla, ale do očí jej vyrazili čerstvé slzy. "Bol rád?"

"Prišla som neskoro," riekla.

Ginny sa sympaticky usmiala. "Ach, Hermiona. Jačal na teba?" Hermiona prikývla. "Bol hrozný?" Znova prikývla. "To mi je ľúto," riekla, znova objala Hermionu rukami, keď tie nové slzy prehrali svoj bol s gravitáciou.

"On... bol... taký... chladný," vydychovala medzi vzlykmi. Hermiona z neho nebola vystrašená, nie naozaj, ale súčasne ju v istých chvíľach desil. Tie holé emócie, ktoré cítila, keď si uvedomila, že príde neskoro, aby doručila tie riasy, sa predrali jej obranami a teraz plakala proste len kvôli plakaniu. Nedokázala prestať, bez ohľadu na to ako sa snažila. Stále sa ešte nezahojila z ich hádky spred týždňa, a bála sa ho dokonca vidieť len, aby mu odovzdala tú fľaštičku, a potom... prišla neskoro. A ona vedela, že bude zúriť, snažila sa na to pripraviť, ale on bol nahnevanejší než si predstavovala.

Opäť ju Draco Malfoy znova vydesil. Tá intenzita, s ktorou sa dožadoval, aby odpovedala, bola závratná.

Po hodine ich prišiel skontrolovať Ron. Hermiona nepokojne spala v Ginninom náručí; Ginny ju pohládzala po vlasoch.

"Je v poriadku?" zašepkal Ron, keď nakukol hlavou do dverí.

"Myslím, že bude."

"Bol to... ten chlapík?"

Ginny prikývla.

"Blb. Prajem si, aby som vedel, kto to je. Poslal by som jeho smerom zopár mojich nedávno zdokonalených kúziel."

Ginny sa usmiala. "Áno, chápem. Ja tiež." Pozrela sa znova na Hermionu. "Čo sa to s ňou deje? Je tak úplne iným človekom odkedy..." V tom sa Ginny prestala usmievať a Ron dokončil jej vetu.

"Odkedy Harry zmizol."

Ani jeden z nich znova neprehovoril. Ron utešujúcu položil sestre ruku na plece, skôr než odišiel z izby.

Hermiona, ktorá tak tvrdo nespala, začula, ako sa zavreli dvere, ale neotvorila oči. Po chvíli cítila, ako jej na líce dopadla kvapka a pozrela sa nahor, aby zistila, že Ginny potichu plače.

Posadila sa. "Ginny, čo je? Si v poriadku?"

Ginny slabo prikývla. "To len... Harry." Hermiona venovala svojej priateľke to isté vrelé objatie, ktoré jej ona dávala v ten večer a až do noci sa striedali v nájazdoch na papierové vreckovky.

ooo

"Harry."

"Draco."

"Už je to desať dní."

"Viem."

Draco vypustil znechutené zajačanie, ktoré znelo podobne ako barbarský rev. Boli vonku, na výčnelku, kde trénovali, dávali si rýchlu pauzu od celodenného tréningu. Zvlášť Harry bol unavený, pretože sa Draco sa stával viac a viac neľudský, keď sa Hermionina neprítomnosť predlžovala. Tlačil na neho tvrdo, nikdy neprijal nezdar či výhovorku.

"Harry?"

"Áno, Draco?"

"Ja som sa nikdy... uhm... nikomu neospravedlňoval. V mojom živote. Nikdy."

Harry sa na neho pozrel, oči dokorán. "Vážne? Vôbec nikdy?"

Draco sa na chvíľu zamyslel. "Nuž, nikdy som to nemyslel doopravdy. V skutočnosti som sa priblížil ospravedlneniu, keď ste sem vy dvaja po prvý raz prišli, ale nikdy som to nepovedal."

Harry pokrútil hlavou. "To je... pôsobivé, ale v zlom význame. Koľko ti je?" spýtal sa nedôverčivo.

"Dvadsať."

Prešlo pár minút, chladný vietor okolo nich fúkal a chladil ich pokožku.

"Prečo mi to hovoríš?"

"Nie som si celkom istý, ako to urobiť."

Harry prikývol, pochopiac. Draco bol stále sám sebou; nepožiadal by Harryho o pomoc. "Len proste... povedz, že ľutuješ. A pomáha povedať, čo ľutuješ."

"Ale bude na mňa kričať, však?"

