Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fénixova pieseň

23. Occamova britva

Fénixova pieseň
Vložené: solace - 30.01. 2015 Téma: Fénixova pieseň
solace nám napísal:

Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

23. Occamova britva

 

Hermiona sa spočiatku v to ráno, kedy Harry súhlasil, že užije felix felicis, tešila. Štipka šťastia, pomyslela si, bola presne tým, čo potreboval, aby Slughorna presvedčil a získal od neho spomienku o horcruxoch. Avšak od chvíle, čo tú zlatú tekutinu vypil, mala pochybnosti. Namiesto toho, aby zamieril do Slughornovho kabinetu, sa Harry náhle rozhodol navštíviť Hagrida a zúčastniť sa Aragogovho pohrebu – a nič, čo povedala ona či Ron, ho nepresvedčilo o opaku. Keď zmizol pod plášťom a potom zbehol dolu schodmi z chlapčenskej spálne, Hermiona pozrela na Rona a vystrúhala komicky zúfalú grimasu.

„No tak,“ zamrmlal Ron a tiež sa zaškľabil. „Poďme za ním.“

Na spodku schodiska sa však nádej, že Harryho dostihnú skôr, než vykĺzne z klubovne, rozplynula.

„Čo si tam hore s ňou robil?“ zvrieskla Lavender.

„Čo tým chceš...“ zahabkal Ron a zasekol sa, keď mozog dostihol ústa a došlo mu, že sa tentoraz nebude môcť odvolať na Harryho. „Hermiona je moja kamoška, Lav...“

Aj druhý pokus o súvislú reč bol okamžite prerušený pokračujúcim hašterením.

„Pochybujem, Ronald Weasley! Kamošky nežiarlia a neprestanú sa s tebou baviť len preto, že máš dievča, ktoré si ťa naozaj váži! Kamošky s tebou nezmiznú v chlapčenskej spálni, tie sa s tebou flákajú v klubovni, kde môžu všetci vidieť, čo sa deje! Kamošky sa netvária tak prekliato arogantne, keď na teba tvoje dievča jačí!“

Je načase zmiznúť, pomyslela si Hermiona, jej pud sebazáchovy zvíťazil nad túžbou zostať a nakričať na Lavender.

„Tak dobe, Ron,“ povedala veselo. „Odchádzam do knižnice. Zastav sa neskôr, ak chceš.“

Pokiaľ ide o Lavender, Ronov zúfalý pokus zachytiť Hermionu za ruku bol posledným klincom do rakvy. Keď Hermiona vykĺzla na chodbu, počula, ako jej krik ešte zosilnel. Nuž, pomyslela si rovnako arogantne, ako o nej vyhlásila Lavender, to je tá povestná štipka šťastia.

Ron sa k nej pripojil približne po dvadsiatich minútach, vyzeral utrápene, no očividne mu odľahlo. „Rozišli sme sa,“ nepresvedčivo objasnil ako odpoveď na jej zdvihnuté obočie. „Zrejme mi neskontroluješ domácu z transfigurácie, však?“

Hermiona si teatrálne povzdychla, no s úškrnom prijala nesmelo ponúkanú esej. Blýskalo sa na lepšie časy.

 

* * * * *

 

Nasledujúceho dňa narazila na Ginny na schodoch vedúcich do dievčenských spální.

„Ahoj, Hermiona,“ pozdravila ju Ginny so skleslým úsmevom.

„Ahoj, čo sa deje?“ Zastavila sa a vzhliadla na mladšiu dievčinu, ktorá stála o niekoľko stupienkov nad ňou.

„Ále, nič zvláštne. Len to, že sa Dean po včerajšom rozchode správa ako totálny magor.“

„Dávať kopačky je ťažké, však?“ zavtipkovala Hermiona, avšak Ginny na muklovskú narážku nereagovala.

