Kapitola 20

Pravda ťa oslobodí

Draco mal pravdu. Nech napísal čokoľvek, prinútilo to Mary stretnúť sa s ním.

A teraz po tom stretnutí vošla Mary Ludlow, Hermionina dlhoročná pestúnka, nervózne do komnát lady Grangerovej. Ďakovala bohu, že lord Granger bol niekde vonku na kontrole svojich pozemkov, pretože bola prešpikovaná veľmi nebezpečnými novinkami od niekoho, kto nebol v jeho priazni. Mary sa prstami nervózne pohrávala s kúskom pergamenu.

"Milady?"

Lady Grangerová vzhliadla od knihy. Bola unavený a bledá - v poslednej dobe Mary nevedela, kto vyzeral horšie - či matka, či dcéra.

"Áno, Mary?"

Mary za sebou nervózne zatvorila ťažké dubové dvere a zasunula závoru. Lady Grangerová sa zatvárila prekvapene.

„Prinášam nešťastné novinky." Maryine oči boli neisté a vystrašené.

Lady Grangerová si vzdychla. "Hovor. Zdá sa, že v poslednej dobe sú len samé zlé správy."

Mary Ludlowová si nervózne odkašľala. "Ja - odpustite mi - ale práve som sa stretla s tým mladíkom, s ktorým v tú noc prichytili Hermionu."

Lady Grangerová zatvorila oči. Mary si pomyslela, že ju požiada, aby odišla, či prestala hovoriť, ale lady Grangerová len prikývla.

"Po-poskytol mi čudné zvesti..."

Lady Grangerová otvorila oči. "Rýchlo Mary, prejdi k veci."

"O-on vie. Neviem ako, ale vie o lady Hermione. Prisahám, že som to nikomu nepovedala, mlčala som, odkedy som nastúpila do vašich služieb."

"Čo vie?"

"Povedal, že keby sme ju prinútili vydať sa proti jej vôli, bude budúcnosť Grangerovcov odsúdená k záhube. Povedal, že sa to nikdy nemôže stať."

Lady Grangerová zalapala po dychu.

Mary si teraz žmolila ruky, keď pokračovala. "Povedal mi, že sú v tom zapletené víly a že on a Hermiona sem nepatria... pozrite, toto je to, čo napísal, keď ma žiadal stretnúť sa s ním."

Lady Grangerová trasúcimi rukami zobrala od Mary kúsok pergamenu. Stálo na ňom:

Viem, že veríte vo víly, Mary.

Nemôžem to vysvetľovať, ale oni stále pracujú.

Musím s vami hovoriť o Hermione.

Lady Grangerová odhodila ten pergamen a chytila sa rukami za hlavu.

"Je to pravda! Mary - je to pravda!"

Mary nervózne stála po boku svojej zúfalej panej.

Lady Grangerová zo seba vychŕlila, čo sa udialo predchádzajúceho dňa. "Hermiona sama povedala, že sem nepatrí, povedala, že chce odísť. Povedala, že bude príčinou záhuby celej tejto rodiny a že dieťa v mojom lone je to, čo má plné právo byť tým, kto bude pokračovať v rode. Potom... Šla som za otcom Lorenzom a spravili sme s ňou to, čo sme sa neopovážili urobiť viac než osemnásť rokov... dotkli sme sa jej svätenou vodou..."

Mary zadržala dych. Lady Grangerová sa smutne usmiala.

"Vieš, čo sa stalo, Mary?"

Mary smutne pokrútila hlavou. "Počula som historky, šepkané chýry, ale nikdy som im naozaj neverila."

"Ach, ale oni sú naozaj pravdivé! Pred osemnástimi rokmi sme sa pokúsili pokrstiť lady Hermionu, a-ale keď sa jej dotkla svätená voda-... bolo to hrozné... pred všetkými tými ľuďmi zhromaždenými v kostole... Mysleli sme si, že sa jej tie jazvy nikdy nezahoja..."

Mary Ludlowová sa prežehnala. "Takže je to pravda?"

Lady Grangerová plačlivo prikývla. "Ale po minulej noci, keď som videla, ako sa na toho mladíka pozerá, a ako ma dnes ráno prosila, aby som ju pustila, pretože sem nepatrí, rozhodla som sa skúsiť to znova..."

