Preklady fanfiction Harryho Pottera

Šťastné a veselé, pán Malfoy

Merry Christmas Mr Malfoy

Autor:  Emerald-Kisses 

Preklad: Baška92

Beta: Doda357

Recept: martina11

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4676920/21/Merry-Christmas-Mr-Malfoy

Rating: 16+ 

Kapitola 21.

Kiežby som len mohla vrátiť čas

Zabralo to jeden dlhý, bolestivo pomaly ubiehajúci deň, aby sa stretli. Od toho osudného rána nevidela z Draca ani ň a potajme bola za to vďačná. Nevedela, či by bola schopná zvládnuť o niečo dlhšie tú bolesť vo svojom srdci.

Konečne, po dlhom čakaní, sa list vrátil so slovami, „Stretnime sa U troch metiel, zajtra o tretej poobede.“

Takže chvíľu po štvrť na dve sa Hermiona zababušila do najteplejšieho oblečenia, aké mala a vybrala sa na miesto určenia. Zvyčajne by si užila deň, sledovala by slnečný svit, ako sa hrá so snehom, spôsob, akým mladšie ročníky utekali okolo, hrali snehové bitky, vyrábali snehuliakov a nesmierne množstvo rôznych aktivít, ktoré zahŕňali sneh. Ale jej myseľ bola niekde inde, stratená v hrade, v miestnosti, kde ostal on. Vážne bola otrasný človek kvôli všetkému, čo spravila...

Stratená v myšlienkach dokonca nerozoznala budovu, kým na ňu niekto nezakričal. Otočila sa a stretla sa s takmer vždy usmiatou tvárou Luny Lovegoodovej.

„Poďme si nájsť miesto na sedenie, vezmime si pár maslových ležiakov a potom sa môžeme porozprávať,“ povedala blondína, keď Hermiona otvorila ústa.

Spravili presne to, a keď si Hermiona dala pár dúškov maslového ležiaka, Luna si podoprela bradu rukou a pozrela sa na brunetku.

„Povedz mi všetko... od začiatku až do konca.“

Bolo to divné; prerozprávať všetko dievčaťu, ktoré sa za posledné dva roky stalo jej najlepšou priateľkou. Ani zďaleka nepoznala Lunine tajomstvá a teraz Luna vedela niektoré z najstrašnejších tajomstiev, ktoré kedy Hermiona mala. Do pekla, Hermiona to neznášala priznať, ale Lunu považovala za priateľku viac, ako kedy Harryho alebo Rona.

Povedala jej všetko, alebo teda aspoň všetko, čo mohla, začala situáciou s Harrym. Lunina tvár sa vôbec nezmenila, nezáležalo na tom, čo povedala alebo ako to povedala. Jej tvár pripomínala stále chladnú masku bez emócií od začiatku po koniec.

Keď Hermiona konečne skončila, pozrela na Lunu s očakávaním, ako keby si priala, aby to dievča malo odpoveď na jej problém.

„Vieš... videla som minule taký muklovský film,“ povedala náhle Luna, odpila si zo svojho pitia.

´Ako to s tým súvisí?´ Hermiona si zmätene pomyslela. Chcela to povedať nahlas, ale bála sa, že by to mohlo blondínku uraziť.

„Bol to vážne dobrý film,“ pokračovala Luna, „veľa akcie, také autá, ktoré sa premieňali na robotov a vážne atraktívny hlavný predstaviteľ. Bolo zábavné sledovať to; nevedela som, že muklovské filmy môžu byť také zaujímavé!“ jej oči sa rozžiarili nad tou spomienkou a naširoko sa uškrnula. „No... na začiatku toho filmu, tento chlapec povedal niečo, čo no, vysvetľuje Harryho chovanie.“

´Nikdy som sa nespýtala, prečo Harry robí to, čo robí?´ pomyslela si Hermiona.

„Viem, viem,“ povedala Luna s mávnutím rukou, „vôbec si sa na Harryho nepýtala, ale viem, že si chcela. Toto mu nie je podobné; zvyčajne je na tvojej strane, kedykoľvek je Ron preč... no, ako nahnevaný Ron. Ale toto je trochu odlišné.“ Dala si ďalší dúšok, než pokračovala. „Každopádne, na začiatku filmu sa kamoš hlavnej postavy naňho otočí a povie ´najprv brácha, potom buchta´. To, myslím, vystihuje váš vzťah a tvoju pozíciu v tejto situácii.“

„Čože?“ Hermiona vykoktala, očividne stratila reč.

„Ale... čo... čo do pekla to má spoločné s našou situáciou?“

Luna si nemohla pomôcť, aby sa neuchechtla na Hermioninej reakcii, oči jej žiarili nezbednosťou a vedomím. „No...pre teba je dôležité pochopiť, kde sa nachádza Harry. Každopádne, v tejto situácii sú tu dve možné vysvetlenia, prečo sa Harry správa tak, ako sa správa, a táto hláška to vysvetľuje. Jedna vec je, že Harry a Ron sú bráchovia, správne? Teda myslím, že byť 'brácha ' znamená, že sú najlepší priatelia, pretože tí dvaja chalani vo filme vyzerali ako najlepší kamoši. Takže, Ron a Harry sú najlepší kamoši, a v tomto prípade by si ty mohla byť tou buchtou. Buchta, aspoň vo filme, je žena.“

Hermiona vyvalila oči nad Luniným vysvetlením. Zaujímalo ju, či si bola Luna vedomá toho, čo hovorila.

