Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea

Kapitola 11 Nič sa nedeje

Bol pokojný letný večer. Vzduch bol teplý a slnko sa vznášalo na oblohe, odmietalo zapadnúť. Toto bolo po druhý raz, čo prišli do Flindersovho lesa. Prvý raz to bolo pred piatimi dňami, keď hľadali zlaté papradie. Semienko papradia bolo tým peľom, ktorý rástlo v kvetoch zlatého papradia. Zlaté papradie kvitlo len raz za rok - o polnoci počas letného slnovratu a vždy sa nachádzalo v blízkosti prstencov z hríbov. Našli tú malú rastlinku dosť ľahko a označili tú oblasť.

V túto noc mala ich prítomnosť odlišný cieľ. Draco a Hermiona sedeli tvárou v tvár na zemi neďaleko záhonu s papradím. Všade vôkol nich boli roztrúsené bylinky, ktoré Draco potiahol z pozemkov panstva. Obaja sa silne sústredili, keď viazali bylinky pásmi látky, ktoré poskytla Hermiona. Iba keď ste prišli tesne k nim, mohli ste počuť, že potichu zariekajú...

"Tento pre Bohyňu a tento pre Boha,
tento pravidelný a tento nepravidelný
rozmarín, zemedych a sladký rozchodníkstokráska , zlaté papradie, iskerník (CZ: pryskyřník)... " mrmlal Draco. Cítil sa trochu smiešne, predsa len, keď sa toto učil v triede profesora Binnsa, nikdy si nemyslel, že taká stará mágia je naozaj účinná. Toto zariekanie pochádzalo z doby bylinkárskej mágie, každý vedel, že ich nahradila realistická škola mágie. Pozrel na Hermionu a všimol si, že ona toto berie vážne.

„Zariekame tento kruh kolom dokolaobtáčajúc všetko tam aj sempreplietam veniec okolo aj skrzsmejúc sa všetkému sem aj von,“ odriekala Hermiona potichu, zväzujúc bylinky do pásu sériou malých slučiek.

Draco sa znova zameral na svoj vlastný veniec a dokončil svoju riekanku.

"Tento pre Lady a tento pre Lorda,tento pre plášť, tento pre meč."

Originálna verzia :

“One for the Goddess and one for the God,
This one even and this one odd
We read the circle about and about
Dancing gaily tout a tout tout!
Thread the ring about and throughout
Laughing gaily tout a tout out!
One for the Lady and one for the Lord
One for the sheath, then one for the sword.”

Niečo podobné od soraki:   

„Vijme, vijme věncepro děvu i mládencevijme, vijme kvítí ať nás víly nechytív ten magický častančit, smát se budou zasa lákati nás chtějíkdyž jejich písně znějí...“

Spojil dva konce venca dohromady a zdvihol ho, aby si ho prehliadol. Hermiona dokončila svoju riekanku a zobrala jeho veniec do svojich rúk. Otočila ho a potiahla, aby zistila, či je dosť pevný. Prikývla a vrátila mu ho späť.

"Si si istá, že to bude fungovať?"

"Určite, získala som tú riekanku od Márie. Keď budeme mať toto na sebe, na letný slnovrat budeme dokonale bezpeční."

"Ak ťa tie víly dostanú, nečakaj odo mňa, že ťa zachránim."

"Nebudem. Okrem toho, je to skoro tá istá riekanka ako tá, čo nás profesor Binns nechal naučiť sa naspamäť v štvrtom ročníku, keď sme preberali bylinkárov."

"Nedokážem si spomenúť na nič z Histórie mágie," riekol Draco. "Vieš čo, Hermiona, zdá sa, že ako tu plynú dni, začínam zabúdať drobnosti z môjho života tam."

"To je vedľajší efekt Thyme Eliminus, Draco," odvetila Hermiona okamžite. "Neprečítal si si poznámky pod čiarou v učebnici Elixírov? Všimla som si, že to začalo minulý týždeň."

"Naozaj?" Draco sa tváril odľahčene. "Myslel som si, že začínam hlúpnuť alebo niečo také."

"Nerob si starosti, je to normálne. Keď budeme v minulosti dlhšie než v našich súčasných životoch, celkom na naše životy v budúcnosti zabudneme. Ale to sa nestane, pretože by sme tu museli stráviť osemnásť rokov, aby sa to stalo."

"Čo si už doteraz zabudla?"

Hermiona sa zasmiala: "To znie tak hlúpo – keby som zabudla, nemohla by som si spomenúť, však? Nuž rozhodne som zabudla nejaké kúzla. Napríklad si nedokážem spomenúť, ako niečo zmenšiť."