„Aj tak sa to dá povedať.“

„Ak ťa to aspoň trochu uteší,“ pokračovala Hermiona a spomenula si na Harryho dôkladne nezúčastnený výraz včaššie ráno, keď sa dozvedel o novinke, „myslím, že tvoj vzťah s Deanom asi splnil svoj účel.“

Ginny sa ihneď rozžiarila. „Naozaj?“ spýtala sa a oči sa jej prudko (a tak trochu desivo) zaleskli.

„Naozaj.“

„Tak díky, Hermiona!“ Ginny si prehodila vlasy cez plece a takmer okolo nej pretancovala cestou do klubovne.

Hermiona sa v duchu usmiala a pokračovala po schodoch hore. Kiežby sa všetky jej problémy tak ľahko vyriešili. K jej veľkej úľave nebola v miestnosti ani Lavender, ani Parvati, a tak skopla z nôh topánky, vliezla do postele a dôkladne okolo nej pozaťahovala závesy. Do večere zostávala približne hodina a pol a ona si potrebovala premyslieť niekoľko vážnych vecí. Vytiahla prútik a zoslala zopár ochranných kúziel, ktoré sa naučila od Snapa. Tie by si mali dať rady s vyrušovaním.

V to ráno im Harry počas hodiny čarovania porozprával o svojich včerajších dobrodružstvách: od Aragogovho pohrebu, spôsobu, akým vypáčil spomienku zo Slughorna, jej prezretí si a hrozných podrobnostiach o horcruxe, až po Dumbledorov sľub, že ho vezme so sebou, keď pôjde hľadať ďalší. Horcruxy. Hermiona sa zachvela pri myšlienke, že je niekto ochotný rozdeliť si dušu raz, nieto ešte sedemkrát – Nie, opravila sa, keď logika zvíťazila nad zdesením. Šesťkrát. Šesť rozdelení rovná sa sedem kúskov. Dva z nich už boli zničené. Vymenovala zostávajúce horcruxy: medailón, pohár, niečo od Bystrohlavovej alebo Chrabromila a pravdepodobne aj had.

A ako, uvažovala, súvisia horcruxy s tým zdanlivo ničivým plánom, ktorý sa tento rok udeje? A čo majú naopak spoločné s informáciami, ktoré mi má poskytnúť profesor Snape? Rukami si objala kolená a mierne si ich pritiahla k hrudi. Asi nič, usúdila. O horcruxoch som sa zakaždým dopočula od Harryho; informácie od profesora Snapa by sa mali týkať niečoho iného.

Povzdychla si. Mala z toho v hlave zmätok. Nahla sa dopredu, schmatla popruh na taške a vytiahla ju k sebe po prikrývke. Pohrabala sa v nej a našla ceruzku a kúsok pergamenu. Bolo načase urobiť si zoznam.

Plán 1 – Zabiť Voldemorta

Spôsob: zničiť horcruxy (6), potom môže Harry bojovať s Voldemortom

Vývoj: zničené horcruxy (2): denník, prsteň

Zostávajúce horcruxy (4): medailón (S), pohár (B), niečo patriace Ch alebo B, had (?)

Pozn.: Napriek tomu, že teoreticky môže horcruxy zničiť ktokoľvek, zachovanie tajomstva je kľúčové (Ak na to V. príde, vytvorí ich ešte viac), takže v praxi prichádzajú do úvahy len Dumbledore, Harry, Ron a Hermiona.

Zdalo sa jej trochu hlúpe zapísať svoje meno ako potenciálneho hľadača horcruxov, ale chcela byť dôkladná. Plán číslo jeden bol dosť jednoduchý. Plán číslo dva bolo oveľa ťažšie zostaviť, lebo jej nebolo jasné, čoho sa vlastne týkal. No pustila sa do toho:

Plán 2 - ?

Spôsob: ?

Vývoj: ?

Skôr, než dospeje k názoru, to musela skúsiť inak. Možno by mala spísať všetko, čo vedela, a kto bol v akej fáze do záležitosti zapletený. Začala odznova s ďalším kusom pergamenu.

Plán so zdanlivo ničivými následkami.

