Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 9  Opätovanie láskavostí

Draco mal schôdzku so svojím právnikom. Musel sa stretnúť s tým mužom, aby pre neho spravil nejaké pátranie v minulosti slečny Grangerovej. Nebolo to kvôli tomu, že by neveril, že je tým, kým povedala, že je; skôr sa chcel uistiť, či nie je niečím viac. Iste niekto s jej pôvabom, krásou a šarmom musel byť aspoň nečistokrvný. Možno ak jej matka ukrývala jej magické schopnosti,  jej skutočný otec ich ukrýval tiež. Na druhej strane možno tam bolo viac mágie z matkinej strany než vedela. Harryho matka a jej matka boli sesternice a bolo čudné, že nielen Harryho matka bola čarodejnica, ale tiež jej neter. Mohlo by byť v ich rodine viac čarodejníc a čarodejníkov? Možno niekto, o ktorom nevedela ani jedna zo strán.

Draco si nebol istý, prečo mu na tom tak veľmi záleží, pretože aj keby jeho právnik zistil, že má magické zázemie, stále by nebola čistokrvná. Stále by sa mu nevyrovnala, aspoň v očiach iných. Záležalo na tom, nie jemu, aby pravda bola známa, ale stále na tom rovnako záležalo. Spomenul si na emócie, ktoré vyjadrila, keď jej povedal, že sú nie si rovní. Spomenul si na bolesť v jej očiach a na hnev v jej ruke na jeho líci. Všetky tieto emócie bledli v porovnaní s jej krásou. A jej krása bola až druhá v poradí za jej dôvtipom a rozumom. Do pekla s tým všetkým! Túžbou po nej bolo naplnené jeho srdce. Ako by sa mohol vrátiť k svojmu normálnemu, obyčajnému životu a pritom vedieť, že je niekde tam vonku, a dosiahnuteľná, a že mohla byť jeho! Mohla byť jeho.

Zajtra, keď ju znova uvidí, pozorne sa jej prizrie. Potreboval sa uistiť o jej pocitoch k nemu, skôr než sa pohne ďalej. Áno, počká do zajtrajška.

Na ďalší deň Draco kráčal sem a tam po dlhých chodbách Malfoy Manor a netrpezlivo očakával prítomnosť tej skvelej ženy. Viac než pred pol hodinou poslal kočiar, aby vyzdvihol slečnu Grangerovú a Lupina. Už tu mali byť. Práve odišiel Dracov právnik, potom, čo mu povedal, že ešte nenašiel žiadne novinky. Nuž, bol to len jeden deň. Možno sa novinky objavia. Aspoň že neprišli, kým tu bol. Draco sa rozhodol spojiť letaxom s Potter's Hall a zistiť, prečo ešte stále neprišli.

Hermiona a Lupin sa vyštverali do Malfoyovho kočiara a začali svoju púť. Harryho kočiar, ten, na ktorom prišla v prvý deň, bol veľký a pohodlný, ale bol ničím v porovnaní s týmto. Lupin žartoval, že tento kočiar bol krajší než ktorýkoľvek dom, v ktorom kedy žil, okrem Potter's Hall. Hermiona musela súhlasiť.

Kočiar sa náhle prudko naklonil, až zastavil, zhodil Lupina zo sedadla a spôsobil, že Hermiona spadla dopredu a narazila si bradu o sedadlo pred ňou. Lupin sa znova posadil a pomohol Hermione sadnúť si. Vytiahol vreckovku a priložil jej ju na bradu. Vyzrel z okna a povedal, "kočiš, prečo sme zastavili?"

Žiadna odpoveď. Lupin otvoril dvere a ocitol sa na druhom konci akéhosi prútika.

Harry prešľapoval s prijímacej miestnosti. Malfoy sa letaxom spýtal, kedy Lupin a Hermiona odišli, pretože ešte neprišli. Už je to skoro hodina, čo odišli. Harry otvoril letaxovú sieť, aby počkal na Malfoya. Obaja sa chystali pohľadať stratený kočiar. Malfoyov dom bol vedľa Potterovho a hoci oba pozemky boli obrovské, s množstvom akrov pôdy medzi nimi, malo kočiaru trvať len pätnásť minút či trochu viac, aby sa dostal z jedného domu do druhého.

