Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
14. Obranné mechanizmy
Severus učil Grangerovú kľúčové prvky obrany. Teoretické princípy si osvojila veľmi rýchlo a zložité pohyby prútika zopakovala bez jedinej chybičky. Rozhodne vytvorila veľmi komplikované magické bariéry, no on stále nebol spokojný. Keďže do kúzlenia dosiaľ nevložila všetku silu, jej obrana bola slabá. I keď bola dostatočne zložitá, aby si jej odstránenie vyžiadalo šikovnosť a čas, prelomiť ju násilím bolo pomerne jednoduché.
Hermiona stála s prútikom v ruke v strede kabinetu a opätovne zosielala obranné kúzla. Severus krúžil po obvode miestnosti, likvidoval každý jej pokus a kritizoval výkon.
„No tak, Grangerová,“ zavrčal po zničení ďalšieho kúzla, „nie ste na čarovaní.“
Rozčúlene si odfúkla z čela zatúlanú kučeru. „Aký je v tom rozdiel?“ spýtala sa nevrlo.
Zastavil sa a pozorne si prezrel mladú ženu stojacu pred ním. Jej fyzická zdatnosť očividne vzrástla. Mala by byť na tom lepšie. „Buďte konkrétna, Grangerová.“
Prekrížila si ruky na hrudi, pod jeho dlhým upreným pohľadom sa cítila nepríjemne. „Rozdiel, pane, medzi čarovaním a obranou? Čo mám robiť inak?“
Severus sa oprel jedným bokom o stôl a prekrížil si ruky. „Najvycibrenejšie a najzložitejšie čarovanie,“ odvetil učiteľským tónom, „vychádza zo zápästia: zdvih a švih. Práca s prútikom pri obrane proti čiernej mágii však vyžaduje silu celého vášho tela.“ Hermiona stále vyzerala trochu ofučane, no spodnú peru mala zovretú medzi zubami a Severus videl, že jej mozgové závity pracujú na plné obrátky. „Sadnite si,“ prikázal a obišiel stôl, aby sa usadil do vlastného kresla.
Dievčina si s tichým povzdychom sadla. Potlačil nutkanie poriadne ňou zatriasť. Od toho večera, kedy doňho oslepená slzami vrazila na chodbe, bola utrápená a nevrlá. Zmena v zasadacom poriadku počas jedla bola dostatočným dôkazom, že sa pohádala s Ronaldom Weasleym; Harry Potter fungoval medzi nimi dvoma ako zmierovateľ a nebol z toho dvakrát nadšený. Zdalo sa, že Weasley utápal žiaľ z roztržky v kaluži slín Lavender Brownovej – ani zvolený spôsob, ani výber partnerky nebol najlepší, aspoň podľa neho. Prečo jej vôbec záleží na tom, čo si ten hlúpy chlapec myslí či robí? uvažoval. Ako môže dopustiť, aby ovplyvnil jej výkon na hodinách? Prejavila sa egoistická podstata jeho obáv. Chýbal mu jej energický zápal, ktorý vnášala do hodín. Chýbalo mu ich zábavné doberanie. Chýbali mu jej úsmevy.
„Grangerová,“ vyštekol.
Vyľakane vzhliadla od skúmania ľavého kolena. „Pane?“
„Porozprávajte mi o Viktorovi Krumovi.“
Zmeravela, oči sa jej rozšírili a spozorneli. „A čo je s ním?“ spýtala sa až priveľmi neutrálnym hlasom.
Zaujímavé. „Všetko,“ Severus mávol rukou v širokom geste. „Ako ste sa zoznámili, aký je, čo teraz chystá?“
„Prečo?“ Reč jej tela svedčila o veľkej neochote.