Osoby, ktoré poznajú podrobnosti: Dumbledore, Snape

Osoby, ktoré ich nepoznajú: McGonagallová, Vectorová, Hermiona, všetci ostatní (vrátane Harryho)

To už Hermiona ležala na bruchu, nohami hompáľala vo vzduchu a na ukazovák ľavej ruky si nakrúcala kučeru. Vynechala medzeru a pokračovala v písaní trochu nižšie.

Draco Malfoy. Smrťožrút (?), ktorý sa pokúša zabiť niekoho na Rokforte a je mu jedno, komu pritom ublíži (Katie Bellová, Ron).

Potenciálne ciele: Harry (nepravdepodobné – pretože KB mu mohla ten náhrdelník jednoducho odovzdať v Rokville)

Slughorn (medovina bola v jeho kabinete)

Dumbledore (medovina – Vianoce)

Niekto celkom iný (?)

Hermiona váhala a hrýzla si spodnú peru, potom dopísala.

Poznámka: Snape sľúbil, že pomôže a/alebo ochráni Draca (Neporušiteľná prísaha – Narcissa Malfoyová).

Opäť prestala písať skôr, než dokončila myšlienku.

Dedukcia: Dumbledore vie o všetkom/Snape mu kryje chrbát.

Hermiona si povzdychla a znovu pozrela na zoznam potenciálnych cieľov. Bolo smiešne čo i len pomyslieť na to, že by Draco zabil Dumbledora. Riaditeľ je takmer neporaziteľný – spomienka na jeho černejúcu ruku tú myšlienku nečakane uťala. Malfoy by to nedokázal, ale...

Sťažka prehltla. Zdalo sa, že slová na papieri pred ňou sa striedavo rozostrujú a zaostrujú. Začalo jej byť zle. Skĺzla z postele, nemotorne sa pretlačila cez závesy a ako vo sne odtackala do kúpeľne. Bolo to o chlp, ale podarilo sa jej v sebe udržať obed. Aby sa upokojila, prinútila sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť a tvár si poriadne ošpliechala studenou vodou. Dobre, Grangerová, povedala si, spamätaj sa!

Keď znovu otvorila dvere na kúpeľni, stuhla rovnako ako Lavender s Parvati. Všetky tri sa na seba ostražito zadívali.

„Ahoj, Hermiona,“ ozvali sa unisono falošne sladkým hlasom.

„Ahojte,“ odvetila stroho.

„Ehm,“ Parvati letmo pozrela nabok, keď prehovorila, „čo sa stalo s tvojou posteľou?“

Hermiona sa prekvapene pozrela smerom, kde sa mala nachádzať jej posteľ, no nič tam nebolo. Trvalo pár sekúnd, než sa jej mozog rozbehol a prestala zízať s otvorenými ústami. Napokon jej došlo, že ochrany, ktoré zostala, boli také silné, že samotná posteľ zmizla z dohľadu. Potlačila nutkanie hystericky sa rozosmiať.

„Len som si precvičovala kúzla na získanie vyššej známky z čarovania,“ zaklamala a napäto sa usmiala na Parvati a hneď nato aj na Lavender. Potom bez zaváhania prešla cez miestnosť. Keď prekročila ochrany, pocítila na koži brnenie a zároveň sa objavila aj jej posteľ. Otočila sa. Z výrazu na tvárach oboch dievčin pochopila, že práve zmizla. Snažila sa necítiť samoľúbo, no neúspešne.

Ten pocit však netrval dlho. Za závesmi postele stála opäť tvárou v tvár svojmu zoznamu – a logickému záveru, ktorý vyplýval z informácií, ktoré obsahoval. Prinútila sa uvažovať o ňom pokojne. Nič z neho zatiaľ nevyškrtni, pripomenula si. Zdanie občas klame.

Pevne uchopila ceruzku. Je to len logická úloha. Vyslovila to nahlas, aby to pôsobilo reálnejšie. „Je to len logická úloha.“

Domnienka: Malfoy sa snaží zabiť Dumbledora.

Fakt: Snape prisľúbil pomoc.

Dedukcia: Keď Malfoy zlyhá, Snape zabije Dumbledora.

alebo

Domnienka: Malfoy sa snaží zabiť Dumbledora.