"Pravdepodobne. Len nedovoľ, aby sa to, čo ti povie, dostalo k tebe, to je tá najdôležitejšia vec. Inak, ak na ňu vybehneš, povieš niečo, čo budeš ľutovať a budeš sa musieť znova ospravedlniť. Len tam stoj, kým neskončí, a potom zopakuj, že je ti to ľúto."

"Ľúto," povedal zreteľne Draco, akoby precvičoval nové kúzlo a rozhodol sa dať mu správnu intonáciu. "Je mi to ľúto."

"Vidíš, ide ti to." Harry si odpil z vody a utrel si pot z čela.

"Je mi ľúto, že som sa neovládol a jačal na teba."

"Bravó."

"Jednako na mňa bude kričať," povedal Draco, pozerajúc ponad vody, sledujúc ten pomalý dych zeme.

"Čo chceš povedať?"

Draco pokrčil plecami a Harry to zobral ako náznak toho, že už o tom nechce viac hovoriť. V mlčaní prešlo päť minút, potom sa Draco postavil.

"Poďme. Pauza skončila."

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: hana - 08.03. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Teddy - 10.08. 2009
Perfektní! Náš Draco má i city?! :D Ok, já mu věřím. Má ji určitě rád, i když pořád nevím, proč to všechno dělá a odolávám pokušení přečíst si tu deleted scénu, ale ne, to nesmím! :D Těším se, ža se jí bude omlouvat a doufám, že na něho křičet nebude... On to totiž bere tak moc vážně... Byla bych poctěná, kdybych byla první člověk, kterýmu se Draco Malfoy omluvil. Ale Hermiona je taky trdlo, zapomenout se se Seamusem, co ju to napadlo, doma má něco m¨nohem lepšího! :D Musím končit, než na mě přijde někdo z vedení, pořád jsem na brigádě, takže bych asi měla pracovat :D Děkuju za super překlad :) Teddy

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Leann - 10.08. 2009
bleskovka či nebleskovka, zase skvelý preklad. kvôli tejto poviedke ani spávať nemôžem. a Draco je tam takýýýý zlatý aj keď je rozzúrený a kričí. =D rýchlo ďalšiu kapču

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: 32jennifer2 - 09.08. 2009
Ach, milujem tvoje preklady...a táto kapitola...mňam...napriektomu, že sa snaží byť chladný, je tu taký sladučký...že "je mi to ľúto." a "bude na mňa jačať, však?" no proste úžasné dík za preklad a venovanie

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: kajka - 09.08. 2009
perfektne,jak si to rychlo zvladla:)a kapitola nadherna

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Invisible - 09.08. 2009
Bleskovka, nebleskovka, překlad opět báječný. Tahle povídka je kapitolu od kapitoly lepší a lepší

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: HOPE - 09.08. 2009
Krásná kapitolka, Draco se jí bude omlouvat. To zase něco bude. Krásná kapitolka. Opakuju se, ale prostě luxusní. Jimmi díky za překlad a za věnování.

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Tez - 09.08. 2009
Ou, jak se mi predchazejici nelibila, tahle byla lepsi. Na to, zes to tk rychle prelozila je to naprosto uzasny preklad. Draco sa chce poprve za cely zivot omluvit a to hermione...uz ted sa nemuzu dockat, jak to bude...Moc sa tesim na dalsi a taky mooooc diky za preklad. Jsi ta nejuzasnejsi prekladatelka, kerou znam ;-)

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: eternallife - 09.08. 2009
Skvělá kapitolka díky za překlad a věnování těšim se na další sem zvědavá jak Draco zvládne tu svojí omluvu.

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: JSark - 09.08. 2009
No jasne, Jimmi má vždy skvelé bleskovky. Ale Draca mi až tak ľúto nie je, aký chudáčik - jačal na ňu? Jačal. Musí sa teraz ospravedlniť? Musí. (Dnes mám na chlapov pifku:). Jimmi, diky moc za krásny preklad. Mimochodom, to slovo pre-premýšľanie je z over-thinking?

Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Khira - 09.08. 2009
Uzasne....tak mi ho bolo luto...chudacik Draco...no som zvedava na to jeho ospravedlnenie...dakujem za venovanie a za krasnu kapitolu :))))
Re: Kapitola 13 Vtáčie hniezdo Od: Khira - 09.08. 2009
To som zase ja...Jimmi si uzasna! To som zabudla napisat! Je to sice bleskovka ale skvela bleskovka...fakt velke dakujem!!!!

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke