Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3 Stojíš

"I am a captain, and I have been told. That tomorrow we land, and my ship has been sold.

~ Dar Williams
Som kapitán a bolo mi povedané. Že zajtra pristaneme a moje plavidlo je predané.

Muži uvoľnili zovretie, nedočkavý, aby prerušili kontakt. Draco mal pocit, že sa po prvý raz za veľmi dlhý čas dokáže nadýchnuť. Harry ho vypočuje.

"Ďakujem ti, Hermiona," riekol Harry. "Môžeš ísť."

"Ale ako sa dozviem, že si porušil prísahu?"

"To kúzlo to vedieť bude."

Chcela zostať. Podľa všetkého sa malo udiať niečo obrovské. Ale Draco ju prebodával pohľadom, takže na neho zazrela tiež a odišla z miestnosti po druhý raz v ten deň.

O hodinu neskôr Hermiona sledovala ako Harry vedie Malfoya von zo svojej pracovne. Obvyklý úškrn a sebaistý krok boli späť; ten druhý muž, ktorého videla v Harryho kancelárii, ten duch, bol preč. Hoci sa aurori už vrátili z obeda, väčšina z nich bola na schôdzi a len zopár ich bolo schopných zazrieť ako Harry vedie Draca Malfoya cez ústredie, prútik namierený na jeho chrbát. Harry zachytil Hermionin pohľad a naznačil jej, aby ich nasledovala.

Vyhrabala sa spoza stola a rýchlo vyšla von na chodbu, kde musela bežať, aby ich dobehla. Ani Harry ani Draco nepovedali slova, ale všimla si, že Harry už odložil prútik. Harry ich viedol k výťahu, ktorým zišli na najnižšie poschodie, dokonca pod bývalú súdnu sieň, kde kedysi preverovali Harryho. Keď vošli do zatuchnutej, vlhkej chodby, boli sami.

"Hermiona, Malfoy strávi nejaký čas v Azbakane. Potrebujem, aby si ho tam odviedla a zapísala."

"Ja?" spýtala sa, vyvedená z rovnováhy predstavou, že by mala ísť dlhou cestou plnou tajných chodieb v spoločnosti smrťožrúta. Draco jej venoval diabolský úškrn, jasne si vychutnával jej nepohodlie.

"Áno, Hermiona. Musím navštíviť Moodyho a postarať sa o zopár vecí. Je dôležité, aby sa to zvládlo tak rýchlo a potichu ako je možné."

"Dobre," povedala nervózne, túžila po tom, aby zistila, čo sa medzi tými dvoma nepriateľmi stalo.

Harry jej podal pergamen. "Daj toto strážam. Obsahuje moje príkazy. Tiež ťa chcem požiadať, aby si zopár ráz zašla do Azbakanu, aby si od neho prevzala zoznamy. Nerob si starosti," dodal Harry, keď si všimol ten výraz na Hermioninej tvári. "Nemôže ti nič urobiť. Ako súčasť dohody, a pretože som na neho použil tak veľa kúziel, ako som si dokázal spomenul, aby som mu zabránil dotknúť sa ťa."

"Niežeby som to chcel," zamrmlal si Draco pod nosom, ale dosť nahlas, aby to počula.

Hermiona sa zhlboka nadychovala, aby sa  pokúsila upokojiť svoje srdce bijúce ako závod.  Bola schopná len prikývnuť.

Harry ju chytil za plecia a pozrel sa jej do očí. "Ďakujem ti, Hermiona, myslím to vážne. Viem, že je to ťažké. Čoskoro to skončí," riekol, príliš potichu, aby to Draco počul. Znova prikývla a nasadila na tvár odhodlaný výraz. Harry ich zanechal na chodbe.

Hermiona sa dívala ako odchádza. Keď už nemohla počuť hukot výťahu, otočila sa a pohla sa po dlhej chodbe k premiestňovaciemu bodu do Azbakanu. "Poďme, fretka." Začula ako sa pohol za ňou, ale pomaly. "Drž krok, inak ťa začarujem."