Severus zdvihol nad jej drzosťou jedno obočie, no spomienky na jej slzy boli príliš čerstvé, aby dnes večer testoval jej medze. „Pretože to, slečna Grangerová, potrebujem vedieť.“
Pri použití zdvorilostného oslovenia sa trochu strhla. Zaujímavé. Pery zovrela do tenkej čiary a bradu mierne zdvihla. Čo mi o Krumovi nechce prezradiť? Povzdychol si. Vlastne jej môže pokojne povedať, prečo ho Krum zaujíma.
„Počas predošlej vojny dostával Temný pán značné množstvo podpory práve od čistokrvných rodín z východnej Európy,“ objasňoval. „Karkarov bol vďaka svojím kontaktom v Durmstrangu užitočný najmä pri nábore. No ako iste viete, po páde Temného pána zradil a nedávno bol zabitý.“ Grangerovú striaslo. Oči mala uprené na jeho tvár a dychtivo počúvala. „Keďže je Karkarov mimo hry, Temný pán dúfa v znovuobnovenie kontaktov a Krum bol navrhnutý ako vhodná možnosť. Vzhľadom na moju prítomnosť v Rokforte v priebehu Trojčarodejníckeho turnaja táto úloha padla na moje plecia.“
„Na vaše plecia?!“ Grangerová vyprskla od rozhorčenia. „Mám vám poskytnúť informácie o svojom priateľovi, aby ste ho mohli naverbovať k smrťožrútom?!“
„Povedal som niečo také?“ hlas mal chladný a tvár bez výrazu. Jej slová ho zaboleli. „Premýšľajte pred tým, než otvoríte ústa.“
Hermiona zaváhala a zahryzla si do spodnej pery. Videl, ako sa jej na tvári objavila neistota, keď si v mysli prehrala ich rozhovor. Zdvihol jedno obočie. „Nuž?“
„Nie, pane. Nepovedali ste nič také.“
Chvíľu si ju chladne premeriaval, kým pokračoval: „Keď sa Dumbledore dopočul o pláne Temného pána, dal mi pokyn, aby som Kruma veľmi opatrne oťukol. Azda by bolo možné získať ho pre rád.“ Počas jeho slov Grangerová očervenela, očividne bola zahanbená svojím predošlým výbuchom.
„Prepáčte, pane,“ trúfla si povedať, keď sa odmlčal, aby sa nadýchol. „Bola som mimo.“
Severus pokračoval, ako by ani neprehovorila, i keď očami doslova hltal známky očividnej ľútosti na jej tvári. „Vaša informácia má kľúčový význam. Temný pán sa odo mňa a Draca dopočul o podrobnostiach Krumovho pobytu v Rokforte. Jeho románik“ – Severus to slovo vyslovil, ako keby bolo vulgárne – „s vami vyslal v tom čase varovný signál, aj keď v súčasnej dobe sa Temný pán prikláňa k názoru, že to bol zinscenovaný trik na sledovanie Harryho Pottera.“
Hermiona si divoko prehodila jednu nohu cez druhú a pevne prekrížila ruky na hrudi. Hnev, ktorý v nej niekoľko dní vrel, nakrátko vyplával na povrch. „Zdá sa,“ podotkla štipľavo, „že Temný pán a Ronald Weasley majú čosi spoločné.“
Severus sa uškrnul. „Predpokladám, že máte odlišný názor.“
Grangerová sa zhlboka nadýchla a len tak-tak sa vyhla ďalšiemu výbuchu hnevu. Stisla pery a vydýchla cez nos, než odpovedala: „Áno.“
Spýtavo zdvihol obočie.
„Čo chcete vedieť?“ Nebol to jej obvyklý, nadšený tón hlasu, no, našťastie, už prešla od odmietania k rezignácii.
