Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Lekcie [Lost]

Kapitola 7. Weasley a Malfoy

Lekcie [Lost]
Vložené: Jimmi - 23.04. 2008 Téma: Lekcie [Lost]
Lostt nám napísal:

Kapitola 7. Weasley a Malfoy

Koniec s ružami od Harryho Pottera. Asi bol nahnevaný, alebo čo.
Ale tým sa Hermiona nezaoberala. Bola rada, že tomu tak je. Musela sa zaoberať stále pribúdajúcim problémom s kradnutím fotografií, i pod ťažkými zaklínadlami.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Navyše bol dnes piatok, šesť hodín večer a ona mala práce na tisícročia dopredu. To človeka poteší ako nič iné.
Mala by zavolať a ospravedlniť sa, že nemôže prísť. Nie je šanca ako to stihnúť dorobiť do ranného vydania. Jedine... Jedine, že by tam na tú siedmu išla a odišla skôr - rovno do práce.
To by sa dalo... Zodvihla sa z kresla a zamierila ku krbu.
Aj keď do práce a z práce chodievala peši, aby mala aspoň aký taký kontakt s vonkajším svetom, teraz na prechádzku nemala čas. Musí sa domov dopraviť čo najskôr, aby to stihla.

Po krátkej sprche, vybratiu šiat a doplnkov a po problémoch s neskrotnými vlasmi zazvonil zvonček pri dverách. Ani nevedela, koľko je hodín, no nepochybovala o tom, že to bol Draco a ten išiel určite načas.
Premerala sa v zrkadle. Bola hotová, no nie celkom. Fajn, tak prídu trochu neskôr. Bude to síce nevychované, ale nič sa nedalo robiť.
Pribehla ku dverám a pustila Draca dnu.
Ten ju ani nevidel, pretože hneď niekam odbehla.
"Chvíľu počkaj!" skríkla zo spálne.
Draco iba pokrčil plecami a oprel sa o dvere, prezerajúc si malú, útulnú chodbu.
Hermiona si ešte upravila vlasy a na krk pripla striebornú retiazku, na ktorej bol tmavomodrý prívesok v tvare ruže a doplnila to rovnakými náušnicami a jemným strieborným náramkom.
Vzala do ruky dlhý čierny kabát, do ktorého vnútorného vrecka si dala prútik a vyšla z izby.
Draco si ju premeral.
Zamrvila sa pod jeho skúmavým pohľadom. Mala pocit, akoby sám ten pohľad bol niečo necudné. Možno aj bol.
"Môžeme ísť," povedala po krátkom ticho.
Draco mal na sebe čierne nohavice a čiernu košeľu, na ktorej mal tmavomodrý sveter. Celkový dojem pôsobil elegantno-ležérne. Skvelá kombinácia. Perfektný ako vždy, pomyslela si trochu trpko, no i tak z neho nedokázala spustiť oči.
A on na tom bol podobne. Po prvý krát videl Hermionu takú... Inú. Chodila oblečená a učesaná tak prísne, no teraz vyzerala inak. Dva pramene vlasov mala stiahnutých na temeno hlavy a pripnuté sponou z čiernych kameňov, tmavomodré šaty s jemným oblúkovým výstrihom a dĺžkou po kolená a na nich čierny sveter, perfektne ladiaci náhrdelník a čierne čižmy takmer po kolená. Ale musel krotiť svoje myšlienky, inak by prišli neskoro.
"Ideme neskoro," povedala Hermiona príkro, keď zamkla a použila rovnaké kúzlo čo vždy.
"Nejdeme, neboj sa. Prišiel som o desať minút skôr."
Hermiona naňho prekvapene pozrela, no potom iba sklonila hlavu a jemne sa usmiala.