Kráčali mlčky 15 minút. Draco začínal pociťovať úzkosť z toho tmavého, uzatvoreného priestoru, keď zbadal svetlo. Vošli do malej miestnosti, sotva dosť veľkej pre nich dvoch. Otočila sa tvárou k nemu a on sa uškrnul nad tým, ako nepríjemne sa tvárila.

"Ani nemukni, inak si ťa podám," hrozila. Časť z neho sa chcela zasmiať, ale tvárila sa tak nahnevane, že mu došlo, že ona si naozaj myslela, že ho to rozhádže. Prevrátil oči a pozrel sa inam.

"Ach, nazdar, slečna Grangerová, kam máte namierené?" odnikiaľ vyšiel chichotajúci sa hlas. Potom cez okno za Dracovou hlavou vyskočila hlava vlasov, pripevnená ku krátkemu, šľachovitému čarodejníkovi s pohľadom v očiach, ktorý vravel, že bol ponechaný v temnote príliš dlho. Sedel v niečom, čo vyzeralo ako kontrolná miestnosť, ale bolo tam len jedno veľké zelené tlačidlo.

"Kde myslíte?" vyprskla, ani na chvíľu si nevychutnávala humor, ktorý on nachádzal v tej otázke, keď existovalo len jedno miesto, kam ich to prenesie.

"Áno, tak to bude teda Azbakan. Držte sa pevne!" Venoval jej bláznivý úškrn a radostne stlačil tlačidlo.

Po nepríjemnom pocite, ktorý sprevádza premiestňovanie, sa dostali do podobnej miestnosti, akú opustili. Hermiona viedla Draca ďalšou chodbou. Kráčali dvadsať minúť v mučivom mlčaní než prišli na koniec tunela, ktorý pretínala trať. Pred nimi sa zjavilo vozík a oni nastúpili. Vo vozíku sedel malý čarodejník s bielymi očami. "Kam?" spýtal sa.

Títo ľudia majú chorý zmysel pre humor, pomyslela si Hermiona. Ale na druhej strane, sprevádzajú odsúdencov na miesto čistej hrôzy, takže sa dalo asi predpokladať, že sa im to trochu pošramotí v hlave.

"Šikmá ulička; kam si myslíte?" vyprskla. Čarodejník sa zachichotal a pokrútil hlavou. Vozík sa začal pohybovať, najprv pomaly, potom absurdnou rýchlosťou. Draco si pomyslel, že mu bude zle z toho neustáleho drncálania.

Keď sa dostali na relatívne hladkú časť cesty, Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá hľadela všade inde, len nie na neho. "Si zo mňa vystrašená, Grangerová?"

Premerala si ho odhora nadol. Istotne bol zastrašujúci, s tým nechutným výrazom na tvári, ktorý bol jeho stálym spoločníkom a z toho, ako sa niesol, vyžarovala len sila a nadradenosť. Ale ona vedela viac. "Ani v najmenšom," riekla odmietavo a otočila sa, aby znova zízala na stenu.

"Prečo nie? Naozaj by si sa mala," povedal ledabolo, zakloniac sa ku kraju vozíka, provokujúc ju svojimi slovami.

"Pretože dokážem prekuknúť to malé divadielko, v ktorom pokračuješ, odkedy ťa poznám. Viem, že hlboko vo vnútri si vystrašený chlapček, ktorému jeho otec nikdy nepovedal, že ho má rád."

Dracova maska ľahostajnosti okamžite spadla, nahradená čistou zúrivosťou. Naklonil sa tak blízko ako mohol, aby sa dostal k Hermione, bez toho, aby sa jej dotkol; mohla cítiť jeho dych na tvári a vidieť záblesk hnevu v jeho očiach. "Nehovor so mnou nikdy o mojom otcovi, počuješ ma?" Zasyčal cez zaťaté zuby. "Ak budeš, postarám sa, aby si už nikdy znova nehovorila. Nevieš vôbec nič o tom, o čom hovoríš a keby si vedela, čo je pre teba dobré, držala by si hubu!"