„Začnite od začiatku.“
Chvíľu jej trvalo, kým si urovnala myšlienky. „Zoznámili sme sa v knižnici. Spočiatku mi jeho neustála prítomnosť liezla na nervy, či aspoň dievčatá, ktoré sa tam ponevierali.“ Nesúhlasne si odfrkla. „Bolo to smiešne! Keby nebol medzinárodnou metlobalovou hviezdou, bol by im ukradnutý! Viete, nie je typický krásavec. Má veľký nos, mastné vlasy a v jednom kuse sa mračí.“ Obe obočia mu vyleteli nahor, no Grangerová si to nevšimla. Natoľko sa ponorila do príbehu, že vôbec nevnímala fyzickú podobnosť medzi oboma mužmi. „No nakoniec sme sa dali do reči – hovorili sme prevažne o transfigurácii. Aj teraz sa venuje istému zaujímavému výskumu.“ Tvár sa jej rozžiarila a Severusa prekvapilo náhle bodnutie žiarlivosti vyvolané jej slovami. Nie kvôli Hermione Grangerovej, rýchlo sám seba uisťoval. Nie kvôli študentke, iba kvôli predstave románika v knižnici. Vzťah, ktorý opisovala, sa zdal byť... ideálny. „Pracuje na animágskych transformáciách, ktoré zahŕňajú rôzne zvieracie podoby, nie iba jeden konkrétny druh.“
Severus sa prinútil sústrediť opäť na tému. „A mal šťastie?“
„Ach áno. Myslím, že ste určite videli, keď sa premenil na žraloka, aby ma zachránil pred vodnými ľuďmi.“
„Neúplne, pokiaľ si spomínam.“ Z nejakého dôvodu ho nadšený výraz, ktorý sprevádzal jej poznámku o záchrane, dráždil.
„Nuž áno. Ale v tom je ten vtip. Viktorovou animágskou podobou je orol – čo nie je vôbec prekvapivé, keďže je skvelý stíhač: lietanie, dobrý zrak, schopnosť zočiť a chytiť malú korisť. Premena na žraloka – i keď len čiastočná – si vyžiadala mimoriadnu šikovnosť!“
Grangerová už teraz hovorila živo, no pre Severusa to bola chabá útecha. Náhle zmenil tému a od Krumovho výskumu sa vrátil späť k situácii v knižnici. „Takže rozprávali ste sa o transfigurácii, čo ďalej?“
„Až po pozvaní na bál som pochopila, že ma má rád takým spôsobom. Bola som, samozrejme, polichotená, strávili sme spolu príjemné chvíle.“ V hlase sa jej objavil náznak triumfu. „To nepochybne prekvapilo mnoho ľudí. Potom ma zachránil z jazera, ako som už povedala. A pozval ma na návštevu do Bulharska.“ Pri slove „návšteva“ jej telo viditeľne stuhlo. Konverzačný tón, ktorým vyrozprávala väčšinu príbehu, úplne vyprchal a ostražitosť prítomná na začiatku rozhovoru bola späť v plnej sile. „To je asi tak všetko. Aj keď sme stále priatelia a pomerne často si píšeme listy.“
Je tu niečo, čo súvisí s návštevou a nechce mi to povedať. „Navštívili ste ho v Bulharsku?“
Hermiona zošpúlila pery. Odpovedala síce na otázku, ale zďaleka nie detailne. „Áno.“
Do mysle sa mu votrelo silné vnuknutie. „Vyspali ste sa s ním?“
Očervenela. „Do toho vás nič nie je,“ odsekla mu.
„Ale choďte, slečna Grangerová,“ pohŕdavo sa uškrnul, „hádam si nemyslíte, že ma vzrušujú sexuálne výstrelky mojich študentov?“ Z jej zúrivého pohľadu vyrozumel, že to nebol dostatočný argument, a tak sa uchýlil k Dumbledorovej nečestnej taktike. „Môj život bude pri stretnutí s Krumom na vážkach; žiadam len o informácie.“
„Dobre.“ Položila si nohu na zem a prehodila cez ňu druhú, nahnevane sa pomrvila. „Vyspala som sa s ním, už ste spokojný?“
Severusovi to mierne vyrazilo dych, no nevedel presne povedať, ako sa po jej odpovedi cítil. Rozhodne nebol spokojný.
