Preklady fanfiction Harryho Pottera

Ďalší bol Neville, potom Malfoy. Nasledoval Hermionu a sadol si k stolu, ktorý bol umiestnený v strede ošetrovne. Madam Pomfreyová prišla a otvorila Ronove závesy. Červenovlasý chlapec umieral od hladu, pretože ho kúzlo madam Pomfreyovej nepustilo z postele!

Harry otvoril oči. Pohol rukou, načo sa majster elixírov tiež zobudil.

„Dobré ráno, dieťa.“

Harry vedel, že si nezasluhuje privítanie, zatvoril oči a prehlásil: „Nemuseli ste tu zostať.“

„Musel som tu ostať kvôli nočným morám.“

„Prebudil som vás krikom?“ Harry si nepamätal žiadnu nočnú moru, iba že minulú noc bez prestania dlho plakal.

„Nie tvojim, dieťa. Mojim.“

„Mali ste zlý sen, pane?“

„Je zázrak, že som mal iba zlý sen. Potom, ako môjho syna napadol drak, som mohol dostať aj infarkt.“

„Nemusíte byť môj otec, ak nechcete, ja rozumiem... je mi ľúto, že ste boli vydesený.“

Téma otec bola späť. Severus dúfal, že to bol iba minulonočný stres.

„O čom to hovoríš, synak? Prečo by sa ťa mal zriecť? Po pokrvnej adopcii to ani nemôžem spraviť. Aj keby som chcel, čo nechcem.“

„Ako viete, že to fungovalo? Podviedli ste ministra, mohli ste aj mňa...“

Severus si spomenul na rozhovor, ktorý mal s Dumbledorom. Harry mal spať...

„Takže k tvojím prehreškom musím pridať načúvanie cudzích rozhovorov, dieťa. Takýmto tempom budeš umývať kotlíky, až do tvojich MLOKov.“

Severus svoj pokus o žart vzápätí oľutoval, Harryho tvár zosmutnela ešte viac, ak to vôbec bolo možné. Harry sa to pokúsil vysvetliť: „Áno, pane, ja viem. Nezaslúžim si mať otca. Som bremeno a nepodarok. A som neposlušný, neopatrný, nevychovaný a nezvládnuteľný, a drzý, a...“ Harry sa zlomil vzlykajúc. Povedal to. Bude sa musieť naučiť žiť bez svojho... Sev... Snapea.

Snape nevedel, ako sa s tým vysporiadať. Vedel, že predošlé dva mesiace sa dieťa správalo príliš dobre. Harry sa bál odvrhnutia. Ale ako mohol spochybňovať mágiu, ktorá ich obklopovala? Potom pochopil. Keďže Harry počul o magických loptách a ministrovi mágie... Ak mohol byť oklamaný misnter mágie, prečo nie jedenásťročné dieťa, ktoré túžilo po láske?

Snape sa posadil do postele a zase dieťa pevne objal. V jeho objatí sa chlapec uvoľnil. Toto bolo to dieťa, ktoré iba minulú noc seba a svojich priateľov chránilo pred drakom stoličkou...

„Harry... Harry počúvaj ma.“

Chlapec ďalej plakal. Severus si uvedomil, že musí urobiť niečo drastické: „Harry James Potter Evans Snape!“

Harry prestal vzlykať. Snape ho nikdy nevolal celým jeho menom. Bolo naozaj také dlhé? A pri takomto tóne jeho hlasu, bolo lepšie dávať pozor.To bol desivý Snape z jeho nočných môr. Otvoril oči a pozrel na muža, ktorý ho držal.

„Počúvaš?“ spýtal sa, hneď ako sa čierne oči pozreli do zelených.

„Áno, pane.“

Snape capol dieťa po zadku: „Vynechaj pane, synak, som tvoj otec a takto ma budeš volať.“

Úder nebol tvrdý, ale cez tenké pyžamo štípal.