Hermiona cúvla pri jeho ostrých slovách, ale odmietla odvrátiť oči od jeho pohľadu. Vydržala ho, až kým sa neodvrátil on, aby znova pokračoval v zábavke sledovania stien. Potom zavrela oči a zhlboka sa nadýchla. Dobre, pomyslela si, tak možno existuje malá časť z nej, ktorá je z neho vystrašená.

Niekoľko minút prešlo v mlčaní. Potom Draco znova prehovoril, veselo, ako keby sa nikdy neudial ten výbuch o jeho otcovi.

"Stavím sa, že premýšľaš o tom, o čom sme sa s Potterom rozprávali."

"Nemôžeš zniesť ticho, Malfoy?" vtipkovala.

Pokrčil plecami. "Ako chceš."

Ďalšie ticho.

"Dosť blbé pre Pottera, že ti to nemôže povedať," zatiahol. "Samozrejme, ja by som mohol, vieš. Jediné, čo by si musela urobiť je..."

"Ušetri ma, Malfoy. Naozaj by som to radšej nevedela."

"Ako si praješ."

Hermiona sa pozerala na stenu, jej ústa pevne zovreté, odmietala sa dať navnadiť. Zvyšok cesty prešli mlčky. Strávila ten čas premýšľaním o tom, čím chcel dosiahnuť, aby sa ho spýtala na to, o čom sa on a Harry rozprávali. Zreteľne si spomínala, že začula Malfoya povedať, že nemá vôbec v úmysle stráviť čas vo väzení, a predsa tam bol odvážaný, doslova. Jej zvedavosť bola taká veľká, že si myslela, že možno vybuchne. Len počkaj, Harry ti povie detaily neskôr. Alebo nepovie? Bola tam tá prísaha, možno nebude schopný povedať jej vôbec nič. Malfoy bol jediný sprostredkovateľ informácie, ktorú chcela. Ale jej pýcha bola silnejšia než jej zvedavosť a tak Hermiona rezignovala na možnosť, že sa to niekedy dozvie. Utešovala sa, že Harry je pánom situácie, nech to bolo čokoľvek.

Keď sa blížili k miestu určenia, jazda sa stala nepohodlnejšou. Keď vystúpili z vozíka, Draco musel skrotiť svoj obed skôr než mohol pokračovať.

"Nemohli sme sa proste premiestniť?" spýtal sa podráždene.

"Prepáč, ale to by asi nedávalo dobrý zmysel, však? Dovoliť sa premiestňovať do väzenia. Naozaj Malfoy, myslela som si, že si bystrejší."

Zamračil sa, ale nič nepovedal. Neobťažoval sa pripomenúť, že samozrejme, že vedel, že sa nedá premiestniť do väzenia. Len sa jednoducho sťažoval na všetku tú námahu, ktorá sa vyžaduje, aby ste sa tam dostali.

Hermiona a Draco kráčali po ďalšej chodbe a konečne vošli do malej štvorcovej miestnosti, kde sedeli dvaja strážcovia a čítali Proroka.

"Čo je to?" spýtal sa Draco.

"Ochranka," odpovedala Hermiona, podajúc strážcom papiere, ktoré s ňou poslal Harry. Obzrela sa po miestnosti a všimla si závesy kvôli súkromiu a zrazu bola šťastná, že ona je tá, čo ho sem priviedla. Pozrela sa na Draca s takým čudným výrazom eufórie, ktorý mu pripomenul to, ako si predstavoval, že vyzerá mačka Škľabka. Striaslo ho. Potom Hermiona prehovorila.

"Vyzleč sa." Malfoy zostal biely - vlastne, belší - a vypleštil oči. Hodila po ňom úškrn, ktorý súperil s jeho vlastným. "Za závesom, samozrejme," povedala tak nevinne a vražedne ako mohla. Zazrel na ňu a šiel za záves. "A obleč si toto." Podala mu typické väzenské oblečenie - šedé nohavice a vrch. Objavil sa po niekoľkých minútach.

"Ale, ako hlboko sme klesli," vtipkovala s úsmevom.

"Som rád, že si to užívaš," riekol, podajúc jej oblečenie a plášť.