Fakt: Snape prisľúbil pomoc, ale nemyslel to vážne.

Dedukcia: Keď Malfoy zlyhá, Snape zomrie (Neporušiteľná prísaha).

Vôbec jej nenapadlo uvažovať nad možnosťou, že by Malfoy dokázal uspieť. Inštinktívne cítila, že skôr prvá z týchto dvoch alternatív by sa dala charakterizovať ako „plán so zdanlivo ničivými následkami“, ale doposiaľ nevedela objasniť, prečo jej to pripadá pravdepodobnejšie.

Ak Snape prežije, písala ďalej, Dumbledore zomrie. Ak Dumbledore prežije, Snape zomrie.

Špión alebo osnovateľ?

Hermiona hľadela na slová pred sebou tak dlho, až sa zdalo, že už nedávajú zmysel, nezdali sa viac ničím iným než čiernymi haky-bakmi na bielom pergamene. Potom dopísala ešte tri slová a doplnila za ne otáznik.

Dumbledore už zomiera?

 

* * * * *

 

Nakoniec Hermiona zišla dolu na večeru. Nemohla veľmi robiť nič iné. Chlapci jej neskorý príchod uvítali s určitou úľavou.

„Šudovali šme ša, kde ši,“ podotkol Ron s plnými ústami zemiakovej kaše.

„Učila som sa,“ odvetila roztržito a z najbližšej misy si nabrala poriadnu hŕbu zeleniny (konkrétne zelenú fazuľku).

Veľká sieň nebola miestom pre osobné rozhovory akéhokoľvek druhu a Ron s Harrym už boli hlboko zabraní do debaty o tom, či je inštruktor premiestňovania Wilkie Twycross príbuzný s profesionálnym hráčom metlobalu rovnakého priezviska. Hermiona dokázala konzumovať jedlo bez toho, aby venovala priveľkú pozornosť okoliu. Namiesto toho si lámala hlavu nad pochopením a domnienkami niekoľkých posledných hodín. Ak Snape zabije Dumbledora, stane sa vyvrheľom, bude musieť utiecť a jeho život sa ocitne v hroznom nebezpečenstve. Na druhej strane by to upevnilo jeho pozíciu v rámci Voldemortovej skupiny a jeho postavenie smrťožrúta by sa ocitlo mimo podozrenia.

Vychádzajúc z predpokladu, že to bolo najbezpečnejšie zo všetkých možných miest – ochranné kúzla sem či tam – schovala si poznámky do podprsenky a zakaždým, keď sa počas večere pohla, cítila, ako ju rožtek pergamenu škriabe po hrboľatom povrchu jazvy. Len krátko uvažovala nad možnosťou, že by Snape bol zradcom. Možno sa Dumbledore mýli, keď dôveruje Snapovi? Harry si to rozhodne myslí. No v hlave jej zazneli riaditeľove slová: „Zveril by som mu aj svoj život.“ Dumbledore bol až príliš dôvtipný - a manipulatívny – aby taký slovný obrat použil bez rozmyslu.

Dávno pred skončením večere Hermiona vedela, že potrebuje hovoriť s profesorom Snapom. Pre problémy so zhodujúcimi sa časmi v rozpise mal chrabromilský tím v tom týždni iba jeden tréning, vo štvrtok, no Hermiona si nemyslela, že by dokázala čakať ďalších štyridsaťosem hodín, kým tú tému nahryzne. Musí to byť ešte dnes večer.

Keď Snape vstal od stola, nasledovala jeho príklad. Na stoloch sa práve objavil dezert a Harry na ňu prekvapene vzhliadol.

„Kam ideš?“ opýtal sa.

„Do knižnice. Prepáč, mám kopec práce.“ Najpoužívanejšie klamstvá boli spravidla tie najlepšie.

„Miona,“ ozval sa Ron vyčítavo. „veď si sotva niečo zjedla! Mala by si tu chvíľu zostať a zjesť aspoň kúsok melasového koláča.“

Jeho starostlivosť ju chytila za srdce. Obratom ju zaplavil pocit lásky k obom chlapcom, rýchlo nasledovaný bodnutím paniky. Na to teraz nemala čas.