Draco prišiel s priateľmi Theom a Blaisom. Harry povedal, "možno by sme si mali vziať metly. Môžeme letieť dopredu a zistiť, kde je kočiar. Možno má zlomené koleso alebo sa zasekol na moste."

"Lupin alebo môj kočiš by sa premiestnili buď sem alebo na Malfoy Manor, Potter," povedal Draco s hnevom. "A tiež som s nimi poslal lokaja."

"Nezobral som si metlu," poznamenal Theo.

"Mám veľa metiel, neotáľajme dlhšie. Som kvôli nim obom veľmi znepokojený. Lupin predsa nie je nezodpovedný," povedal Harry.

"Možno ten vlkodlak zjedol tú mladú dievčinu," povedal Blaise celkom vážne.

"Nie je spln a berie nápoj vyrobený Snapom, takže účinky lycantropie nie sú príliš vážne," odštekol Harry.

"Plytváme časom!" povedal Draco. "Potter, zožeň metly!"

Lupin povedal Hermione, "slečna Grangerová, vystúpte z koča a nebojte sa." Hermiona vyšla z koča na jasné popoludňajšie slnko a rukou si zaclonila oči. Zbadala troch mužov, všetci mali prútiky namierené priamo na Lupina a kočiša. Lokaj chýbal.

"Kto ste?" spýtal sa jeden z mužov. "Toto je kočiar lorda Malfoya!"

"Neukradli sme ho, ak ste to mali na mysli!" povedala Hermiona. "Poslal ho po nás, takže skloňte svoje prútiky."

"Hermiona, možno bude najlepšie nemať na tých troch mužov požiadavky, keď majú na nás namierené prútiky," povedal pokojne Remus.

"Dajte mi svoju peňaženku a vaše šperky, slečna, a nikomu sa neublíži," povedal druhý kúzelník.

Priložila ruku na svoj medailón. "Nie, pane, toto nemá peňažnú hodnotu, len citovú a je to jediná vec, ktorú mám s portrétmi mojich rodičov. Môžete mať moju peňaženku, hoci obsahuje len tri knuty a jeden galeón, ale nedám vám svoj medailón."

Lupin a kočiš už vyprázdnili svoje vrecká. Ten prvý muž prešiel k Hermione a priložil jej prútik pod bradu. Koniec tlačil do jej krku. Riekol, "medailón alebo váš život, čo to bude?"

Draco a Harry leteli ponad cestu, keď zbadali ako na nich zdola máva Malfoyov lokaj. Harry klesol na metle, aby zistil prečo ten muž leží na chrbte na ceste. Draco sa rozhodol nestrácať čas, tak letel ďalej, aby našiel kočiar, vediac, že nemôže byť ďaleko. Dostal sa nad kočiar, trojicu kúzelníkov a ich zajatcov. Letel k zemi a ukryl sa v stromoch.

"Toto je tá humusácka sesternica Harryho Pottera," povedal tretí muž. "Nechceme s ním mať problémy. Nechajme ich byť," povedal.

"Nie, za svoje starosti niečo dostanem," odvetil ten prvý muž. Strčil prútik do vrecka, vytiahol nôž a povedal, "humusáčka, možno toto bude viac po tvojom. Teraz ma ber vážne, láska." Pritlačil ju o kočiar a priložil nôž namiesto prútika. Pritlačil jej ho o hrdlo, prebodol hrotom jej pokožku a kvapka krvi sa objavila na jej svetlomodrých šatách. Nadýchla sa, ale jej ruka stále zakrývala medailón.

Draco sa tiež nadýchol. V tejto chvíli nemohol nič urobiť. Boli v početnej prevahe. Prejaviť teraz city by nebolo na nič dobré. Zbadal Pottera nízko letieť a potom pristáť pri ňom.

"Tvoj lokaj zbadal tých lotrov a zoskočil z koča, aby zohnal pomoc, ale zranil si nohu, nemohol chodiť a nedokázal nájsť svoj prútik. Čo vidíš?" spýtal sa Harry.

"Sú tam traja a jeden má nôž na krku tvojej sesternice a ostatní miera prútikmi na mužov," riekol Draco.

