Preklady fanfiction Harryho Pottera

Do mojej duše sa zapísali tiene tvojho úsmevu
Ako tiene v mesačnom svite a stopy v snehu

Som muž ticha, nemám slová, čo ti dať
Samotný v samote, neistý ako žiť

Ale tvoj hlas sa ovinul okolo mňa, moje srdce začína znova bojovať
A zatiaľ čo ja som skrytý v tieňoch, ty sa v svetle vyhrievaš

Ako môžeš milovať moju temnotu? Zmrznuté časti mojej duše?
Ja nie som nič len prázdny muž, zlomený dávno v čase.

Tvoje dotyky sú tak nežné, ako vlny mora
A v hĺbke tvojho tela sa moja duša cíti voľná

Vypĺňaš moje prázdne priestory tvojím milým úsmevom
Nechávaš ma žiť vo vnútri teba – myslím že tam môžem zostať ešte chvíľu

Do mojej duše sa zapísali tiene tvojho úsmevu
Ako slová mnou predtým nikdy nepovedané, s láskou, ktorá ma robí celým

---------------------------------------------------------------------

Hermiona Grangerová ho vždy vedela otráviť. Nemal ju rád. A nemyslel si, že by sa to niekedy zmenilo. Ak by ste sa ho spýtali PREČO ju nemá rád, mohol by vám dať nekonečný zoznam dôvodov, okrem zjavného faktu, že bola najlepšou kamarátkou Zjazvenej hlavy.

Ona bola iritujúce škvŕňa typu ja-všetko-viem, ktoré malo byť o viac ako polovicu menej múdre ako bolo... pre svoje vlastné dobro aj pre dobro všetkých ostatných. Jej ruka ustavične mávala vo vzduchu, predvádzala sa, bola to strapatá hnedovlasá babizňa, ktorá stále mala mierny predkus a jej hlas, ktorý znel ako nechty prechádzajúce po tabuli. Ona bola – alebo mohla byť – s o niečo viac skúsenosťami a po pár rokoch, jeho intelektuálnym proťajškom. Keď mala jedenásť, dovolila si ukradnúť mu elixíry, rozriešiť jeho hádanku, podpáliť ho a byť permanentne osinou v jeho zadku.

Boli to všetko dobré dôvody na to aby tú žabu nemal rád; všetky rozumné, všetky uveriteľné... a žiaden z nich pravdivý. Nemal ju rád, pretože ona bola tak blízko ženskej verzii jeho samého, ako nikto iný, koho kedy stretol – mohla byť ako on, ak by spravila iné rozhodnutia. Alebo, naopak, ak by on spravil správne rozhodnutia, keď bol mladý, mohol byť ako ona.

V tom bola tá skutočná pravda: nemal rád slečnu Grangerovú, pretože ona dokázala nájsť, aj napriek svojej spupnej inteligencii a jej spoločenskej neobratnosti, svoje miesto aj na Rokforte a v čarodejníckom svete. Toto bolo niečo, čo on nikdy nedokázal spraviť, napriek jeho mladíckej túžbe po uznaní. Nenávidel Slečnu Grangerovú, pretože tam, kde bola ona chválená pre svoju inteligenciu, on bol kritizovaný za svoju. Tam, kde si ona bola schopná nájsť priateľov, on zlyhal. A teraz po vojne, ona bola niekto, koho si vážili spolu s Potterom a Weaslym, a jeho poslali do podzemia, ako potupná poznámka pod čiarou v inak úžasnom príbehu.

A teraz... bola tu. Keď prišiel prvý krát v nový školský rok do učebne elixírov, sedela za stolom, vzadu v jeho triede, ako keby jej to tu patrilo. Jej prítomnosť ho na chvíľu zarazila , ale rýchlo skryl svoje prekvapenie za svoj typický úškľabok.

