Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
9. Narodeninové prekvapenia
Vo štvrtok ráno pred raňajkami čakali Harry s Ronom na Hermionu v klubovni. Keď sa objavila, privítali ju s veľkými ováciami, zavesili sa do nej z oboch strán a ako čestná stráž ju odprevadili do Veľkej siene. Hlasnými výkrikmi sa dožadovali uvoľnenia cesty a ich smiešne hrdinstvo a prehnaná galantnosť ju rozosmiali a od radosti jej vohnali červeň do líc. Vyžiadalo si veľa námahy udobriť si ju za to, že Harry bezohľadne naplánoval prvý metlobalový tréning sezóny na večer jej sedemnástych narodenín. Veď človek sa stane plnoletým len raz a Hermiona sa nemohla ubrániť miernemu pocitu rozladenosti, že Harry, Ron a Ginny budú tráviť večer inde.
I keď si na jej narodeniny spomenuli, čo bol pokrok oproti niektorým predošlým rokom. Zatiaľ čo Ron považoval za zábavné darovať jej Sprievodcu šachom pre beznádejné prípady, Harry jej venoval nadmieru štedrý darčekový poukaz do Čarodejníckej literatúry pre malých a veľkých. Už samotná myšlienka na to, čo si zaň bude môcť kúpiť, bola dostatočne vzrušujúca, takže v sebe našla toľko slušnosti, aby ocenila vtipnosť Ronovho darčeka. Od rodičov dostala poštu: prirodzene, pohľadnicu s listom a ďalší darčekový poukaz; mama jej tiež kúpila pár kúskov oblečenia, kým ešte bola doma.
Raňajky boli v ten deň úžasné. Hermiona si ich radšej vďačne užívala, než by mala sedieť a trucovať nad perspektívou večera stráveného osamote v knižnici. Ron sľúbil, že bude počas podávania jedla žuť so zatvorenými ústami a takmer to dokázal. Celkovo bolo príjemné byť aspoň raz stredobodom pozornosti u všetkých chrabromilčanov, členov Dumbledorovej armády z iných fakúlt a niekoľkých ďalších spolužiakov, ktorí jej prišli zablahoželať.
A tak sa s chlapcami rozlúčila väčšmi neochotne než obvykle, keď sa pobrala na prvú hodinu. Blízko dverí Veľkej siene ju pristavilo malé blonďavé dievčatko so slizolinskou kravatou.
„Ty si Hermiona Grangerová?“ spýtala sa čistým, no tichým hlasom.
„Áno,“ odvetila Hermiona a sklonila sa na jeho úroveň. „Ale, bohužiaľ, neviem, ako sa voláš.“
Dievčatko, nech už bolo kýmkoľvek, ignorovalo naznačenú otázku. „Mám pre teba odkaz od profesora Snapa. Povedal, aby som ti pripomenula, že máš dnes večer o ôsmej trest, a ak budeš meškať, oľutuješ to.“
Hermionine ústa zostali otvorené od prekvapenia. Otočila sa k učiteľskému stolu. Snape bol tam. Na sekundu zachytila jeho pohľad pred tým, než sa otočil inam a roztrpčene skrivil ústa. Hermiona sa obrátila späť, aby sa poďakovala dievčatku za námahu, ale to už bolo preč.
Fíha! pomyslela si. On to nazýva trestom? Nuž, doplnila, vychádzajúc z Veľkej siene s viditeľným poskočením, aspoň nebudem tráviť večer osamote.
* * * * *
Hermiona bola taká nadšená pokiaľ išlo o jej prvú hodinu so Snapom, že do žalárov dorazila o pätnásť minúť skôr. Celú štvrťhodinu merala krokmi hore dolu neďaleký úsek chodby, zdráhajúc sa prísť skôr a zároveň sa desiac toho, že bude meškať. Približne každých dvadsať sekúnd pozerala na hodinky, až nakoniec presne o ôsmej zaklopala na dvere kabinetu.
„Vstúpte,“ ozval sa.
„Dobrý večer, pán profesor,“ povedala zdvorilo, keď kráčala k stoličke pred jeho písacím stolom.
Snape sa neobťažoval vzhliadnuť od známkovania, nieto ešte odpovedať. Niekoľko minút pokračoval v písaní poznámok na eseje a Hermiona bojovala s rastúcim nutkaním spýtať sa na jednu z mnohých otázok, ktoré mala pripravené. Cez školský habit si nervózne pošúchala jazvu priamo na mieste, kde jej pretínala kľúčnu kosť.
Snape si nakoniec akoby nahnevane povzdychol a položil brko. Upravil štós pergamenov pred sebou, zarovnávajúc rohy a odtisol ich nabok.
„Čo mi poviete na svoju obhajobu?“ spýtal a v hlase mu zaznel nahnevaný tón.