„Nie všetci zjedia na večeru toľko, čo sami vážia, len aby vydržali celý večer, Ronald Weasley. Uvidíme sa neskôr.“ Hermiona sa náhlila preč a do vstupnej haly dorazila práve včas, aby videla, ako sa Snape vytratil dolu schodmi vedúcimi do žalárov. Ponáhľala sa za ním.

Približne v polovici chodby sa zastavil, aby si pohovoril so skupinkou slizolinských druhákov. Chlapec, ktorý stál bezpečne mimo jeho zorného poľa, si všimol prichádzajúcu Hermionu a zaškľabil sa na ňu. Jeho drzosť jej vnukla vynikajúci nápad. Vytiahla z vrecka prútik a namierila ho na to opovážlivé chlapčisko. Druhák sa vyplašil, naľakane vykríkol a prikrčil sa za chrbát najbližšieho priateľa. V tom zmätku sa Snape otočil a ocitol sa tvárou v tvár Hermione s nahnevane namiereným prútikom.

„Čo to má znamenať, slečna Grangerová?“ zavrčal, keď k nej pristúpil. Zlosť mu zvýraznila ostré črty tváre.

"Pluralitas non est ponenda sine necessitate," odvetila sťažka dýchajúc. Snažila sa, aby ju pochopil.

Oči sa mu zúžili. „Trest!“ vyštekol. „Hneď teraz!“

Okamžite sa otočila a zamierila k jeho kabinetu. Snape kráčal za ňou ako zlovestné stelesnenie hnevu. Slizolinčania sa rozostúpili, keď ich míňali; synkopické staccato ich vystrašeného šuškania sa miešalo s hlasným klopkaním Snapových podpätkov na čižmách.

Len čo vošli do kabinetu, profesor zabuchol dvere.

„Mali by ste mať veľmi dobrý dôvod pre vaše správanie, Grangerová, inak budete nasledujúce štyri hodiny drhnúť kotlíky bez použitia mágie.“

„Potrebovala som s vami hovoriť, pane.“

„Sadnite si!“ prikázal a obišiel stôl, aby sa usadil do svojho kresla.

Uvelebila sa na svojom zvyčajnom mieste naproti Snapovi mračiacemu sa na ňu spoza stola a zostala v rozpakoch, kde začať. Rukou si prešla po jazve. Poskladaný pergamen pod jej prstami zintenzívnil pocit naliehavosti, no stále presne nevedela, čo má povedať.

Profesor si napokon rozčúlene povzdychol. „Keby som vedel, Grangerová, že tak veľmi túžite civieť na mňa, namiesto trestu by som vás poslal do nemocničného krídla. No tak, máte alebo nemáte mi čo povedať, čo stojí za narušenie mojich plánov pre dnešný večer?“

„M-mám, pane.“ Hermiona sa zhlboka nadýchla. „Je pravda,“ spýtala sa, „že profesor Dumbledore zomiera?“

Snape jej venoval dlhý pohľad. „Kde ste na ten nápad prišli, Grangerová?“
„Postreh. Neodpovedali ste mi na otázku.“

„Nie, neodpovedal.“

Toto nikam nevedie. „Nijako sa nesnaží skryť svoju černejúcu ruku a je to čím ďalej horšie. Existujú určité kliatby...“ zmĺkla.