Prišli presne na čas. Zazvonili pri veľkom dome Weasleyovcov a čakali, kým im niekto príde otvoriť.
Asi po troch minútach im konečne otvoril Ron, ktorý už teraz vyzeral zúbožene, až mal človek chuť sa zasmiať.
No keď ju zbadal, široko sa usmial.
"Hermiona, som rád, že si prišla."
"Veď som povedala, že prídem."
"Viem, ale ty máš vždy toľko práce..."
Potom Ronov pohľad padol na Draca.
"Ehm, pán minister, to je prekvapenie..." začal prekvapene, no Draco sa usmial.
"Pre dnes vynechajme toho pána ministra. Viem, že sme sa na škole nemali v láske, ale kľudne zostaňme u Draca."
Ron sa trochu zmätene usmial a prebehol očami z neho na Hermionu a späť.
"Tak poďte ďalej," povedal Ron a znovu nahodil úsmev a viac otvoril oči.
Vošli dovnútra a Ron Hermionu odtiahol trochu bokom."
"Nevedel som, že si s ním tak zadobre," povedal hneď potichu, no nie nepríjemne. Skôr znel nervózne.
"Veď keď som bola v pondelok na ministerstve, tak si sa ma na to pýtal," povedala trochu nechápavo.
"Hovoril som o Harrym. Myslel som, že si prišla za ním."
Hermione svitlo. Tak tým sa to vysvetľuje.
"Nie, išla som sa Draca spýtať, či sem nepôjde so mnou."

Ron sa zatváril trochu pochybovačne.
"A vy... Vy spolu chodíte?"
Hermiona strelila pohľadom po Dracovi, ktorý si zrovna vyzliekal kabát.
Potom pozrela novu na Rona.
"Nie. Iba sme sa minulý týždeň stretli, tak ma napadlo, či sem nepôjde so mnou. Koniec koncov, s Meredith sú priatelia."
"Viem, chcela ho pozvať, ale ja som povedal, že to nemá robiť."
"Prečo?" spýtala sa zamračene Hermiona.
"No, je to minister. A navyše Malfoy. A ja som Weasley. A toto je dom, patriaci rodine Weasleyovcov... Nevedel som, že by mal záujem sem prísť."
"Ideme?" prišiel k nim zrazu Draco a žiarivo sa usmial.
"Áno," povedala Hermiona a Ron im vzal kabáty.
Potom spolu vošli do obývačky. Dom sa hemžil samými hosťami. Hermiona nečakala takú účasť.
Niektorí si ich prekvapene prezreli, no potom sa vrátili k svojej predchádzajúcej práci.
V strede toho všetkého bola Meredith, ktorá bola vynikajúcou hostiteľkou. Stíhala obsluhovať hostí, rozprávať sa s nimi, všetko kontrolovať a krotiť deti. Päťročného chlapca Toma, štvorročné dvojičky Freda a Georga a malú, jeden a pol ročnú Elizabeth, ktorá ležala hore v postieľke a určite spokojne spala. Bolo to najpokojnejšie Weasleyovic dieťa. Čo sa ale nedalo tvrdiť o Fredovi a Georgovi.
Keď ich zbadala, pribehla k nim.
"O bože, tak vás som tu nečakala!" vykríkla a objala sa najskôr s Hermionou a potom s Dracom, akoby bolo vrcholne prirodzené, že tam boli spolu.
Meredith Hermione veľmi pripomínala Molly Weasleyovú. Takisto plná energie a radosti, rovnako starostlivá a príjemná.
"Nechápem, prečo každého udivuje, že som prišla."
"No, len že máš toľko práce..."
Hermiona sa zamračila a Draco sa rozosmial. Strelila po ňom pohľadom.
"To nie je vtipné. Vážne."
"Nič si z toho nerob, ja tiež stále pracujem..."
"Ale ja nepracujem stále!" ozvala sa Hermiona nahnevane, no Meredith ju prerušila.
"Stôl je na záhrade. Budete sedieť hneď vedľa mňa, dobre?"