 „Slečna Grangerová… aké nepríjemné prekvapenie.“

 „Dobré ráno Profesor Snape,“ odpovedala rovnako, akoby jej povedal jedno z najkrajších prianí, „Je pekné vás znova vidieť, pane.“

Snape sa pozrel dokola po jeho prázdnej triede a s úľavou zaznamenal, že žiaden malý tupohlavec sa tu neukázal skôr s nádejou, že zadkolezectvo mu pomôže k lepším známkam, predtým ako vrátil svoj zrak späť na ňu.

„Prial by som si povedať to isté,“ odpovedal zamatovým hlasom. „Škoda, že nemôžem. Trieda začína za menej ako desať minút, tak ak by ste boli taká láskavá a povedali mi, čo tu robíte a vypadli, mohli by sme skončiť túto deprimujúcu schôdzku.“

 „Ach, to nie je možné, pane,“ odvetila, „Vyzerá to tak, že som tu na dobrých pá...teda na minimálne dva roky. Viete, bola som priradená k vám ako vaša učednica na elixíry. Albus mi už dal svoje povolenie. Dnešok je môj prvý deň.“

 „Prepáčte mi?“ zháčil sa Snape.

„Je tu niečo, čo by som mala spraviť, pane? Napríklad vám môžem pomôcť prichystať prísady na hodinu?“

 „Jediná vec , ktorú môžete spraviť pre mňa, Slečna Grangerová, je odísť. Nie veľmi oceňujem váš zmysel pre humor.“

„Ale ja nežartujem, pane. Som vaša učednica.“

 „Bol som v domnienke, že ak sa rozhodnem prijať učňa, ja budem jediný, kto bude zodpovedný za to, kto ten učeň bude. Môžem vás ubezpečiť Slečna Grangerová, že by ste bola posledná osoba, ktorú by som zvažoval. Navrhol by som vám, aby ste vstala a išla povedať Albusovi, že spravil chybu... alebo by ste boli radšej, aby som vás chytil za huňatú hrivu, ktorú nazývate vlasy, a odtiahol vás cez dvere až do vstupnej haly?“

Jeho hlas bol mrazivo chladný a veľmi ostrý, jeho sarkazmus dokázal oddeliť mäso od kosti, ale to dievča sa ani nepohlo. Namiesto toho siahla pokojne do tašky a vytiahla kus pergamenu, ktorý mu podala.

„Možno by ste si mohol prečítať toto, pane. Je to od Patroculisa Paternostera, súčasného Ministra Mágie, a podpísané riaditeľom Dumbledorom namiesto vás. Prijala som toto spolu s poďakovaním za zásluhy po konci vojny.“

Snape to reflexívne schmatol.

„A čo to má robiť so mnou, vy jedna iritujúca knižnica?“ vrčal na ňu, keď roloval pergamen. Rýchlo prebehol text očami, keď sa zastavil a začal ho čítať odznova. „Toto nemôže byť právoplatné.“

 „Je to záväzné, pane,“ odpovedala Hermiona trošku nafúkane. „Overila som si to predtým, ako to Albus podpísal. Vždy som bola dobrá v kúzlach, ako viete.“

„Len dobré pre vás slečna Grangerová,“ odsekol, „avšak, v tom čase, keď sa to podpísalo tak som o tomto nebol o tomto informovaný. Netýka sa ma to.“

 „Ale áno,“ podotkla. „Ak si spomínate, tesne po vojne ste Albusovi dali podpisové práva. Pre svoju vlastnú ochranu. Viete vtedy, keď Ministerstvo vyšetrovalo vás a vaše činy ako dvojitého agenta. Vtedy, keď mi Ministerstvo mágie dalo tento príkaz, stálo tam, že mám nárok na akékoľvek umiestnenia alebo prácu, akú si len budem želať v Čarodejníckom svete vo Veľkej Británii. Dostala som to za moju rolu, ktorú som zohrala pri Voldemortovom páde. Albus mal stále podpisové právo – nezrušili ste to doteraz – a on súhlasil s mojím prianím učiť sa a rozvíjať svoj talent u najlepšieho Majstra Elixírov v Británii. A tak podpísal túto zmluvu vo vašom mene.“

Snape sa triasol od zlosti .

