Preklady fanfiction Harryho Pottera

15. kapitola - Čo je meno?

Draco sa otočil späť k svojmu krstnému otcovi a riekol, „v takomto stave sa nestretnem s tvojimi priateľmi. Pôjdem domov a prezlečiem sa. Zajtra večer usporiadam na ich počesť večierok.”

„Vynikajúca myšlienka, môj chlapče,” odvetil Snape, „ale musím trvať na tom, aby si zostal a stretol sa s nimi dnes.”

„A ja musím trvať na tom, že sa nestretnem. Porúčam sa,” povedal, keď sa otočil k odchodu. Cmukol na koňa, ale potom sa obrátil ku krstnému otcovi a povedal, „toto nemení môj názor na obe spomenuté ženy. Nezmením svoje city k vašej zverenkyni a ani moje city k slečne Grangerovej nezaváhajú.”

Ponáhľal sa domov. Mal plán. Znova vyhrá Hermionine srdce a medzitým nájde spôsob ako zvrtnúť Penelopinu náklonnosť niekam inam.

Ďalšie ráno bolo šedivé a daždivé presne tak ako jeho predchodca. Lupin vošiel do knižnice, keď Hermiona s Harrym hrali šachy.  V ruke držal kúsok pergamenu a povedal, „dom Potterovcov je dnes večer srdečne pozvaný na Malfoy Manor, aby sa pohostil a obveselil, na počesť slečny Penelopy Clearwaterovej, niekdajšej dcéry baróna z Clarencu a slečny Daphné Greengrassovej.”

Hermione spadol pešiak. Pozrela sa na Harryho, ktorý sa prudko postavil, vytrhol pergamen Lupinovi z ruky a znova nahlas prečítal to pozvanie. Potom povedal, „ako sa ten chlap opovažuje predvádzať sa s jeho nastávajúcou pred našimi nosmi! To nestrpím! Robí si naozaj zo všetkého posmech! Skutočne si lord Malfoy myslí, že sa zúčastníme tejto frašky?”

Lupin si sadol na Harryho miesto a posunul miesto neho strelcom. „Harry, môj chlapče, stojí tam, že si každý smieme priviesť hosťa. Mohlo by sa to zvrtnúť na veselý večierok. Ja nepôjdem, keďže sa blíži spln, ale nič nebráni, aby ste šli ty a Hermiona. Hermiona, pohni vežou.”

Hermiona posunula spomenutou vežou bez toho, aby si všímala hru. Harry sa otočil k Hermione a povedal, „ty by si chcela ísť, sesternica?”

„Lord Malfoy ma požiadal, aby som mu dala čas a mohol nájsť riešenie toho problému. Poskytla som mu čas, aby to urobil.” Pozrela na zem.

„Kedy sa toto stalo?” spýtal sa.

„Včera, na mojej hodine,” odpovedala. Nemusel vedieť, že v skutočnosti žiadnu hodinu nemala.

„Čas! Ten chlap chce čas! Nepotreboval čas, aby ti o tej žene povedal, ale chce čas teraz? Hneď pošlem sovu a poviem tomu chlapovi, že dom Potterovcov má už dnes večer program!”

Harry si sadol, aby napísal ten odkaz. Lupin pohol ďalšou šachovou figúrkou.

„Pohnite týmto, drahá,” pripomenul Lupin. Hermiona tak urobila, znova bez povšimnutia. „Stále hovorím, že by ste sa mali zúčastniť. Hermiona nič zlé neurobila, a ani ty. Prečo sa skrývať?” Pohol ďalšou figúrkou a povedal, „pohnite koňom, Hermiona.” Urobila to. Pohol ďalšou figúrkou, zvalil jej dámu a povedal, „Harry víťazí. Mám rád mukelské šachy. Sú menej barbarské.” Postavil sa a povedal, „mal by si na ten dnešný večer zobrať Ginny Weasleyovú a jej brata Charlieho. Myslím, že by ste pekne doplnili tamtú spoločnosť.”

Odišiel z izby. Harry prestal písať. Hermiona prešla k nemu a spýtala sa, „povedz mi, bratanec, čo sa stalo medzi tebou a tvojou nastávajúcou?”

Chvíľu bol ticho a povedal, „nič drastické. Rozhodli sme sa lepšie spoznať toho druhého. Stále nie som schopný nájsť vo svojom srdci odpustenie za jej neláskavosť k tebe.”