„Luna... nemyslím, že buchta je to správne slovo...“ vykoktala.

„Ale... bol to taký skvelý príklad,“ Luna si povzdychla. „Môžem to použiť aspoň tentoraz? Neviem, čo iné by sa dalo použiť na vysvetlenie toho, čo si ty pre nich.“

„Fajn, fajn, ale len tentoraz... vieš, čo to znamená, nie?“

Zovrela pery a blondínka sa na moment porozhliadla naokolo, ako sa snažila nájsť odpoveď. Zoširoka sa usmiala a otočila sa späť k brunetke. „Vôbec nie!“

´Och, jejda... nemá ani potuchy, čo hovorí...´ Hermiona si v duchu povzdychla, a chytala za hlavu.

„Takže, môžem pokračovať?“ spýtala sa Luna a bez toho, aby počkala na odpoveď, tak či tak začala. „No... v tomto prípade, Harry a Ron sú bráchovia a ty si buchta, čo znamená, že v tomto prípade je Ron prednejší ako ty. Hoci to znie voči tebe vážne hrubo, no nie? A preto mám druhé vysvetlenie. V tomto prípade Harry, Ron a ty by ste mohli byť všetci bráchovia a Draco by mohol byť tá buchta.“

Hermione zabehol maslový ležiak, keď sa pokúsila prehltnúť. Hlasno sa rozkašľala, snažila sa nerozosmiať nad poznámkou, že by Draco mohol byť ´buchta´. Prehltla, snažila sa nadýchnuť a pobúchala sa päsťou po hrudi. „Ty... Nemôžem uveriť, že si práve nazvala Draca Malfoya buchtou!“

„Len ako príklad,“ namietla Luna, očividne neschopná pochopiť, prečo Hermiona zadržiava smiech. „Takže,“ pokračovala, úplne ignorovala Hermioninu neschopnosť dýchať...V tomto prípade ste vy bráchovia a Draco je buchta. Takže, podľa chalanov v tom filme, je medzi bráchami zákonom, že si musia vždy dať prednosť pred buchtou. A ty práve teraz, podľa Rona a Harryho, tvojich bráchov, porušuješ tento zákon tým, že tráviš čas so svojou buchtou, na rozdiel od nich. Chápeš?“

Konečne znovu schopná dýchať, utrela si pár sĺz predtým, než pomaly prikývla. „V postate, Harry s Ronom si myslia, že by som si mala vybrať ich namiesto Draca, a jediný dôvod, prečo by som si vybrala Draca, je preto, že on je buchta, hej?“

„Presne!“

„Ale... predpokladám, že to je to, prečo chce Harry odpoveď. Chce vidieť, či je Draco vážne 'buchta' alebo nie... ale to to stále nerobí správnym!“ Hermiona sa rozhorčila.

„Ja viem,“ pritakala Luna, „ale on si myslí, že je to správne. To je to, čo je tu dôležité; jeho pohľad na to, čo je správne a nesprávne, je odlišný od tvojho, hlavne ak nepochopil to sprosté pravidlo. Úprimne, ja by som si vždy vybrala buchtu pred bráchom; lebo to znie, že by s ňou bolo viac zábavy.“

„Luna!“ Hermiona v úžase vykríkla. „Nemôžem uveriť, že si to práve povedala!“ smiech sa jej dral z hrdla a len silou vôle sa nezačala chichotať.

„No... je to pravda.“ Pokrčila ramenami, Luna si povzdychla, než si dala ďalší hlboký dúšok jej maslového ležiaka. „Tak... povedz mi, čo chceš dať Dracovi na Vianoce?“

Luna schválne mení tému? To naozaj nemá pre ňu žiadne užitočné odpovede? Nie je schopná jej pomôcť? Povzdychla si potichu v porážke, párkrát si pretrela oči, než sa rozhodla pokračovať v rozhovore s Lunou; zvyčajne má to dievča niečo v rukáve, no nie?