„Ten špinavý bastard! Nemal žiadne právo....“

Zmĺkol, keď si všimol, že Grangerová tam stále stojí s trošku natešeným výrazom na tvári. „Okamžite sa zbavte toho domýšľavého výrazu v tvári, slečna Grangerová. Odmietam...“

 „Už je neskoro na odmietnutie,“ prerušila ho Hermiona. „Zmluva je podpísaná od začiatku júla. Mohla byť legálne zrušená do dvoch týždňov po podpísaní a teraz sú to už dva mesiace.“

Snape na ňu zazrel. „Vyzerá to tak, že ani Albus ani vy ste nepokladali za dôležité ma s týmto oboznámiť...“

„Mohol ste ho poprosiť, aby nič za vás nepodpisoval, nie je tak?“ vrátila mu rýchlo. „Nie je moja chyba, že ste na to zabudol. Mimochodom, pane, nemôžem ani povedať, ako som bola za vás nahnevaná, keď sa ministerstvo rozhodlo prešetrovať vaše činy. A ešte viac ma nahnevalo, keď, keď vás nepozvali na ceremóniu s odovzdávaním cien. Kým všetko neskončilo, tak som nezistila, že ste boli selektívne vylúčený. Ak by som to bola vedela, nezúčastnila by som sa ani ja sama. Každopádne som na protest vrátila Merlinov rad prvého stupňa.“

Táto nahnevaná tiráda mu zasekla dych v hrdle.

„Čo ste spravila?“

Dievča sa ne neho usmialo.

„Povedala som im, že si tú medailu môžu zobrať späť, a že ju oveľa radšej prijmem až potom, čo verejne uznajú vaša zásluhy vo vojne, pane.“

Uvedomil si, že na ňu civie a tak zlostne zaklapol svoje ústa.

„Ale aj tak ste si nechali výnos so prísľubom na akékoľvek miesto, ktoré by ste chceli v Čarodejníckej Británii.“

„Bola to jediná cesta ako si zaistiť vašu spoluprácu a stať sa vašou učednicou, pane,“ odpovedala. „Keby existovala iná možnosť, bola by som im to vrátila tiež.“

 „Nepotrebujem váš súcit, slečna Grangerová.“ Cítil, že to v ňom začína opäť vrieť, keď mu to došlo. „Ja nie som domáci škriatok.“

„Nie, pane, to určite nie. A neľutujem vás pane – aj len jednoducho neznášam pokrytectvo. Vy ste pre výsledok vojny bol dôležitejší ako ktokoľvek iný, možno okrem Harryho Vždy, keď vás povolal, boli ste len krok od priepasti. Zasvätili ste tomu život, pane... a čo ste za to dostali?“ energicky potriasala hlavou a jej oči nahnevane blýskali, keď to rozprávala. „Hanbila som sa byť súčasťou toho všetkého, profesor Snape. Ako si mohli myslieť, že je v poriadku nechať vás riskovať všetko to, čo ste riskovali a nakoniec pochybovať o vašej lojalite? To nevideli vaše hrdinstvo?“

Snape na ňu zarazeno hľadel.

„Ste skutočne pochabé dievča, ak si myslíte, že svet je čestné a spravodlivé miesto, slečna Grangerová. Ale stále vás nechcem za svojho učňa.“

Hermiona pokrčila ramenami.

„Či si to želáte alebo nie, som váš nový učeň, profesor Snape. Zmluva je legálna a záväzná a vy ju nedokážete zrušiť. Takže... čo ste chceli, aby som spravila?“

„Nič,“ civel na ňu Snape. „Môžete si sadnúť dozadu do rohu a robiť čokoľvek, čo chcete, ale bude to marenie dvoch rokov vášho života. Odmietam vás učiť.“

Mladá čarodejnica sa na neho uškerila.