„Musíš jej odpustiť, ak ju skutočne miluješ,” povedala Hermiona.

„Ty miluješ lorda Malfoya?” spýtal sa Harry. Vyzrel von z okna. Nechcel sa jej pozerať do očí pre prípad, že by klamala. Keby sa pozeral do jej očí, a klamala by, vedel by, že je to lož.

„Nie som si istá,” odpovedala. Mala pocit, že odpovedá pravdivo. Ešte nepotvrdila svoju lásku dokonca ani v súkromí svojej vlastnej hlavy.

Pozrel sa na ňu a povedal, „pošlem sovu Charliemu a slečne Ginny, a ak budú súhlasiť, že s nami dnes večer pôjdu, napíšem Malfoyovi a prijmem to pozvanie.” Postavil sa, usmial sa na ňu a povedal, „ale nechcem, aby si urobila čokoľvek, čo by si mohla ľutovať.”

„Nechcem sa stretnúť so spomínanými dámami, ale nebudem ľutovať stretnutie s nimi. Bolo by nevychované a neslušné neprijať to pozvanie, dokonca nezdvorilé, pretože on úctivo to pozvanie ponúkol, aj keď vedel, že si o ňom myslíš  to najhoršie. Si vikomt a ona je baronetova dcéra, budúca baronesa. Jednoducho sa musíš zúčastniť, aj keď len preto, že máš vyššie postavenie. Okrem toho, som práve tak dobrá ako sú ony, Harry,” odpovedala.

„Nie, si lepšia,” riekol. Dodal, „ale rád by som vedel, čo prinútilo Lupina správať sa tak ústretovo ohľadne tohto pozvania. Stále chcem, aby bolo známe, že neodpúšťam lordovi Malfoyovi jeho svojvoľné správanie. Nikdy nemal začať flirtovať s tebou, keď vedel, že má inú, to je všetko, čo vravím.” Zanechal ju jej vlastným úvahám.

Pomyslela si, že vie, prečo Lupin bol taký horlivý, aby Harry a ona prijali to pozvanie. Bolo očividné, že nadŕžal lordovi Malfoyovi. Ale jeho motívy jej boli jasné. Robil to vo všeobecnom záujme. Urobil to kvôli nej. Bol taký dobrý človek. Rozhodla sa nájsť ho a zistiť, či sú jej dohady správne. Sedel v jednom zo salónikov, samozrejme s knihou. „Pán Lupin, sú za vašou horlivosťou, aby sme sa Harry a ja zúčastnili večere na Malfoy Manor, skryté nejaké motívy?”

„Samozrejme, že sú,” zasmial sa.

„Podelili by ste sa s nimi so mnou?” spýtala sa. Posadila sa na dvojkreslo vedľa neho.

Zatvoril knihu a povedal, „ste taká podobná Harryho matke, vedeli ste to?”

„Nie, nevedela. Nemala som to potešenie spoznať ju. Moja matka o svojej mladšej sestre hovorila veľa, a tiež vždy vravela, že jej Lily pripomínam,” povedala Hermiona s úsmevom.

„Bola nádherná, mala ryšavé vlasy a smaragdovo zelené oči; Harry má jej oči, a jej srdce bolo široké a hlboké ako oceán. Mala protivnú povahu, ale bola taká pekná ako bol deň dlhý. Opovrhovala predošlým lordom Potterom, Harryho otcom, keď sa prvý raz stretli. Bol to zázrak, že sa zobrali.”

„Je Harry ako jeho otec?” spýtala sa.

Lupin sa usmial a povedal, „tak veľmi. Dokonca náladovejší, zvyčajne láskavý a veľkorysý, ľúbiaci až priveľmi.”

„Prečo Lily toho muža neľúbila hneď?” uvažovala Hermiona nahlas.

„Kto vie, keď príde na záležitosti srdca? Len viem, že som pred mnohými rokmi musel zasahovať a mám strach, že musím znova. Chcem, aby ste dali lordovi Malfoyovi šancu urobiť veci správne. Nemyslí to vážne so spomínanou ženou. Nepovedal vám o nej, pretože o tom nikdy vážne neuvažoval. Musí jednať so svojím krstným otcom veľmi opatrne. Má pocit, že Snape je jeho jediná rodina, ktorá mu zostala. Nesmiete zabúdať, že lord Malfoy je na svete rovnako osamotený ako vy, dokonca viac, pretože vy máte Harryho.”

