Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hermiona mrzuto sedela pri stole v zadnej časti chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Snažila sa upokojiť po schôdze s Malfoyom.

„Ten sebecký hlupák,“ zamrmlala a zhúžvala kúsok pergamenu skôr, než si uvedomila, že je to jej domáca úloha na Transfiguráciu. „Do pekla,“ zavrčala a pokúsila sa ho narovnať, ale pergamen bol rozhodne proti tomu. S hlbokým povzdychom vytiahla nový pergamen pripravená prepísať všetko odznova.

„Hlúpy Malfoy,“ zamrmlala pološeptom. Odkedy opustila knižnicu, nebola schopná dostať z hlavy jeho hrozný úsmev.

Niekoľko minút strávila písaním, jej myseľ vzdialená od Malfoya a šťastne pohrúžená do svojej práce. Chladný vietor zo susedného okna zafúkal ponad stôl a sfúkol jej papiere na podlahu. Keď zatvárala okno, jej oči niečo zachytili. Tri postavy obchádzali jazero, ukrývali sa poza stromy a skaly a mali namierené k Zakázanému lesu, smerom k Hagridovej chatrči. Hermiona sa so záujmom dívala, zvedavá, kto to je. Jedna postava, vodca, zastavila a počkala na dve väčšie postavy. Hermiona napäla svoje zrak a snažila sa zachytiť nejakú črtu v miznúcom svetle. Chumáč bielych plavých vlasov upútal jej pozornosť, okamžite zacítila ako jej začína vrieť krv.

„Malfoy,“ zasyčala a zaťala svoje päste.

Ak bol vodcom Malfoy, tak nebolo pochýb o zvyšných dvoch, Crabbe a Goyle. Hermiona vyskočila na nohy a zvrtla sa, aby našla Harryho a Rona. V tom si zrazu spomenula, že práve majú metlobalový tréning. Ron bol nadšený, že získal pozíciu strážcu v chrabromilskom tíme. On a Harry teraz trénovaním trávili hrozne veľa času. Pozrela sa po izbe hľadajúc kohokoľvek, kto by jej mohol pomôcť. Spoločenská miestnosť bola prázdna až na Nevilla Longbottoma a pár prvákov.

„Dobre, budem ho musieť zastaviť sama,“ zamumlala Hermiona.

Prekĺzla potichu hore do chlapčenských izieb, ktoré našla prázdne. Podišla k Harrymu kufru a vybrala neviditeľný plášť.

„Pôjdem varovať Hagrida. Nech som prekliata, ak nechám Malfoya zničiť moju ďalšiu hodinu!“

Hermiona vyrazila nazad do spoločenskej miestnosti a pretlačila sa cez otvor v obraze. Zaklonila sa do tmavého výklenku a prehodila cez seba plášť. Bežala tak ticho, ako to len bolo možné. Čoskoro dosiahla vchodové dvere a vybehla na pozemky. Pretože bola neviditeľná, mohla bežať priamo cez trávnik namiesto okľuky cez les kvôli utajeniu. Zhlboka sa nadýchla, utiahla si plášť tesnejšie a rozbehla sa.

Hermiona sa dostala k Hagridovej chatrči len o niekoľko minút pred Malfoyom, ale tam nebola žiadna známka Hagridovej prítomnosti. Zaklopala na dvere. Žiadna odpoveď. Uvedomila si, že Hagrid musí byť dole v Prasinkách. Zrazu niečo začula a uvidela Malfoya, Crabba a Goyla medzi stromami siahajúcimi až k chatrči. V panike hľadala niečo, kde by sa schovala. Pritlačila sa k stene chaty; blízko nej neboli žiadne kríky. Malfoy sa opatrne približoval smerom k čistinke. Hermionine oči sa prudko pohybovali ako zúfalo hľadala miesto, kade by mohla uniknúť. Malfoy sa pozrel priamo na ňu a potom preč, pričom sa nezdalo, že by si ju bol všimol. Hermiona na neho civela v úplnom šoku.

„Idiot!“ zasyčala potichu, plesknúc sa dlaňou po čele na svojej hlave. Samozrejme, že ju nevidel; bola neviditeľná. Malfoy sa však zastavil a pozrel sa znova jej smerom, zdalo sa, že niečo začul. Podišiel smerom k nej. Klesla pomaly k zemi, keď sa naklonil dopredu, aby nazrel oknom do chatrče. Hermiona si pomyslela, že sa jej zastaví srdce, keď sa pozrela nahor na neho, jeho ruka sa opierala o múr len kúsok od jej hlavy. Ale Malfoy si neuvedomoval jej prítomnosť a odtiahol sa od steny. Otočil sa k miestu, kde boli ukrytí Crabbe a Goyle a zavolal na nich.