"Zabijem ich, ak jej ublížia," povedal tichým hlasom Harry. "Premiestnim sa na druhú stranu. Vylez na tejto strane a prekvapíme ich." Harry sa premiestnil preč.

Slzy naplnili Hermionine oči. Nechcela prísť o ten medailón, ale oveľa viac nechcela prísť o svoj život. Mohlo byť horšie, že vedeli, že je Harryho sesternica; mohli by sa pokúsiť ju uniesť kvôli výkupnému. Strhla si medailón z krku a podala ho tomu mužovi.

"Ach, malá slečinka, musíte si myslieť, že som blázon. Chcem viac než ten medailón. Práve ma niečo napadlo. Váš bratanec zaplatí poriadne veľa peňazí za váš návrat. Stavil by som na to môj život." Otočil sa k ostatným a povedal, "tých mužov omráčte, ale vezmite ten koč a dievča."

Jeden muž odvetil, "nie, tohto sa nezúčastním," a odmiestnil sa preč.

Druhému mužovi tiež na tvári zračili obavy, ale omráčil Lupina a potom kočiša. Riekol, "povediem kočiar. Sadni si dovnútra s tým dievčaťom."

Prvý muž sa uškrnul na Hermionu a povedal, "radšej dúfaj, že tvojmu bratancovi na tebe záleží, slečinka, inak ťa nájde mŕtvu." Otvoril dvere na kočiari a zatlačil ju smerom k nim. Vyštverala sa do koča pred tým mužom a zbadala Draca vo vnútri. Priložil prst na ústa, aby jej naznačil, aby zostala ticho. Ten chlap vošiel do koča po Hermione a Draco ho okamžite omráčil, v tom istom čase, keď Harry zoskočil zvrchu koča a omráčil toho, čo mal byť kočišom.

Draco vyskočil z koča, keď sa zjavili Theo a Blaise. Theo bol členom domobrany a on a Blaise vzali hneď tých dvoch mužov do väzenia. Harry otvoril dvere na koči, aby našiel svoju sesternicu ako sa krčí v rohu s hlavou otočenou k stene.

"Hermiona, poď von, už je tu bezpečne," povedal. Natiahol k nej ruku. Zostala, kde bola, stále v šoku. Draco otvoril druhé dvere, tie, o ktoré sa opierala. Načiahol k nej ruku. Pozrela sa mu do oči. Jeho srdce bolo dojaté, pretože sa pozerala tak vystrašene. Zbadal krv na jej krku a jej zranenú bradu. Vytiahol vreckovku a podal jej ju. Prijala ju chvejúcou sa rukou. Priložila si ju ku krku.

"Potter, nechaj ju v kočiari." Draco zatvoril dvere a nechal jej súkromie. Harry sa venoval Lupinovi a kočišovi, keď sa Draco zohol a zdvihol z prachu ten medailón. Retiazka bola roztrhnutá, ale to bola celá škoda. Vložil si ho do vrecka, rovnako ako to urobil v prvý deň, keď ju stretol. Draco povedal, "vezmeme koč späť na Potter's Hall a budeme sa jej venovať tam."

Zrazu vyzrela z okna a riekla, "a nemám mať svoju hodinu, pane?"

Harry sa otočil k Hermiona, keď pomáhal vstať svojmu priateľovi Lupinovi a povedal, "Hermiona, nemôžeš myslieť vážne, že chceš pokračovať vo vašom vyučovaní. Vydesila si sa. Potrebuješ liečiteľa. Potrebuješ sa zotaviť."

"Som v poriadku. Nie som nejaká slabá ženská, čo stratí vedomie a odpadne. Neublížili mi, len ma trochu vystrašili. Chcem pokračovať s mojím vyučovaním." Otvorila dvere na koči a chcela zísť dole, ale zaváhala. Draco ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe, bez úmyslu ju pustiť.

"Záleží to od teba, Potter," povedal Draco. Tiež dal aj druhú ruku okolo nej, aby ju podoprel.

"Ide domov," rozhodol Harry.

Draco sklopil zrak a povedal, "budeme mať našu hodinu v iný deň."