„Nie som si istá. Chcem mu dať niečo sentimentálne...“

„Nemáš žiaden nápad? Ale veď je to tak blízko! Ostáva ti už len šesť dní.“

„Päť, už je takmer koniec tohto dňa,“ Hermiona ukázala von, než si opäť povzdychla. „Bola som... no... bolo to tak trochu príliš sentimentálne, možno aj trochu hlúpe... ale... niečo mi minule napadlo.“ Luna prikývla, aby Hermiona pokračovala. „No... na oplátku, aby nám Denis vrátil fotku, ktorú spravil, keď sme sa bozkávali pod imelom, chcel nás odfotiť, ako zdobíme spoločenskú miestnosť.“

Luna sa náhle uškrnula. „Denis vás dvoch odfotil, ako sa bozkávate? Musí to byť báječne erotická fotka.“

Hermiona si nebola istá, či by mala byť nahnevaná alebo šťastná, že to počuje. Zistila, že zmätenie môže byť najlepší spôsob, ako to ignorovať a rozhodla sa nezmeniť tému. „Myslela som že... že by mohol byť dobrý nápad zarámovať tie fotky a dať ich Dracovi ako vianočný darček, vieš... ako spomienku, že je možné mať pekné Vianoce.“

„A?“

„A čo?“

„No... nie je to tiež spôsob, ako mu ukázať, ako veľmi ho skutočne miluješ? Chceš, aby si to pamätal do konca života, pamätal, ako veľmi ste sa obaja milovali a starali sa o seba. Možno odíde a vezme si niekedy nejakú inú ženu, ty sa možno zamiluješ do iného chlapa, ale navždy budete mať tieto krásne spomienky. A neklam mi, viem, že si doňho; je to veľmi očividné. Nežiadala by si ma o pomoc, ak by si ho nemilovala.“

´Milujem a neznášam, aká si vnímavá, Luna,´ pomyslela si Hermiona, keď jej líca sčervenali.

„Ja... Ja myslím...“ Hermiona namietla potichu, ako sčervenanie tmavlo. „Myslím.. no... vážne sa oňho zaujímam a v tejto situácii mi napadajú niektoré z najhorších myšlienok. Mala by som byť úprimná... mala som ostať, pretože som na sto percent chcela, nie pretože dobrá časť môjho mozgu ho ľutovala a chcela mu pomôcť. Ale... ale predpokladám, že to bolo pre väčšie dobro, pravda? Pretože... pretože som sa doňho zamilovala a... a nechcem ho stratiť.“

Prisahala by, že videla, ako sa na ňu Luna chápavo a hrdo usmiala a mohla by odprisahať, že sa jej oči leskli radosťou. Vedela Luna všetko celú dobu? Prišla na to všetko a len čakala na Hermionu a Draca, aby na to prišli sami?

„Presne,“ povedala Luna jemnejším hlasom. „Takže, chceš mu dať obrázky vás dvoch, ako zdobíte spoločenskú miestnosť. Prečo nie celú sériu fotografií? Nie len tie, ktoré už Denis nafotil.“

„Ako to myslíš?“ Hermiona bola naozaj zmätená. Ako mala nafotiť viac obrázkov, ktoré mali pomôcť napraviť ich vzťah?

Rozhliadla sa naokolo, Luna si povzdychla, stiahla zvyšok svojho maslového ležiaka a vyzvala Hermionu, aby spravila to isté. Keď dopila, vstala a vzala si kabát.

„Počkaj, to už odchádzaš?“

Vševediaco sa na ňu usmiala a Luna potriasla hlavou. „Nie, len nechcem povedať to, čo ti chcem povedať pred toľkými ľuďmi. Nechcem, aby niečo počuli, veď vieš.“ Vstala a čakala, kým Hermiona ostala sedieť, než nazlostene položila ruky na stehná, možno ako imitáciu istej Ginny Weasleyovej, keď je podráždená. „Hermiona, vážne by si si mala obliecť kabát a ísť so mnou, ak chceš, aby som ti pomohla. Vonku je vážne zima a určite nebudeš počuť, čo ti musím povedať, keď ja budem vonku a ty tu vo vnútri.“

Slabý rumenec sa jej objavil na tvári a brunetka vyskočila, aby schmatla svoj kabát a šál, obliekala sa najrýchlejšie, ako sa dalo.

„Prepáč,“ zamrmlala, keď bola prichystaná odísť.

Nebola si istá, či ju Luna počula alebo nie, blondínka sa jednoducho vybrala cez dav ku dverám. Keď boli vonku, zamierila preč z Rokvillu, vybrali sa na menšiu čistinku neďaleko. Dosť blízko, aby videli malebnú dedinku, ale dosť ďaleko, aby ich nikto z mesta nepočul. Hermiona si tiež všimla, že čistinka mala zopár skrýš; uvidia alebo budú počuť hocikoho, než sa dostanú príliš blízko.

´Luna, ty si niekedy prekliato úžasná,´ pomyslela si Hermiona s úškrnom.

Mávla prútikom a zoslala ohrievacie kúzlo na neďalekú skalu, Luna si sadla a ukázala na miesto vedľa seba. „Sadni si a potom sa môžeme porozprávať.“

Utiahla si trochu šál a sadla si na prekvapivo príjemne teplý povrch. „V poriadku, čo je také, že si mi to nemohla povedať U Troch metiel?“

Usmiala sa, Luna sa naklonila bližšie a zašepkala: „Viem, ako môžeš dostať fotky všetkého, čo ste s Dracom robili.“

„V... všetkého?“ Hermiona by prisahala, že jej hlas takmer zaškriekal, keď prudká červeň zafarbila jej líca.