Mary čakala, kým jej pani nájde správne slová.

"Nepopálila sa, Mary. Dívala som sa ako celú minútu držala ruku v čaši - nepálilo ju to!"

"Deo Gratias," zamrmlala Mary.

"Vieš, čo to znamená, Mary?"

Mary slabo prikývla. "Áno... znamená to, že to, čo vám povedala moja priateľka Mary Culdonová..."

"... bola pravda. Má Videnie. A tiež to znamená, Mary, že nemôžeme môjmu manželovi dovoliť, aby prinútil lady Hermionu do manželstva bez lásky!"

"Veríte tomu?"

"Obaja s manželom sme verili slovám tej starej babizne osemnásť rokov. Kvôli tomu sme vždy nechali rozhodnúť sa našu dcéru. Ale pred piatimi nocami bol môj manžel taký nahnevaný na jej správanie, že sa otočil chrbtom proti povere a proroctvu a zaprisahal sa, že ju vydá za baróna Burnela. Nevedela som čomu veriť, až kým som to nevidela na vlastné oči - nepopálila sa."

"Vďaka spoznaniu lásky sa stalo človekom - pravým dieťaťom božím, ako predpovedala Mary Culdonová," potichu povedala Mary.  

Lady Katherine mala v očiach zúfalý výraz. "Pred osemnástimi rokmi, keď mi otec Gresham povedal, že moje dieťa zomrelo, urobila som strašnú chybu. Modlila som sa nielen k Bohu, ale ku každej duši na zemi, aby mi vrátila dcéru. Áno, dokonca k vílam..." Divoko sa zasmiala a potom pevne stisla Maryinu ruku. "Preto sme prepustili otca Greshama a vyhnali Mary Culdonovú, moju babicu (CZ: porodní bábu). Videli, čo moje prianie spôsobilo... videli, čo sa stalo v tú noc..."

"Milady! Upokojte sa! Nikdy ste nechceli, aby sa to stalo takto, priali ste si jedine to, čo by si priala každá matka na svete na vašom mieste. To vás víly vo vašej slabosti oklamali!" Mary Ludlow objala svoju pani.

"Veľmi som zhrešila a teraz za to platím..." Lady Katherine začala plakať.

"Milady... prosím, upokojte sa." Mary Ludlow poťapkala a pohládzala nešťastnú ženu. "Máte byť znova matkou a tentoraz sa nič nepokazí."

"Neviem, čo robiť, Mary!"

"Prečo sa nepomodlíme?"

"Už som sa modlila osemnásť rokov a Boh stále mlčal - až doteraz. Až kým som nevidela, že sa stala božím dieťaťom."

"Ten mladík má možnú odpoveď."

"Čože?"

Mary Ludlowová stíšila hlas. "To je to, kvôli čomu som v prvom rade prišla... povedal mi, aby ste nechali svoju dcéru slobodne odísť. Postará sa o ňu. Vraví, že ak to neurobíte, s určitosťou vie, že sa tejto rodine prihodí veľké nešťastie, pretože ona sem nepatrí. Povedal, že tie víly stále pracujú."

Lady Katherine sedela dokonale pokojná.

"Ak budem vzdorovať môjmu manželovi a barónovi Burnelovi, privolám na túto rodinu obrovskú potupu."

Len mlčky sedela a Mary ju nechala o tom premýšľať. Usušila svoje slzy a odpila si z vody.

"Prines mi atrament a pergamen," nakoniec povedala lady Grangerová. "Musím tomu sedliackemu chlapcovi napísať - na niečo sa ho musím spýtať. Je udivujúce, že vie čítať a písať, ale mňa už nič viacej neprekvapí. Možno ho to naučila moja dcéra."

Potom, čo si Mary Ludlowová dala do vrecka list svojej panej s príkazom, aby ho dala Dracovi, uklonila sa a vyšla z komnaty. Priala si, aby vedela, čo v ňom je, ale lady Grangerová ho zapečatila skôr než do neho mohla nakuknúť.

Potom, čo stará pestúnka odišla, lady Grangerová sa postavila a na chvíľu zaváhala skôr než prešla k malému písaciemu stolu na bočnej strane jej komnaty. Prstami prešla po drevenom paneli na boku stola a panel na protiľahlej strane sa otvoril, aby odhalil zažltnutý a rozstrapkaný kúsok pergamenu, ktorý bol za ním zastrčený.

