All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.
Túto kapitolu som prekladala v SJ pred rokom. Pôvodne som sem dala Clarissin preklad, predsa je len lepší, ale keďže som sa rozhodla tú poviedku doprekladať, dávam sem svoj starý a - no - proste starý preklad.
Coeur Corrompu
Chapter Three
Slip inside the eye of your mind Don’t you know you might find A better place to play You said that you’d never been But all the things that you’d see Are gonna fade away So I start a revolution from my bed Cos you said the brains I have went to my head Step outside the summertime’s in bloom Stand up beside the fireplace Take that look from off your face Cos you ain’t ever going to burn my heart out
Oasis – Don’t Look Back In Anger | Proklouzni do oka své duše Nevíš, že bys tak mohla najít Lepší místo na hraní Řekla jsi, že jsi tam nikdy nebyla Ale všechny věci, které jsi viděla Časem vyblednou A tak začínám revoluci ze své postele Protože jsi řekla, že schopnosti, které mám, mi stouply do hlavy Vyjdi ven, léto je v rozkvětu Postav se ke krbu Smaž ten výraz ze své tváře Protože se ti nikdy nepodaří spálit mé srdce Preklad: Clarissa |
Z miesta, kde sedel, videl ako sa začína červenovláskina tvár meniť na tú istú farbu ako jej vlasy. To vyvolalo na jeho perách dôverne známy úsmev. Naposledy videl Virgíniu Weasleyovú v posledný deň, ktorý strávil medzi stenami Rokfortu. Na severe sa chystala búrka a on sedel vo Veľkej sieni. Steny boli ozdobené zlatou a červenou, znakom, že Chrabromil ako fakulta s najvyšším počtom bodov už zase vyhral pohár. Ginny, ako ju volali jej priatelia, sedela s Hermionou Grangerovou pri chrabromilskom stole, ďaleko od neho. Pri zbežnom pohľade si všimol ten najunudenejší výraz na tvári Weasleyovej. Vyzerala taká vzdialená od svojich priateľov okolo nej, že ho to prinútilo zasmiať sa. Možno nebola tak veľmi súčasťou tímu snov ako si po celý čas myslel.
"Čo robíš v mojom dome, "povedala potichu, "s mojou mačkou?"
Draco Malfoy sa vymanil zo svojich myšlienok vďaka najplachejšiemu, ale najnebezpečnejšiemu hlasu, aký doteraz počul. Striasol spomienky na minulosť a pripravil sám seba na čokoľvek, čo po ňom vrhne. Prešiel prstami cez kožušinu mačky na jeho kolenách a trochu sa usmial.
"Pomyslel som si, že ti vrátim tvoj spis," povedal a rukou ukázal na spis vyložený na stole. "A pokiaľ ide o mačku... čo mám povedať, Weasleyová? Priťahujem zvieratá."
V okamihu, keď tie slová vyšli z jeho úst, okamžite uvidel záblesk úľavy v jej očiach. Telo sa jej uvoľnilo a zašepkala kúzlo, ktoré poslalo spis do jej otvorených rúk. Draco sledoval ako jej prsty pohladili chrbát spisu a jej bystré oči hľadali známky manipulácie. Rýchlo ho otvorila a pozorne preskúmala každú stranu, či niečo nechýba. Draco s tým spisom nemanipuloval, ale nechcel jej to povedať hneď. Výraz koncentrácie na jej tvári ho prinútil priať si, aby bol on tou vecou, ktorej venovala tak veľa času. Znova sa striasol. Nebolo to nič viac, než osamelosť, ktorá sa z neho prihovárala.
"Netráp svoju strapatú hlavičku, Weasleyová. Nebabral som sa s tvojím malým spisom," povedal nakoniec pomaly.
"Rovnaký starý Malfoy, berieš si veci, ktoré ti nepatria," povedala Ginny zlomyseľne.
"Nemal si žiadne právo bez môjho súhlasu vojsť do môjho domu! Vieš do akých ťažkostí si ma dostal?! Vieš?! Mohla som prísť o prácu a..."