Postavil sa a poklepal ju po pleci. To ju nenapadlo. Ona mala Harryho, ale lord Malfoy nemal žiadnu rodinu. Bol pyšný muž a nikdy by osamelosť nepriznal, ale v jeho živote bola osamelosť iste nepretržitá.

Draco sa odvrátil od okna, keď na neho konečne doľahla dôležitosť pripravovanej udalosti. Pripadal si nadmieru osamelý a stratený. Všetko sa dnes večer musí podariť! Slečna Grangerová tak zapustila korene v jeho krvi, v jeho hlave, v jeho žilách, že bol k nej žene neodvrátiteľne priťahovaný ako nočný motýľ k plameňu. Nikdy by nemohol milovať niekoho iného.

Miloval ju. Ešte to tak veľmi nemusel priznať, ale bola to pravda. Uchvátila ho. Jeho srdce prestalo biť len čo si pomyslel na to, že dnes večer sa s ním bude deliť o jeho stôl. Možno sa s ním niekedy podelí o jeho meno. Bude pokojne čakať na ten deň, keď ju bude môcť slobodne požiadať, aby bola jeho. Keď sa bude môcť pozrieť do jej úchvatných očí a s ohromujúcim dojatím povedať, “milá Hermiona, budete mojou?”

Všetko bolo na dnes večer pripravené. Potter mu poslal odpoveď, že on, Hermiona a dvaja ďalší budú s nimi stolovať. Pozval Thea, Pansy a Blaisa, rovnako Snapa a tie dve mladé dámy. Dychtil po tom znova vidieť Hermionu. Len pomyslenie na jej meno privádzalo jeho dušu do plameňov. Prehovoril nahlas, “Hermiona, Hermiona.”

Bolo to presne deň, čo ju videl a bol to jeden z najdlhších dní, ktoré kedy zažil. Začínala mu pliesť myšlienky, keď uvažoval nad tým, čo jej povie. Dnes večer sa k nej nemohol správať príliš dôverne. Vedel, že ona pochopí. Zvuky krokov ho prebrali zo zatúlaných úvah. Jeho lokaj mu povedal, “niektorí z vašich hostí už prišli, pane.”

Jediné, čo si Draco pomyslel, bolo 'nech hry začnú!'.

Prvými, kto prišiel, boli Snape a tie dve mladé dámy. Daphné Greengrassová bola vysoká, driečna žena, svetlovlasá, modrooká a nesmelá. Jej priateľka, Snapova zverenkyňa, bola úplným protikladom. Bola malá, s oválnou tvárou, čiernymi vlasmi ako noc a hlbokými modrými očami. Bola pekná, ale tak všeobecne. Priveľa rozprávala, ale veľmi nevhodne. Potom, čo prišli Dracovi priatelia, privlastnila si každý rozhovor. Snape sa potešene usmieval, kým Draco a jeho priatelia sa zhrozili nad nedostatkom jej slušného vychovania. A k tomu myslenie, že je to urodzená žena.

Potter a jeho spoločnosť prišli poslední. Vošli do miestnosti, kde ich predstavil jeho lokaj. Draco sa okamžite pozrel do očí svojej milovanej. Stal sa ich rukojemníkom. Usmiala sa na spoločnosť a uklonila sa. Bola pokojná a skromná a zapojila sa do rozhovoru jedine, keď jej položili otázku alebo keď mohla niečo inteligentné povedať. Na rozdiel od budúcej baronesy, bola ženou, ktorá mohla mať takúto spoločnosť a kraľovať nad všetkými ostatnými.

“Slečna Grangerová, pán Snape nás informoval, že vôbec nemáte vzdelanie, ako je to možné?” spýtala sa Penelope so smiechom. “Ste naozaj len mukel, ktorý má magické schopnosti, však?” Nikto sa nepripojil k jej smiechu, dokonca ani Dracovi čistokrvní priatelia. Všetci boli z nej v rozpakoch.

Skôr než Hermiona mohla odpovedať, Charlie Weasley riekol, “niekto nemusí mať rozsiahle vzdelanie, aby bol mocnou čarodejnicou alebo čarodejnicou, slečna. Magické schopnosti sú zakorenené v duši, nie získané z kníh.”