Keď Lady Grangerová ten pergamen vytiahla, prsty sa jej triasli. Ale keď ho prečítala, ruky sa jej prestali triasť a nadobudla odhodlaný výraz.

******************************************

Na druhý deň, v tom istom čase, keď Draco dostal prostredníctvom Mary list od lady Grangerovej a začal písať svoju odpoveď, Hermiona mala rozhovor so svojím otcom.

"Keď zajtra príde barón Burnel, preukážeš mu zdvorilosť a rešpekt, ktorý si zasluhuje tvoj budúci manžel."

Hermiona nič nepovedala.

"Vidím, že si sa rozhodla trucovať a nebyť naklonená tej svadbe. Nič to nezmení, o dva týždne sa vydáš a barón Burnel bude ten, kto sa bude musieť zaoberať tvojim detinským trucovaním."

Lord Granger sa pozrel na svoju dcéru, aby našiel znaky paniky či nešťastia. Ale nič nevidel. Bola úplne bezvýrazná. Sluhovia mu povedali, že už tri dni nejedla. Teraz bola jej pokožka ešte bledšia a priesvitnejšia, než si spomínal, človek mohol vidieť jemnú sieť žíl pod miečnobielou priesvitnosťou. Zrazu mal nepríjemný pocit, že tam v skutočnosti nebola, že sa zrazu zmení na hmlu a zmizne.

"Ak urobíš niečo, aby si zničila túto svadbu," povedal jej, "už viacej nebudeš považovaná za dcéru tohto domu. Rozumela si, čo som tým chcel povedať?"

Nadskočil, keď sa Hermiona krátko zasmiala. "Robíš hroznú chybu, otec," povedala pokojne. "Toto manželstvo s barónom Burnelom sa nemôže udiať. Nikdy sa neuskutočnilo."  

"Čo myslíš tým, že sa nikdy neuskutočnilo? Ešte sa to ani nemalo šancu stať!" civel na ňu jej otec.   

Hermiona sa divne tvárila. "Neviem ako či prečo, otec. Len viem, že sa nikdy nevydám za baróna Burnela."

"Vyhrážaš sa mi, že si siahneš na život?! Pretože ťa budem musieť vsadiť do želiez, ak áno!"  

Hermiona to nedokázala pochopiť. Proste vedela, že nebolo jej osudom vydať sa za baróna Burnela, a keby tak urobila, zmenila by chod histórie. Bola z budúcnosti, ale zistila, že ak o tom dostatočne usilovne premýšľa, vie, že sa to nikdy nestane. Ale v okamihu, keď sa snažila prinútiť svoju myseľ na to myslieť, tá myšlienka jej vykĺzla ako ryba z roztrhnutej siete.

"Nesiahnem si na život," povedala potichu Hermiona. "O tom ťa môžem uistiť."

Lord Granger začínal mať pocit, že sa mu krúti hlava. To dievča bolo pre jeho pokoj príliš suverénne.

"Radšej by si nemala," povedal. "Barón Burnel príde zajtra. Pamätaj, čo som ti povedal."

Pokojne a bez pocitov sa Hermiona uklonila svojmu otcovi a opustila miestnosť. Potichu zatvorila za sebou dvere. Cítila ako ju nohy nesú nahor do jej izby. Služobníctvo sa jej nepozeralo do očí, keď sa jej ukláňali na jej ceste. Bola si istá, že všetci vedia, že je v nemilosti."

Vošla do izby, klesla na posteľ tak opatrne, ako keby bola vyrobená zo skla. Mala pocit, že akýkoľvek prudký pohyb či nejaký hlasný zvuk by ju mohol rozbiť na tisíc kúskov. Vedela, že práve prežíva len na tej najvyloženejšej hrane svojej emocionálnej kontroly - jej pokojný zovňajšok popieral búrku strachu a nešťastia v jej vnútri.