„Všetkého,“ povedala pomaly Luna, zdôraznila to slovo. „Samozrejme, že ich ešte nemám.“

„Ešte?“ Hermiona by prisahala, že jej tvár už bola červená ako rajčina. Na čo Luna myslela? Sledoval nejaký stalker Hermionu a Draca po celý čas? Niekto ich potajme fotil? Ako sa dostali do spoločenskej miestnosti prefektov? Kto to bol? Kde boli? Čo sa do pekla deje?

„No nie, nie ešte, ale toto je ten správny čas, kedy na scénu prichádza toto.“ Pri slove ´toto´ Luna pomaly vytiahla von malé, zlaté presýpacie hodiny, ktoré viseli na dlhej, tenkej zlatej retiazke a Hermionine oči sa rozšírili poznaním.

„Kde si do pekla vzala obracač času?“

Lunin úškrn sa rozšíril. „Vždy som ti hovorila, že môj otec rád zbiera a vyrába rozličné veci. Jedného dňa našiel toto.“

Nemohla si pomôcť, ale Hermiona si myslela, že Lunin otec ukradol ten predmet od nejakého neznámeho návštevníka alebo okoloidúceho. Ale držala jazyk za zubami, jednoducho prikývla, ako by si myslela, že to dáva perfektný zmysel. Ale kto by nechal obracač času len tak niekde pohodený, aby ho mohol nájsť hocikto?

Toto nedávalo veľmi zmysel, ale musela sa s tým zmieriť.

„Takže... on našiel obracač času a... čo chceš, aby som s ním spravila?“

Povzdychla si, prisahala by, že videla Lunu pretočiť očami v jemnom podráždení. „Úprimne, Hermiona, myslela som si, že si najmúdrejšia čarodejnica svojej doby. Použiješ ho, aby si sa vrátila v čase.“

„Musíš žartovať!“ Hermiona vykríkla, ohromená, že Luna vôbec navrhla takú vec. „Ako pomôže to, že sa vrátim v čase?“

„Spravíš tie fotky, ktoré ešte nemáme.“

Zdvihla ruku, dúfala, že to zastaví Lunino šialenstvo, zatvorila oči, aby si upokojila nervy a náladu a snažila sa myslieť dosť jasne. Silno prehltla, párkrát sa zhlboka nadýchla a donútila svoju myseľ ukľudniť sa.

„Takže... v podstate... chceš, aby som sa vrátila v čase a sledovala Draca a seba?“ Luna prikývla. „Ja... ja vidím, na čo narážaš, vážne. Je to dobrý nápad.. myslím, že Dracovi by sa to veľmi páčilo ako darček, ale... nemám foťák. Ako by sa to dalo spraviť?“

„Mysli Hermiona... kto sa najlepšie hodí, aby šiel s tebou?“

Zavrela oči, naklonila sa dozadu a nechala svoju myseľ pracovať, keď Luna sedela a hmkala pôvabnú jemnú pieseň.

***

„Musíš si zo mňa robiť prdel.“

„Nie, prisahám, že nie. Vieme všetko.“

Charlie si sadol na koniec Ronovej postele, pretože bol ten, ktorý si toto popoludnie vytiahol najkratšiu zápalku. V túto chvíľu bol celkom potešený; Ron reagoval presne tak, ako dúfal. Toto bola prvá nenahnevaná, nezúfalá reakcia od Rona, akú z neho dostali, odkedy začali zimné prázdniny.

„Takže... Harry sa vytratil a hovoril s ňou? Čo zistil? Radšej by nemala bozkávať toho prekliateho fretčiaka; inak ho zabijem ,“ dodal so zavrčaním.

Pozrel sa na svojho mladšieho brata, Charlie si nemohol pomôcť, ale myslel si, že Ron by len ťažko nejako ublížil tomu mužovi. Keďže odmietal jedlo po väčšinu prázdnin, Ronova váha sa rapídne znížila. Z nedostatku spánku sa mu spravili tmavé kruhy pod očami. V túto chvíľu by nebol schopný boja.

Charlie si otrel ruky o stehná, pokračoval, aby Ronovi povedal všetko, čo Harry povedal im. Použil iné výrazy, bál sa, že ak by použil tie isté, prísaha by sa mohla vrátiť a nakopať Harryho do zadku. Opatrne vysvetlil, že Hermiona to robí viac menej z ľútosti než kvôli tomu, že chová nejaké city voči Dracovi.

Ronov výraz postupne pokojnel počas toho, ako Charlie rozprával. Videl, ako vrásky miznú, vyčerpanie opadalo, aby odkrylo tvár, ktorá sa ukrývala za hnevom. Tvár, ktorú Charlie poznal tak dobre.

Keď skončil, Ron sedel naklonený dopredu, nakláňal sa tak blízko k Charliemu, ako sa len dalo , nadšenie jasne zreteľné na jeho tvári. „Takže... nemiluje Malfoya? Ani trochu?“

„Absolútne nie,“ pritakal Charlie.

„Dobre... to je skvelé! Stále mám u nej šancu!“ toto bol najradostnejší tón, aký mladší muž použil za celé prázdniny a Charlieho srdce posmutnelo. Avšak v tú istú chvíľu mu zovrelo žalúdok.