Hermiona sa pozerala na zem, tvár červená. Draco si vzdychol. Nedokáže strpieť túto hlúpu ženskú už ani o sekundu dlhšie. Každú ďalšiu komunikáciu s ňou bude musieť rozumne obmedziť. Jeho lokaj oznámil večeru. Penelope sa prakticky sama vrhla na Draca a vložila mu svoju ruku do jeho. Theo, vďaka jeho duši, ponúkol svoju ruku Hermione a Charlie ju ponúkol slečne Greengrassovej.

Draco sledoval Hermionu na druhej strane stola. Sledoval jej pery, keď sa rozprávala s Theom. Ako by miloval hladiť tie pery svojimi. Pociťoval spokojnosť len z toho, že sa na ňu pozeral. Úprimne, jeho túžba po tej žene bola priveľká. Chystal sa k nej prehovoriť, keď Penelopa povedala, “už som ukončila svoje vzdelávanie, lord Malfoy.”

“Dobré pre vás,” nevenoval jej pozornosť.

“Vraciam sa žiť do Godrikovej úžľabiny. Pripravia mi dom mojich predkov, Clarence Manor, až do času, kým sa sem ku vám nenasťahujem.”

Všetci pri stole na tú ženu zízali. Bola tak veľmi trúfalá! Snape sa usmial a povedal, “čím skôr, tým lepšie. Myslím, že svadba na jeseň by postačovala.”

Harry sa pozrel na svoju sesternicu. Tvárila sa veľmi ubolene. Draco mohol sotva dýchať. Mal by riskovať hnev krstného otca a niečo povedať, hocičo, čo by spochybnilo tvrdenia tej ženskej. Napokon, odkedy prišla, jej povedal sotva dve slová a ona a Snape hovoria o sobáši!

Draco povedal, “ja by som tak rýchlo tieto záležitosti nepredpokladal, slečna Clearwaterová z Clarence.” Draco sa postavil a hodil obrúsok na tanier. Riekol, “brandy a cigarety pre mužov sú na terase. Dámy, stretneme sa o chvíľu v salóniku.” Draco opustil obývaciu izbu, Snape a ostatní muži šli mu rýchlo v pätách. Všetky dámy odišli, aby šli do salónika, okrem Hermiony. Tiež sa postavila, ale zneistela. Vrátila sa do jedálne a posadila sa.

“Slečna Grangerová?” povedal hlas z chodby. Bol to Theo Nott.

“Pán Nott?” opýtala sa.

“Môj priateľ vás miluje, verte tomu. Je to hrozný zmätok, v ktorom sa nachádza, ale všetko nakoniec dobre dopadne.”

Miloval ju? “Dopadne? Alebo je príliš neskoro? Tá žena podľa všetkého predpokladá, že sú zasnúbení,” povedala.

Theo sa zasmial a povedal, “tá ženská je hlupaňa. Myslí si, že jej titul a peniaze ju povyšujú nad nás všetkých, ale ona ani nestojí za našu námahu. Prosím, dovoľte mi, aby som vás odprevadil do salónika.”

“Nedostanete svoj diel brandy a cigár, pane,” povedala s úsmevom.

“Ani som ich nikdy nemal rád, takže bez nich dokážem žiť,” odvetil. Ponúkol jej rameno. Rada ho prijala.

Keď sa dostali do salónika, Pansy bola za klavírom a hrala nejakú klasickú skladbu. Bola celkom vynikajúca, hoci niekoľko tónov jej ušlo. Vošli muži a zatlieskali jej.

“Kto ešte hrá?” spýtal sa Blaise.

Harry sa pozrel na Hermionu. “Moja sesternica.” Postavil sa a odprevadil ku klavíru Hermionu.

“Ach, áno, slečna Grangerová, zahrajte nám nejakú dedinskú melódiu. Mám rada tieto prosté pesničky,” povedala Penelope s predstieraným smiechom.

Hermiona sa nahnevala. Posadila sa a zahrala najťažšiu skladu klasickej hudby, na ktorú si dokázala spomenúť. Zahrala to bezchybne. Draco sa na ňu pozeral s nadšením a pýchou. Keď skončila, všetci prepukli v potlesk, okrem Snapa a Penelopy.

“Dobre, dedinská hus pozná klasiku, aké zvláštne,” povedala. Pansy sa na tom zasmiala, ale už nikto iný.

“Hráte, madam?” spýtal sa jej Draco.

“Samozrejme, všetky dokonalé dámy hrajú,” odvetila.

“Predveďte nám to. Zahrajte nám pieseň, hocijakú akú chcete,” povedal Draco s pohŕdaním. Snape na neho zazeral.