Hermionine oči sa máličko rozšírili od prekvapenia a potlačila vyľakaný výkrik. Je to nejaký chyták? premýšľala a pátrala po akomsi náznaku v jeho tvári, čo by pripomínal toho uvoľneného muža, s ktorým hovorila v nemocničnom krídle.
„Ehmm, toto nie je skutočný trest, však?“ Koniec otázky znel neisto.
Snape zdvihol jedno obočie. „Prečo by nebol?“ spýtal sa.
Príjemné očakávanie, ktoré pociťovala počas celého dňa sa rýchlo rozplynulo, v hrdle jej vyschlo a žalúdok mala stiahnutý. Prudko si zahryzla do spodnej pery neistá tým, čo odpovedať.
„Nezoslali ste v poslednom čase na niekoho Confundo?“ spýtal sa Snape.
Hermiona zmeravela. V žilách jej kolovala panika. Och, božemôj, ako? Som v poriadnej kaši. Odkiaľ to vie? „Ja...“ začala.
„Neplytvajte mojím časom tým, že to budete popierať, slečna Grangerová.“ Naklonil sa cez stôl. „Videl som vás.“
„Ako?“ Jej otázka bola sotva hlasnejšia od šepotu.
„Možno ste si to nevšimli, slečna Grangerová, ale je vojna. Myslíte, že necháme deti vonku na pozemkoch celé hodiny bez dozoru?“
Hermione sa točila hlava. „Čo...?“ Zdalo sa, že naraz nie je schopná vyriecť viac než jedno slovo.
„Čo sa s vami stane? Hmm... zaujímavá otázka.“ Snape si poklepal prstom po perách, keď sa tváril, že to zvažuje. „Za normálnych okolností by ste boli vylúčená. A Potter tiež – viete, vždy som ho chcel vyhodiť.“
Hermiona konečne dokázala prehovoriť: „Harry s tým nemá nič spoločné!“
„Skutočne?“ jeho hlas bol presiaknutý nedôverou. „Takže Potter o tom nevie vôbec nič? Som si istý, že tá správa bude preňho úplným prekvapením.“
Hermiona si opäť zahryzla do spodnej pery. „Nuž... neskôr na to prišiel, ale celé je to moja vina!“
„Zaujímavé. A čo urobil potom, keď si uvedomil, že jeho najlepšia priateľka protiprávne ovplyvnila výsledky športovej súťaže? Predpokladám, že nič. Aké neopísateľne ušľachtilé! Takže, asi predsa len nevylúčime Pottera. Škoda. Nevadí, jeho doživotný zákaz hrať metlobal ma trochu uteší.“ Snape sa nevľúdne usmial. „Domnievam sa, že ten zákaz sa bude vzťahovať aj na pána Weasleyho.“
Nevoľnosť zaplavovala Hermionine telo vo vlnách. „Pán profesor... nesmiete... nesmiete ich vylúčiť,“ naliehavo žiadala. „Iba ja sama som zodpovedná za svoje činy. Ja by som mala byť potrestaná.“
„Zaujímavá teória,“ uvažoval Snape. „Avšak keď sa tento príbeh rozkríkne, nikto nebude veriť, že Chlapec, ktorý prežil, aby plnil novinové titulky, v tom nemal prsty. To by mohol byť dosť veľký úder pre jeho povesť. Rita Skeeterová si na tom zgustne.“
Hermiona to nedokázala ďalej počúvať. Pevne zavrela oči a tvár zaborila do dlaní. Prvotriedne to pohnojila. Vylúčia ma. Všetci si budú myslieť, že Harry podvádza. Ron ma zabije.
„Viete, čo sa teraz stane, slečna Grangerová?“
Bez slova pokrútila hlavou, tvár mala stále zaborenú v dlaniach.
„Sadnite si rovno, slečna Grangerová,“ pokarhal ju. „A odpovedajte, keď sa vás pýtam!“
Rýchlo sa vzpriamila. Tvár mala od ľaku bledú, oči ostro kontrastovali s bledosťou pokožky. „Áno, pane,“ vydýchla.
„Viete, čo sa teraz stane, slečna Grangerová?“ zopakoval.
„Nie, pane.“
„Pôjdeme za riaditeľom a vy mu porozprávate, čo sa presne udialo. Rozumeli ste?“
„Áno, pane.“ Zdalo sa jej, akoby sa pozerala na scénu z veľkej výšky. Necítila si končatiny. Dumala, ako sa dostane do Dumbledorovej kancelárie bez toho, aby sa nezosypala.
Snape vstal z kresla a blížil sa ku kozubu. „Vstaňte!“ vyštekol.
S ťažkosťami sa postavila. Profesor sa po nej s podráždeným zavrčaním natiahol, schytil ju za rameno a pritiahol si ju k sebe. V tej istej chvíli siahol po štipke hop-šup prášku a hodil ho do kozuba.