Pomaly sa postavil na nohy, a otočil sa na svojho brata. „Vylezieš už von a prestaneš sa chovať ako hajzel?“

„Samozrejme!“ Ron doslova vyskočil na nohy, otočil sa ku šatníku, aby našiel nejaké vhodnejšie oblečenie. „Ak ho nemiluje, to znamená, že možno miluje mňa. Je z nej také milé dievča, robí niečo také len preto, aby niekoho spravila šťastným. Mal som to vedieť... mal som si to uvedomiť. Keď sa vrátime, ospravedlním sa jej za všetko! Správal som sa ako skutočný sviniar, hm?“

Charlie prikývol, modlil sa, aby Rona jeho vlastné slová neposlali naspäť do ďalšej epizódy. „Nanešťastie.“

„Ale myslel som si, že vtedy preťahuje Malfoya, takže je to dobré ospravedlnenie. Teraz keď viem, že nie, musím jej len povedať, že mi je to ľúto a ona mi odpustí. Ona je taká milá.“

Charlie chcel potriasť hlavou a povedať nie, chcel povedať Ronovi, že sa mýli, keď si to myslí, ale nemohol sa donútiť, aby mu spôsobil tieto Vianoce ešte viac utrpenia. Toto by mal byť čas radosti, rodiny, lásky a zmierenia, a Ron zničil všetky tie veci. Avšak, uviesť Rona na správnu mieru by mohlo spôsobiť toľko problémov, že by ich koniec Charlie nikdy nepočul.

Pomaly vstal z konca Ronovej postele, pohýbal plecami a natiahol si chrbát. „No, predpokladám, že to môžeš skúsiť, ale čo sa stalo, stalo sa.“

V polovici toho, ako si Ron vyzliekal tričko, prestal a nemo sa zadíval na Charlieho. „Čo tým myslíš?“

Povzdychol si a v duchu sa preplieskal za to, že to povedal, a potom sa Charlie otočil na svojho mladšieho súrodenca. „No... len preto, že sa ospravedlníš, to ešte neznamená, že ti Hermiona hneď odpustí. Podľa toho, čo som počul, si ju nazval pobehlicou.“

Rýchlo si obliekol košeľu, vystrčil hlavu z diery a zamrmlal odpoveď. „Ale... ale ona vie, že... neuvažoval som triezvo; bol som nahnevaný. Ona to pochopí... ja viem, že hej. Vypočuje si ma a pochopí...“

Pretrel si tvár pehavou rukou, Charlie si povzdychol asi tisíci krát behom poslednej hodiny. „Úprimne, Ron... neviem.“ Otvoril dvere, zvieral kľučku a chcel rýchlo zdrhnúť, než Ron začne byť podráždený. „Všetko, čo viem, je... no neznášam opakovať slová niekoho iného, ale... bolo by to fakt také zlé, ak by sa Hermiona zamilovala do Malfoya? Budeš rozhodovať do koho sa zamiluje po celý jej život? Nie si jej otec, Ron a ani Harry... vy chalani sa musíte naučiť nechať ju žiť si svoj život tak, ako ona chce.“

Otočil sa chrbtom k svojmu mladšiemu bratovi, prešiel cez dvere a potichu ich zavrel, trvalo postavil bariéru medzi súrodencami.

***

Rýchlo kráčali dolu chodbou, smerovali k jedinému miestu, kde ich nikto nenachytá. Dve osoby nasledovala mladšia, šuchtal sa ďalej, mrmlal o pravidlách a o tom, že ich chytia.

„Ste si isté? Ja... ja neviem... nikdy som nič také nerobil. Je to vôbec legálne?“

Hermiona si hlasno vydýchla a otočila sa, aby čelila nesmelému Denisovi Creeveymu. „Denis, je to legálne, dokým nemanipulujeme s minulosťou, takže sa nemusíš báť. Na tom, čo robíme, nie je nič zlé, tak sa upokoj.“ Malý upokojujúci úsmev sa jej objavil na tvári. „V poriadku?“

Prekrížil si ruky, pozrel dolu na svoje nohy a keď vzhliadol, Hermiona s Lunou pokračovali do Komnaty najvyššej potreby. „Ach... počkajte! Počkajte!“ zakričal a rozbehol sa, aby ich dohnal. „Ja... ja neviem, čo robiť. Ako sa to robí? Aké je to? Bolí to?“

Luna pridala extra poskok k jej kroku a napoly sa otočila ku chlapcovi. „Neboj sa; Hermiona a ja ti všetko vysvetlíme, keď sa tam dostaneme.“

Prikývol a ďalej ich nasledoval, zadržal príval slov a otázok. Vedel, prečo to robí; bol dlžný Hermione životom a prisahal, že jej splatí ten dlh, akokoľvek si vyberie. Vedel, že to zahŕňa fotoaparát, pretože sa mu hompáľal na krku, ukľudňujúca prítomnosť napriek zmäteniu a strachu, ktoré sa mu usídlili v mysli.