Draco svižne odohnal mačku a ako kvapalina sa presunul priamo pred ňu. Jej neustále blábolenie mu začínalo ísť na nervy. Bolo to už chvíľa, čo mal naposledy spoločnosť a toto všetko naraz bolo na neho príliš. Priložil jej prst na pery a podarilo sa mu umlčať jej rozprávanie. Výraz šoku nad jeho zásahom stačil na to, aby z neho vytiahol malý smiech.
"Pozri, Weasleyová. Musel som vidieť ten spis, aby som vedel, čo vieš! Nemôžem predsa zakryť svoje stopy bez toho, aby som vedel, ktoré stopy odkryť, alebo môžem? Povedal to potichu a pokojne.
Z toho, čo už sa naučil o Ginny, vedel, že o nie je z tých, s ktorými si môže zahrávať Pomaly sa jeho prst presunul z jej pier, aby obkreslil elegantnú krivku jej čeľuste.
"A tiež som mal prosbičku na teba a tvojich... priateľov."
Z miesta, kde stál, si uvedomoval, že sa v súčasnej situácii necítila veľmi pohodlne. Pohládzal prstami jej krk a upreto ich sledoval ich. Nebol tak blízko k nejakému dievčaťu po dobu, čo mu pripadala ako roky. Umrieť znamenalo zmeniť veľa vecí v živote. Jednou z nich bolo zavrieť do klietky Malfoya v ňom. Muž, ktorým predstieral, že je posledných desať mesiacov, bol samotár, ktorý sa vyhýbal ľudskému dotyku a žil ako pustovník. Dracovi sa to takto páčilo; znamenalo to, že sa nikto nedostane tak blízko, aby zistil kto alebo čo v skutočnosti je. Teraz ale mohol byť Dracom Malfoyom a bolo to fuk. To Weasleyové dievča už vedelo, kto a čo bol a akosi to ten zážitok robilo ešte viac cennejší. Tento raz mohol vypustiť všetku tú uštipačnosť, ktorú pred ostatnými zadržiaval.
"Akú prosbu?"
Prudko sa na ňu pozrel a stiahol svoju ruku, keď si spomenul kvôli akej záležitosti v prvom rade prišiel.
"Nechajte ten prípad na pokoji, Weasleyová. Nechajte mŕtvych odpočívať v mieri."
"S touto teóriou mám jeden problém," strnulo zamrmlala Ginny.
"Ty nie si mŕtvy, Malfoy."
"Pre svet som. Draco Malfoy je mŕtvy," vyšplechol, "a tak to zostane."
Pohľad na drobnú ženu pred ním ho prekvapil. Virgínia Weasleyová vyzerala skutočne šokovaná pri jeho slovách. Trochu jej poklesla sánka a čelo sa jej pokrčilo zamračením. Jej oči vyjadrovali všetky otázky, ktoré jej behali hlavou. Draco na ňu chvíľu uprene zízal, jeho tvár zbavená akejkoľvek emócie, ktorú cítil. Niečo na nej ho nútilo povedať jej všetko. Zahnal toto nutkanie a pokračoval so svojím plánom zastrašovania.
"Ten kúsok papiera existuje z nejakého dôvodu, to vieš. Zabezpečuje, aby som mohol chrániť ľudí, ktorí pre mňa znamenajú najviac a nemám v pláne dovoliť niečomu alebo niekomu to ohroziť. Ten muž, ktorého hľadáš, je mŕtvy. Povedz to svojím priateľom, ktorí sa odvažujú nazývať sa aurormi." Povedal to rozhodne, uisťujúc sa, že jeho výšková prevaha voči nej je očividná.
"A prečo," povedala, nahnevane urobiac krok vpred, "by som urobila niečo také pre odpad ako si ty?" Prstom ďobla do jeho hrude.