Hermiona sa zarazila... Veď, veď sa spolu takmer nestretávajú, tak prečo... Mala Meredith veľmi rada, to áno, ale asi si kvôli nedostatku času a vnímavosti nestihla uvedomiť, že je skutočne jej priateľka...
"Ale vonku je päť pod nulou," ozval sa Draco, čo ju vytrhlo zo zamyslenia.
"Použili sme klimatický závoj. Nám bude teplo, ale okolo sneží," usmiala sa Meredith.
"Musím vás opustiť, prišli ďalší hostia a pokiaľ niekto nezoberie Georgovi a Fredovi strelbočku, budem mať na krku nejedného naštvaného hosťa," vysvetlila usmievavo a stratila sa im z dohľadu.
Hermiona sa zamračila a pozrela na Draca.
"Čo je to strelbočka?" spýtala sa nechápavo. Nemala rada, keď niečo nevedela. Ešte stále.
Draco pokrčil ramenami.
"Nemám potuchy. Pri najbližšej príležitosti by som sa mal spýtať Bobbyho, vedúceho oddelenia pre čarodejnícke hračky."
"Oddelenie pre čarodejnícke hračky?" ďalšie Hermionine prekvapenie.
"No áno, zriadené iba pred tromi rokmi. Ale odvtedy je o veľa menej sťažností na hračky čo vybuchujú, alebo premiestňujú deti do Indie. Raz sme mali na krku plyšového hypogrifa, čo žral ponožky, lebo si myslel, že sú to fretky..."
Rozosmiala sa. No fakt, bolo to vtipné. Hovoril to s takým zaujatím, akoby to bol jeden s najväčším problémov.
"Nesmej sa. Fakt som vtedy nemal čas ani spať."
Hermionin zrak padol ku dverám, ktorými prišla nová dávka hostí. A medzi nimi i muž s uhlovo čiernymi vlasmi a nespochybniteľnou jazvou na čele.

Pred 6 rokmi
"Hermiona, toto je moja nastávajúca manželka, Meredith Čoskoro Weasleyová."
Pekná hnedovláska objala Hermionu, akoby sa poznali roky.
"Rada ťa poznávam, Hermiona. Ron o tebe veľa rozprával. Vraj ste spolu chodili na Rokfort."
"Áno, boli sme priatelia celú školu."
"Vlastne som ňou prešiel iba vďaka Hermione a jej schopnosti písať naraz svoje aj moje úlohy z lektvarov..."
Meredith sa rozosmiala.
"Viem si to predstaviť," usmiala sa Ronova nastávajúca.
Hermiona videla za svoj život iba jednu tak usmievavú ženu. A to bola práve mama muža tejto ženy. Áno, Molly Weasleyová mala neuveriteľnú schopnosť úsmevom ovplyvniť aj lucifera.
"Dúfam, že prídeš na moju svadbu, Hermiona."
Hermiona sa usmiala.
"Samozrejme, nemôžem si predsa nechať ujsť Ronov Veľký deň."
Meredith sa usmiala.
"V tom prípade budeš sedieť pri hlavnom stole s nami. Hneď dám vedieť mojej mame, ktorá má na starosti zasadací poriadok."
"To nie je potreba..."
"Neblázni, Hermiona. Ako som povedala, budeš sedieť s nami pri stole. Napríklad Harry zrušil účasť svojej priateľky, tak ťa posadíme k nemu, nie?"

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 06.08. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 13. Lekcia o živote - end
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 12. Šanca
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 11. Rutina
Lostt: ( Lostt )09.05. 2008Kapitola 10. Spomienky
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 9. Hystéria?
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 8. Ako môžeš?
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 7. Weasley a Malfoy
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 6. Nepríjemná situácia
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 5. Za to môžu ruže
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 4. Zmrzlina
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 3. Prekvapenie
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 2. Dohoda
Lostt: ( Lostt )23.04. 2008Kapitola 1. Lekcie
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )22.04. 2008Úvodom