„Áno, otec,“ povedal Harry váhavo. Prial si, aby mal o ruku viac, aby si pošúchal zadok, pretože jeho dve ruky boli príliš zamestnané držaním otca.

„Teraz, synak. Máš pravdu, minister bol podvedený, aby si myslel, že je nebezpečné ísť proti starovekej pokrvnej mágii. Ale pravda je, že už vedel, že rituál bol dokončený. Bol naštvaný, pretože sme to urobili bez opýtania sa ministerstva. Sú to kontrolujúce ohavy. A chceli z tvojej adopcie niečo vyťažiť. Dozvedeli sa o nej, pretože sa podarila. Obaja sme chceli, aby sa to stalo a bol to pekný reálny obrad.“

„Páčilo sa mi, ako som okolo nás cítil mágiu.“

„Myslíš, že by to mohlo byť falošné?“

„Neviem.“

„Tak mi ver, že nie.“

„Ale... neposlúchal som ťa a odišiel som z veže a povedal Dracovi a Ronovi, aby šli so mnou a...“

„Slečne Grangerovej a Longbottomovi,  akoby to bol piknik...!“

„Bolo to ako ísť proti rituálu a... nič sa nestalo.“

„Očakával si, že ťa zrazí blesk, synak?“

Harry mal hlavu zaborenú do Snapeovho habitu, iba ho držal pevnejšie.

„Harry, rituál z teba spravil môjho syna. Nezmenil ťa... Máš jedenásť. Si normálne dieťa. Samozrejme, že ťa to vábi neposlúchať a robiť zlé rozhodnutia. To je dôvod, prečo som tu. Aby som ťa učil... Si dieťa. Moje dieťa.“

„Takže stále chceš byť mojím otcom?“

Snapeova odpoveď bolo ďalšie štipľavé plesknutie.

„Au! To bolelo.“

„Vo vačku takých vecí nosím ešte kopu a nebojím sa ich použiť, ak budeš naďalej trvať na tom, že nie si môj syn alebo že nechcem byť tvojím otcom.“

„Au!“

Padol ďalší úder. Neboli tvrdé, ale presne umiestnené na rovnaké miesto. Štípanie sa násobilo. „Ocko, prosím, rozumiem...“

„To je lepšie.“

„Ale ako ťa mám volať v triede?“

„Profesor alebo pane vtedy bude na mieste, ale nie ak sme sami, alebo s tvojimi priateľmi. Potom je to ocko alebo otec, jasné?“

Harry prikývol do Snapeovho hrudníka, potom si spomenul, že sú na ošetrovni a že jeho priatelia tam sú. „Počujú nás, ocko?“

„Nie, Harry. Umiestnil som okolo postele tĺmiace kúzlo. Si pripravený na raňajky?“

„Áno, oci.“

„Potom poďme.“

Harry si zobral svoje oblečenie a obliekol ho. Všimol si natrhnutý habit a stočil pohľad na otca. Snape prútikom opravil šaty bez ďalšieho komentára. Harry sa usmial, miloval mágiu.

Spoločne prešli k stolu, kde zvyšok už doraňajkoval. Minerva ukázala na dva prikryté taniere: „Milé, že ste sa k nám pripojili, gentlemani.“

„Ďakujem, že ste na nás počkali, Minerva.“

Harry si sadol medzi Draca a Hermionu.

„Si v poriadku, Harry?“ Hermiona si všimla, ako sa trhol, keď sa posadil.

„Áno, Hermiona.“

Minerva Severusa ticho informovala, aké má plány so záškodníkmi a on súhlasil.

Profesorka McGonagallová počkala, kým boli taniere a poháre prázdne. Potom začala prednáška. Minerva im pripomenula, že pravidlá sú určené pre ich bezpečnosť a že sa nimi musia riadiť. Podtrhla nedbanlivosť toho, kto to naplánoval... pozrela sa na Harryho... že ukázali nedostatok zdravého rozumu a prebytok tvorivosti, dve charakteristiky, ktoré boli viac ako nebezpečné, keď sa spojili. Tiež im povedala, že boli deti a mali by sa spoliehať, že budú chránení staršími a dospelými na hrade.