Inštinktívne ju Draco schmatol za zápästie a pevne zovrel. Jeho prsty sa zabodli do jemnej pokožky, ktorá ležala v jeho pravej nahnevanej ruke. Keď sa pozrel do jej očí, všimol si strhnutie sa od bolesti, ktoré jej prešlo tvárou a okamžite sa zacítil vinný. Pustil ju, keď jej naoko trochu vykrútil ruku, a ona si ju okamžite priložila k hrudi.
"Nikdy," začal hrozivo, "sa ma už nedotýkaj, Weasleyová. Viem viac, než ty kedy pochopíš."
"Budem si robiť to, čo chcem, Malfoy. Toto je môj dom a nedám sa utláčať nejakým prerasteným šesťročným deckom," vykríkla neiste.
Draco zavrčal a chytil Ginny za plecia a hrubo ju pritlačil o stenu. Uistil sa, že jej priveľmi neubližuje a diabolsky sa na ňu usmial, "varoval som ťa, Weasleyová. Vieš ako dlho je to, čo som bol..."
Prerušilo ho tlmené zavzlykanie, ktoré jej uniklo z pier. Vina zaplavila jeho telo. Mal v úmysle ju len trochu vystrašiť a dať jej pocítiť, kto tu vedie. Teraz si ale nemohol pomôcť, ale cítil, že to na ňu bolo priveľa. Napokon nebola to jej chyba, že tá prekliata Grangerová s Weasleym išli po ňom. Napadlo ho niečo iné.
"Pozri, Weasleyová, som ochotný nechať ťa na pokoji za jednej podmienky."
"Akej?" spýtala sa Ginny potichu, jej oči prebodávali jeho vlastné.
"Pomôžem ti nájsť ma..." povedal Draco akoby z diaľky, ten plán sa práve začínal tvoriť v jeho hlave.
"Čože?" Zopakovala hlasom oživeným prekvapením.
"Môžeš mi pomôcť dokázať moju nevinu," povedal a pozrel sa do jej očí. "Môžeš mi pomôcť zachrániť tých, ktorých mám rád... Áno..."
"Nemôžem to urobiť..." začala Ginny.
"Oh, ale môžeš. Ale budeš mi musieť veriť," jeho hlas zjemnel a tvárou sa dostal bližšie k jej. "Som nevinný, Weasleyová."
"Nevinný v čom?"
Draco dal ruky preč z jej pliec a otočil ju tvárou k sebe. Než zomrel, ministerstvo ho sledovalo príliš dôkladne. Jeho vlastná paranoja narástla do obrovských rozmerov. Už viac nedokázal prechádzať sa po uliciach čarodejníckeho sveta. Namiesto toho ho prinútili žiť v úkryte a dokonca ani to nestačilo. Nie, musel sa s tým vysporiadať sám. Bol to jediný spôsob ako zbaviť jeho matku následkov jeho činov. Napísal závet, podplatil lekára, aby mu pomohol predstierať smrť. To všetko bolo pre neho ako veľmi dlhá jazda na metle.
"Haló? Zem volá Malfoya...?"
Niekoľkokrát zažmurkal a vrátil sa späť na zem. "Musím odísť. Vrátim sa, keď prídem na niečo, čo ti pomôže." Pomaly vykročil dopredu, ale bol okamžite zastavený jej rukou, ktorá uchopila tú jeho. Keď sa otočil a pozrel sa na ňu, uvidel v nej strach. Bola vystrašená a neobviňoval ju za to. Bolo toho veľa, čo ten spis prezrádzal. Bola to jeho celoživotná chyba, keď si myslel, že by mohol byť iný ako jeho otec. Tieň jeho otca zaistil, že sa to nikdy nestane.
"Prečo by som ti mala veriť?" povedala Ginny potichu.
"Proste len budeš musieť, Weasleyová," a skoro inštinktívne sa zohol a pobozkal ju zľahka na pery.