„Dumbledorova pracovňa!“ zvolal nahlas a vtlačil ju do zelených plameňov.
Pocit závrate z cestovania hop-šup sieťou trval len pár sekúnd, než bola tackajúc sa vyvrhnutá v cieli.
Nikdy predtým nebola v riaditeľni, pripadalo jej bizarné, že sa nachádza na mieste, ktoré jej Harry niekoľkokrát opísal. Dumbledore sedel za stolom a vzhliadol na ňu, keď sa vyteperila z ohniska.
„Dobrý večer, slečna Grangerová!“ privítal ju, usmievajúc sa ponad okuliare. „Už som vás očakával. Poďte, sadnite si. Domnievam sa, že vám Severus povedal, prečo ste tu.“
Profesor práve prekročil rošt za ňou, jeho vysoká štíhla postava sa s pôvabom narovnala a elegantným pohybom si oprášil prednú čas habitu. Hermiona naňho vrhla vyľakaný pohľad.
„Áno,“ povedala nervózne.
Váhavo sa posadila. Dumbledore sa na ňu stále usmieval, čo iba zintenzívnilo napätie v žalúdku. Profesor Snape si nesadol. S prekríženými rukami a pôsobivým výrazom na tvári sa postavil tesne za ňu.
„Albus,“ ozval sa, „slečna Grangerová vám chce niečo povedať.“
Dumbledore sa na ňu zahľadel s miernou zvedavosťou. „Len do toho, moja milá,“ povzbudil ju. „Dáte si citrónový drops?“
„Ach nie, ďakujem, pane.“ Hermiona nechcela vidieť, ako sa jeho prívetivé vystupovanie rozplynie v hneve a neurčito zvažovala, že ujde z miestnosti a vyskočí z najbližšieho okna.
Chrabromil, pamätáš? vynadala si a z úst jej unikol drobný pridusený povzdych. Tak do toho, aspoň objasni, že s tým Harry nemal nič spoločné.
„Minulú sobotu,“ začala a svoju pozornosť sústredila na inak nezaujímavú časť Dumbledorovho stola, „počas testovania pre chrabromilský tím som náhodou sedela blízko Cormaca McLaggena.“ Nenápadne pozrela hore na profesora Snapa. Ten hľadel na stenu za Dumbledorom a tvár mal úplne bez emócií. „Bol otravný ako zvyčajne, no snažila som sa ho zo všetkých síl ignorovať...“
„Prepáčte, že vás prerušujem, slečna Grangerová,“ ozval sa vľúdne riaditeľ, „ale čo tým myslíte, že bol otravný?“
„Hm,“ zapýrila sa, poníženie prebilo strach a nervozitu. „Zízal na mňa a... ehm... hovoril o mojich priateľoch neslušné veci.“ Snažila sa vysvetliť McLaggenovo správanie a jeho vplyv na ňu, no cítila sa ako malé hlúpe dievčatko. „Väčšinu jeho rečí som si nevšímala, ale keď povedal niečo skutočne nemiestne o Ginny, došla mi trpezlivosť.“
Dumbledore ju opäť prerušil, tvár mal vážnu: „Čo vlastne povedal?“
„Ehm, povedal... hmm, že sa nevie dočkať, kedy ju bude môcť šmírovať v šatni pri prezliekaní.“ Hermiona by sa najradšej prepadla pod zem. Opakovanie McLaggenových poznámok nahlas ju zase vyviedlo z rovnováhy, pretože sa cítila hlúpo, že reagovala na takú banálnu urážku. Opäť sa pozrela bokom na Snapa. Ani sa nepohol.