„Tá opičia ohava nie je doma a musel zobrať tú svoju zvieraciu šelmu so sebou.“

Hermiona si uvedomila, že Malfoy ma pravdu. Tesáka nebolo nikde vidieť. Crabbe a Goyle vykročili váhovo do voľného priestoru. Hermiona vydýchla úľavou, pretože Malfoy sa vybral smerom k ohrade. Len dovtedy, kým nezbadala, že ohrada nie je prázdna.

„Dobre, pozrieme sa na to,“ vyzval Malfoy hlasom, ktorý vyzeral ohromený.

„Ten polovičný obor si myslí, že s takým niečím bude mať úspech. Dobre, práve preto mu musíme ukázať, čo sa stane, keď si niekto drží príšery ako domácich miláčikov,“ jeho hlas bol úplne bez citu. Crabbe a Goyle stáli nervózne za ním, nechceli sa dostať bližšie k oblude.

Hermiona potlačila vzdych a uprene hľadela na klietku v ohrade. Vo vnútri klietky bola mantichora. Ešte nikdy nijakú nevidela, ale nie je prekvapením, že mala o nich prečítané všetko. Boli veľmi vzácne a podľa všetkého to bolo dobre, pretože boli veľmi nebezpečné. Hoci žiadnu nevidela, popis sa perfektne hodil, hlava človeka, telo leva a chvost škorpióna. Toto musí byť dievča, pomyslela si Hermiona. Mantichora mala ženskú tvár, mladú ženskú tvár nie oveľa staršiu ako boli oni. Bola skoro nádherná, ak ste odignorovali jej pazúry a škorpióní chvost, ktorý sa vznášal za ňou. Mandľové oči sa na nich upierali cez mreže, vôbec nič sa nehýbalo. V šoku si Hermiona uvedomila, že sa to díva aj na ňu. Muselo to byť schopné vidieť cez neviditeľný plášť alebo ju možno začula, keď prvý krát vstúpila na čistinku. Hermiona žasla, že Hagrid získal mantichoru. Hipogryfovia a draci boli jedna vec, ale mantichora bola známa nielen svojou inteligenciou, zvláštnymi kúzelnými schopnosťami, ale aj tým, že sú spojené s temnými silami. Ako jej Hermiona pozrela do očí, prebehol cez ňu silný chlad a pocítila prudké nutkanie dostať sa k tomu bližšie. S ťažkým povzdychom odtiahla oči preč a civela na zem.

Crabbe a Goyle sa na seba ostražito pozreli; zdalo sa, že Crabbe nakoniec našiel odvahu prehovoriť k Malfoyovi.

„Čo sa stane, keď chováš príšeru ako domáceho miláčika, Draco?“

Malfoy sa naňho neotočil, nespustil oči z mantichoriných, až kým nedošiel k ohrade.

„Niekedy sa dostanú na slobodu," zašepkal.

Crabbe a Goyle zachvátila panika, i keď Goyle ako prvý našiel svoj hlas.

„To by nebol veľmi dobrý nápad pustiť to von, však Draco? Som si istý, že sa môžeme zbaviť Hagrida niekedy inokedy. Mohlo by nás to zraniť, nemyslíš?" vyzeral, že sa dohaduje s Malfoyom, ale blonďavý chlapec neotočil svoju hlavu.

„Nemyslím, že nám to ublíži,“ odpovedal Malfoy. Hermiona naňho civela v šoku, je blázon? Mantichory boli jedny z najzlomyselnejších tvorov v divočine. Keď sledovala ako sa Malfoy vyštveral cez plot, pokúšala sa spomenúť si na všetko, čo o nich čítala. Dlho boli považované za niečo podobné sfinge, ale modernejšie výskumy dokázali, že sfingy nie sú spojené so silami zla, zatiaľ čo mantichory áno. Mantichory mali tri rady útočných zobov, škorpioní osteň obsahoval smrteľnú dávku jedu. Našťastie bol dosť ďaleko od nich a táto bola dokonca mláďa. Mladá mantichora merala tak štyri stopy, keď bola na všetkých štyroch nohách. Dospelá mantichora dosahovala až do desiatich stôp.

„Draco...“ varovali Crabbe a Goyle naraz, pretože ich vodca vložil ruku medzi mreže a dotkol sa tmavohnedej kožušiny na netvorovi.