Snape zovrel ústa. Vyzeralo to, akoby mu dolu tvárou zišla roleta, mal oveľa prísnejší a desivejší výraz než zvyčajne. „Veľmi bystré, slečna Grangerová. No uisťujem vás, že tá kliatba nebude postačovať, aby zabila Albusa Dumbledora.“

Hermiona nervózne prechádzala prstom po hrane stola. Proti svojej vôli bola ohromená jeho majstrovskou schopnosťou zahovoriť pravdu. Odkašľala si, nadišiel čas pre chrabromilskú otvorenosť. „Predpokladám, že Draco Malfoy tiež nebude dostatočne účinný.“

Snape sedel úplne nehybne. Keď prehovoril, hlas mal celkom pokojný a tón takmer zdvorilostne konverzačný. „Čo tým naznačujete, slečna Grangerová?“

Hermiona zaťala ruky do pästí, nechty sa jej bolestivo zaryli do dlaní. „Naznačujem, pane, že ste s profesorom Dumbledorom zosnovali plán, podľa ktorého zabijete pána riaditeľa namiesto Malfoya. Ostatní smrťožrúti potom nebudú mať žiaden dôvod pochybovať o vašej lojalite.“

Snape zodvihol jedno obočie. „Vážne?“ spýtal sa neveriacim tónom. „A môžem sa v prvom rade spýtať, z akého dôvodu by sa Draco mal pokúšať zabiť pána riaditeľa?“

„Preto, pane, lebo je smrťožrútom, alebo sa snaží stať jedným z nich, aby zaujal miesto svojho otca.“ Hlas sa jej trochu triasol. Bolo deprimujúce čeliť tomuto chladnému, ľahostajnému Snapovi, keď od neho očakávala, že sa bude čertiť a kričať.

„Maloletý čarodejník? Poverený zabiť najmocnejšieho mága súčasnosti? To sa nezdá veľmi pravdepodobné.“ Trochu sa posunul v kresle, tmavé vlasy sa mu prehupli dopredu a olemovali tvár. „Ako ste dospeli k takému za vlasy pritiahnutému záveru, slečna Grangerová?“

Hermiona zaváhala len na sekundu, potom si privolala pergamen z vnútra košele. Opatrne oddelila dva hárky; ten, ktorý obsahoval poznámky o Harryho pátraní po horcruxoch, poskladala a zasunula bezpečne do vrecka. Druhý rozprestrela. „Occamova britva,“ odvetila a podala ho profesorovi.

Prečítal si ho dvakrát, než prehovoril. „Ako logická úloha má táto práca značné chyby.“ Pustil pergamen na stôl medzi nimi.

Priala si, aby ju prestal volať slečna Grangerová a vrátil sa k svojmu zvyčajnému ja. „Akú chybu som urobila, pane?“

„Riešenie, ktoré navrhujete nie je najlogickejšie." Zodvihol brko a dopísal riadok textu medzi dva jej, potom pergamen posunul ku nej. Takže na spodnej strane stránky stálo:

Domienka: Malfoy sa snaží zabiť Dumbledora.

Fakt: Snape prisľúbil pomoc.

Dedukcia: Keď Malfoy zlyhá, Snape zabije Dumbledora.

Záver: Snape je lojálny voči Temnému pánovi a vždy bol.

Hermionino srdce nahlas búšilo. „Príliš zjednodušujúce, pane,“ odvetila. „To dostatočne nezodpovedá všetkým informáciám. Viem napríklad, že ste lojálny voči Dumbledorovi.“

„Nemáte na to žiaden dôkaz.“ Hlas mal drsný.

Hermiona mierne zodvihla bradu a v očiach sa jej divoko zablyslo. „Nepotrebujem ho,“ odvetila čo najzreteľnejšie a najsebavedomejšie.

Snape zavrčal, ten hrdelný zvuk sa mu vydral odniekiaľ z hĺbky hrdla. „Potom ste blázon. Kto si myslíte, že vám uverí, Grangerová, keď naozaj zabijem riaditeľa, ako tvrdíte?“

Po tom neformálnom oslovení sa jej stiahnutý žalúdok trochu uvoľnil. „Asi nikto.“ Na chvíľu zaváhala a zahryzla si do spodnej pery. „Domnievam sa, že na vás čakajú dosť ťažké časy, pane.“ Tvárou sa mu mihlo čosi, prirýchlo, aby si bola istá, čo to bolo. „Napadlo mi,“ pokračovala, „že by to mohla byť tá informácia, čo mám od vás získať. Po Dumbledorovej smrti môže Harry celkom dobre prehrať. Ktovie, čo urobí ministerstvo so školou? Harry má... určité poslanie, možno budeme musieť žiť na úteku. Mojou úlohou je udržať ho nažive. Musím sa pripraviť.