Grangerová naňho nahnevane zazerala a jej výraz mu natoľko pripomínal Minervu McGonagallovú, že predstaviť si, ako s niekým spí, bolo tak trochu desivé. „Nikomu som o tom doteraz nepovedala. Ani živej duši. Varujem vás, profesor Snape,“ zdvihla výhražne prst, „pokiaľ sa o tom niekedy dopočujem od niekoho iného, budem vedieť, že ste to boli vy. Nájdem si vás, a či ste profesorom alebo nie, oľutujete to. Rozhodne netúžim, aby sa moje „sexuálne výstrelky“ – tie slová doslova vypľúvala – „stali témou rokfortských klebiet! Vyjadrila som sa jasne?“
Severus musel uznať, že sila jej hnevu ho šokovala. Magická energia v jej tele vibrovala a bol prekvapený, že sa žiadna zo sklenených nádob, ktoré boli zoradené na policiach, nerozbila na márne kúsky. Vďaka rokom tréningu si udržal tvár bez výrazu. „Uisťujem vás, slečna Grangerová,“ ironicky sa uškrnul, „že mám lepšie veci na práci, než sa oddávať nechutným klebetám.“
„To by ste mali mať,“ zamumlala a odvrátila pohľad.
Keď znovu pravidelne dýchal, vrátil sa k vypočúvaniu. „Ste ešte stále spolu?“
„Nie. Ani nie. Sme priatelia.“
Nad nepresnosťou tej definície zdvihol obočie. „Kto to ukončil?“
„Ja.“ Grangerová sa naňho stále nepozrela, svoje odpovede adresovala bodu niekoľko metrov napravo od jeho ruky.
Budúca komunikácia s Viktorom Krumom nebola celkom dôvodom intenzity jeho zvedavosti, no i tak tlačil na pílu. „Takže ste sa s ním vyspali, potom rozišli a napriek tomu ste zostali priateľmi. Pozoruhodný úspech, slečna Grangerová.“
Povzdychla si a obrátila oči stĺpkom. „Pozrite,“ povedala a pozrela priamo naňho, „vyspali sme sa spolu, až keď sme sa rozišli; bol to môj nápad, takže si nemyslite, že som sa nechala pobalamutiť rečami tejto medzinárodnej metlobalovej hviezdy. Len čo som prišla do Bulharska, bolo jasné, že by nám to nevyšlo, nie dlhodobo. Čistota krvi je v tej krajine neskutočne veľkým problémom a Viktor je známou osobnosťou. Kamkoľvek sme išli, všade nás prenasledovali novinári. A k tomu ešte ten problém s veľkou vzdialenosťou. Rozhodli sme sa, teda ja som sa rozhodla, že bude lepšie, keď zostaneme priateľmi. Viktor bol veľmi milý a mal pre moje dôvody pochopenie. Keď ten tlak opadol,“ pokrčila plecami, „náhle sa sex zdal oveľa lákavejšou vyhliadkou. Užila som si to,“ dodala obranne. „Bolo to príjemné. A ani v najmenšom to neľutujem.“
Proti svojmu najlepšiemu presvedčeniu jej položil ďalšiu otázku: „A čo na to vaši rodičia?“
Hermiona zažmurkala. „Do toho vás, Severus Snape, už vonkoncom nič nie je! Ale aby ste vedeli,“ naklonila sa dopredu a rozhorčene ťukala prstom do stola, „mojim rodičom to neprekáža. Mama mi dala pred odchodom balíček kondómov a povedala, aby som bola opatrná.“ Oprela sa na stoličke dozadu a znovu si prekrížila ruky na hrudi. „Preboha, veď som mala takmer šestnásť.“
Severus vynaložil obrovské úsilie, aby rozhovor vrátil do pôvodných koľají. „Povedzte mi viac o Bulharsku. Vyzerá to tak, že ma tam Temný pán pošle cez Vianoce.“
„Aby ste sa stretli s Viktorom?“ Očividne uvítala zmenu témy.