Uviedla, že prefekti ich fakúlt  tiež nesú zodpovednosť za ich hlúposť a dostanú tresty s ňou a  s majstrom elixírov, kde im pripomenú dôvody, prečo boli prefektmi. Bola im pridelená autorita a tak mali  za svoje fakulty zodpovednosť. Potom prišli k piatim lovcov draka. Tých päť bude mať počas týždňa presne určenú večierku. Prefekti im každú noc dajú odznaky,  predtým než pôjdu do postelí. Na konci trestu budú musieť  predložiť všetky odznaky svojmu vedúcemu. Ak ukážu sedem, trest sa skončí, ak by im chýbal čo i len jeden, dostanú ďalší  týždeň. Večierku mali o ôsmej večer. Keď budú mať o pol noci astronómiu, v posteli musia byť do 25 minút od konca hodiny. Tiež si prídu odslúžiť tresty. Dva s McGonagallovou a dva so Snapeom. Rovnako mali počas toho týždňa zakázané mimoriadne školské aktivity. V Harryho prípade to znamenalo, že nebude smieť trénovať metlobal. A každý bude musieť denne opisovať vety, celých sto. A nakoniec, za každého desať bodov dole. V prípade chrabromilu to znamená štyridsať bodov. Snape nepovedal ani slovo.

„Poďte so mnou do kancelárie, kde vám zadám sadu viet, ktoré budete písať a tiež vám ukážem odznaky. Tresty prebehnú počas najbližších dvoch týždňov,“ McGonagallová postupne pozrela na každé dieťa. „Pán Malfoy, môžete ísť s profesorom Snapeom. Pán Potter...“ pozrela sa na Snapea.

„Harry, mal by si ísť so svojou vedúcou fakulty, stretneme sa v našom byte o 25 minút.“

„Áno, ocko.“

~*~

Harry vstúpil do ich bytu, chodby boli príliš rušné, aby čakal, kým otvorí dvere.

„Ocko. Si tu?“

„Tuto, Harry, v tvojej izbe.“ Harry nasledoval hlas a uvažoval, čo tam jeho otec robil. Dúfal, že mu za trest neodstraňoval nové hračky.

Severus práve umiestňoval zrkadlo. Bolo zasadené v drevenom ráme vysokom asi ako Snape.

„Čo tu robíš? Nepotrebujem zrkadlo, aby som sa obliekol.“

„Nemyslel som to tak, aj keď ti určite pomôže  poobliekať sa poriadne.“

„Na čo je?“

„Daj mi chvíľu a vysvetlím...“ Severus o krok ustúpil. Zrkadlo sedelo. Mohutné drevené nohy boli navrhnuté tak, aby ho pevne držali na mieste.

„Mám najdlhšiu vetu na písanie a McGonagallová ju chce prepísanú sto krát každý deň a to vrátane dneška!“

„Precvičí ti to tvoj rukopis.“

Harry vedel, že otec s ním nebude vôbec súcitiť.

„Tu...“ Snape sa postavil vedľa Harryho. Obe ich postavy sa odrážali v zrkadle.

„Teraz, synu, chcem, aby si sa postavil pred zrkadlo a povedal mi, čo vidíš.“

„Je to magické zrkadlo? Ako to z Erisedu...?“

„Uvidíš.“

Harry sa postavil blízko k zrkadlu. Videl iba svoj odraz. Jeho tvár bola trochu špinavá, dnes prekonal svoj rekord v plači. Pokúsil sa pozrieť za seba, ale nič sa nezmenilo.

„Potrebujem povedať nejaké slová?“

„Vôbec, iba mi povedz, čo vidíš?“

„Nič. Iba seba.“

„To nie je dosť?“

„Dosť? Som to iba ja v zrkadle.“

„Áno, to si. A čo vidíš? Popíš mi to,“ Snape si zobral stoličku, aby si sadol blízko k Harrymu.