Taktiež vedel, že to zahŕňa cestu späť v čase...

Ako to do pekla spravia, o tom nemal ani potuchy. Do pekla, nebol si ani istý prečo sa vracajú v čase. Mal niečo odfotografovať? Plánovali niekoho sledovať?

Zastavil, sledoval, ako Hermiona trikrát prechádzala pred zdanlivo obyčajnou stenou, než sa pred ňou zjavili dvere. Otvorila ich, vošla a jej spoločníci ju rýchlo nasledovali. Počul, ako z vonkajšej strany steny dvere zmizli.

Porozhliadol sa po izbe, ktorá sa podobala na študovňu, Hermiona sa uškrnula na svojich spoločníkov. „Okej... Denis, dovoľ mi, aby som ti všetko vysvetlila.“

Prikývol, sadol si na neďaleký gauč, pripravený vypočuť si všetko, čo mu chcela povedať.

„V čase sa vrátime pomocou tohto,“ zdvihla obracač, „aby sme spravili nejaké fotky.“

Luna sa snažila zadržať zachichotanie, čo sa zdalo byť Denisovi celkom divné vzhľadom na situáciu. Avšak, toto bola Luna... mala tendenciu byť od prírody divná.

„Fotky čoho...“

„Nechaj ma to dopovedať,“ Hermiona ho prerušila s prísnym pohľadom. „Nedávno som sa veľmi vážne pohádala s Dracom.“ Všetok úsmev na jej tvári zmizol a bolesť donútila jej oči zvlhnúť slzami. Potom postupne porozprávala Denisovi pozmenenú verziu toho, čo sa stalo medzi ňou a Dracom. Keď skončila, utrela si zblúdilú slzu.

Bolesť zovrela Denisovi srdce a zúfalo sa chcel načiahnuť a držať ju tak, ako ho vždy držala ona, keď plakal. Chcel byť tentokrát on tým, ktorý pomôže... ten, čo to odoženie. Každý preňho spravil tak veľa, pomáhal mu, dával mu toľko lásky a oni si nikdy nič nevypýtali na oplátku.

Už sa viac nestaral o to, čo musel spraviť; chcel ju spraviť šťastnou.

„Takže... takže Luna a ja sme prišli s týmto nápadom... ako to môžeme napraviť,“ povedala jemne a pretrela si tvár.

Luna sa pohla, aby sa postavila vedľa Hermiony, položila jej ruku na rameno, aby ju upokojila. Jemne ho stisla, otočila sa na Denisa. „Chceme ukázať Dracovi, ako veľmi ho naozaj miluje. Hermiona sa s tebou vráti v čase, použije Harryho neviditeľný plášť a spolu nafotíte fotky, kde sú Hermiona s Dracom. Použijeme tie fotky, aby sme ukázali Dracovi, že to, čo počul, bolo zlé. Bude mať fotky každej chvíle, čo boli spolu, od začiatku.“ Jemne sa usmiala. „Bude to jeho vianočný darček.“

„Vážne?“ povedal Denis s úsmevom. „To je úžasné! Aký skvelý nápad! Hermiona, myslím, že to bude milovať. Poďme na to! Ale... počkať.“ Niečo mu nesedelo... bolo tu niečo, čo mu nedalo pokoja, niečo vzadu v hlave. „Ja... my sa musíme vrátiť dva až tri týždne do minulosti?“

„Ja ne...“

„Nie,“ Hermiona povedala. „Obracač času môže byť použitý aj na cestovanie do budúcnosti, rovnako ako aj do minulosti. Vrátime sa späť na prvý deň, odfotíme, čo potrebujeme, a potom sa len presunieme k ďalšiemu. Keď na to príde, možno strávime len noc v Núdzovej miestnosti.“

„Ale... ako budeme vedieť, do ktorej doby sa máme vrátiť?“

„Napoly odhad, napoly vedomosť,“ odvetila Hermiona. „Mám dobrý odhad, kedy sme ktoré veci robili, ako napríklad ten deň, čo sme boli nakupovať. Niektoré dni sa budeme musieť jednoducho skryť na chvíľku v miestnosti, len pre istotu.“

Jemná červeň sa náhle objavila Denisovi na lícach, keď sa spýtal ďalšiu otázku. „Ja ne... my neuvidíme... veď vieš... nič, čo by som nemal vidieť?“

Hermionine líca chytili jeho farbu a odkašlala si hlasnejšie, ako by bolo treba. „Nie... nie vôbec... ak by tam bolo niečo také, spomeniem si a uistím sa, že... že nič neuvidíš.“

„Znamená to, že ty a Draco máte...“ náhle prestal, neschopný vysloviť tie slová v mysli.

Rumenec na jej lícach stmavol a on si nebol istý, či to bolo z rozpakov, že to bola pravda alebo urážka. „Nie... my sme nie,“ odvetila trochu hlasnejšie, než bolo potrebné.