„Pozrite,“ hovoril pomaly nízkym, chlácholivým hlasom, tak ku mantichore, tak ku Crabbovi a Coylovi. „Hovoril som vám, že nám neublíži.“

Hermiona v zdesenom šoku pozerala ako Malfoy stiahol svoju ruku a otočil sa k zámke so zvláštnym pohľadom v jeho očiach. Vytiahol svoj prútik a zašepkal jednoduché slovo

„Alohomora!“

Hermiona sledovala s pocitom naplneným hrôzou ako sa dvere klietky otvorili a Draco sa otočil chrbtom k mantichore, tvárou ku Crabbovi a Goylovi. Obaja z nich urobili pár krokov dozadu, niekde na pozadí svojej mysle bola Hermiona ohromená prekvapujúcou úrovňou inteligencie, ktorú preukázali. To čo sa ďalej stalo, bolo tak rýchle, že to nebolo možné takmer sledovať. V jeden moment Malfoy víťazne stál pred dverami klietky, v druhom momente ho netvor strhol dolu. Hodil Malfoya o zem, jeho prútik sa odkotúľal mimo dosahu jeho ruky. Mantichora sa hlboko zahryzla do jeho pleca a zdvihla ho nahor zo zeme len kvôli tomu, aby s ním opäť treskla o zem. Postavila sa nad Malfoya, preniesla svoj dlhý chvost nad svoju hlavy ako dýku a vrazila ho do jeho stehna. Malfoy vydal prudký výkrik naplnený šokom a bolesťou, ale potom zostalo ticho. Crabbe a Goyle pozreli na ich ležiaceho hrdinu, potom sa zvrtli, rozbehli sa z čistinky preč a nechali Malfoya napospas šelme.

Keď mantichora zaútočila, Hermiona si zakusla do pery, aby zadržala výkrik. V hrôze sledovala ako Crabbe a Goyle utekajú preč. Teraz stála a sledovala príšeru pri Malfoyovi. Sekundy sa vliekli ako keby sa čas zastavil. Niečo vzadu v jej mysli jej našepkávalo: „Otoč sa a odíď, choď preč, zachráň sa. On by ťa nikdy nezachránil, keby to bolo opačne. Prosil si o to a teraz dostal to, čo si zaslúži.“ Silno sa zachvela, keď hlas utíchol. Otočila sa preč pripravená rozbehnúť sa, ale potom sa zastavila.

„Toto si nikto nezaslúži,“ povedala rozhodne, kým vyťahovala prútik a naberala odvahu a vykríkla z plného hrdla na príšeru:

"Expelliarmus!"

Mantichora tvrdo odhodila Malfoya a obrátila sa, aby uprela svoj zrak na Hermionu. Tá sa roztriasla sa, keď sa zdalo, že mandľové oči prenikajú hlboko do jej vnútra. Vykríkla ďalšie kúzlo skôr než by mohla stratiť nervy.

„Stupefy!“

Mantichora však nestuhla. Príšera napla svoje svaly pripravená ku skoku. Hermiona zavzlykala a snažila sa spomenúť si na všetky tie kúzla, ktoré jej Harry pomáhal sa naučiť minulý rok, ale nič sa nezdalo použiteľné. Mantichora vykopla do vzduchu, prichádzala bližšie, vietor narážal do jej kožušiny a priblížila sa k nej.

„Prosím ... zastav sa... Stupefy!“ zakričala tak silno ako len dokázala a špičkou prútika zamierila priamo na hruď netvora. Odhodilo ju to na zem a začula zvuk nepríjemného prasknutia. Ležala ochromená pod ohromnou obludou a čakala na príchod spaľujúcej bolesti, ale okrem vzdialeného tlkotu na jej zápästí a hrudi nič tam nebolo. Šelma ležala pokojne. Hermiona roztrasene zavzlykala a odtlačila netvora preč od nej. Bol hrozne ťažký, ale jej sa podarilo dostať sa z pod neho. Hermiona si neskôr uvedomila, že musela utrpieť nejaký druh šoku, pretože bola príliš znepokojená tým, aby sa uistila, že sa na Harryho plášť nedostala ani kvapôčka krvi. Starostlivo ho zbalila a zastrčila so vnútra tašky. Pozrela dole na mantichoru zaujímajúc sa o to, ako dlho ostane v bezvedomí. Hermiona si zrazu spomenula na Malfoya. Prihnala sa k jeho boku a padla na kolená vedľa neho. Hermionu striaslo, keď sa na neho pozrela, aj keď nebola precitlivený typ, ten pohľad bol však príliš, aby to zvládla. Normálne bledý chlapec bol úplne zbavený farby, jedine červená zostala. Rozsiahla rezná rana sa tiahla naprieč jeho ramenom, kde bol pohryzený a v jeho stehne bola hlboká diera. Tmavočervená krv sa rozlievala okolo neho, kým nejaká zvláštna látka hustla na jeho nohe. Hermione došlo, že to bol jed. Zúfalo kvôli vreckovke prehľadala svoju tašku. Uviazala ju nad ranou, dúfajúc že to zastaví krvácanie.