„Áno.“
„Ja by som sa neobťažovala. Príde do Anglicka.“ Zrejme sa zatváril prekvapene, lebo to začala rozvádzať. „Chce využiť príležitosť, aby sa stretol s niekoľkými metlobalovými manažérmi. A...“ zaváhala len na sekundu, „strávi u nás doma pár dní.“
Akúkoľvek jeho odpoveď zastavilo klopanie na dvere. Keď vyzval návštevníka, aby vstúpil, vrhol na Grangerovú varovný pohľad. Dvere sa otvorili a odhalili Hoochovú, ktorá sa s prekríženými rukami ležérne opierala o zárubňu.
„Severus,“ povedala na pozdrav.
„Čo chceš, Hoochová?“ odsekol jej späť.
„Zistiť, či nemáš chuť zaskočiť na pohárik,“ odvetila nevyvedená z rovnováhy jeho hrubosťou.
„Ako si si nepochybne všimla,“ uškrnul sa, „som príliš zaneprázdnený dohliadaním na odpykávanie trestu slečny Grangerovej,“ pozrel na ňu pohŕdavo.
Hermiona k nej sedela bezpečne otočená chrbtom, a tak prevrátila očami. Hoochová však na nie veľmi decentnú narážku, že má odísť, nereagovala.
„Vieš, Severus,“ zatiahla, „dopočula som sa, aké sú tvoje tresty hrozné, ale netušila som, že v skutočnosti nútiš študentov, aby s tebou konverzovali.“
Máš bod. Severus cítil, ako sa mu dvíha kútik úst a zahľadel sa do Hoochovej smejúcich sa očí. „Hoochová,“ zavrčal, priznávajúc porážku, „vypadni!“
Zasmiala sa. „Takže sa uvidíme neskôr? Príde aj Minerva. Čiže som ťa prišla varovať, aby si sa radšej pripravil, že metlobalový zápas Chrabromil-Slizolin rozoberieme do najmenších detailov.“ Skôr než zatvorila dvere, mu ešte zamávala, zjavne si užívajúc jeho rozpaky. Keď sa ťažké dubové dvere s buchnutím zavreli, jej zvonivý smiech bol náhle prerušený.
Pozrel na Grangerovú. Tá nasávala komunikáciu medzi ním a Hoochovou ako špongia a teraz naňho zvedavo hľadela. Úprimne povedané, pravidelné pozvania na každomesačné lesbické pokerové partičky Hoochovej a Poppy boli preňho záhadou rovnako ako pre Grangerovú, no nemal v úmysle vešať jej to na nos. Nech si myslí, čo chce.
Severus sa zamračil a vrátil k mimoriadne dôležitej téme – Viktorovi Krumovi. „Takže Krum bude bývať u vás? V Londýne?“
„Áno,“ prikývla.
To by som mohol využiť. „Nemohli by ste zorganizovať stretnutie? Niektorý deň popoludní by sme išli na kávu do muklovského Londýna.“
Opäť prikývla. „Napíšem mu a zistím, čo presne plánuje.“
„Výborne.“ Dlhú chvíľu s prižmúrenými očami premýšľal nad ženou sediacou pred ním. „Budúci týždeň sa stretneme v Núdzovej miestnosti. Ak tam prídete skôr ako ja, počkajte vonku. Oblečte si pohodlné, voľnejšie šaty. Športové oblečenie.“ To vzbudilo jej záujem a videl, že si chystá otázku. „Môžete odísť,“ povedal, čím zastavil akúkoľvek možnú poznámku.
„Dobrú noc, pán profesor,“ odvetila. Pozbierala si veci a prešla k dverám. Skôr, než sa za ňou zatvorili, zachytil jej skúmavý pohľad a potom bola preč.