Pomaly prikývol, poriadne si pretrel tvár, akoby si myslel, že to môže odstrániť rumenec z jeho líc. „Dobre... v poriadku...“

Potriasla hlavou, snažila sa isté predstavy dostať z mysle, a otočila sa na Lunu. „Okej... myslím, že sme pripravení.“ Vytiahla prútik, trikrát poklepkala po obracači. „Je to nastavené, aby nás to vzalo späť týždne, nie hodiny. Jedno klepnutie to nastaví na hodiny, dve na dni a tri na týždne,“ dodala, odpovedala tým na otázku v Denisových očiach.

„Ty si... ty si to už predtým robila?“

Poškrabala si hlavu a prikývla. „Tretí ročník,“ odvetila. „Bol to jediný spôsob, ako stihnúť všetky moje hodiny, obzvlášť, keď niektoré boli v tú istú dobu.“

Potriasol hlavou v porozumení, postavil sa, aby si zastal vedľa nej, keď mu vysvetľovala, čo má robiť. „Takže... bolí to?“

„Nie,“ odvetila s úsmevom, vzala retiazku a obtočila ju obom okolo krku. „Budeš sa cítiť trochu smiešne, ale nebolí to.“

„Objavíme sa na tom istom mieste?“

„Nie; vyhodí nás to na nejakom bezpečnom mieste, ako napríklad prázdny šatník, alebo niečo také, aby to zabránilo ľudom, aby ich nachytali.“ Pokrčila ramenami. „Nie som si istá, ako to vie, ale zdá sa, že to vie nenechať nás objaviť sa v najhoršej možnej situácii.“ Spomenula si, že keď sa vracali s Harrym, objavili sa v sklade na metly. V bezpečí a mimo.

„Ste obaja pripravení?“ spýtala sa Luna.

„Áno.“

„Okej, pamätaj; vráťte sa do núdzovej miestnosti 19-teho decembra o 16:45. Nie skorej, ale snažte sa nemeškať viac ako desať minút.“

„Prečo? Prečo nemôžeme meškať viac ako desať minút? Je to zlé?“ Denis sa spýtal trochu nahlas. „Ak budeme meškať viac ako desať minút, zomrieme? Ostaneme zaseknutí v minulosti?“

Hermiona zadržala chuť pretočiť očamia poťapkala ho po vrchu hlavy. „Nie, znamená to len to, že Luna na nás nechce čakať celý deň. Mimo to, ak budeme chýbať celý deň, som si istá, že škola vyhlási poplach. Desať minút je celkom dobrý čas.“

„Och... dobre,“ povedal tichším hlasom. „Prepáč... neviem kopu vecí...“

„To je v poriadku, stále si mladý a učíš sa.“ Hermiona odolala potrebe štipnúť ho do líca. „Teraz, poďme... musím to napraviť a ty mi dlžíš veľkú láskavosť.“

Ako prikývol, Hermiona otočila hodinami dvakrát proti smeru hodinových ručičiek. Luna odstúpila o krok a zamávala. Jej tvár bola plná protikladov, úsmev kombinovaný s obavami a strachom v očiach. Akonáhle si to Denis uvedomil, miestnosť sa začala točiť okolo nich v miliónoch farieb.

Cítil, ako keby cestovali veľkou rýchlosťou, všetko sa okolo neho pohybovalo ako pretáčajúci sa film. Až na to, že toto pretáčanie bolo v turbo móde, farby vírili, ľudia a obrázky sa hýbali neuveriteľne rýchlo, a jeho telo stále ostávalo uprostred celého procesu.

Konečne cítil silné trhnutie a všetko okolo neho stuhlo a spomalilo. Núdzová miestnosť sa okolo nich objavila, vyzerala úplne rovnako, len Luna chýbala.

Hermiona dala opatrne dole retiazku a dala si ju do vrecka kabátu. Denis pokračoval v zízaní okolo v úžase, ako keby neveril tomu, čo videl.

„Ale... ale toto je to isté miesto ako predtým!“ zalapal po dychu. „Si si istá, že sme cestovali v čase? Možno len Luna odišla z izby.“

Pozrela sa na svoje digitálne hodinky a potriasla hlavou. „Nie, sme správne, piatok 5-ty december 2008.“ Potichu si povzdychla , náhle spoznala problém. „sme pár dní napred...“

„Koľko dní?“ Denis sa vykoktal, pomaly sa ho začal zmocňovať strach.

„Vlastne len jeden,“ odvetila, poklepala prútikom po obracači. „Tu, je to nastavené na dni. Musíme sa len posunúť o jeden deň; s Dracom sme robili anjelov zo snehu v sobotu. Nič, čo by stálo za fotku sa dnes nestalo.“ Znovu im dala retiazku okolo krku. „Nastavím to naspäť na hodiny; musíme sa posunúť len o dvadsať jeden hodín.“

Otočila hodinami dvadsaťjeden krát a hodilo ich to v čase dopredu, sledovali, ako sa machule pohybovali naopak. Denis začal cítiť závrat, zmes farieb mu vírila pred očami, bol neschopný zaostriť na jediný predmet.