"Ach, užívam. Ohromne," odvetila. Podala jeho oblečenie strážcom, ale nechala si plášť. "Páni, to je naozaj pekný plášť, Malfoy. Je taký jemný a vyrobený z takého skvelého materiálu." Robila drahoty s dotýkaním sa tej látky a skúšaním jej kvality. "Myslím, že si ho nechám. Moja mačka potrebuje novú podložku na spanie."

Usmiala sa, keď ju prebodával pohľadom. "Ten plášť stojí viac peňazí než si ty kedy videla."

Zdalo sa, že o niečom premýšľa. "Hmm... potom si ho možno nechám pre seba. Nevadí ti to, že nie? Že sa ho bude dotýkať humusáčka? Môžeš ho dostať späť, keď budeš vonku, samozrejme. Ale keď o tom premýšľam, nie som si istá, či ho budeš schopný dostatočne vyčistiť."

Pokračoval v zízaní na ňu. "Len si pamätaj, Grangerová, nebudem tu veľmi dlho a uvidím ťa veľmi, veľmi skoro." Uškrnul sa, keď jej úsmev trochu pobledol.

"Pravda," povedal, snažiac sa znieť odvážne. "Uvidíme sa čoskoro. Ale ja budem na jednej strane skla a ty na druhej." Venovala mu samoľúby úsmev a potom sa otočila, aby si pohovorila so strážcami. Hlavný strážca podpísal sprievodné papiere a vrátil ich Hermione.

"Odtiaľto je už náš," povedal a zdvorilo na ňu kývol.

"Ďakujem. Bez obáv si ho trochu podajte," riekla veselo, keď zamierila k dverám, aby sa vrátila na ministerstvo.

Strážnik sa zamračil. "Ľutujem, slečna Grangerová, ale dostali sme striktné pokyny, aby sme zaistili, že zostane nezranený. Minimálne fyzicky."

Teraz Draco opätoval samoľúby úsmev a žmurkol. "Neskôr, Grangerová."

Strážcovia odviedli Draca Malfoya, najhľadanejšieho muža v čarodejníckom svete, do Azbakanu.

Len čo sa dvere za nimi zatvorili, Hermione sa podlomili kolená a klesla na zem, trasúc sa. Niekoľko krát sa zhlboka nadýchla než našla vieru, že sa znova postaví, a potom ešte zopárkrát, len pre istotu. Keď sa cítila pripravená vstať, urobila to, pozberala pergameny, ktoré Harry poslal s Malfoyom. Potom podnikla cestu späť na ministerstvo, po celý čas zahĺbená v myšlienkach.

Myseľ jej vírila dôsledkom toho, že po toľkých rokoch znova videla Malfoya. Posledný raz, keď videla jeho tvár, to bolo v tú noc, keď zabili Dumbledora. Nuž, po pravde, videla jeho tvár na nespočítateľnom množstve plagátov s hľadanými, ale to všetko boli obrázky 16-ročného chlapca. Dnes videla muža, na ktorého sa zmenil a napodiv to bola malá zmena. Preklínalo ho za tie dobré gény, ktoré mu dali bezchybnú pokožku a dokonalé vlasy. Ale všimla si isté zmeny, hlavne v črtách jeho tváre. Boli tvrdšie a výraznejšie, oveľa ostrejšie. Priala si, aby sa nahliadla do jeho očí, aby študovala, čo tam nájde, ale musela by sa na neho upreto pozerať, kým by jej to dovolil a značne pochybovala, že by dychtil urobiť pre ňu takú láskavosť.

So zamračením Hermiona prešla udalosti toho dňa, keď sa vracala na ministerstvo. Nič jej nedávalo zmysel, a bola taká emocionálne rozrušená, že sa rozhodla nechať svoju hlavu odpočívať po zvyšok cesty. Po 30 minútach sa ocitla v poslednom tuneli vedúcom na ministerstvo. Privolala výťah a odviezla sa na druhé poschodie, kde šla rovno do Harryho pracovne a zvalila sa do kresla.

"Hej," spýtal sa láskavo, "ako to šlo? Robil ti nejaké problémy?"