* * * * *
Onedlho po jej odchode sa Severus pobral do izieb Poppy a Hoochovej. Po zaklopaní mu otvorila dvere Poppy.
„Severus,“ zvolala s úsmevom, „poď ďalej!“
Minerva s Hoochovou sedeli pri stolíku s pohármi ohnivej whisky v rukách.
„Severus!“ zachechtala sa veselo Minerva. Alkohol znášala veľmi dobre, ale zjavne už vypila dosť na to, aby považovala chvastanie sa nedávno vyhraným metlobalovým zápasom za vhodné správanie. „Poviem ti len dve slová: Ronald Weasley!“
Severus obrátil oči stĺpkom, keď kráčal ku kozubu a skôr ako odvetil, vyčaroval si kreslo. „To je nezmysel, Minerva,“ zatiahol a usadil sa doň. „Weasley bol dobrý len preto, že Vaisey chýbal. Ak má tvoj tím šancu vyhrať len pri neúčasti nášho najlepšieho triafača, niet veľmi nad čím jasať.“
„Vážne, Severus?“ odsekla Minerva. „Ak by Slizolin vyhral, sedel by si tu a chvastal sa aj v prípade, že by Chrabromil postavil namiesto našej prvej sedmičky prvákov na školských metlách!“
Poppy mu vtisla do rúk pohár s whisky a priateľsky sa naňho usmiala.
„Aby som pravdu povedal, Minerva, nie som si istý, či by som si nejaký rozdiel všimol.“ Svoju sarkastickú poznámku zdôraznil elegantne vyklenutým obočím a pohodlne sa oprel v kresle dozadu. Kým rozprával, Poppy zozadu obišla kreslo, v ktorom sedela Hoochová, a skôr ako si sadla na druhý koniec pohovky, rukou jej prešla po jemných ježatých vlasoch.
„Poker?“ spýtala sa Hoochová, prerušiac tak Minervino pobúrené brblanie a z rímsy nad kozubom si privolala karty tak, že leteli vzduchom v rade za sebou. Šikovne ich chytila ľavou rukou a začala miešať, presúvajúc ich vo vzduchu v neuveriteľne zložitých obrazcoch; pri tom pohľade by zbledol od závisti každý muklovský kartový podvodník.
Keď Poppy vykúzlila pokerové žetóny, Minerva sa trochu upokojila, samoľúbo podotkla, že jej Severus dlží desať galeónov z ich stávky na medzifakultný metlobalový zápas. S posmešným úsmevom a lenivým mávnutím ruky jej poslal zodpovedajúci počet žetónov, tie preleteli cez stôl a pripojili sa k jej kôpke.
„Potrebuješ viac než mojich desať galeónov, ak sa nádejaš, že dnes večer vyhráš,“ poznamenal.
„To sa ešte uvidí, mladý muž!“ odvetila, zodvihla karty, ktoré Hoochová rozdala, a obratne si ich rozložila.
Vtedy Poppy stlmila svetlo v miestnosti, ponechala len svetielkujúcu matne zelenú guľu, ktorá visela nad stolom a začala sa vážna hra. Všetci štyria priatelia hrali vyrovnane, i keď Severus mal azda výhodu „pokerového výrazu“, a počas hry sa neustále handrkovali a priateľsky klebetili. Severus cítil, ako ho teplo alkoholu a príjemná spoločnosť zbavili časti napätia.
Vo chvíli, kedy sa objavil Albus, vyhral späť značnú časť galeónov, ktoré prenechal Minerve. Keď riaditeľ vyšiel z kozuba, veselo sa usmial.
„Ale, ale, nie je toto nádherná ukážka medzifakultnej súdržnosti?!“ podotkol.