Penelope riekla, “naozaj si neprajem hrať, pane.”

“Samozrejme, že neprajete, ste stále unavená zo včerajšej dlhej cesty,” doplnil Snape.

“Ak to milostivej panej nebude vadiť, ja zahrám,” povedala Daphné svoje priateľke.

“Áno, priateľka, zahrajte miesto mňa,” povedala.

“Keby ste všetci chceli tancovať, mohla by som zahrať slušný jig alebo reeg,” prehovorila mladá dáma (PP: ide o druhy írskeho tanca). Charlie sa na ňu usmial, keď si prezerala noty. Pozrela sa na Charlieho a povedala, “otáčali by ste mi noty?” Prikývol.

Harry zobral Ginny za ruku a spýtal sa, “zatancujete si so mnou slečna Weasleyová?” Ginny súhlasila.

Blaise požiadal Pansy. Penelope prakticky pribehla k Malfoyovi a ponúkla mu svoju ruku. Čo bolo toto za bezočivú ženskú, aby sa sama ponúkla k tancu bez toho, aby ju požiadali? Pozrel sa na Hermionu a potom na Thea. Theo pochopil. Prešiel k slečne Grangerovej a povedal, “smiem?”

Čoskoro boli všetky páry na svojich miestach a začal reel.

Draco stále hľadel na Theovu partnerku. Mala jeho srdce, zviazané neviditeľnou reťazou a on sa na nej dusil. Chcel k nej pribehnúť a vyhlásiť ju za svoju. Závidel Theove objatie. Jeho ruku na jej ramene. Každučká jej vôňa sa vmiešala do jeho hlavy a zmiatla jeho zmysly. Zistil, že nedokáže venovať tancu ani tú najnepatrnejšiu pozornosť. Dvakrát šiel zlým smerom, a raz, samozrejme úplne náhodou, šliapol slečne Clearwaterovej na nohu. Tanec skončil, našťastie, a on sa bez udania dôvodu uklonil a opustil miestnosť.

Sústredil sa jedine na to, aby opustil súčasnú situáciu, inak by stratil v tej izbe svoju dušu. Jeho správanie spôsobilo všetkým zúčastneným nepokoj, ale z veľmi odlišných dôvodov.

Hermiona cítila ako po nej Snape švihol pohľadom. Obviňoval ju za Malfoyov zlý výkon ako hostiteľa. Prečo bola pozvaná? Snape vyšiel z izby, aby našiel svojho krstného syna. Práve teraz ho ale nenájde, pretože Draco nechcel byť nájdený.

Stál osamotený v opustenom krídle domu, v stmavnutej izbe a pokúšal sa opäť získať svoje zmysly. Theo, ktorý prakticky vyrastal na Manore a vedel presne, kde ho nájde, sa rozhodol zasiahnuť. Zaviedol nič netušiacu slečnu Grangerovú priamo k tým dverám. Otvoril dvere, a zatiaľ čo sa Malfoy stále snažil nadobudnúť rozumnú existenciu, objekt jeho pomätenia vošiel práve tými dverami.

“Ach, Malfoy, starý brachu, môj priateľu, nikdy by som ťa tu nevyrušoval, keby som vedel, že je obsadené. Odpusti nám.” Tváril sa, že odchádza, Hermionina ruka v jeho, keď sa k nej otočil a povedal, “práve som si spomenul, že som sľúbil ukázať vám krajinku, čo som namaľoval. Hneď som späť. Lord Malfoy,” povedal, otočiac sa k Dracovi, “mohli by ste zabaviť túto mladú slečnu, kým sa nevrátim?” Bez počkania na odpoveď Theo odišiel.

Teraz to bolo len on a ona. Draco zadržal dych, keď ho ohromilo nutkanie chytiť ju za ruku a pobozkať jej prsty. Uchopil operadlo stoličky, kde stál, aby zamestnal svoje ruky.

Tu bola žena, predmet jeho túžby. Nádherná, inteligentná a tak ľahko dosiahnuteľná. Tam vonku, v krutom svete, bol osud, ktorý chcel po ňom jeho krstný otec, ale tu medzi stenami tejto malej izby bol k uzretiu tento dar. Pozrela sa inam a potom znova do jeho očí. Nemohol hovoriť a ani ona nemohla.

Čo by povedal, keby mohol? Čo za slová by chcela počuť? Práve vtedy vošiel do izby Snape. Uvidel dvojicu a povedal, “slečna Grangerová, teraz nás nechajte.”