„Možno zmeníte svoje rozhodnutie. Predpokladám, že si sadnem tam, kde som sedela predtým, ako ste došli. A práve v čas – prichádza vaša prvá trieda.“

Bolo skoro nemožné ju teraz ignorovať... oveľa viac ako keď bola jeho študentkou. Pravdaže mávanie rukou prestalo, ale len čistá jej prítomnosť v jeho triede pôsobila rušivo. Čo bude robiť? Bude sedieť ticho v rohu, kým on bude učiť? Pristihol sa, že jeho pohľad občas zablúdil k nej. Pozeral sa na spôsob ako obhrýza koniec svojho brka, keď on hovorí, či ako príležitostne píše poznámky.

Bola tu už viac ako týždeň – sedela stále v tej istej lavici každý deň, každú jeho hodinu – okusujúc svoje brko a robiac si poznámky. Prečo ešte neodišla? Bola dostatočne ticho, keď boli študenti v triede, ale minútu potom ako odišli, vyskočila z miesta a začala sa prechádzať po jeho triede, bľabotajúc ako šialená straka. A nikdy neprestala rozprávať.

„Tak toto bola zaujímavá hodina,“ škerila sa na neho veselo. „Kto by to povedal, že sú aj ďalší Nevilovia?“ Ona povedala to meno skoro nežne, zatiaľ čo jemu prebehli zimomriavky. Spravil si mentálnu poznámku, aby hodil soľ cez rameno a strhol nejaké body. Snáď by to mohlo pomôcť vymazať zlú karmu z vyslovenia TOHO meno v TEJTO triede. Pre istotu. Pozerala sa na neho, ako keby očakávala odpoveď, ale keď sa na ňu zamračil tak, len pokrčila ramenami a pokračovala , „Myslím to ako niekto môže roztopiť celý kotlík len so scvrkávacími figami a močom z hipogryfa? Tieto dve veci by nemali spolu reagovať tak agresívne...“

Hovoril s ňou jedine vtedy, keď jej vravel, aby čušala (bola ticho) alebo keď sa jej vyhrážal, že ju prekľaje, ak mu nezmizne z očí. Ona ho ignorovala... a pokračovala v táraní ďalej. Nemohol jej uniknúť ani pri jedle... Albus ju totiž posadil vedľa neho.

„Som si istý, že máš veľa vecí, ktoré musíš prediskutovať s tvojou učednicou,“ žmurkol naňho ten starec, keď sa pokúsil protestovať. „Je tak pekné vidieť, že sa delíš o svoje vedomosti s tak inteligentnou čarodejnicou ako je Hermiona. Citrónový drops?“

Jediné miestnosti, kde bol skutočne v bezpečí pred jej neustálym bľabotaním, boli jeho vlastné izby. Každý večer s úľavou utekal do svojej vlastnej knižnice. Pripustil si ale, že ak by sa naučila držať jazyk za zubami, nemusela by byť taká otravná. Albus mal pravdu v tom, že je značne inteligentná. Aj bez jeho inštrukcií bola schopná určiť, kedy zásoby poklesli pod únosnú mieru a sama doplnila čerstvé prísady. Tiež začala cez víkend pripravovať ingrediencie, ktoré bude potrebovať na budúco týždňové hodiny, čím mu uvoľnila značné množstvo času, ktorý mohol využiť na inú prácu.

Samozrejme, že dostala prístup do jeho súkromného laboratória. Albus jej dal heslo hneď prvý týždeň, keď mu Hermiona spomenula, že sa tam stále nedostala. Bola tam často, sekala a krájala, pozorne sa pozerala, keď varil svoje lektvary a pýtala sa ho otázky na, na ktoré stále nebol schopný nájsť odpoveď. Raz zabudla svoj poznámkový bolo a keď ho zdvihol a prečítal niektoré jej poznámku a zostal prekvapený, že si správne všimla jeho pokus vytvoriť novú liečbu na zbabrané pamäťové kúzla. Často si písala nápady a myšlienky na kraje jej knižky – „Spýtať sa Severusa, či by v tejto zmesi nemohol byť užitočný lecitín,“ alebo „Mohli by muklovské bylinkové extrakty byť užitočné v čarodejníckom výskume elixírov? Musím sa spýtať...“

Myslela na neho ako na Severusa. Aké... zvláštne.

