Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ó ty,

kto si raz na mňa naďabil

hneď po kúpaní rozloženú pod jabloňou,

prečo si mi nezakrútil krkom skôr než si prehovoril

skôr než si ma nasýtil  lesným medom svojich slov

a potom si ma zanechal milosrdenstvu

divých včiel?

Kapitola 19 Ja sem nepatrím

Otec Lorenzo po omši uvoľnil kazateľnicu tak, aby mohol lord Granger osloviť služobníctvo zo zámku.

"Mám pre vás dva oznamy," prevravel lord Granger z kazateľnice. Sluhovia na seba zvedavo pozreli.

"Prvé je, že lady Grangerová znova čaká dieťa." Zhromaždení prepukli v neutíchajúci potlesk. Lord Granger čakal, až utíchne. Nastalo očakávané mlčanie.

Hermiona, sediaca v prvom rade vedľa svojej matky, zaťala päste.

"Druhým je, že moja dcéra prijme baróna Burnela z Lancasteru za svojho manžela. Svadba bude o tri týždne."

Nastalo ohromené mlčanie. Potom začali ľudia pomaly tlieskať. Lord Granger znova čakal, kým potlesk utíchne.

"Nechcem, aby sa tejto svadbe niečo postavilo do cesty. Viete, že toto som plánoval celý svoj život," dôrazne hovoril lord Granger. "Vy všetci budete dozerať na moju dcéru, aby sme sa postarali o to, že neurobí nič, čo by mohlo pokaziť túto... šťastnú udalosť. Musí byť dobre strážená - nedovoľte jej opustiť vnútorné nádvorie zámku, nenechajte ju osamote, zabezpečte, aby sme mali dobrú a šťastnú nevestu.“ Významne sa na sluhov pozrel. Audley, Fanhope a sluhovia, ktorí boli zapletení v hľadaní z predchádzajúcej noci, pochopili, čo tým myslel.

"Medzitým sa všetci budeme pripravovať na návštevu baróna Burnela. Príde o týždeň. To je všetko."

Otec Lorenzo znova zaujal svoje miesto v kazateľnici. Tváril sa vážne. Zdvihol ruku a prežehnal zhromaždených. "Dóminus vobíscum."

"Et cum spíritu tuo," odpovedali.

"Ite, Missa est."

"Deo grátias."

**************************************************

"Stále odmieta jesť," zašepkala Mary Hermioninej matke. Zatiaľ odniesla ďalší nedotknutý podnos s jedlom von z Hermioninej izby.

Hermionina matka sa smutne pozrela na dcéru. Hermiona sedela schúlená pri okne. Zdalo sa, že spí, ale jej matka vedela, že nie.

"Hermiona," lady Grangerová si pritiahla stoličku a posadila sa vedľa svojej dcéry.

Dievčina nič nepovedala.

"Ako dlho sa chystáš takto bojovať?"

Dievčina stále nič nepovedala.

"Myslíš, že ti tvoj otec dovolí vyhladovať sa na smrť?"

Hermiona sotva počúvala hlas lady Grangerovej. Myšlienkami bola ďaleko, preďaleko - päťsto rokov dopredu - pri scéne na pozemkoch Rokfortu. Harry a Ron ju točili za ruky a spievali smiešnu pesničku. Draco ich spod stromu sledoval. Chcem sa vrátiť. Chcem sa vrátiť.

"Ak budeš pokračovať v tomto trucovaní, budem nútená informovať tvojho otca."

Všetko bolo strašne zle. To, čo vyzeralo ako vzrušujúce dobrodružstvo, sa zmenilo na nočnú moru. Najprv dovolila, aby sa zo všetkých ľudí zaplietla zrovna s Dracom Malfoyom. Miloval ju? Nikdy to nepovedal. Ona ho milovala? Nebola si istá. Horšie, že ho požiadala, aby zrušil svoje zasnúbenie - na čo myslela! Ovplyvnili vedľajšie účinky elixíru natoľko jej pamäť a úsudok? Potom sa nechala potupiť pred otcom a celým služobníctvom. Ohrozila Dracov život a pravdepodobne ho už nikdy znova neuvidí. O tri týždne sa mala vydávať za neznámeho muža, ktorého nikdy predtým nestretla. A najhoršie zo všetkého bolo, že úplne zničila svoje šance vrátiť sa do budúcnosti.

"Mňa vydali, keď som mala trinásť, Hermiona. Tiež som bola z tvojho otca vystrašená. Bola som vyplašená, po prvý raz, ale potom sa to stalo znesiteľným. Ak sa bojíš, môžeme sa o tom porozprávať."