„Grangerová...“ zastonal Snape. „Tárate dve na tri.“

„Prepáčte, pane.“

Drsne si prešiel rukou po tvári. Pôsobil... krehko. Hermionu zaplavil pocit nespravodlivosti. Ako od neho mohol Dumbledore žiadať čosi také? To je neľudské! Znovu si zahryzla do spodnej pery a ovládla nutkanie zoširoka rozoberať, aké je to všetko nečestné. Netrep hlúposti, Grangerová, pripomenula si.

Dlhú chvíľu neprehovoril ani jeden z nich. Snape nakoniec zodvihol pergamen pokrytý poznámkami a prečítal si ich ešte raz. „Odkiaľ ste vedeli, že som zložil Neporušiteľnú prísahu?“ spýtal sa hlasom podfarbeným podráždením.

„Ehm, obávam sa, že vám to nemôžem povedať, pane.“

„Nemôžete, alebo nechcete?“ ironicky sa usmial. „Nechajte ma hádať, nemá s tým niečo spoločné istý naničhodník a jeho neviditeľný plášť?“

Hermiona pokrčila plecami a držala jazyk za zubami. Snape si povzdychol a papier hodil späť na stôl. „Postarajte sa, aby sa to nikomu nedostalo do rúk,“ odporučil jej a kývol rukou smerom k pergamenu. Hermiona ho poslušne odlevitovala ku kozubu a poslala do plameňov. V nasledujúcej chvíli obaja sledovali, ako sa mení na popol.

„Čo myslíte, koľko ďalších ľudí, mohlo prísť k rovnakému záveru?“ spýtal sa.

„Nikto, pane. Jednak nikto nedisponuje rovnakými informáciami. A,“ zaváhala.

„A?“

„A svoju rolu ste hrali príliš presvedčivo. Väčšina ľudí je pripravená myslieť si o vás to najhoršie.“

Snape otvoril ústa, akoby chcel prehovoriť a potom ich odrazu zavrel. Hermiona si na okamih myslela, že sa azda rozplače, no veľmi rýchlo sa spamätal.

„Tak dobre, Grangerová,“ ozval sa. „Príďte vo štvrtok. Naplánujeme váš život na úteku.“

„Pane?“

„Grangerová, môžete odísť. Choďte už, lebo naozaj dostanete trest.“

Hermiona neochotne vstala. Profesor vyzeral hrozne a ona vôbec nechcela odísť. Túžila ho objať – hoci to znelo neuveriteľne – hromžiť na jeho neľahkú situáciu, utešiť ho a povedať mu, že eutanázia nie je vražda, ale nemohla.

Aj keď jej teóriu priamo nepotvrdil ani nepoprel, hoci nepochybovala o jej pravdivosti, rozhodne sa o nej nerozprávali. Došla ku dverám a s rukou na kľučke zaváhala.

„Okamžite, Grangerová!“ zavrčal, než sa stihla obzrieť.

„Dobrú noc, pane,“ popriala mu náhlivo a vyšla na chodbu.

Dlho tam stála a hľadela na Snapove zavreté dvere, až sa začala báť, že ju tam nájde on alebo niektorý zo slizolinčanov. Nemohla sa však vrátiť do klubovne. V hlave jej hučalo, nebola by schopná normálne sa baviť s ostatnými. Namiesto toho zamierila ku kabinetu Vectorovej. Tento druh nervozity mohli rozptýliť iba aritmantické výpočty. A Hermiona mala množstvo nových informácií, ktoré chcela vložiť do matice.

 


A/N: Occamova britva je logická teoréma, ktorá považuje najjednoduchšie vysvetlenie príčin všetkých fenoménov za najpravdepodobnejšie. Princíp tejto teorémy v latinčine Pluralitas non est ponenda sine necessitate, sa dá voľne preložiť ako Súcna sa nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné, t.j. pri vysvetľovaní máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmov, princípov.