"Nie, chcem mať hodinu dnes!" riekla. Otočila sa k Dracovi, ktorého ľavá ruka držala jej pravú ruku a povedala potichu, "musím sa naučiť všetko, čo môžem a mám čas len do konca tohto leta. Čas je dôležitý, pane. Nevidíte to? Nedokážem sa ani odmiestniť do bezpečia, hoci mi ani nezobrali môj prútik! Musím sa naučiť aspoň ako sa premiestňuje. Musíte ma naučiť premiestňovať sa!"

Draco si pomyslel, že je na pokraji hysterického záchvatu. Otočil sa k Potterovi, keď pomáhal Lupinovi a kočišovi do koča a povedal, "lord Potter, ak je to pre teba prijateľnejšie, dám jej dnes hodinu v tvojom dome, potom čo ju prezrie liečiteľ."

"Fajn, len ju dostaň späť do koča," povedal otrávený Harry. Zdvihol ich metly a tiež ich dal do kočiara. "Budem viesť kočiar. Pôjdeš s nimi vo vnútri, Malfoy."

Draco sa otočil k Hermione. Iba na ňu kývol a ona mu odkývla späť. Otvoril dvere na kočiari a pomohol jej dovnútra. Posadila sa a on si sadol vedľa nej. Hlava sa mu točila. Bola v skutočnom nebezpečenstve a zostala vyrovnaná. Čo za ženskú to bola? Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, držala v ruke jeho vreckovku, v lone a krk jej stále krvácal. Vedel, že je to neslušné a bude dosť opovážlivý, ale zobral tú látku z jej rúk a pritlačil jej ho na krvácajúcu ranu.

Lupin povedal, "je v poriadku?"

"Pán Lupin, aj vy ste v poriadku?" spýtala sa Hermiona.

"Áno, som a je mi to tak ľúto. Mal som na vás dávať pozor," riekol Remus.

"Áno, to ste mali," povedal Draco, keď súhlasil s tým mužom.

Hermiona mu chcela povedať, aby bol k Lupinovi láskavý, ale nemala silu. Zistila, že sa o neho opiera, jej hlava na jeho pleci, jeho ruka stále na jej krku. Pozrel sa nadol na jej tvár. Oči mala červené a opuchnuté, zadržiavala slzy, ktoré potrebovali vytiecť. Položil druhú ruku okolo nej a pritiahol ju k sebe. Pozrela sa na neho a s pohľadom vďačnosti povedala prosto, "Draco."

Nepovedala lord Malfoy. Povedala jeho krstné meno. Pozrela sa späť na podlahu kočiara, ale on vedel, čo chcela povedať tým jedným prostým slovom a že to jedno jednoduché slovo znamenalo pre neho viac než bude kedy schopný dať najavo.

Keď došli na Potter's Hall, Draco dal preč ruku z jej pliec. Harry otvoril dvere na koči, zobral svoju sesternicu do náručia a zamieril nahor po schodoch. Zavolala na svojho sluhu, aby šiel zohnať liečiteľa.

Draco mal pocit, že sa vnucuje; a tak zostal vonku skoro hodinu až kým Lupin nevyšiel von a nepovedal, "slečna Grangerová čaká na svoju hodinu. Je v knižnici. Ukážem vám cestu."

Prešli cez dvere a Draco povedal, "čo za ženu sa chce učiť o Starovekých Runách len hodinu potom, čo ju obťažovali traja muži? Nedáva mi to zmysel, pane."

Lupin sa usmial a riekol, "nie je ženská myseľ to starodávne tajomstvo, či nie? Táto žena obzvlášť hľadá to, čo je nevyhnutné pre jej vlastný duševný pokoj, aby si zaistila vzdelanie pokiaľ môže v tak krátkom množstve času ako je nutné, pretože cíti, že onedlho bude bez domova. Najlepšie je jej vyhovieť, či skôr, uspokojiť jej vrtochy, inak by možno urobila niečo zbrklejšie."

Draco prestal kráčať a povedal, "ako napríklad?!

Lupin sa otočil a odvetil, "nuž, nechceme, aby na naša mladá študentka prijala nejaké ponuky na sobáš len z nutnosti. Nie, niekto ako Hermiona si zasluhuje viac než len manželstvo z nevyhnutnosti, či kvôli pohodliu. Zaslúži si lásku. Zaslúži si manželstvo, kde bude rovnocenná v oboch, v intelekte aj vo vášni života, nesúhlasíte, lord Malfoy? Byť s niekým rovnocenným by jej zaistilo najšťastnejšiu budúcnosť." Starší muž sa usmial a otvoril dvere na knižnici.