Keby s ňou bol Draco, to by jej dalo nejakú nádej! Ale Draco sa na ňu asi hneval. V tú noc sa mala vzoprieť svojim rodičom, povedať im, nech idú do pekla a odísť s ním, ale všetkým tým bola omráčená. Nič za týmito múrmi nepoznala - skoro sa zložila na stredovekom trhu, ako by to mohla len tak opustiť? Teraz už bolo príliš neskoro - Draco bol niekde vonku sám, a asi sa chystal vrátiť do budúcnosti bez nej. Zomrie tu úplne opustená, a bohovia vedia, čo za zmätok to spôsobí ľuďom v budúcnosti.

Pocítila, ako sa jej niekto dotkol.

"Nepočúvala si ani slovíčko z toho, čo som hovorila, však dcérka?"

Otočila sa, aby sa pozrela na svoju matku. Lady Grangerová si všimla, že Hermionine oči sú naplnené slzami.

"Dovoľ mi odísť," povedala potichu lady Grangerovej. "Dovoľ mi odísť. Nerozumieš tomu, ale ja sem nepatrím, nikdy som nepatrila."

Výraz bolesti prešiel tvárou lady Grangerovej. "To nehovor, Hermiona," zašepkala.

Hermiona bola kúsok od toho, aby svoje tajomstvo prezradila lady Grangerovej. Čokoľvek, čím by unikla tomu manželstvu.

"Ak ma pustíš, sľubujem, že už nepotupím túto rodinu. Nikdy o mne nebudete počuť a ani ma znova neuvidíte."

Lady Grangerová zbledla. Hermionu prekvapilo, keď si všimla slzy v jej očiach. Ale pokračovala. "Matka, budeš mať čoskoro ďalšie dieťa. To je to dieťa, ktoré sem patrí, nie ja. Na môjho brata či sestru bude táto rodina hrdá, urobí ťa s otcom šťastnými. Dovoľ mi odísť."

Lady Grangerová sa tvárila znepokojene. Výraz na jej tvári bol utrápený dosť na to, aby vyľakal Hermionu. Lady Grangerová bez slova vstala a prežehnala sa. Chvatom opustila izbu a zamkla dvere.

S rýchlo bijúcim srdcom sa lady Grangerová ponáhľala do študovne svojho manžela. Pred dverami zastala a zdvihla ruku, aby zaklopala. Ale v tej chvíli zmenila názor. Rýchlo sa zvrtla a zamierila ku kaplnke. Potrebovala sa porozprávať s otcom Lorenzom.

*******************************************

"Priniesol som ti tie veci, čo si žiadal," riekol Thomas a podal Dracovi  malý vak. Draco nakukol dnu a vydýchol si, keď našiel vrecko s papradím semenom a holubie pierka.

"Vďaka," odvetil.

Thomas sa tváril znepokojene. "Kam sa chystáš? Ak ťa pán nájde, bude ťa to stáť život. Viem, že na tomto svete nikoho nemáš, tak prečo tu na určitú dobu nezostaneš? To je to najmenšie, čo môžem pre priateľa urobiť."

Na Draca to extrémne zapôsobilo. "Ty by si to pre mňa urobil?"

"Kedykoľvek," usmial sa Thomas. "Dnes ráno mi tak povedala moja mama. Povedala, že si unavený a vyhladovaný - ako by si na zámku príliš tvrdo pracoval. Ak odtiaľto takto odídeš, nikdy by si neodpustila, kebyže dostaneš horúčku a zomrieš."

"Vďaka. Sám nemám lepšie plány. Nemám kam ísť."

Thomas sa zatváril súcitne. "Áno, keď si prišiel pracovať na zámok, povedali, že si sirota. Nikto nevedel odkiaľ si prišiel. Keď si bol malý chlapec, nechala ťa tu tvoja stará mama, ale stavil by som sa, že tá už je teraz mŕtva.“

"Moja stará mama?" Draco bol prekvapený. Nikto mu predtým nehovoril o tejto časti jeho života.

"Musela ňou byť. Povedala, že je čas, aby si si zarobil na živobytie (earn your living - doslova: zaslúžil svoje žitie, môže to byť dvojzmysel), povedala, že si nemôže dovoliť živiť ťa. Nikto ju už znova nevidel. Spomínaš si na svoju starú mamu?"

Draco pokrútil hlavou.

"Niet divu, vtedy si bol mladík. Bolo to pred celými dvanástimi rokmi. A Fanhope sa nad tebou zľutoval a dával ti ľahké práce. Aspoň to je to, čo mi vtedy povedala tá pani zo zámku. Ja ťa poznám len odvtedy, čo som tu minulý rok začal pracovať."

Thomas odsunul stoličku a posadil sa vedľa Draca za neopracovaný drevený stôl.