Bola je samozvanou učednicou už päť týždňov, keď jej konečne dal niečo robiť. Poppy mu ráno pripomenula, že metlobalová sezóna už čoskoro začne, a že by sa hodila nová várka Kosťo-rastu. V to ráno v triede na ňu pozrel, všimol si, že si znova robí tie svoje poznámky a v tom ho napadlo, že by ho mohla uvariť ona. Nenávidel varenie Kosťo-rastu.

„Slečna Grangerová!“ štekol zrazu, čím spôsobil, že viac ako polka triedy prekvapením nadskočila. Mladá čarodejnica sa na neho pozrela s otázkou vo svojich hnedých očiach.

„Profesor Snape?“

„Namiesto sedenia tu, a robenia toho, čo robíte deň za dňom, možno by ste sa mohla zdvihnúť a uvariť nejaký Kosťo-rast, ktorý potrebuje madam Pomfreyová. Odmietam tolerovať lenivú učednicu!“

„Ako ste sa mohol donútiť známkovať tieto veci?“ zastonala o pár dní neskoršie. „Úprimne, odkial tie decká prišli? Som prekvapená, že Rokfort ešte stále stojí, ak sa opiera o vedomosti, čo tu predvádzajú. Ako pánabeka ste dokázali zabrániť, aby niekto nevyhodil do vzduchu seba a túto školu viac než dvadsať rokov?“

Uškeril sa na ňu , kým opatrne miešal elixír proti smeru hodinových ručičiek... ale neodpovedal. A ona to ani nečakala. Jeho ticho bolo niečo, čo akceptovala, viac ako keď on musel počúvať zvuk jej hlasu.

Mohol počuť škrabanie brka po pergamene esejí, ktoré známkovala. To a jej príležitostné znechutené odfrknutia, či znechutené komentáre boli jediné veci, ktoré prerušovali ticho. Bola to potešujúca zmena, nemusieť známkovať otrasné eseje prvého a druhého ročníka. Stálo to za to mať ju tu, aj keď to znamenalo počúvať jej žvásty.

Teraz, keď si začínal zvykať, zistil, že ho až tak veľmi neotravuje je hlas ako si na začiatku myslel. Možno bolo priveľmi tvrdé prirovnávať jej hlas k hrôzostrašnému škrabaniu nechtov po tabuli, či neprestajnému bzučanie komára v noci.  Nie... jej hlas vôbec nepripomínal tieto veci... bol skôr ako jemné šplechotanie vĺn na brehu alebo ako jemný vánok vejúci do stromov. Mohol ľahko tieto myšlienky zatlačiť do úzadia svojho vedomia, keď sa tak rozhodol urobiť. Väčšinu času, ale radšej sníval. A nakoniec, jej neustále rečnenie dokazovalo, že je tu aj niekto iný okrem Albusa či Minervy, kto sa s ním rozpráva, aj keď to bola dievčina, ktorá rozprávala len naprázdno.

 „Takže, profesor Snape – teraz, keď ste konečne pripustili, že som vaša učednica, nemala by som vás poďla zvyklostí vytiahnuť niekam von na drink, aby sme oficiálne potvrdili našu dohodu? Myslím, že som o tom niekde niečo čítala...“

Snape prekvapením povyskočil a vrhol na ňu letmý pohľad. Už ďalej neznámkovala pergameny, ale úhľadne ich urovnávala na stole, na ktorom pracovala. Na brade mala škvrnu od červeného atramentu a brko mala nahodilo zapichnuté vo svojich vlasoch. Pozerala sa na neho s očakávaním.

Zamračil sa na ňu.

„Drink na potvrdenie dohody? Nepamätám si, že by som niekedy niečo o tomto čítal, slečna Grangerová.“

„A to je ďalšia vec. Teraz, keď som vaša učednica – teraz keď ste to uznali – nemohli by ste ma volať Hermiona? Nakoniec, sme už kolegovia. Slečna Grangerová znie tak... úzkoprso.“

„A mám predpokladať, že vy ma chcete volať... ako?“ odsekol.