Draco vošiel, ale otočil sa, aby sa ešte raz pozrel na toho muža. Áno, súhlasil. Určite súhlasil.

Draco ju našiel sedieť za stolom uprostred stohov kníh a povedal, "ako sa máte, slečna?"

"Dobre, dobre, len už začnime," odmietla ho.

Usmial sa. Naozaj bola udivujúca. Sadol si oproti nej a riekol, "nemám učebnice. Pozrime sa na knihy o tejto téme, čo ste našli v tejto malej knižnici."

"Malej, pane? Prečo, toto je najväčšia knižnica, čo som videla! Je tu viac kníh než sme mali v knižnici v mojej bývalej škole," pokračovala.

Pokrčil plecami a povedal, "moja knižnica má dvakrát toľko kníh a je dvakrát väčšia, takže áno, relatívne povedané je táto knižnica malá."

Odložila brko, čo mala v ruke a vravela, "neverím vám, lord Malfoy."

Priložil si ruky na srdce a odvetil, "zraňujete ma, slečna Grangerová. Možno som darebák, klamár a povaľač, ale klamať o knihách, nikdy! Kebyže ste kúzelník a takto ste ma urazili, vyzval by som vás na duel."

Zasmiala sa. Páčilo sa mu, keď sa smiala. "Začneme?" spýtala sa. "Najprv môžeme študovať a neskôr mať duel."

Začali so základnými runami. Draco bol ohromený, že sa tak rýchlo chytala. Jeho krstný otec mal pravdu vo svojej domnienke, že je extrémne bystrá.

Draco sa postavil, aby si pretiahol nohy. Stál pri okne a povedal, "možno by sme toho mali na dnešok nechať a pokračovať na budúci týždeň. Som si istý, že potrebujete trocha poľaviť, jedlo, odpočinok a podobne. Môj chrbát žobre, aby som sa poprechádzal a viem isto, že je v tomto istom dome zajtra večer maškarný bál a my obaja potrebujeme odpočívať pred tou šťastnou udalosťou." Otočil sa, aby sa pozrel na ňu. Nevenovala mu žiadnu pozornosť. Zúrivo niečo písala na kúsok pergamenu. "Slečna Grangerová, prosím, nemyslite si, že vám navrhujem, aby sme si odpočinuli len z mojich vlastných úmyslov, ale úprimne, musíte hneď prestať."

Pozrela sa na neho a povedala, "prepáčte?"

"Počúvali ste ma vôbec?"

"Nie," priznala. Pozrela sa znova na veľkú knihu pred ňou a povedala, "pomôžte mi ešte raz, lord Malfoy. Čo tento symbol znamená?"

Vzdychol si, ale prešiel ku nej. Stál za jej stoličkou. Mohla vycítiť jeho blízkosť skôr než prehovoril. Sklonil sa; jeho pravá ruka bola na operadle jej stoličky a jeho hruď sa dotýkala jej ramena. Ukázal na spomínanú stránku ľavou rukou a povedal, "tento jeden?"

Pomaly otočila hlavu a pozrela sa do jeho strieborných očí. Skutočne by sa mohla v jeho strieborných očiach stratiť. Keď neodpovedala, pozrel sa na ňu spýtavým pohľadom. Stál tak blízko k jej chrbtu, že cítila teplo jeho tela na svojom. Odvrátila od neho svoju tvár a zavrela rýchlo knihu. Riekla, "máte pravdu, pane, mali by sme si od nášho štúdia odpočinúť. Zdržala som vás dosť dlho." Posadil sa na stôl, jeho nohy vedľa jej stoličky, tak aby nemohla ustúpiť. Neodvážila sa na znova pozrieť do jeho tváre. Nie, rozpustila by sa na kaluž pri jeho nohách, keby sa pozrela ešte raz do jeho rozpálených sivých očí.

Založil si ruky na hrudi a povedal, "stále máte moju vreckovku, slečna?"

Pozrela sa na neho a odvetila, "prepáčte, mám. Je v mojom vrecku. Musím ju pre vás vymeniť, pretože som ju zamazala svojou krvou."

Natiahol ruku a povedal, "smiem ju dostať, prosím?"

Odsunula stoličku od stola napriek tomu, že bol tak blízko a postavila sa. Stále sa opieral o stôl, keď siahla do vrecka po jemné hodvábne plátno. Vytiahla ho pred ním. Dúfala, že si ju nechá, ako nejakú hlúpu pamiatku. Zobral ju z jej rozovretej ruky a priložil jej ku tvári. Cúvla späť, zmätená, keď jej utrel líce kúskom jemného hodvábu. Stiahol to biele plátno a ukázal na atrament, ktorý bol na jej tvári a ktorý teraz zostal na tej špinavej vreckovke.

"To bolo na mojom líci?" spýtala sa, rukou rýchlo prešla k tvári.

"Obávam sa, že áno."

"Ako dlho som to tam mala?"

"Odkedy začala hodina," odvetil.

Bola v rozpakoch a pozrela sa nadol. Čakala, že ho začuje smiať sa či niečo podobne hrubé. Keď sa nič nestalo, znova sa pozrela do jeho tváre. Neusmieval sa, ani sa nemračil. Tiež sa pozeral nadol, na to plátno. "Napokon naša krv nie je naozaj tak veľmi odlišná, že?" náhle povedal. Vyskúšal uschnutú krv na plátne.

"Nie, pane, povedala by som, že je rovnaká," povedala potichu.

Odtlačil sa od stola a prehliadol si rovnomerne jej črty skôr než povedal, "povedal by som, že sme si z tohto dôvodu rovní, súhlasíte?" Pomaly prikývla. Nedokázala zadržať, aby sa mu na tvári nerozostrel pomalý úsmev. Riekol, "je dobré zistiť našu rovnosť. Prispieva to k šťastnému životu, a k šťastnej budúcnosti, či ako som tom to nedávno povedal." Neprestával sa usmievať, vložil plátno do vrecka kabátu a kráčal k dverám. Otočil sa, keď dospel k dreveným dverám a mierne sa uklonil. "Až do nabudúce, slečna Grangerová." (“Until the next time, Miss Granger.”)

"Ďakujem vám za všetky dnešné láskavosti, lord Malfoy," riekla a tiež trochu sklonila hlavu. Otvoril dvere, aby odišiel, ale zvrtol sa.

"Niekto by povedal, že som vám dnes poskytol jednu či dve láskavosti, však?" spýtal sa. Iba znova prikývla. Vydýchol so slabým smiechom a povedal, "potom by niekto povedal, že mi na oplátku dlhujete láskavosť. Nesúhlasili by ste tiež s tým?"

"Áno, niekto by s tým možno súhlasil, pane," odvetila.

Prikývol a odvetil, "áno, niekto by možno súhlasil. Potom by ten niekto možno súhlasil, aby si pre mňa rezervoval svoj prvý tanec na večernom bále." Bolo to vyhlásenie, nie otázka.

Znova sa začervenala. Páni, mohol by žiť len kvôli tomu, aby ju videl každý deň červenať sa. Zahryzla si do spodnej pery a potom povedala, "niekto by možno povedal, že keby sa mala poskytnúť skutočná vďačnosť, rezervoval by sa viac než len jeden tanec. S týmto tvrdením by ste súhlasili?"

"Niekto by možno súhlasil," povedal. "Niekto by práveže s týmto tvrdením súhlasil, áno, slečna Grangerová. Uvidíme sa na bále, slečna." Hlboko sa uklonil a vyšiel z dverí s veľkým úsmevom na tvári. Prešla ku dverám knižnice, aby sa dívala ako odchádza. Vycítil, že sa díva a otočil sa tvárou k nej. "Myslím, že by mal byť rezervovaný každý tanec, ale to je len môj názor," riekol. Znova sa otočil a kráčal ku vchodovým dverám. Pribehla k oknu a dívala sa, kým sa odmiestňoval.

Zistila, že teraz úzkostlivo očakáva príchod bálu, ktorého sa predtým tak hrozila. Vybehla po schodoch, aby zistila, či jej Harry poskytol primerané šaty na bál v jej preplnenom šatníku. Napokon, všetky tance už má rezervované.

(Nabudúce: nezabudnuteľný bál, ale nemusí byť najšťastnejšou dobou pre všetkých zúčastnených)