"Reducto," odvetil Draco.

"Áno, to je ono. Ale nie je to len toto jedno, zabudla som rôzne kúzla. A strávila som minulú noc tým, že som sa snažila spomenúť si na meno mojej mačky."

"Krivolab," odpovedal automaticky Draco.

Hermiona sa usmiala. "Vďaka. Krivolab. Pánabeka, chýba mi. Bol taký milý kocúr... Dúfam, že ho Dumbledore poslal domov k mojim rodičom."

"Tvoj milý kocúr sa mi raz snažil vyškriabať oko."

"To preto, lebo si si na neho sadol v zasadačke prefektov. A mimochodom, čo ty, Draco? Povedal si, že si tiež zabudol niečo..."

"Nuž, okrem kúziel, čo som zabudol... ako sa volá minister mágie?"

"Kornélius Fudge."

"Skvelé - mal som sa s ním minulý týždeň stretnúť. A zabudol som názvy niektorých mojich spoločností a cenné papiere, do ktorých som investoval malfoyovské peniaze. To ma naozaj trápi."

"Nevedela som, že si viedol malfoyvský majetok," Hermiona bola prekvapená. " Naozaj si zodpovedný za to všetko?"

"Áno." Malfoy vytiahol koženú šnúrku spod svojej košele a na nej bol ten prsteň. "Toto je pečatný prsteň Malfoyov. Vždy ho nosí hlava rodiny."

Hermiona prikývla. "Videla som ti ho na prste na MLOKoch z Elixírov. Ale nevedela som, čo znamená."

Malfoy si slabo povzdychol. "Znamená, Hermiona, že som teraz hlavou malfoyovskej rodiny, pretože Lucius tu už viac nie je. V zásade vediem celé panstvo - vrátane udržovania Malfoy Manor a iných našich osobných nehnuteľností a tiež dohliadam na stav našich investícii."

"Niečo také, ako robí môj otec s Audley a Fanhopom, ktorý mu pomáhajú."

"Presne."

"Ja teraz vypomáham, keď je preč. Vôbec to nie je ľahké - Audley a Fanhope prichádzajú s ťažkými otázkami ako musieť vyberať a platiť desiatky, a či by sme mali striedať pozemky a také veci."

"Nuž," Draco sa tváril pobavene, že Hermiona v skutočnosti pomáhala viesť panstvo. "My sme trochu pokrokovejší než toto, tam na Malfoy Manor. Máme právnikov a bankárov, aby nám pomáhali. Všetci si myslia, že naše bohatstvo je nahromadené v kopách galeónov v Gringott banke, ale nie je. Je investované v rôznych spoločnostiach a projektoch po celom svete. Alebo prinajmenšom ja som ho investoval po tom, čo som ho prevzal od Luciusa."

Hermiona bola ohromená. "Ako vieš ako investovať?"

Draco pokrčil plecami. "Rýchlo sa učím. Na začiatku som trochu stratil, ale vždy som sa o také niečo zaujímal. Chystal som sa pracovať u Gringottov na oddelení mukelského investovania akonáhle by sme odpromovali na Rokforte."

"Ty? Pracovať? To si nedokážem predstaviť."

"Vlastne máš pravdu. Malfoyovci skutočne nepracujú. Väčšinou len sedíme v dozornej rade a chcel som byť u Gringotov v dozornej rade."

"To je pravdepodobnejšie. Páni... Nevedela som, že si musel robiť toto všetko..." Hermionin hlas sa vytratil. Myslela na svoj posledný rok na Rokforte. Kým ona, Ron a Harry hádzali smradľavé bomby na prvákov, Draco udržiaval v rovnováhe investičné portfólio. Niet divu, že bol príliš zaneprázdnený, aby ich šikanoval.

"Ako by si mohla vedieť, však? V tom čase sme neboli presne priatelia."

Hermiona sa usmiala, cítiac ako sa jej začínalo plaziť do tváre začervenanie. Od toho večera ani jeden z nich nespomenul nič o rastúcom priateľstve či čomkoľvek medzi nimi. Zhánka po plodoch papradia prebiehala hladko, obaja dbali na to, aby nespomenuli nič trápne. Začínala samu seba presviedčať, že si všetko len predstavovala.

"Nevedela som, že sme teraz priatelia," Hermiona hodila na Draca zväzok byliniek.

Hodil na ňu väčší zväzok. "Máš pravdu. Ja som len váš pokorný sluha, milostivá pani."