"Hore na zámku viedli reči. Vraveli, že lady Hermionu do mesiaca prinútia vydať sa za nejakého baróna.

Draco vzhliadol nahor. "Čože?!"

"Áno, a držia ju ako väzňa, pod zámkom. Vravia, že lord Granger má príšernú náladu." Thomas bol možno prostejší druh chlapa, ale bol veľmi vnímavý. Neušiel mu Dracov utrápený pohľad.

Thomas stíšil hlas. "Vzdaj sa jej, Draco. Si dobre vyzerajúci chalan, niekde inde je kopec dievčat. Vedel som, že je to bláznovstvo, hneď ako som vás prvý raz uvidel, mal som ťa zastaviť, skôr než došlo k tomuto."

"Ty si to predtým vedel?" Draco bol prekvapený.

Thomas sa uškrnul. "Uhádol som to. Ten prvý raz, čo v máji prišla do záhrady a hľadala ťa. Uhádol som."

"Vtedy ma nenávidela."

Thomas pokrčil plecami. "Bola to predtucha. Ale silnela. Bál som sa o teba. Kedykoľvek tam bola, dal som sa do reči s Hibbingsom, aby ste sa mohli porozprávať. A videl som vás na trhu."

"Thomas, ty si poriadne bystrý chlapík," riekol Draco. Potom sa chytil rukami za hlavu. "Nedokážem sa jej vzdať."

"Je to len románik. Tvoja fantázia. Pre takých ako sme my je príliš dobrá. Je to lady zo zámku, dokonca aj keby ušla, aby odišla s tebou, nebola by šťastná. Zdrhla by späť."

"Mýliš sa," riekol Draco. "Ja som pre ňu dosť dobrý."  

Thomas sa na neho súcitne pozrel. "Asi ťa niečo udrelo," riekol. "My sme sluhovia, obyčajní ľudia. Ona je z matkinej strany blízky príslušník kráľovskej rodiny."

Dracovi sa vracala časť jeho odvahy. "To neznamená, že sa musí vydať za niekoho, koho nemiluje!"

"Takto to funguje medzi šľachtou."

"Thomas," Draco sa tváril zamyslene. "Povedal si, že by mohla ujsť - utiecť so mnou."

Thomas sa zatváril zhrozene. "Nemyslel som to vážne! Keby ste to urobili, vypísali by odmenu na tvoju hlavu. A lady Hermiona by zahanbila celú rodinu."

"Ale keby to urobila, a nevadilo by jej to, vyšlo by to, však?"

"Si príliš sebecký, Draco," nesúhlasil Thomas. "Nechaj tú lady na pokoji."

"Prosím, Thomas," vravel Draco. "Musíš mi pomôcť. Nerozumieš, vysvetlil by som ti to, ale... nemôžem."

Thomas pokrútil hlavou. "Nie, je to príliš nebezpečné. Lord Granger by ma dal zbičovať."

Draco vyzeral, že premýšľa, "v poriadku, potom sa toho nezúčastníš. Jediné, o čo ťa žiadam, je, aby si zabezpečil, že sa Mary Ludlow, jej pestúnka, so mnou stretne - len raz, prisahám."

Thomas sa mračil ešte viac než predtým.

"A čo ťa núti myslieť si, že príde?"

Draco vylovil z vaku brko, atrament a pergamen. Napísal niečo na malý kúsok pergamenu a podal ho Thomasovi. "Toto jej daj, príde."

Thomas poškuľoval (CZ: pošilhával) po papieri. Nemohol si ho prečítať, takže mu nedával žiaden zmysel. Povzdychol si a vložil si ho do vrecka. "V poriadku. Ale po tomto ti už neurobím žiadnu láskavosť, ktorá bude zahŕňať slečnu Hermionu."

Draco prikývol. "Nebudeš musieť."

***************************************

"Vlož ruku do vody a nechaj ju tam," povedala lady Grangerová svojej dcére.

Otec Lorenzo nastavil pred Hermionu striebornú čašu. Hermiona sa tvárila prekvapene, ale neobťažovala sa namietať. Mala väčšie problémy než toto. Poslušne ponorila ruku do čaše. Voda bola príjemne studená."

"Už si môžem vytiahnuť ruku? Na čo je toto, matka?"

Lady Grangerová a otec Lorenzo si vymenili pohľady.

"Deo Gratias," zamrmlal starý kňaz a prežehnal sa.

Jej matka začala plakať.

Poznámka autorky:

Báseň na začiatku tejto kapitoly je z básne "Carrefour" (francúzsky 'Križovatky') a napísala ju Anny Lowellová v 19. storočí. Viem, že toto bola dosť krátka kapitola. Ďalšia je oveľa dlhšia, a kľúčová, sľubujem.