„Ja vás stále budem volať profesor Snape, ak chcete,“ odpovedala. „Ja len chcem, aby ste ma volali Hermiona.“

„Ale keď ja vás začnem volať Hermiona a vy ma stále budete volať profesor Snape, ľudia sa budú čudovať. Mal som už dosť lekcií od Minervy o sociálnej etikete, aby som sa nebál toho, že sa mi ukáže pri mojom prahu vyčítajúc mi, že odmietam byť k vám priateľský.“

Hermiona sa na neho šibalsky usmiala.

„Ak chcete, aby som vás volala Severus, stačí povedať. Nemám s tým žiaden problém a nechcem na nikoho uvaliť Kliatbu Zlostnej Minervy, Severus.“

“Vy ste ako mučenie vodou, Hermiona,“ zavrčal.

PP: (http://en.wikipedia.org/wiki/Water_torture)

„Áno, ja viem,“ súhlasila veselo. „Ale teraz, ten drink...“

Nemyslím si, že by vašej reputácii prospelo, keby vás videli so mnou, Hermiona. Ale keď trváte na tom, aby sme spečatili našu dohodu alkoholom, mohol by som požiadať Dobbyho, keď sa tu nabudúce ukáže, aby vám primiešal do čaju s brandy.

„To vôbec  nie je to isté,“ odvetila. „Nie... to, čo potrebujeme, je skutočný drink, v skutočnom pube. To je zvyk. Ak mi neveríte, môžem privolať Komplexnú knihu učňa. Albus mi ju dal, keď sme podpisovali v júli zmluvu. A na strane 52, paragraf 4 jasne stojí...“

„Merlin! Dievča, vy si pamätáte stranu a paragraf všetkého, čo ste čítali?“ Snape bol zdesený.

Hermiona sa na neho zaškerila.

„Nie všetkého, čo som prečítala, len vecí, o ktorých si myslím, že ich budem v budúcnosti potrebovať. Možno som trochu posadnutý fanatik, ale nie som taká totálna krava, aby som si myslela, že všetky tie podrobnosti sú pre mňa dôležité.“

Snape mohol cítiť ako sa jeho pery jemne vyhli nahor a uvedomil si, že ho tá iritujúca knižnica donútila usmiať sa.

„Niekedy si myslím, že ste bola zaradená do zlej fakulty, Hermiona. Pamätanie si vecí, ktoré  môžete využiť na vydieranie ľudí je veľmi slizolinské.“

„Oh... neskúšam vás vydierať, Severus,“ odpovedala a jeho meno vyslovila jemno... dlho... sykavo. „Ja len viem, čo chcem. A práve teraz vás chcem zobrať do Rokvillu na drink pri príležitosti oslavy môjho učňovstva.“

„A neráta sa, že máme tradičný pohárik toľko mesiacov po úvodnom podpise zmluvy?“

„Vzhľadom na to, že ste práve pripustili to, čo bolo skutočnosťou už dlhé mesiace, myslím, že ten pohárik je nevyhnutnosťou. Okrem toho, vy ste mi vždy pripadal ako muž, ktorý si potrpí na tradície, Severus.“

Severus na ňu upreto pozeral, predtým ako hlavou kývol na súhlas a vzdychol.

„Súhlasím. Tradície sú dôležité, takže môžeme ísť a vy mi kúpite ohnivú whisky. Ale musím vás varovať už teraz, že zostanem len na jeden pohárik – a ani o moment dlhšie.“

Každý sa na nich pozeral. Snape si strnulo sadol za malý stôl, ku ktorému ich zaviedla. Chrbát ku stene a skúšal sa prestať obzerať po miestnosti. Vedel, že to bol zlý nápad.