Za posledné tri dni sa jej myseľ krútila stále dookola v kruhoch. Nemohla sa vydať za baróna Burnela. Musela sa vrátiť do budúcnosti. Jej matka sa v jej blízkosti správala tak čudne - striedavo bola vyčítavá a chápajúca, uplakaná a smejúca vonkoncom bez žiadneho dôvodu. A ten zvláštny incident s otcom Lorenzom a svätenou vodou...

Tak ako na ňu vždy zaberalo, keď veci nabrali zlý smer, začala jej myseľ hľadať útechu s pomyslení na Harryho a Rona v budúcnosti. Ron a ona idúci do Rokvillu... Harry a Ron blázniví po vypití príliš veľa maslového ležiaka... ale aj keď sa snažila uniknúť do týchto šťastných spomienok, bledli pred ňou ako živé sny a zanechávali jej chlad.

Namiesto toho Hermiona zistila, že jej myseľ ustavične zatáča k predstavám strieborno-blonďavých vlasov a šedých očí. O záblesku zelenej nad metlobalovým ihriskom. O spoločných pohľadoch v triede. O dlhých letných večeroch vo Flindersovom lese. A potom, šťastne, o poľných kvetoch, modrých stuhách do vlasoch a nežných bozkoch. Toto boli myšlienky, ktoré jej teraz poskytovali útechu a šťastie, každá jedinečná chvíľa vyrytá v jej pamäti ako jasné svetlo v jej smútku.

Kde si?

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Hermiona sa neobťažovala odpovedať, ktokoľvek to bol, mohol aj tak vojsť dnu.

Skoro suverénne vošla do izby Mary Ludlowová a zatvorila za sebou dvere. Niečo čudné bolo v Maryinom výraze, pomyslela si Hermiona. Vyzerala vzrušená a ružová.

"Milady... vstaňte prosím. Vaša matka si vás praje vidieť."

Hermiona pomaly vstala z postele. Trochu sa zapotácala od hladu a slabosti, ale nakoniec nadobudla rovnováhu. Mary pokrútila hlavou. "Musíte čoskoro niečo zjesť, inak prisahám, že dostanete horúčku."

Hermiona nepovedala nič, keď nasledovala Mary von zo svojej izby smerom k izbe svojej matky.

Mary zaklopala na dvere a Hermiona začula matkin hlas povedať: "Vstúpte".

Len čo vošla do komnát svojej matky, Hermiona vycítila zmenu vo vzduchu. Od toho incidentu pred štyrmi dňami bolo ovzdušie okolo Mary a jej matky plné napätia, emócií a výčitiek. Ale teraz bolo niečo inak. Hermiona nevedela, čo to bolo. Lady Grangerová sedela v kresle pri okne a naznačila Hermione, že by si mala sadnúť do kresla oproti nej.

Hermiona sa posadila a Mary sa postavila za ňu.

Keď lady Grangerová začala hovoriť, Hermiona konečne určila, čo bolo na jej matke iné. Lady Katherine Grangerová znela a vyzerala silnejšie než kedykoľvek predtým.

Hermionine oči sa roztvorili pri matkiných slovách, ale skôr než mohla položiť nejaké otázky, jej matka jej do rúk vtisla rozstrapkaný, veľmi starý pergamen a naznačila jej, že by si ho mala prečítať. S pocitom, že konečne našla kľúč, ktorý pasoval do zámku, Hermiona dychtivo začala čítať vyblednutý rukopis na pergamene. Bol v latinčine a bol dlhý a samá ozdobná vlnka a kľučka...

In spiritu humilitatis, et in animo contrito suscipiamur, admoneo verbum sapienti sat est…

S pokorou a skrúšene naozaj vám radím so slovami...

Nič dobré nemôže vzísť s ponechania si toho dieťaťa. 

Nemá telo z tohto sveta, odporuje všetkému kresťanskému.

Môžete ma vyhostiť, ale po všetky moje dni nezabudnem pravdu mojich očí, ktoré videli

mŕtve telo vášho skutočného, kresťanského, dieťaťa vytrhnúť z kolísky bezbožnou

silou a tú ohavnosť, ktorá bola daná do jeho kostry.

Viete a ja viem, že toto stvorenie vyrástlo z ruže,

ruže, ktorá bola vložená do kolísky a prostredníctvom práce diabla

jej rýchlo vyrástli ruky, nohy a hlava ako bezbožná paródia na božie dielo!