Otočila sa k odchodu, ale Draco vykríkol, “NIE!” Urobil tých pár krokov, ktoré potreboval, aby sa k nim obom dostal, pretože obaja Hermiona a Snape stáli pri dverách.

“Krstný otec, je mi ľúto, že ťa sklamem, ale buď ty musíš povedať slečne Clearwaterovej, že nemám vôbec v úmysle si ju niekedy vziať, alebo to urobím ja, ale inakšie, ale oboma spôsobmi sa to ukončí a jediná otázka je, či sa to skoncuje s taktom alebo bez neho. Je to tvoja voľba.”

“Nikdy predtým si so mnou takto nehovoril, Draco!” povedal Snape.

Hermiona mala pocit, že je uprostred, svedkom niečoho, čo sa jej netýkalo, ale predsa nedokázala odísť.

“Dobre, poviem jej to, ale nie dnes večer,” odpovedal Snape. Bude tu len týždeň, jediný týždeň. Poviem jej to na konci spomenutého týždňa, ale nechaj tej dievčine jej česť. Dovoľ jej, aby si ostatní mysleli, že ona sa rozhodla proti tomu spojeniu.” Pozrel sa na Hermionu a potom na Draca. “Daj jej toľko dôstojnosti, Draco. Iste sa dokážeš týždeň vyhýbať slečne Grangerovej.” Draco prikývol. Snape prešiel k Dracovi a povedal, “nie som bez srdca, Draco. Vieš, že kedysi som miloval ženu, veľmi miloval a nebolo mi dopriate dať to najavo. Koľko vecí by mohlo byť inak, keby som mohol. Len sa stiahni a predstieraj, len na chvíľu. Na moju česť, poviem jej to. Poskytni nám túto noc a ušetri nás rozpakov.”

“Súhlasím,” povedal Draco. Snape sa otočil, za ním zašvišťal jeho hábit a odišiel z izby. Hermiona bola ticho a zdržanlivá počas celej výmeny. Draco riekol, “jeden týždeň, Hermiona, jeden týždeň.”

“Lord Malfoy,” odvetila, hoci nemala slová, ktoré by nasledovali.

Pomaly sa k nej priblížil a povedal, “povedz mi krstným menom, Hermiona. Zašepkaj to len pre moje uši. Veľmi si želám počuť ho na tvojich perách. Raz si ho povedala, v ten deň v koči. Nosím tú spomienku vo svojom srdci, pretože mi je drahá. To je jediné, čo od teba chcem. Jediné, čo potrebujem a čo si želám. Pomôž mi dostať sa cez tento úsek. Povedz moje meno, Hermiona. Ja vravím tvoje meno, ale chcem povedať o toľko viac.”

Stále bol niekoľko yardov od nej. Natiahol ruku, ale bol príliš ďaleko, aby sa jej dotkol. “Moje meno, prosím ťa, len povedz moje meno.”

Stále zostávala ticho. “Jeden týždeň, Hermiona! Daj mi tento čas, aby som dal toto do poriadku!” vykríkol. Cítil sa neskutočne frustrovaný. Mal pocit, že je ťahaný stovkami odlišných smerov. Prečo mu nevyhovie? Nechápala jeho naliehavosť? Otočila sa, že odíde. Pribehol k dverám, zatlačil, aby sa zavreli, keď ich otvorila. Stál za ňou, jeho teplý dych na jej krku. Nechala svoje čelo klesnúť na studené drevo veľkých dverí. Oprel si jednu ruku z jednej jej strany, a druhú z druhej.

Stáli tak bez pohybu celú večnosť. Ani jeden nevedel, čo ešte urobiť. Urobil jeden krok bližšie a ona si položila líce na dvere. Vložil svoju tvár do jej vlasov, ktoré mala dlhé a rozpustené. Nikdy nebol takto dôverne s nejakou ženou a nikdy nenašiel inú ženu, s ktorou by chcel byť tak dôverne. Dokázal počuť každé jej nadýchnutie. Jeho hlava klesla popri jej. Pritlačil telo o jej chrbát a svoje líce k jej.

“Moje meno, prosím.”

“Draco,” bolo jediné, čo povedala. Odtlačila sa od neho, otvorila dvere a rozbehla sa po chodbe.

(Nabudúce: večera pokračuje, zatiaľ čo sa vytvorí jeden pár, jeden sa zachráni, jeden skončí a jeden zostane neurčený)