"Vlastne nie, len to zvyčajné správanie sa 'svätejší než ty'. Nič, čo by som nedokázala zvládnuť. Vrátila som mu to, tiež, u ochranky, a nechala som si jeho plášť." Zdvihla ho, aby ho Harry videl.

"Vyzerá pekne," riekol.

"Áno. Neviem, čo s ním urobím, len som ho chcela vyviesť z miery."

"Zabralo to?"

"Áno,"  odvetila a unavene sa uškrnula.

"Dobre."

Hermiona potom podala Harrymu Dracove papiere. "Všetko je v poriadku, Harry. Hoci nechápem, prečo si zakázal strážam, aby si ho podali. Mne sa to zdalo dokonale neškodné."

Harry sa zachichotal. "Potrebujem, aby bol v najlepšom stave, to jediné môžem povedať."

Hermiona sa naklonila k Harrymu stolu. "Harry, čo mi môžeš povedať o tom, čo sa dnes stalo?"

Harry sa pozrel na svoju priateľku. "Nie veľa. Urobili sme dohodu, podľa predpisov ministerstva, s podmienkami a tým všetkým. Moody ju podpísal. Zvyšok sa dozvieš, keď to bude Malfoy chcieť."

"Prečo by mi chcel niečo povedať? Čo by mi mohol povedať, aby ma to dajako ovplyvnilo?"

Harry pokrčil plecami, dívajúc sa na ňu kútikom oka. "Povie ti to, keď bude chcieť, hoci si nemyslím, že v tomto čase po tom túži. Bude mať niekoľko príležitostí hovoriť o tom, čo bolo povedané pod prísahou, pretože ho budeš musieť ísť občas navštíviť."

Zastonala. "Ach, musím ja, Harry? Nemôže ísť niekto iný?"

"Nie, prepáč. Nie je to možné. Naozaj, naozaj si toto cením, Hermiona, a dlhujem ti obrovskú láskavosť, dobre? Len si povedz, čo chceš, urobím to kvôli tebe."

Skepticky ho sledovala, potom sa usmiala. "Dobre, Harry, ale tú láskavosť si vyúčtujem."

"Kedykoľvek," povedal vrelo. Potom si vzdychol. "Som zbitý ako pes. Bol to - neuveriteľný deň. Keby mi bol niekto povedal, že mi dnes vojde do kancelárie Draco Malfoy, poslal by som ho ku Sv. Mungovi, aby mu skontrolovali hlavu."

"Viem. Hovoril o tom vôbec niekto?"

"Nuž, zopár sa ich prišlo spýtať, čo sa deje, ale povedal som im tak málo, ako bolo možné, s uistením, že všetko je v poriadku a je to všetko v záujme vecí ministerstva."

"Kedy sa musím vrátiť?"

"A čo zajtra?" riekol, sklonil hlavu, aby sa vyhol čomukoľvek, čo čakal, že po ňom hodí.

"Zajtra? Ale mám tak veľa práce s mojimi ostatnými úlohami, Harry. Ako to mám prispôsobiť?"

"Považuj toto za svoju primárnu úlohu. Keď budeš mať pracovať na niečom inom, dám ti vedieť. Tentoraz, je Malfoy tá najväčšia vec, čo sme kedy mali."

Prikývla. "Dobre, Harry. Pretože vravíš, že musím."

"Ďakujem ti, naozaj. Choď teraz domov, a uži si večer."

"Ty tiež; uvidíme sa zajtra, Harry."

Zamával jej, keď odchádzala, potom sa posadil a vytiahol Dohodu o prebehnutí, ktorú podpísal s Malfoyom. Prečítal si ju ešte raz ako pomôcku, aby presvedčil sám seba, že je to skutočné, potom ju zakúzlil tak, aby ju mohol prečítať len on a vložil do bielej obálky, ktorú zapečatil tak, aby ju len on, a v krajnej núdzi Hermiona, mohli otvoriť. Vedel, že ona dokáže prelomiť kúzlo na dohode, ktoré ho ustanovovalo ako jediného povoleného čitateľa. Potom zastrčil obálku do hábitu a zamieril sám domov.