Neklamte samu seba.

To dievča nie je dielo božie.

Jej pokožka je len okvetný lístok ruže, jej údy sú len zelený puk kvetov,

jej krv je len miazgou tej rastliny. Nezískate žiadne šťastie, keď si ju necháte.

Ona k nám nepatrí.

Nezažijete nič iné okrem nešťastia z tohto podhodeného dieťaťa.

Tento bezbožný tvor sa nikdy nenaučí milovať a vy viete, že jedine láskou

môžu byť veci božími. Môžete mať ďalšie deti.

Boh mi odpusť, ale žiadam, aby ste okamžite utopili toho odporného tvora.

Toto zaznamenávam preto, aby ste si, aj keď ste teraz slabá a 

okamžite nenačúvate vôli božej, raz toto prečítali a pripomenutie

tých nešťastných udalostí bude stačiť, aby ste zmenili svoj názor.

Veritas nunquam perit, veritas vos liberabit.

Patri Gresham

"Pravda nikdy neumiera, pravda nás oslobodzuje...

Otec Gresham."

Hermiona dočítala ten list.

Tak takto sa jej podarilo osídliť telo lady Hermiony Grangerovej pred päťsto rokmi bez toho, aby si niekto všimol rozdiel!

Neexistovala skutočná lady Hermiona Grangerová.

Nikdy nebola.

Skutočná dcéra tejto rodiny zomrela pri narodení. Mágia poskytla podhodené dieťa a nejako, keď ju hodilo späť v čase, ten podhodenec sa musel stratiť a ona zaujala jeho miesto! Toto bol určite nejaký výstredný magický žart... a ona mala smolu, že bola v centre toho všetkého! Prečo? Prečo? Prečo?

Ale problém bol, že oni si stále mysleli, že je...

"...podhodené dieťa, prinesené vílami," povedala jej matka. "Sledovala som ako rokmi vyrastáš a nikdy si mi nedala nič iné okrem šťastia. A nikdy som nemala ďalšie dieťa, takže si bola celým mojím svetom."

"Víly?... Ale ja určite nie som podhodené dieťa!" povedala Hermiona, keď sa dotkla líca svojej matky. Staršia žena sa tvárila pokojne.

"Vďaka Bohu, Hermiona. Teraz už viem, že nie si! Ako som ti predtým povedala, keď sme sa ťa pokúsili pokrstiť, keď si bola mladšia, spálila si sa, keď si sa dotkla svätenej vody. Ale včera... držala si v tej vode ruku celú minútu a nepopálila si sa!"

"Takže to to dokazuje!" riekla Hermiona. "Ale matka, nemala náboženská obec podozrenie, keď som sa popálila?"

Jej matka sa načiahla a dotkla sa jej líca.

"Mysleli si, že plačeš kvôli studenej vode. Jediní ľudia, čo to videli, boli otec Lorenzo, náš práve vymenovaný kňaz, a Mary Culdonová - moja babica a tvoja stará pestúnka."

Mary Culdonová... pomyslela si Hermiona... kde som to meno predtým počula?... Ako pri Merlinovom mene sa celý tento chaos udial? Bola to séria nezvyklých náhod alebo v tom zapracovala niečia škodoradosť? Nemám radosť z toho byť figúrkou na niekoho imaginárnej šachovnici!

"Matka, čo sa stalo otcovi Greshamovi, že ho nahradil otec Lorenzo?"

"Zaprisahala som ho k mlčanlivosti, prosila som ho celou svojou dušou. Otec Gresham súhlasil, ale povedal, že tu nikdy znova nebude pracovať a odišiel len čo potulný kňaz našiel cestu na náš majetok - otec Lorenzo šťastnou zhodou okolností prišiel v pravý čas. Otec Lorenzo povedal tvojmu otcovi, že to všetko sú nezmysly - dokonca aj keď ťa krstil a videl, že si sa obarila, nazval to precitlivenosťou. Bol to praktický, inteligentný muž a veľká útecha pre nás všetkých v tých časoch. Ešte teraz dokáže len ťažko uveriť tým starým historkám. Bola si nádherné dieťa, nikto, kto naozaj tú výmenu nevidel, by neuveril tomu, čo sa stalo."

"Vrátane otca?..."