 Viac na http://sk.wikipedia.org/wiki/Occamova_britva


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 23. Occamova britva Od: Julie - 27.07. 2015
Takže Hermiona na to přišla sama! To je vážně chytrá holka, to se mi líbí! A Brumbál se svým tajnůstkářstvím se může jít vycpat.
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 01.08. 2015
Aritmatické výpočty spolu so skvelými deduktívnymi schopnosťami dávajú veľkú šancu, že sa človek dovtípi aj sám. Dumbledore má smolu.

Re: 23. Occamova britva Od: Neprihlásený - 13.04. 2015
Už se těším na další kapitolu.

Re: 23. Occamova britva Od: mami - 04.03. 2015
Čakajú ho ťažké časy a ešte ťažšie to bude preto, že ona vie.
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 05.03. 2015
Možno áno, možno nie. Uvidíme...;-)

Re: 23. Occamova britva Od: Zuzana - 31.01. 2015
Mám rada múdru Hermionku ktorá sa nebojí ani Severusa a tvrdo ide za svojím keď niečo chce alebo potrebuje. Severusa mi je ľúto, ale muselo sa mu aspoň trošičku uľaviť keď už vie, že mu niekto bude veriť po tej vražde a nebude ho znevažovať:) škoda, že sa neodvážila objať ho:)
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 05.03. 2015
Určite sa mu uľavilo, že na informáciu, ktorú jej mal poskytnúť (avšak Dumbledore mu to zakázal), prišla sama. Takto má aspoň čisté svedomie. Napriek všetkému ho však čakajú ťažké časy, resp. obidvoch. Díky:-)

Re: 23. Occamova britva Od: Neprihlásený - 30.01. 2015
No není to nejchytřejší holka n světě? Zaplať pán bůh za to!
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 30.01. 2015
Jasné, že je;-) Keďže Dumbledore Severusovi zakázal, aby jej čokoľvek prezradil, musela na to prísť sama.

Re: 23. Occamova britva Od: Lupina - 30.01. 2015
Při vaření oběda pro dětičky jsem konečně dočetla tuto velmi zajímavou kapitolu. Jsem vděčná autorce, že Severusovi dopřála spojence. Protože ho opravdu čekají těžké časy. A je jen dobře, že Hermionu začne trénovat na přežití. Naštěstí to je inteligentní holka a pochytí toho hodně. Baví mě Hermionin pohled na ještě nedospělé kluky :-) Moc děkuji za kapitolu, solace. Úžasná :-)
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 30.01. 2015
Aj ja som rada, že aspoň jeden človek bude vedieť, aká je skutočná pravda. I keď, samozrejme, nadídu ťažké časy a s nimi sa objavia aj pochybnosti. Ale Hermiona na ne bude aspoň trochu pripravená. Teším sa, že sa ti kapitola páčila. Ďakujem za komentík, Lupina:-)

Re: 23. Occamova britva Od: denice - 30.01. 2015
Poskakuji si nadšením. Brilantní Hermiona použila vlastní mozek, dala si věci dohromady a vyvodila závěry. Jsem moc zvědavá, co z toho všeho bude dál.  Vsadím se, že tohle Brumbál opravdu nečekal! Díky.
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 30.01. 2015
Kto iný by to dokázal, keď nie ona? Je predsa najbystrejšou čarodejnicou svojej doby:-) Navyše už mala dostatok informácií, aby jej začali dávať zmysel. Ďakujem za odozvu, denice:-)

Re: 23. Occamova britva Od: TaraFaith - 30.01. 2015
Mě je Severuse tak strašně líto. Tohle prostě není fér. Ale snad to dopadne dobře, dokonce to vypadá, že snad bude mít spojence.  Moc díky za překlad.
Re: 23. Occamova britva Od: solace - 30.01. 2015
Veru, vyzerá to, že bude mať spojenca;-) Je to aspoň maličká útecha pri všetkých tých problémoch a ťažkých časoch, ktoré naňho čakajú. Ďakujem za komentár, TaraFaith:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod