Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Ich miestnosť

Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo

Ich miestnosť
Vložené: Jimmi - 15.04. 2008 Téma: Ich miestnosť
Jimmi nám napísal:

**Disclaimer: I own nothing; everything belongs to the wonderful J. K. Rowling.
** Autorom anglického originálu je Aleximoon.
Chapter 28.  A Necessary Alliance

Beta.read: EGGY

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo

Približne po hodine detailného skúmania prestal byť nízky kamenný strop skutočne zaujímavý. Draco zastonal. Bolo to tak hlúpe. Vedel, že bolo. Malfoy nebýva deprimovaný ako nejaký láskou roztúžený pubertiak. Malfoyovi si brali, čo chceli a kedy to chceli a nepripúšťali žiadne argumenty. A predsa… aj keď vedel, že skutočný Malfoy by sa s týmto problémom vyrovnal poľahky, tak Draco odpútal pohľad od veľkých žulových dosiek, ktoré boli nad jeho posteľou.

Vedel, že by ju mal nájsť, ospravedlniť sa, urobiť niečo z tých nádherných nezmyslov, ktoré používal Lucius k tomu, aby urobil jeho matku šťastnú. Možno, keby jej povedal pár sľubov, ktoré aj tak nemienil dodržať. Ale čo ak ich mienil dodržať? To bolo, samozrejme, najviac znepokojivé na celej situácii. Skutočne sa cítil zle z toho, že dovolil Pansy, aby ho pobozkala. Cítil sa vinne preto, že ju neodtlačil preč. Draco si nemohol spomenúť, kedy naposledy sa kvôli niečomu cítil tak vinne.

Jediná vec, ktorú teraz mohol urobiť, bolo odísť a nájsť to dievča. Nájsť Hermionu a zariadiť, aby pochopila, že to oľutoval. Povedať jej, že sa cítil mizerne, keď ho nenávidela. Povedať jej, že mu chýba. Draco by ale radšej povedal Potterovi, že mu závidí jeho metlobalové schopnosti, akoby mal povedať Hermione nejaký z týchto romantických nezmyslov. Dokonca aj keby boli pravdivé. Nie, jediná možnosť ako toto zvládnuť, bolo povedať jej, že sa Pansy na neho vrhla a že, ako Hermiona povedala, nedlhoval jej vôbec nič. Potom sa pravdepodobne pokúsi zaradiť do ich rozhovoru ich projekt, pretože rozprávanie o Aritmantike ju vždy uviedlo do dobrej nálady. A potom, keď bude dosť očarujúci, mohol by ju dokonca aj pobozkať. Teraz mal plán a to bolo dobré. Nebolo ešte ani osem; pravdepodobne ju ešte nájde v knižnici.

Draco vyskočil z postele a prešiel zvoľna dole chodbou k spoločenskej miestnosti. Dával si načas; poľahky si mohol predstaviť Hermionu ako sedí v ich miestnosti a pracuje, časť z nej čaká na neho. Táto myšlienka mu na tvári vyvolala samoľúby úškrn a trochu zrýchlil, šťastný, že niekomu urobí láskavosť.

Dvere do ich miestnosti bolo mierne pootvorené. Draco sa víťazne usmial, keď na ne zatlačil, aby ich otvoril. Uvedomil si pritom, že ona je tam. Ale nebola, bol tam niekto iný.

„Pansy?“

Slizolinské dievča sa zvrtlo s previnilým výrazom na tvári. Zastrčila si niečo hlboko do hábitu a ukročila dozadu, takmer prepadla cez kopu kníh.

„Draco…“ zamrmlala a nervózne sa pozrela na dvere za ním.

„Čo tu robíš? Kde je Hermiona?“ Dracov hlas bol pevný, ale nebezpečný, ale v jej očiach bolo niečo vzdorovitého, čo sa mu nepáčilo. V jej tvári bolo niečo podobné víťazstvu.

„Možno šla na prechádzku?“ Pansyin hlas bol vyrovnaný, ale Draco v ňom započul obavu.

„Čo si si vložila do svojho vrecka?“ Draco si pomyslel, že možno ukradla niečo z ich práce.

„Nič,“ odpovedala Pansy, keď zasunula ruku do vrecka a silno ju zovrela.

Draco vykročil rýchlo dopredu a schmatol ju za ruku. Pansy bojovala, ale Draco bol väčší a silnejší, poľahky ju zvalil na stôl, ku ktorému ju pritlačil, jeho ruky sa snažili získať prístup do jej vrecka.

„Toto vyvoláva spomienky, však Draco?“ Akoby potrebovala zdôrazniť, kam tým mieri, Pansy sa pritlačia oproti nemu.

Ale Dracova ruka už zvierala kúsok papiera, vytiahol ho von a odtlačil ju. „Sklapni, Pansy,“ zamrmlal, keď rozprestrel krátky list.

Pansy zostala na mieste a sledovala ho ako začal čítať list. Vedel, že to bol úplne posledný Luciusov list, ale nerozumel tomu, nikdy predsa nemal v pláne stretnúť sa s Luciusom v Rokville. Draco si zmätene prečítal list znova. Otočil sa smerom k Pansy. Tá ustúpila dozadu a tentoraz zakopla o tašku, ktorá bola len tak položená na zemi. Draco sa na ňu chvíľu pozeral, kým si všetko poskladal dohromady a uvedomil si, čo to všetko znamená.

Pansy začala kúsok po kúsku ustupovať k dverám, ale Draco ju znova schmatol a strhol ju od nich, silno ňou hodil o stenu, až zafňukala bolesťou.

„Kde je?“ zasyčal, jeho tvár bolo len kúsok od Pansyinej.

„Neviem,“ odvážne odpovedala Pansy.

„Oklamala si ju, po celý čas si mu pomáhala, sliedila. Moja matka nie je ani chorá, však?“ Draco ju znova sotil dozadu, dokonca ešte silnejšie a Pansyine hrdinstvo sa strácalo.

„Nie, tvoja matka nie je chorá,“ zjojkla, keď ju znova zatlačil. „Ale tvoj otec nevie, čo má ešte urobiť. Prestal si odpisovať svojej rodine, otočil si sa im chrbtom, bol zúfalý.“

„Kde je?“ Draco zacítil, že stráca trpezlivosť, keď vlna strachu prešla cez neho.

„V… v Rokville, Lucius sa s ňou chcel rozprávať, presvedčiť ju, aby sa ti vyhýbala.“ triasla sa Pansy.

„Ty hlúpa malá žaba,“ pustil ju a jeho ruky sa začali triasť. „On ju zabije.“

Draco tam Pansy nechal; nemal čas robiť si s ňou starosti. Dokázal myslieť len na jedinú vec. Dúfal, že sa dostane k Hermione skôr, než Lucius. Musel sa ponáhľať.

Draco sa práve dostal ku vstupným dverám, ktoré cez viedli von do slabnúceho svetla, keď nejaký hlas na neho zakričal. Ani sa nezastavil , keď trhol dvermi, aby ich otvoril a začal sa rútiť do šera. Náhle bol zastavený, keď nejaká ťažká ruka dopadla na jeho plece. Strhla ho nazad cez dvere a zrazila k podlahe. Filch na neho hrozivo zazeral a Profesorka McGonagallová sa ponáhľala, aby sa s nimi stretla.

„Pán Malfoy, kde si myslíte, že práve idete?“ Profesorkin hlas bol prenikavý.

„Profesorka, Hermiona je v Rokville.“

„Nezmysel,“ prerušila ho prísna žena, „Hermiona Grangerová je ukážková študentka, ktorá je teraz pravdepodobne na poschodí a učí sa, kým sa rozprávame.“

„Nie, nerozumiete! Je tam a je v …“ Chcel povedať v nebezpečenstve, ale zistil, že nie je náhle schopný povedať čokoľvek.

Profesorka McGonagallová sklonila svoj prútik a zamračila sa na Draca.

„Už ani slovo pán Malfoy! Strávili ste celý svoj pobyt na tejto škole tým, že ste sa snažili dostať Hermionu Grangerovú a jej priateľov do problémov.“

Draco civel na profesorku v šoku a pokúsil sa znovu niečo povedať, ale mal pocit akoby na jeho jazyku bolo upevnené ťažké závažie. Náhle urobil výpad smerom k dverám, ale Filch to predpokladal a zrazil ho nazad na podlahu.

„Pán Malfoy,“ vzdychla si McGonagallová, „kúzlo sa stratí za pár minút a vy by ste sa mali vrátiť do vašej izby. Nuž, odchod!“

Draco sa nenávistne pozrel na svoju učiteľku, predtým než sa otočil a začal ísť ku schodom, ktoré viedli do žalárov. Ale nemal najmenšiu chuť ísť do svojej izby. Potreboval nájsť nejaký spôsob ako sa dostať do Rokvillu.

Hlboko zamyslený začal kráčať dole po schodoch. Nejako to muselo ísť. Musí premýšľať. Draco sa náhle zastavil.

„Potter,“ zašepkal hlasito a potom sa otočil a vyrazil nazad hore schodmi. Profesorka McGonagallová stále stála vo vestibule pred Veľkou Sieňou, kde sa rozprávala sa s Filchom. Po Dracovi sa rozkričala, až keď vyskočil na ďalšie schodisko.

„Pán Malfoy! Kde si prepánajána myslíte, že teraz idete?“

Ale Draco neprestal bežať, až kým neprebehol niekoľko schodísk a dve dlhé chodby. Nezastavil sa, až kým sa nedostal k portrétu, cez ktorý viac než pri jednej príležitosti sledoval Hermionin útek.

„Pusti ma,“ rozkázal portrétu.

„Heslo!“ Žena zakričala radostne, takmer ako keby vedela, že žiadne nepozná.

„Nemám heslo! Ale potrebujem sa tam dostať! Pusti ma!“ jačal na portrét.

Žena v ružových šatách sa na neho zamračila.

„Nemôžem ťa pustiť bez hesla.“

„Nestarám sa o tvoje heslo!“ Draco treskol päsťami po portréte, „pusti ma!“

Za sebou zacítil závan a Draco sa otočil a uvidel Nevilla Longbottoma ako stojí na konci krátkej chodby, ktorá viedla k portrétu. Jeho tvár bola bledá a trasúco ustupoval dozadu.

Draco vyrazil dopredu a chytil Longbottoma skôr než mohol uniknúť.

„Otvor to!“ prikázal.

„N…nie…“ zašepkal Longbottom, keď mu Draco vykrútil ruku za chrbtom.

„Na toto nemám čas, Longbottom. Otvor tie prekliate dvere!“ vyštekol Draco, keď sa usiloval nepredstavovať si Hermionu v Rokville s Luciusom.

„Maslový cukrík,“ vykríkol Longbottom, keď mu Draco vykrútil ruku ešte silnejšie.

Portrét sa rozkýval, aby odhalil chrabromilskú spoločenskú miestnosť. Draco sa dokonca ani nezastavil, aby si obhliadol toto nové miesto, o ktorom si nikdy vo svojom živote nepredstavoval, že sa tam dostane. Vykročil a postavil sa do stredu kruhovej miestnosti. Ľudia prekvapene vyskočili a nahnevaný rev sa začal stupňovať.

„Kde je Potter?“ zasyčal, jeho hlboký hlas nejako prerušil ten hluk. „Kde je Harry Potter?“ zajačal, keď mu nikto neodpovedal.

„Si nejaký drzý, Malfoy.“

Draco sa otočil a pozrel sa nahor; tam vo výklenku, ktorý sa týčil nad centrálnou izbou, bol Potter a Weasley.

„Ako sa dostanem do Rokvillu?“ spýtal sa Draco, keď rýchlo prešiel k nim.

„Myslíš si, že sa tu môžeš len tak prechádzať?“ zavrčal Potter.

„Pozri, Potter, na toto nemám čas, povedz mi, ako si sa dostal v treťom ročníku do Rokvillu!“ zakričal Draco na neho, hoci to nebolo potrebné, celá spoločenská miestnosť bola smrteľne tichá.

Potter vyzeral zmätene, „O čom to rozprávaš?“

„Potter, prisahám, že ťa utlčiem k smrti, keď mi nepovieš ako si vykĺzol do Rokvillu!“

Potter sa pozrel na svojho červenovlasého priateľa a potom nazad na Draca, nerozumel, čo sa deje.

„Potter!“ zahučal Draco, „nemám na toto čas, ona nemá na toto čas!“

Potter a Weasley obaja zbledli pri týchto slovách a zmizli na jednom konci chodby, len aby sa objavili oproti Dracovi na úpätí schodiska. Prihnali sa k Dracovi, schmatli ho za ramená a hrubo vytiahli von cez otvor v portréte. Len čo sa obraz za nimi zavrel, blokujúc tak zvedavé tváre ostatných Chrabromilčanov, Potter strčil Draco oproti múru.

„Čo myslíš tým, že ona?“ povedal potichu Potter.

Draco civel na Pottera, nechcelo sa mu priznávať sa s niečím práve jemu.

„Kde je Hermiona?“ chladno sa spýtal Weasley.

„V Rokville, Pansy a môj otec ju oklamali,“ Draco si uvedomil, že im to musí povedať. V jej záujme.

„Oh jasne, samozrejme, že je,“ povedal Weasley s trochu ľahkým hlasom, pretože to, čo Draco naznačoval, bolo nemožné. „Akoby tá malá Slizolinčanka mohla oklamať Hermionu. A dokonca aj keby mohla, Hermiona by sa nikdy nevykradla zo školských pozemkov…“ Weasleyov hlas zmĺkol a pozrel sa na Pottera. Obaja si vymenili významné pohľady.

„A ja som si myslel, že Slizolin je fakulta pre tých, čo porušujú pravidlá,“ zamrmlal Draco.

„Zostaň tu s týmto hlupákom, hneď sa vrátim,“ povedal Potter Weasleymu.

„Hej!“ vybuchol Draco na neho, „prinajmenšom ste si už mohli vymyslieť nejaké nové mená, ktorými ma voláte.“

„Správne, prepáč, Ron, zostaň tu s týmto diletantom a ja budem hneď späť.“

Draco civel na nich oboch. Potter odišiel cez dieru v portréte a opustil Rona a Draca, ktorý sa začal netrpezlivo prechádzať. Potter bol preč len chvíľu alebo dve, keď sa znova vynoril spoza portrétu a v ruke zvieral starý zvitok pergamenu.

„Má pravdu, Hermiona nie je nikde v škole.“ Potter sa ostro pozrel na Rona predtým než pokračoval, „ale ona odišla bez,“ znova sa pozrel významne na svojho priateľa, „nuž, vieš, že odišla.“

„Oh do pekla, Potter! Viem o neviditeľnom plášti.“ Potter a Weasley na neho pozreli v úžase. „To, čo potrebujem vedieť je, to ako si prešmykol do Rokvillu.“

„To ti tak povieme!“ vyprskol Weasley.

„Musím ju zachrániť,“ povedal Draco, snažiac sa, aby hovoril pokojne.

„Nerob si s tým starosti,“ povedal chladno Potter, „my pôjdeme po ňu.“

Draco sa kruto zasmial.

„Ani neviete, kde bude.“

„Určite ale nemáme v úmysle spoliehať sa na teba pri jej záchrane,“ tvrdohlavo mu povedal Potter.

„Prepáč, Potter, neuvedomil som, že ty si tak zručný v zachraňovaní ľudí. Zábavné, ale nemyslím si, že by Cedric Diggory s tebou súhlasil.“ To bola rana pod pás; dokonca to musel pripustiť aj Draco.

Potterova tvár nadobudla niekoľko odtieňov šedej predtým než sa ustálila na sýto popolavej farbe. Draco dokonca ani nezazrel ako sa jeho päsť k nemu blíži, až kým ho s ňou Potter neudrel priamo do sánky. Draco narazil dozadu a spadol tvrdo na zem, v ústach zacítil kovovú príchuť krvi. Potter vyzeral dosť ohromený nad tým, čo urobil.

„Dobre teda,“ povedal Draco a rýchlo si trel napúchajúce líce, „teraz, keď už máme ten zasraný boj za sebou, môžeme ísť?“

Potter a Weasley sa na seba pozreli a potom Potter pristúpil k Dracovi a ponúkol mu ruku. Draco sa na ňu pozrel napoly s odporom a napoly s úctou. Nakoniec sa rozhodol prijať ponúkaný mier a dostal sa na nohy. Potter sa potom pozrel na kúsok pergamenu, ktorý mal a prikývol na Weasleyho, ktorý začal ísť dole chodbou. Draco so záujmom nakukol Potterovi cez rameno a na chvíľu uvidel niečo, čo vyzeralo ako mapa školy s drobnými pohybujúcimi sa bodkami.

„Čo je to?“ Spýtal sa, ale Potter to rýchlo poskladal a pozrel sa na Draca.

„Nič, o čom by si mal vedieť, Malfoy,“ zavrčal Weasley.

Potter vytiahol svoj neviditeľný plášť z tašky a rozprestrel ho. Draco musel uznať, že to je skutočne nádherná vec. Weasley sa pripojil k Potterovi pod ním a obaja zmizli, horlivo si vymenili šeptom pár slov a potom nejaká ruka pritiahla Dracovo rameno a zatiahla ho pod neviditeľný plášť. Bol schúlený spolu s Potterom a Weaslym; boli prehnane blízko.

„Prisahajte,“ zamrmlal Weasley, jeho tvár purpurová, „že o tom nikdy nikomu nepoviete.“

„Prisaháme,“ Draco a Potter povedali naraz.

„Ty vieš,“ Draco zašepkal, keď zastali, aby nechali niekoľko študentov obísť ich v úzkej chodbe, „že nepotrebujeme ten plášť, keďže je pred večierkou.“

„Máš pravdu, pretože vôbec nevyzeráme čudne, keď chodíme po chodbe s tebou.“ odpovedal Potter.

Náhle sa zastavili pred jednookou čarodejnicou. Draco ju podozrievavo očami sledoval. Potter na neho prenikavo pozrel a Draco vedel, čo ich to musí stáť vzdať sa tak veľa tajomstiev.

„Sleduj mapu,“ povedal Potter a Draco sledoval ako Weasley študoval starý vyblednutý pergamen.

Potter vykĺzol spod plášťa a vytiahol čarodejný prútik; ďobol ním do jednookej čarodejnice a obzrel sa k miestu, kde ho sledoval neviditeľný Draco a potom sa naklonil blízko k soche a zašepkal jej niečo. Ozval sa škrípajúci zvuk, keď sa socha pohla a odhalila tmavý otvor.

Weasley poskladal mapu a zastrčil si ju do svojho vrecka. Draco z nich stiahol plášť a podal ho Potterovi.

„Mali by sme sa ponáhľať,“ povedal potichu Potter a traja chlapci sa pretlačili do vnútra tunela, čarodejnica za nimi zatvorila.

Zdalo sa, že išli hodiny. Draco ale vedel, že v skutočnosti to bolo asi len pätnásť minút. Pozrel sa na svoje hodinky; bolo takmer osem. Pre ňu najvyšší čas, aby sa tam dostali. Dovolil sám sebe dúfať, že možno nebude vedieť, kam ísť. Hermiona ale bola bystrá a Draco nakoniec zamietol tento nápad. Nejako na to príde. 

Potter kráčal pred ním, špička jeho prútika jasne rozsvietená. Weasley nasledoval za ním a kryl im chrbát. Ryšavec sa musel takmer prehnúť dvojmo, strop tunela bol zakrivený tak nízko nad ich hlavami.

„Čo vôbec chce Lucius od Hermiony?“ zanadával Weasley nahnevane.

„Nechaj ma premýšľať, ona je jedným z najlepších Potterových priateľov, pomohla prekaziť niekoľko plánov Temného pána, je narodená u muklov a, ó áno, jeho jediný syn a dedič sa s ňou zaplietol. Máš pravdu, nemá žiaden dôvod jej ublížiť. Nevieš, čo si Lucius myslí,“ jedovato odpovedal Draco, nevedel ako Hermiona dokázala vydržať s tak tupými priateľmi ako sú títo.

„Ak sa jej niečo stane …“ Potterov hlas zmĺkol, nechcel vyjadriť svoje obavy.

„Ja viem,“ Dracov hlas bol slabý, sarkazmus jeho predchádzajúcich slov zmizol z jeho úst, „ja viem…“

A vedel to. Bola to jeho chyba, že tam bola. Musela ísť, aby ho zastavila, aby ho zachránila. Prečo musela byť taká čestná, nemohla ho nechať odísť a nechať sa zabiť, keď to chcel? Nemohla sa starať o svoje záležitosti? Draco sa cítil odporne. Bola to všetko jeho chyba.

„Už sme skoro tam,“ zavolal Potter cez plece.

„Skutočne vieš, kam ideme?“ spýtal sa ho Weasley, s náznakom nedôvery v jeho hlase.

Draco sa rozhodol ani sa nenamáhať s odpoveďou. Ak Weasley naozaj veril, že Draco zamýšľa ublížiť Hermione, došlo mu, že tí dvaja Chrabromilčania by ho teraz mohli odhodiť ako rozbitú hračku a pokračovať ďalej bez neho.

Draco zohol hlavu, aby nenarazil hlavou do zvlášť nízkeho východu; za ním zaznela nadávka. Weasley očividne nebol tak všímavý. Draco začal žasnúť nad húževnatosťou týchto Chrabromilčanov. Naozaj boli odvážni. Pochabí, áno, ale tá statočnosť bola udivujúca. Hermiona sa hnala do zjavného nebezpečenstva, pretože sa domnievala, že ho musí zachrániť a teraz jej dvaja najlepší priatelia boli ochotní nasledovať jedného z ich najnenávidenejších nepriateľov do boja, aby ju získali späť. Draco si uvedomil, že ich tam nemôže poslať nepripravených.

„Existuje kúzlo, ktoré by ste obaja mali poznať.“

Weasley odfrkol. Ale Potter zastal a obzrel sa na Draca.

„Našli sme ho. Hermiona a ja, v knihách, ktoré sme študovali kvôli nášmu projektu z Aritmantiky.“ Draco nenávidel, že im to hovorí. Nenávidel podeliť sa s nimi s niečím, čo súviselo s jeho časom s Hermionou. Nenávidel podeliť sa s tým s kýmkoľvek.

„Je potešiteľné vedieť, že vy dvaja ste skutočne urobili nejakú prácu,“ zamrmlal hrozivo Weasley.

„Čo za čarodejníka si myslíš Weasley, že som?“ vyprskol Draco na neho dozadu.

Weasley otvoril svoje ústa, aby mu povedal, čo si myslí o Slizolinčanoch, keď ho Potter prerušil.

„Čo je to za typ kúzla, Malfoy?“

„Dúfaj, že typ, ktorý nás udrží nažive dosť dlho na to, aby sme zachránili Hermionu.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 28.06. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Hanisko - 23.08. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: denice - 20.02. 2011
Vím, že by mi nemělo být líto Pansy, ale myslím si, že byla taky oklamaná. Jinak Draco s Harrym a Ronem neměli chybu. Opravdu mimořádně pěkná kapitola. V předchozím komentáři jsem se dočetla, že existuje nějaký tvůj starý web? Pokud je tam něco o Harrym a spol., moc bych prosila adresu. Díky.

Hej.... :D No měla jsi pravdu... :D :D :D :D Nevšedně pěkná kapitola. :D :D A bravurní překlad - jak jsem řekla, nemělka bych na překládání nervy a ani na to nemám trpělivost a prot o cit. :) ;) Nádrera...
Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: Jimmi08 - 16.04. 2008
No pravdupovediac ma k tomu motivuješ. J
Já? Co, kdy, kdé? :D :D Já nic, já muzikant... :) S Tvou dovedností překládat - zříkám se odpovědnosti - nemám zhola nic společného. :D :D
Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: Jimmi08 - 16.04. 2008
No jasne. Ozaj, aj tebe chodí mail, keď ti niekto odpovie na komentár? Ani som netušila, že ten systém, čo tu mám, také niečo robí. Šikovné.
Jo, mně taky. Nejradši bych to zurušila. :D :D Neb sem chodím stejně několikrát denně, tedy nepotřebuji mailová upozornění. ;) :-D 8-)
Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: Jimmi08 - 16.04. 2008
Tak si to vypni v nastaveniach užívateľa. Aj som u Teba každú chvíľku. Teraz práve prehľadávam net kvôli obrázkom mantichory. Nič, všetko len také hnusné príšery.
No já to právě nenašla. :D Al enepřekáží mi to, tak to ani hledat nebudu. 8-) Jo? Tak to pak - to k mým řečem v diskuzi nemáš vůbec nic? :D
Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: Jimmi08 - 16.04. 2008
Vieš, že to dá zabrať sledovať tri weby naraz.
Jako který kromě mě a Roku? Breilu? :D 8-) ;) Já vím, někdy to nejde stíhat...
Re: Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo Od: Jimmi08 - 16.04. 2008
No tento. Tri okná naraz. Breilin a môj starý len občas.
A ten starý...? (link)

Prehľad článkov k tejto téme:

Aleximoon: ( Jimmi )24.04. 2008Kapitola 31. Nádherné slová
Aleximoon: ( Jimmi )22.04. 2008Kapitola 30. He Mele No Lilo
Aleximoon: ( Jimmi )19.04. 2008Kapitola 29. Na pohárik s Luciusom
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 28. Nevyhnutné spojenectvo
Aleximoon: ( Jimmi )15.04. 2008Kapitola 27. Omyl
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 26. Hermiona sa učí kliatbu
Aleximoon: ( Jimmi )13.04. 2008Kapitola 25. V dobrom aj zlom
Aleximoon: ( Jimmi )11.04. 2008Kapitola 24. Zhoda náhod
Aleximoon: ( Jimmi )09.04. 2008Kapitola 23. Pozorovateľ v lese
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 22. Problémy na Elixíroch
Aleximoon: ( Jimmi )05.04. 2008Kapitola 21. Ďalší útržok sna?
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 20. Novinky od Pansy
Aleximoon: ( Jimmi )31.03. 2008Kapitola 19. Naspäť v nemocničnom krídle.
Aleximoon: ( Jimmi )29.03. 2008Kapitola 18. Rytieri Spravodlivosti
Aleximoon: ( Jimmi )26.03. 2008Kapitola 17. Riaditeľova návšteva
Aleximoon: ( Jimmi )25.03. 2008Kapitola 16. Len hra
Aleximoon: ( Jimmi )23.03. 2008Kapitola 15. Pasca a čaj u Hagrida
Aleximoon: ( Jimmi )19.03. 2008Kapitola 14. Vianočný bál
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 13. Nákupy s Ginny
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 12. Rozhovor o bále
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 11. Diablo
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 10. Následky.
Aleximoon: ( Jimmi )17.03. 2008Kapitola 9. Stalo sa na metlobalovom ihrisku
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 8. Listy od otca
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 7. Priznanie neviny
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 6. Ich malá miestnosť
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 5. Na slovíčko s Hagridom.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 4. Medzi závesmi.
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 3. Ohrada
Aleximoon: ( Jimmi )13.03. 2008Kapitola 2. Knižnica
Aleximoon: ( Jimmi )12.03. 2008Kapitola 1: Zasadací poriadok
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )18.03. 2008Úvod