Keď sa na druhý deň Ginny pozrela na malé hodinky na jej stole, vzdychla si. Už to boli hodiny, čo naposledy niekto vošiel do kancelárie a ona nevedela ako ďalej. Dracov vpád do jej domu jej tiež nepomohol. Len čo odišiel, uistila sa, že na jej dome sú položené najsilnejšie kúzla, ktoré dokázala nájsť. Dokonca ale ani to neurobilo jej spánok spokojnejší. Keď zatvorila oči, niečo začula a všetky jej nervy sa napäli hrôzou. Niekedy si priala, aby bola mocným aurorom, ktorý by sa dokázal brániť proti ľuďom ako on. Zívla, oprela sa chrbtom o kreslo a vyložila nohy na stoličku.
Potom tam bol ten bozk.
Prekvapilo ju to, ale niečo na tom sa zdalo správne. Striasla ten pocit okamžite. Do pekla, v žiadnom prípade si neprizná, že mala z toho zážitku potešenie. Vtedy sa jej oči okamžite vzrušením zavreli a poddala sa krátkemu, ale predsa len vrúcnemu bozku. Keď otvorila oči, bola sama.
Vzdych jej unikol z pier a búchala bezcieľne nohou o drevom vykladaný stôl. Pozerala sa ako rodinné obrázky na stole poskakujú. Usmiala sa; aspoň mala rodinu. Kto potreboval muža? Rozmýšľanie o tejto veci spravidla prinútilo jej myseľ zablúdiť k Harrymu. Spôsob, akým voňal, spôsob, akým sa jej dotýkal, miesta, ktoré boli na ňom citlivé a v skutočnosti všetko, čo malo niečo spoločné s ním. Ale teraz jej myseľ zablúdila ku krátkemu bozku, ktorý zdieľala spolu s mužom, na ktorého pomáhala poľovať.
"Ginny?"
Vykukla hlavou a pozrela sa na dvere. Dôverne známa tvár nakúkala spoza rohu a ona mala pocit, že jej vyskočí žalúdok. "Hermiona a Ron sú preč, Harry. Asi ich nájdeš na cvičisku." Povedala ostro, predstierajúc, že má veľa práce.
"Ich nehľadám," povedal Harry váhavým hlasom a vkročil do miestnosti.
"Koho potom hľadáš?" vyšplechla Ginny nazad, snažiac sa na neho nepozerať. Práve teraz bolo ťažké byť s ním v tej istej miestnosti a pritom ho nechcieť zaškrtiť.
"Nebuď hlúpa, Gin," povedal potichu, keď prešiel k miestu, kde sedela. "Neodpovedala si mi. Robil som si o teba starosti."
"Harry, rozišiel si sa so mnou!"
"To neznamená, že sa prestanem starať, vieš, že som mal dobré dôvody," povedal takmer šeptom.
"DOBRÉ DÔVODY?" Ginny vyskočila z kresla a kráčala k otvoreným dverám. "Odíď, Harry, skôr než ťa vyhodím."
"Nie," odpovedal a prekrížil si ruky na hrudi. "Hermiona mi povedala, čo sa stalo včera v noci a mám obavy o tvoju bezpečnosť, Gin."
"Varovala som ťa, Harry. Ak odtiaľto neodídeš hneď..."
"A ja som ti povedal. Nepohnem sa, kým sa neporozprávame o tom, čo sa stalo. Viem, že som ti ublížil, ale o pár dní odchádzam a nechcem odísť vediac, že ma nenávidíš. Prosím Gin?"
"Nevidíš," Ginny potláčala slzy, ktoré sa jej začali vytvárať, "že mám veľa práce, Harry? Práve teraz toto nepotrebujem."
Harry mlčky prikývol, jeho oči sa upreli na jej. "Prídem ťa zajtra pozrieť. Možno vtedy budeš v lepšej... priateľskejšej nálade."
S tým sa odmiestnil a nechal Ginny stáť samu v kancelárii, ktorá sa zdala príliš veľká. Pomaly sa zosypala, oprela sa sťažka o múr, klesla k zemi a dovolila slzám, aby znova prepukli.