"Ach, nebuď hlúpy," zachichotala sa, keď si pred ňou kľakol na kolená.

"Ako vám váš ponížený služobník môže dnes pomôcť?"

"Draco Malfoy..."

Zrazu schmatol obrubu jej šiat a pobozkal ju. "Nie som hodný bozkávať lem vašich šiat..."

Hermiona zakňučala a vytrhla si šaty.

"Sluha, prekračujete medze," povedala povýšene. "Odsudzujem vás na jeden mesiac mojej spoločnosti." Bola šokovaná svojou trúfalosťou. Nastalo krátke mlčanie.

"Milady, zdá sa mi, že si pletiete potrestania a odmeny," povedal potichu.

Letné slnko začínalo konečne zapadať. V prítmí Hermiona videla záblesk posledných lúčov slnka jemne dopadnúť na Dracove strieborne plavé vlasy. Jeho oblečenie bolo obyčajné a hrubé, ale nezakrylo, aké mal skvelé telo. A jeho oči... tie modrošedé oči, ktoré sa na ňu pozerali s takou jemnosťou... Mohla odprisahať, že sa naklonil smerom k nej...

"Draco," povedala, otočiac sa preč. "Som zvedavá, čo teraz robia Harry, Ron a Blaise."

"Koho to zaujíma?" zašepkal Draco.

"Prosím," prudko sa postavila, "nie."

"Nie čo?" vyprskol, sčervenejúc.

"Proste nie." Hermionin hlas začínal slabnúť. "Musím hneď odísť."

Spomenula si na moje zasnúbenie, pomyslel si Draco trpko, a poznajúc dobráčisko Grangerovú, nikdy si nedovolí, aby na to zabudla. "Rob ako chceš," povedal hrubo.

Hermiona sa cítila hrozne. "Prečo musíš všetko pokaziť?"

"Ach áno, je to moja chyba ako zvyčajne."

"Draco..."

"Prečo ma nenazveš Fretka? No tak, viem, že to chceš."

"To nie je pravda."

"Arogantná malá otrava, vypadni odtiaľto." Draco oľutoval tie slová hneď, ako ich povedal. Hermionine oči sa zaliali slzami a schmatla svoj lampáš.

Všetko som pokašľal. Všetko som skazil dokonca skôr, ako som začal. Sakra. Rozhodne, do riti, nechať ju odísť. Draco sledoval ako mizne v temnote. Aaaw sakra, čo som urobil. Vstal a hnal sa za ňou.

Držiac lampáš pred sebou kráčala popri potoku nazad na zámok. Cítila ako jej krv buší v ušiach, pulzujúc s každým tlkotom srdca.

"Počkaj." Draco ju dohnal, vlastná lampa v jeho ruke. "To som nechcel."

Hermiona nemohla veriť sama sebe, aby prehovorila. Bola ohromená bôľom a hnevom. Vedela, že toto je Dracov spôsob ospravedlnenia, a chcela to hodiť za seba, ale nebolo to také jednoduché.

"Pozri, chceš sa porozprávať o tom, čo sa deje?" jeho hlas bol napätý.

"Nič sa nedeje," povedala, nepozrúc sa na neho. "Nič."

Draco si odkašľal. "Toto je naozaj pre mňa ťažké, dobre?  Nepredstieraj, že sa nič nedeje, počula si samu seba v lese."

"Ťažké pre teba?" Hermionin hlas sa triasol. "Vždy je to len o tebe, však? A čo sa stalo v lese, prečo mi teda neprestaneš motať hlavu?"

"Jeden mesiac moje spoločnosti - ach, áno, iste sa nič nedeje! Čo si tým dopekla myslela?"

"Máš pomerne veľkú predstavivosť a drzosť, Malfoy. Prajem si, aby som sa tu nezasekla s tebou - je to to najhoršie, čo sa mi kedy, KEDY prihodilo! Proste ma nechaj na POKOJI!"

"Ak sa nič nedeje, prečo na mňa KRIČÍŠ?"

Hermiona sa otočila a zutekala, a Draco tam stál a kypel zúrivosťou. On, motať hlavu jej? Skôr naopak, srať na to. Šliapal nazad do svojej chatrče a zatreskol dverami. Hodil veniec na zem a vrazil do hrubého kameňa z ohniska tak silno, že si rozsekol hánky. Dobre, zvrtal to všetko! Mohla proste odísť a umrieť, pretože mu bola srdečne ukradnutá.

Ale jeho sny tej noci mu dokázali, že sa mýli.