Za to Hermiona vyzerala byť načisto schopná ignorovať všetko okolo nich – vrátane zhrozených pohľadov, ktoré na ňu vrhali. Každý ich spoznal... samozrejme; Hermiona Grangerová, časť víťaznej trojky, ktorá zachránila všetkých pred Voldemortom a Severus Snape, bastard s čiernym srdcom, ktorý mal zomrieť so zvyškom Smrťožrútov.

„Takže... Severus, myslím, že ste hovorili niečo o ohnivej whisky,“ usmiala sa neho. „Myslím, že si dám margeritu – túžim po niečom s tequilou.“

Severus pokrčil ramenami, ale inak neodpovedal. Cez celý bar sa na nich pozeral veľký chlap. Jeho pohľad sa stal nepriateľským, keď ho zbadal.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad, Hermiona,“ zamrmlal Severus na ňu. „Asi by som mal odísť a vrátiť sa na Rokfort pretým, než to veci začnú byť zlé.“

„Potom nesplníte podmienky tradičného drinku,“ odpovedala hebko.

„Hermiona...“

„Fuuu... ta kto tu je?“ Veľký muž stál pred nimi a jeho obrovské telo vrhalo tieň cez celý ich malý stôl, keď zazeral na Severusa. „Začul som, že si stále  nezatrepal parpčami, ale nik ťa dĺho nezočul. Myslel som si, že sú to len drísty.“

Snape neodpovedal, ale Hermiona obrátila zrak na toho chlapa.

„Ak prepáčite, pane, nespomínam si, že by som vás volala k nášmu stolu. Prosím nechajte na osamote, inak budem nútená volať majitela.“

Muž si odfrkol, očividne mysliac si, že sa ho to netýka.

„Ta prestaňte, slečinka... henten tu nie je vítaný, to vám móžem povedať. Nido (to je zamerne...) nehutorí (J ), že máte odmašírovať aj vy, slečna Hermionka – nebyť vás tak tu henten veď-viete-kto,“ odpľul si na zem, „stále behá po svete. Ale tento tu ten neni vítaný.“

„Severus Snape spravil omnoho viac ako ktorýkoľvek z nás pre to, aby zničil Temného pána,“ odpovedala Hermiona ticho. „Bez neho,by víťazstvo nebolo možné. Každý v čarodejníckom svete má k nemu veľký záväzok.“

Snape prekvapene zízal na Hermionu, kým toto tvrdila. Obrátila sa opäť na toho veľkého chlapíka, „Teraz ak dovolíte, necháte nás osamote vychutnať si v pokoji náš drink?“

Obor zdvihol ruku, aby chytil Hermionu za rameno. V očiach mu nebezpečne blýskalo. Ale predtým ako mohol položiť čo len prst na ňu, Severus sa našiel stáť, s nosnými dierkami roztiahnutými a tlačil prútik do jeho tučného krku.

„Myslím, že slečna Grangerová vám povedala, aby ste odišiel.“ Jeho hlas bol hrozivo mrazivý. „Doporučujem vám držať si svoje pracky na uzde a urobiť to, čo vám povedala.“

V krčme bolo tak ticho, že by ste počuli dopadnúť špendlík na zem. Hermiona tiež zízala na neho, ale jej oči žiarili nevysvetliteľným svetlom... niečo ako hrdosť a postavila sa a prešla k jeho boku.  Jej ruka sa zdvihla, aby sa dotkla jeho, špičky prstov ho zachladili na zápästí, predtým ako ľahko odstrčila jeho prútik.

„Zdá sa, že sa ma ako vždy snažíte chrániť,“ zamrmlala mu jemne, skôr ako sa otočila na stíchnuté obecenstvo.