„Malfoy,“ zašepkala, pokúšajúc sa ho prebrať. Žiadna odpoveď od chlapca ležiaceho čelom k zemi. Ale mohla povedať, že dýchal.

„Malfoy, vstávaj!“ syčala, pozrúc sa na obludu za jej chrbtom. Tá sa zrazu znepokojivo mykla. Vyvalila na ňu oči a začala v nej narastať hrôza. Vedela, že jediným dôvodom, prečo kúzla zabrali bolo len to, že ju prekvapila. Nebolo by divu, že keď sa zobudí, bude nahnevaná. Chcela utiecť, ale nemohla tu len tak nechať Malfoya zomrieť.

„Draco prosím ...“ naliehala, slzy sa jej nahrnuli do očí. Nechcela vidieť ho umierať, bez ohľadu na to, ako ho nenávidela. Zdalo sa, že to splnilo svoj účel, pretože hlboké sivé oči uprene hľadeli na ňu.

„Povedala si mi menom, Grangerová,“ zašepkal polohlasne. Jeho oči sa naplnili náhlou panikou, keď mu začali veci dochádzať. „Mantichora,“ vykríkol a posadil sa.

Hermione pocítila veľkú úľavu ale aj hystériu, ale vedela že teraz nebol čas začať sa hádať.

„Je v bezvedomí, ale neviem na ako dlho.“ Mantichora sa znova mykla a vydala strašný zvuk. Postavila sa, obrátila sa na Malfoya a schmatla ho za ruku. Nemohol zaťažiť poranenú nohu a tak mu Hermiona dovolila, aby si položil ruku na jej plece a spolu rýchlo odkrívali preč z čistiny.

Boli asi v polovici cesty k hradu, pričom sa krížom cez rozsiahlym trávnik pohybovali tak rýchlo ako to len bolo možné. Ich krok bol trasľavý. Malfoyovi tiekla krv a ledva dokázal kráčať. Hermiona si uvedomila bolesť v jej zápästí, pozrela sa nadol a všimla si, že bolo v dosť zvláštnom uhle. Viac znepokojivé ako jej zápästie však bola zvláštna úzkosť v jej hrudi. Čoraz ťažšie sa jej nadychovalo. Napriek všetkým týmto ťažkostiam sa obaja začali vracať k svojej zlej nálade.

„Vieš Malfoy, práve som ti zachránila život, neznamená to, že sme si nejako zvláštne zaviazaní?“ spýtala sa Hermiona a pritom dokonale vedela, že myšlienka na záväzok ku nečistokrvnej privedie Malfoya do šialenstva.

„Sklapni, ak sa toto odvážiť niekomu spomenúť, oľutuješ to,“ zasyčal na ňu cez zovreté zuby. Pre neho bolo veľmi ťažké sústrediť sa na to, čo povedal, záplava bolesti sa začínala rozlievať z jeho nohy až do jeho hrude.

„Vieš Malfoy, veľmi reálne ti hrozí, že vykrvácaš na smrť,“ vyprskla naňho Hermiona a zrazu sa cítila vinne, keď si spomenula, že ho tam takmer nechala umrieť. Krátko zvažovala, že by stále mohol umrieť, jeho rany boli príliš zlé. Bolesť v jej zápästí sa stávala takmer neznesiteľnou, keď vstrebávala ten šok, všimla si, že aj v jej hrudi začína vystreľovať bolesť. Došli až ku dverám v Bradaviciach a s poslednými silami ne zatlačili, aby ich otvorili. Potácali sa smerom k vstupnej hale, kde nakoniec zastavili. Malfoy už nebol schopný ísť ďalej ani kúsok, pustil Hermionu a klesol k podlahe, neschopný pohnúť sa v dôsledku jedu. Hermiona chvíľu neisto stála, vedela, že musí pokračovať, vedela, že musí dostať Malfoya do nemocničného krídla. Bude to moja chyba, keď zomrie, mala som reagovať rýchlejšie, zúbožene si pomyslela. A zrazu sa objavilo svetlo na vrchu schodov.

„Čo sa to prepánajána deje? Študenti vonku na pozemkoch o tomto čase noč...“ Hlas profesorky McGonagallovej zmĺkol okamžite ako zišla nadol po schodoch. „Slečna Grangerová?“ Zbehla dole po zostávajúcich schodoch a nahla sa k Hermione. Ale Hermiona na ňu nemohla čakať, zviezla sa vedľa Malfoya, bolesť spaľovala jej telo a to jej znemožňovalo dýchať. Mohla ešte počuť McConagallovej kričanie. To ale pomaly slablo, pretože ju pohltila čierna tma.