******************************************

To bolo prvý raz, čo Hermiona plakala kvôli chlapcovi. Bolelo to viac, než si predstavovala, že je možné. Do pekla s tebou Draco... Malfoy... Draco. Ako ku nej mohol byť taký podlý? "Nenávidím ťa," šepkala do vankúša. "Nenávidím ťa."

Pokúšala sa utešiť tým, že si pripomínala, že ona je pani na zámku, oblečená v skvelých šatách a šperkoch a s barónom, ktorý ju žiada o ruku. On bol prostý poddaný, špinavý, nehodný pozornosti. Ako mohla dovoliť, aby mal stále nad ňu? Mala by ho strčiť do klady! Hermiona sa v duchu usmiala, cítiac sa trochu lepšie.

Možno by mohla nahovoriť Hibbinga, aby mu obmedzil mzdu alebo ho prinútil pracovať nadčas.

Hermiona Grangerová, čo je to s tebou? S hrôzou si uvedomila, že premýšľala o zneužití moci. Bolo tak ľahké skĺznuť do bezcitného postoja, keď už bol niekto bohatý? Nebola o nič lepšia než Malfoy! Nie, bude musieť byť lepšia než Malfoy. Ukáže mu, že to má pod kontrolou, nie tým, že ho zneužije, ale tým, že mu ukáže, aký má na ňu malý vplyv. Bude vľúdna a chladná. Ak chce byť hlupák, nestiahne ju nadol. Ospravedlní sa prvá a jej vľúdnosť mu ukáže, aký hrozný bol.

Keď si to zrovnala v hlave, Hermiona zaspala.

*************************************************

Hermiona mala nádherný sen. Bol tam Draco, všetko medzi nimi bolo v poriadku a zrazu jej podával nádherné...

"Milady, prebuďte sa! Naozaj sa vzbuďte!" Sen začal unikať preč.

Prebudila sa Maryine naliehavé prosby. Oči jej slúžky žiarili vzrušením. "Ste hore!" riekla Mary.

"Čo je to?" zamrmlala ospalo. Uvedomovala si vôňu vo vzduchu.

"Pozrite sa na posteľ!"

Hermionine oči sa postupne zamerali na koniec postele. Rozšírili sa jej prekvapením...

(Poznámka autorky: Mám chuť tu to ukončiť, ale to by bolo veľmi kruté.)

"Mary!" zalapala po dychu Hermiona. "Dala si ich tam?"

"Ja nie, Milady...To sú čary! Ach, to sú čary!" šepkala plnoštíhla dáma.

Hermiona zdvihla jednu z kvetín na posteli. Bol to jej obľúbený druh.

"Ach, nedotýkajte sa toho, Milady. Môžu byť urieknuté! Na ruže je príliš skoré leto, toto je diablova práca!" Mary sa prežehnala.

Hermiona jemne prešla prstami každý lupienok červenej ruže. Bola taký jemný ako zamat a vyzeral čerstvo odtrhnutý. Odovzdal jej sladkú vôňu. Na pokrývke ležalo veľa ďalších. Ale iste to bol len sen...

"Ach nie, Mary. Pochybujem, že niečo takto nádherné by mohlo byť diabolské."

"Čo je to potom, Milady? Ako sa sem tie kvety dostali?"

"Veríš v mágiu, však, Mary? Sama si mi to povedala."

Mary zalapala po dychu. "Víli ľudia?"

Hermiona sa usmiala "Slnovrat sa blíži. Možno je toto práca víl. Nemyslím si, že by si mala byť vystrašená. Pozbieraj ich a vlož ich do vázy."

Mary sa načiahla a zdvihla opatrne jednu z ruží.

"Naozaj, Milady. Toto sú tie najkrásnejšie ruže, ktoré som kedy videla."

"Nehovor to nikomu, Mary," riekla Hermiona a vykĺzla z postele, aby pomohla slúžke pozbierať zvyšok tých kvetov. Každá ruža, ktorú zdvihla, vyzerala a voňala roztomilejšie než tá predchádzajúca.

"Už predtým som počula, že sa takéto veci stávajú," zašepkala Mary, stále prekvapená a ohromená. "Ale božechráň, nikdy som si nemyslela, že sa dožijem skutočnej mágie."

"Ani ja nie," odvetila Hermiona. "Skutočná mágia."

Na toto mohlo byť jediné vysvetlenie - napriek tomu, že nemali svoje prútiky, dokázali vytvoriť neriadenú mágiu.  

Uvedomovala si, že sa spor medzi ňou a Dracom skončil. A napriek jej najlepším plánom, Dracovi sa podarilo ospravedlniť ako prvému.