„Tak, mám čierne vlasy.“

„Ktoré sa odmietajú dať učesať,“ doplnil Snape. Harry sa na neho iba pozrel a pokračoval: „...a zelené oči, okuliare. Mám rovný nos a tenké ústa... Moja tvár je trochu zamazaná, tuším by som si ju mal umyť. Som chudý a mám na sebe školskú uniformu s habitom... To je to, čo mám vidieť?“

„To si ty. Teraz, synak. Dokážeš mi povedať, či je chlapec v zrkadle poslušný?“

„Poslušný?“

„Áno... alebo či je zodpovedný a slušný, alebo či má dobré známky, alebo či chodí do postele na čas?“

„To ti zrkadlo neukáže.“ Kde bol chyták?

„Viem,“ Snape sa usmial. Harry bol zmätený.

„Ukazuje iba mňa. Je to normálne zrkadlo.“

„Je to skvelé zrkadlo, Harry, pretože ukazuje dieťa, ktoré milujem. A nemôže mi povedať, či je môj syn poslušný alebo snaživý, alebo tvrdohlavý. Ale na tom nezáleží, pretože ťa milujem takého, aký si, Harry, dobrého aj zlého. Práve takého aký si. Ako tvoj odraz.“

„Miluješ - ma – takého.. aký - som?“ Harry spracovával slová a bolo mu do plaču. Zase!

„Nechcel by som na tebe meniť ani vlas na tvojej hlave, synak.“

„Miluješ ma, aj keď som neposlušný a nedodržujem  večierku...“ Harry objal otca, neschopný ďalej hovoriť. Takže Severus pokračoval, kde prestal. „A aj keď chodíš loviť draky uprostred noci. Možno sa mi nepáči, čo robíš, ale nič ma nezastaví od toho, aby som ťa mal rád a miloval ťa. Som tvoj otec. Na to sú otcovia. A nechcem už počuť žiadne ďalšie slovo o tom, že prestaneme byť otcom a synom, je to jasné?“

„Áno, ocko,“ Harry sa nechal obklopiť vôňou ingrediencií do elixírov zachytenou v otcovom habite. Chvíľu sa držali v objatí. Obaja mali slzy v očiach. Po niekoľkých minútach sa Harry spýtal: „Ocko, chystáš sa rozšíriť trest profesorky McGonaggalovej?“

„Áno, chystám, synak. Chcem, aby si rozmýšľal, než sa zase dostaneš do problémov. Ale obávam sa, že zákazov máš dosť, takže si myslím, že bitka čaká v poradí, čo ty na to?“

„Už si ma zbil dnes ráno...“

„Tie plesknutia boli iba na upútanie tvoje pozornosti.“ Snape jemne masíroval Harryho chrbát.

„Prejdeme cez to čím skôr...?“

Harry to chcel mať za sebou.
„Áno, pane.“

Harry neočakával plesknutie, ktoré pristálo na jeho ľavej polke zadku. Snape mal počkať, kým sa zohne!

„Au!“

„Nevolaj ma pane.“

„Ocko!“ Harry ohrnul pery, ako ho Snape ohol cez koleno. Severus mu uštedril šesť počuteľných buchnutí. Potom ho postavil a znovu ho objal. Harry bol rád, že nemá viac esejí alebo viet na písanie. Cítil, že táto záležitosť je pre otca uzatvorená. Vyplakal sa v jeho objatí, potešený tým, že jeho strach bol neopodstatnený.. Mal nové zrkadlo, aby mu toto celé pripomínalo. Štipľavosť úderov rýchlo prešla. Po niekoľkých minútach mu otec povedal: „Umy si tvár a ruky, budeme obedovať. Potom sa prejdeme do Rokvillu, viem o chlapcovi, ktorý potrebuje trochu zmrzliny predtým, než začne písať svoje vety.“