Severus pretočil očami nad zopakovaním jedného z obľúbených Albusových žartov, odložil pritom dve karty a lusknutím prstov si privolal z balíčka dve ďalšie. „Ak pod súdržnosťou,“ zatiahol, „myslíte spoločnú túžbu poraziť jeden druhého, nemusíte chodiť ďalej od Veľkej siene.“
Hoochová sa po jeho poznámke široko usmiala. „Alebo metlobalového ihriska,“ dodala.
Minerva si odsunula kreslo nabok, aby sa aj Albus zmestil do čím ďalej, tým viac preplneného priestoru okolo nízkeho stolíka.
„Vždy tak veselo naladený, Severus,“ doberal si ho Dumbledore, keď si sadol na svoje miesto.
„Ak sa vám nepáči tento osobitý typ slizolinskej prívetivosti, stále sem miesto mňa môžete pozvať Slughorna,“ odvetil Severus nevzrušene. Neskutočne sa mu uľavilo, že žiadna z jeho priateliek príliš netúžila po spoločnosti staronového profesora elixírov. Napriek tomu, že všetky tri ženy boli k Slughornovi absolútne zdvorilé, ani raz ho nepozvali na svoje pravidelné večerné posedenia. Keďže okrem Hoochovej, ktorá bola v tom čase profesionálnou metlobalovou hráčkou, boli ostatné Slughornovými kolegyňami, zatiaľ čo Severus bol iba študentom, jeho nepozvanie nepovažoval za samozrejmosť.
„Keď už hovoríme o Horacovi,“ podotkol Dumbledore a mierne sa naklonil v kresle, adresujúc svoje slová Severusovi. „Trvám na tom, že sa zúčastníš jeho vianočného večierka. Nepozeraj tak na mňa, chlapče! I keď možno nemáš bohvieakú mienku o jeho spôsobe medzifakulnej spolupráce, môže mať ešte pozitívne výsledky. Väčšina tvojich slizolinčanov bezvýhradne nasleduje tvoj príklad a ja ich nechcem ukrátiť o možnosť vytvorenia si nových známostí len preto, že ty sám sa ich strániš. Očakávam, že sa budeš aspoň na verejnosti k Horacovi správať slušne a zdvorilo.“
Dumbledorova dobre mienená rada ho nepochopiteľne dráždila ešte viac než jeho postoj. Znechucovalo ho, že riaditeľ, ktorý urobil tak málo pre uznanie Slizolinu, ho takým spôsobom kritizuje. Našťastie ho Minerva zbavila nutnosti reagovať.
„Ja tam, bohužiaľ, nebudem, Albus,“ podotkla pokojne. „V ten večer mám dozor na chodbách a keďže si Horace pozval niekoľko hostí zvonka, aj bezpečnostné opatrenia musia byť oveľa prísnejšie ako obyčajne.“
„Ja tam budem,“ ozvala sa Hoochová. „Príde aj Gwenog, ktorú som nevidela celé veky. Som zvedavá, či to ešte stále ťahá s Patty Parkinovou?“
„To hádam nie!“ zvolala Minerva vzrušene. „S tou úžasne vysokou brunetkou?“
Kolotoč klebiet sa opäť roztočil. Severus sa oprel dozadu a pohár s whisky si pritisol k hrudi s vedomím, že Albus nebude mať príležitosť vypočúvať ho prinajmenšom nasledujúcich štyridsaťpäť minút.
A/N: Chcem sa poďakovať úplne všetkým, ktorí mi minulý týždeň zanechali komentár; vaše myšlienky a pripomienky boli úžasne povzbudivé na konci týždňa, ktorý bol v skutočnom živote dosť stresujúci a vyčerpávajúci. Odpovedala som všetkým, ktorí sa pod svoj komentár podpísali a tým, ktorí tak neurobili, chcem znovu zdôrazniť, ako veľa to pre mňa znamená. Mám vás všetkých veľmi rada!
Pozn. prekl.: Taktiež vám veľmi pekne ďakujem za povzbudivé komentáre k predošlej kapitole. Boli pre mňa neskutočne motivujúce. Len tak ďalej;-)