Tentokrát jemne vykríkol, keď zastali a musel si položiť ruku na tvár, aby sa pokúsil zastaviť nevoľnosť. Pretrel si párkrát oči, potriasol hlavou a ledva si všimol, že Hermiona im dala dole retiazku a odložila obracač.

„A sme tu. Máme tak pol hodinu, aby sme Harrymu vzali plášť a vypadli von,“ povedala. „Harry s Ronom budú niekde vonku, takže sa im musíme vyhnúť.“

Denis prikývol, zbavil sa machúľ farieb pred očami a sústredil sa na pevné predmety pred sebou. „D...dobre.“

Vyrazila k dverám a zastala, keď si všimla, že ju nenasleduje. Otočila sa a zahľadela sa naňho. „Deje sa niečo?“

„Bol som len.. no, zvedavý, ako sa máme dostať do Chrabromilskej spoločenskej miestnosti.“ Zamrzol na mieste, náhle mu to došlo.

Uškrnula sa zoširoka. „Teraz prichádzaš na rad ty.“ Otočila sa späť k dverám, kývla mu, aby ju nasledoval. „Poďme, nemáme celý deň.“

Zatvoril dvere od núdzovej miestnosti a dúfal, že táto cesta všetko napraví.

RECEPT!!!!

A protože je Kanadské díkuvzdání za pár týdnů…

Křupavý dýňový koláč

Na křupavou krustu

85 g ovesných vloček

165 g hnědého cukru (baleného)

60 g nasekaných pekanových ořechů

75 g másla (rozehřejte)

2 polévkové lžíce hladké mouky

špetka skořice

Na těsto

1 balení směsi těsta na koláč od Robin Hood (nebo si myslím můžete koupit už hotové/udělat vlastní) – PP/Robin Hood není česká značka, takže to v obchodech asi nenajdete, ale pokuste se porozhlédnout po něčem jiném… Jinak je na Internetu pár dobrých, lehkých receptů J

Na náplň

1 konzerva (398 ml) dýňového pyré

220 g hnědého cukru (baleného)

300 ml normálního nebo kondenzovaného mléka

2 vejce

1 kávová lžička vanilkové esence

1 kávová lžička mleté skořice

špetka mletého zázvoru

špetka mletého muškátového oříšku

špetka soli

Pokyny

Předehřejte troubu na 218^OC.

Kůrka: Smíchejte všechny ingredience vidličkou a odložte na stranu.

Těsto: Připravte podle návodu na zadní straně obalu. Rozválejte na povrchu jemně posypaném moukou do kruhového tvaru (průměr cca 23cm). Dejte ho do pečící formy (většinou se používá tato forma) a odřežte přebytečné těsto. Přitlačte k formě a prsty na okrajích vytlačte rýhy (nějak takhle)

Náplň: Sešlehejte dýňové pyré, cukr, mléko, vajíčka a vanilku ve velké míse. Přidejte zbylé ingredience a vylijte do formy na těsto.

Pečte v předehřáté troubě 15 minut. Troubu potom snižte na 180^OC a pečte dalších 45 minut.

Přidejte směs na kůrku a pečte ještě 20 minut. Vyndejte z trouby a před servírováním nechte vychladnout.

Tip: podávejte s čerstvě našlehanou šlehačkou nebo kopečkem vanilkové zmrzliny, pokud máte rádi.

Zní to dobře, že? Nejsem největší fanoušek dýňových koláčů, ale tohle mi znělo opravdu, opravdu, opravdu dobře, když jsem to našla a tak jsem myslela, že by bylo hezké podělit se!

Tento recept jsem objevila v podzimním Simply, Homemade (americký časopis) z roku 2009, na straně 21 – je to malá brožura, kterou jsem objevila v novém Canadian Reader's Digest (vydání říjen 2009, na titulní straně je ten poměrně atraktivní hacker).

Našla jsem tam pár dalších receptů a stále přemýšlím, jaký si mám na tento víkend vybrat pro mé 5-ti leté výročí.

To bych se vás mohla zeptat, co zní líp!!!

Čas průzkumu! Prosím, jedno vyberte! (Pokud stále čtete, haha!)

Zdravý jablkový štrůdl

Pekanové čtverečky s tmavou čokoládou

Čokoládové tiramisu

Jahodovo-citronové slepované plátky

Pavlova (něco jako dort s korpusem ze sněhového těsta, pokrytý/plněný směsí pudinkovo-citronové náplně a jogurtu, na které je poleva z bobulí a je to posypané jahodami, malinami, rybízem, borůvkami, ap... Zadejte si to do googlu a najděte si obrázek. Vypadá to šíleně dobře.)

A jestli chce někdo znát výživnou hodnotu našeho dýňového koláče, zeptejte se (i když možná nechcete znát odpověď, haha!!)

Tak!!!!! Jsem hotová! Okomentujte prosím a řeknete mi, jak moc mě milujete! A jestli jste zkusili nějaký z receptů, co jsou vyjmenované výše, tak nám (mě a čtenářům) dejte vědět, jak dopadly (nemám čas vyzkoušet všechny recepty, co jsem vypsala!!)

Tak zatím!