„Vy by ste sa všetci mali hanbiť, správať sa k jednému z najväčších hrdinov vojny ako ku vydedencovi. Čo ste vy robili počas vojny? Nemôžem povedať, že by som videla niekoho z vás v záverečnej bitke, alebo v nejakej inej predtým, pracujúc pre našu stranu. Je oveľa jednoduchšie sa rozhodnúť, keď už je po všetkom. Už nikomu znova nepoviem, aby nás nechal na pokoji. Chceme si vychutnať drink. Ďalšia osoba, ktorá nás bude vyrušovať, bude prekliata, a nie len od Severusa Snapa.“ Otočila sa znova na veľkého muža so studeným pohľadom. Severus na neho ešte stále pre istotu mieril prútikom. „A vy, vy prerastená hromada hnijúceho mäsa, navrhla by som vám, aby ste odišli pred tým ako profesor Snape a ja s vami stratíme poslednú dávku trpezlivosti. Na teraz sa to vyrieši len výstrahou. Venovala ešte jeden studený pohľad davu ľudí než zaostrila na muža za barom „Buďte si istý, že hneď ako nabudúce stretnem Rosmertu tak jej poviem ako sa tu ku nám dnes večer správali. Teraz... ja by som si rada dala margeritu, prosím, a tu môj drahý priateľ by rád ohnivú whisky. Hneď.“

V bare zostali niečo cez hodinu, uchlipkávajúc ich drinky, ticho konverzujúc. Množstvo ľudí skúšalo poslať poháriky Hermione, ale ona všetky odmietla... každý so studeným pohľadom a ľadovou odpoveďou, že nič nebolo zabudnuté.

„Uvedomujete si, že toto nemusíte robiť,“ načrtol Snape bez obalu, keď odmietla ďalší zdvorilostný drink. „Nie kvôli mne.“

„Neurobila som to len pre vás,“ odpovedala. „Ja len proste odmietam akceptovať ’ponuky na mier’ od hromady zúrivých hlúpych a arogantných somárov. Ako sa k vám môžu správať takto?“

Obidvaja si boli plne vedomí zazeravých pohľadov a tichých konverzácií okolo nich, napriek Hermioniným predchádzajúcim varovaniam.

„Oni majú plné právo nenávidieť ma, Hermiona. Bol som Smrťožrút.“

„Nie naozaj,“ odpovedala. „Nie na dlho.“

„Viac ako polovicu môjho života,“ odsekol. „Dlhšie ako ste vy na svete.“

„Bol ste špión – to je rozdiel.“

„Neklamte samu seba. Aj keď som bol Dumbledorov špión, tak som stále bol aktívnou súčasťou mnohých zverstiev, ktoré vykonávali.“ Jeho hlas bol studený a jeho oči prázdne a pusté, keď pripúšťal tieto veci. „Mali by ste si zložiť ružové okuliare z očí, Hermiona. Nie som milý človek.“

Hermiona sa zaškľabila nad jeho prehlásením.

„Kto hovoril, že ste milý? Dôverujte mi Severus. Neklamem samu seba v tom, čo ste museli robiť v mene špióna Rádu. Ale je tu rozdiel medzi Smrťožrútami a vami, predsa len oni konali v zlobe a fanatickom presvedčení zatiaľ čo vy... vy ste robil, čo ste mohol, aby ste unikol podozreniu a udržal sa nažive. Bol ste neoceniteľný vo vojne... a vy to viete.“

„Nemyslím si, že prospieva vašej reputácii, keď vás vidia so mnou,“ skúsil znova, chlipkajúc svoj posledný drink. „Ja som vyvrheľ čarodejníckeho sveta, ak ste si nestihla všimnúť.“

„Jedine preto, že dovoľujete, aby ste ním boli. Okrem toho... som vaša učednica – ľudia si musia zvyknúť vidieť nás spolu. Som si istá, že to zaberie veľa času, než si prestanú šepkať o vás – aspoň tam, kde ich môžete vidieť.“ Zrazu natiahla svoju ruku a položila ju na jeho. Jemne ho stisla. „Vy ste hrdina, Severus. Nedovoľte, aby vám ktokoľvek vravel niečo iné.“

„Jedine Chrabromilčan môže povedať niečo také a myslieť to vážne,“ odpovedal Snape. Každopádne neodtiahol svoju ruku spod jej až kým nevstali k odchodu. A keď sa do neho potom zavesila, tak si dovolil sám sebe  užívať si tento príjemný dotyk.