"Vrátane jeho. Bol veľmi skeptický, hoci som mu povedala, čo sa stalo. Až od toho krstu začal veriť. Priznávam, tvoj otec a ja sme sa niekoľkokrát rozprávali o tom, že ťa zabijeme, keď si bola dieťa, ale nikdy sme sa neprinútili to urobiť. Hoci sme ti nemohli vziať tvoj život, milovali sme ťa, nie... stále ťa vrúcne milujeme. Dokonca tvoj otec, Hermiona, napriek tomu, že ťažko tomu v tejto chvíli veríš."

"Ale ja už nie som podhodené dieťa," povedala Hermiona v údive. "Spomeň si, môžem sa už dotknúť svätenej vody."

Hermionina matka a jej pestúnka si vymenili pohľady. "Áno, zdá sa, že si konečne skutočné Kristovo dieťa. Prečítaj si list otca Greshama znova a pochopíš prečo."

Hermiona tak urobila... Tento bezbožný tvor sa nikdy nenaučí milovať a vy viete, že jedine láskou môžu byť veci božími.

"Otec Gresham nám povedal, že jedine, keby si milovala celým svojím srdcom, mohla by si sa raz stať skutočnou. Ale povedal, že pokiaľ si podhodené dieťa, tak sa to nikdy nemôže stať. Tvoj otec a ja sme neverili, že je pre teba nemožné, aby si milovala, preto sme ťa vždy nechali vybrať si svojich pytačov."

"Mi-milovať? Myslíš, že som zamilovaná?" Hermiona zašepkala, keď jej svitlo.

Jej matka pokračovala. "Mali sme ďalšie varovania... od Mary Culdonovej, tvojej bývalej pestúnky. Povedala mi, že mala sen, na Svätého Jána, rok predtým než si sa narodila, o tvojom osude. Povedala, že nájdeš lásku a staneš sa úplnou, ale spolu s tým nás opustíš, pretože sem nepatríš. Ak zostaneš, bude nasledovať obrovská skaza. Povedala mi to dôverne, vystrašená, že ju upália ako čarodejnicu. Verila som jej, ale bola som taká vystrašená, že som ju poslala preč a nahradila som ju Mary Ludlowovou. Všetkému som verila. Ja sama som prosila duchov zeme, aby mi dali dieťa potom, čo moja skutočná dcéra zomrela. Videla som výmenu... a musela som prijať dôsledky."

"Tvoja skutočná dcéra?"

"Ale Hermiona," jej matka sa usmiala. "Nevidíš? Teraz si ty moja skutočná dcéra." Stisla Hermione ruku. "Všetko sa vyplnilo, pretože som verila, že sa vyplní. Našla si lásku, aj keď so sedliackym chlapcom, stala si sa celou a čoskoro... myslím, že je čas, aby si nás opustila. Nepatríš sem, a na ceste máme ďalšie dieťa."

Hermiona nemohla uveriť vlastným ušiam. "My- myslíš tým, že mi chceš pomôcť ujsť? Nemusím sa vydať za baróna Burnela?!" Ak existovala škodoradostná sila, ktorá ich všetkých využívala ako pešiakov, potom možno... Veritas vos liberabit  s nádejou si pomyslela Hermiona. Pravda nás všetkých oslobodí.

Hermionina matka hneď neodpovedala. Namiesto toho sa s niečím pohrávala v záhyboch svojej sukne. Hermiona začula šušťanie pergamenu. Keď sa lady Grangerová pozrela nahor, Hermiona si všimla skutočné obavy v očiach svojej matky.

"Pomôžem ti utiecť... pod jednou podmienkou."

V tej chvíli bola Hermiona ochotná uvažovať o čomkoľvek, len aby unikla. "Áno, samozrejme, čo je to, matka?"

Lady Katherine Grangerová sa usmiala a vytiahla ďalší pergamen spomedzi svojich sukien. Položila ho na stôl pred Hermionu a ona okamžite spoznala Dracov elegantný rukopis. Skôr než si mohla poriadne prečítať ten list, lady Grangerová zovrela ruky svojej dcéry - "Tá podmienka je, že mi dokážeš, že skutočne toho chlapca miluješ... musíš súhlasiť s jeho ponukou na sobáš."