„Iste,“ riekol Dumbledore káravo. „Ako ste reagovali?“
„Nakričala som naňho a asi by som ho prekliala, no odišiel na testovanie strážcov.“ Hermiona si nemyslela, že by bola schopná ďalej pokračovať v rozprávaní príbehu a zhlboka sa roztrasene nadýchla. Dumbledore vykúzlil pohár s vodou a posunul ho k nej. Poriadne si z neho odpila a podarilo sa jej nadviazať: „On, ehm... teda McLaggen bol dobrý. A ja som urobila niečo veľmi hlúpe – jednoducho som nemohla zniesť myšlienku naňho v šatni s Ginny a...“ Odmlčala sa na chvíľu a potom to rýchlo vychrlila: „Zoslala som naňho Confundo a hrozne ma to mrzí.“
Dumbledore si povzdychol. Zložil si okuliare a pošúchal koreň nosa. „Moja milá,“ začal, „takéto poznámky by boli viac než dostatočné na vylúčenie z ktoréhokoľvek tímu. Prečo ste sa neporozprávali s vedúcou vašej fakulty?“
„Nepremýšľala som, pán riaditeľ.“ V očiach ju štípali horúce slzy a jedna jej dokonca skĺzla po líci. Drsne si ju zotrela chrbtom ruky. „Konala som v hneve, som hlupaňa.“
„No tak, slečna Grangerová,“ Dumbledore jej ponúkol vreckovku. „Netreba preto plakať.“ Vďačne si ju vzala, pretože sa teraz vážne rozplakala. „Ale áno. Teraz ma budete musieť vyhodiť a ja nechcem...“
„Prepánajána, slečna Grangerová!“ Dumbledorov hlas znel prekvapene. „Nebude potrebné, aby som vás vylúčil, čo vás to napadlo?“
„Ale...“ bojovali v nej úľava s prekvapením, „ale veď som použila Confundo počas športovej súťaže! To je nezákonné!“
„Nuž, áno, to je pravda. Avšak vzhľadom na poľahčujúce okolnosti... v konečnom dôsledku ste len naplnili spravodlivosť, hoci trochu nezvyčajnou metódou.“
Na Hermioninej tvári sa odrážala čistá neviera. „Ale veď by som mala byť potrestaná...“
„Slečna Grangerová,“ prerušil ju Dumbledore, veselé iskričky mu zmizli z očí. „Chcete byť vylúčená?“
„Nie, samozrejme, že nie, ale...“
„Dobre. Pretože si nemôžeme dovoliť o vás prísť. Štatisticky by to bola pohroma pre Harryho úspech.“
Hermiona civela na riaditeľa. Tridsaťdeväť percent, pomyslela si. Všetko, čo Dumbledore povedal v posledných niekoľkých minútach, náhle dávalo zmysel. Vyviazla z toho. Nie preto, že si to zaslúžila a určite nie preto, že urobila správnu vec, ale pretože Harry bol vyvolený a Dumbledore ju nechcel potrestať, vystavujúc sa riziku, že ohrozí výsledok boja proti Voldemortovi. Spletité etické dôsledky situácie v nej vyvolali miernu nevoľnosť.
Vzhliadla na profesora Snapa. Ten ju pozorne sledoval, a keď sa im pohľady stretli, zdvihol jedno obočie. Z nepatrného skrivenia jeho pier Hermiona zistila, že má pochopenie pre jej zvláštnu reakciu na Dumbledorovo rozhodnutie. Po celý čas vedel, že nebude potrestaná. Tú myšlienku odsunula bokom, aby sa ňou zaoberala neskôr.
Pozrela sa späť na Dumbledora. Jeho imidž starčeka s ohníčkami v očiach bol bezpečne na mieste. „Takže teraz, keď je to uzavreté, môžeme prejsť k iným záležitostiam.“ Tleskol dlaňami a žiarivo sa na ňu usmial. „Posaď sa, Severus. Nie je potrebné, aby si sa tu nad nami týčil.“
Hermiona predpokladala, že sa Snape oborí na riaditeľa, ale ten si len vyčaroval pozoruhodne pohodlne vyzerajúce kreslo a usadil sa doň. Dumbledore privolal z vedľajšieho stolíka fľašu a niekoľko pohárov a začal nalievať nápoj. Prvýkrát od svojho nedôstojného príchodu cez ohnisko videla naplno jeho sčernetú ruku. Snažila sa na ňu nezízať a namiesto toho sa rozhliadla po miestnosti. Pohľad sa jej lačno vpil do fénixa Félixa, množstva riaditeľových kníh a tajuplných prístrojov. Nesústredene pritom premýšľala, prečo je vlastne tu. Z myšlienok ju vytrhol Dumbledore, keď jej ponúkol pohár s jantárovou tekutinou. Vzala si ho a neisto k nemu pričuchla: jednoznačne ohnivá whisky.
„Ehm, pane,“ začala váhavo.
„Dnes máte narodeniny, však?“ spýtal sa Dumbledore s úsmevom.
„Áno, mám.“ Hermiona nedokázala skryť prekvapenie.
„Takže ako dospelý člen čarodejníckeho sveta máte teraz právo na veľa vecí. Medziiným aj na pitie. Za normálnych okolností, samozrejme, nie je konzumovanie alkoholu v areáli školy povolené študentom žiadneho veku, no myslím, že dnes večer môžeme urobiť výnimku.
Dumbledore pozdvihol pohár. „Všetko najlepšie k narodeninám,“ zvolal.
Profesor Snape urobil to isté a Hermiona si šokovane uvedomila, že si s nimi pripíja na zdravie. Prvý glg ohnivej whisky jej spálil hrdlo a rozkašľal ju. Dumbledore sa zachechtal a zdalo sa jej, že aj v Snapových tmavých očiach zachytila náznak pobavenia.
„Chvíľu to potrvá, kým si zvyknete,“ povedal riaditeľ vľúdne.
„Albus,“ zatiahol Snape, „myslím, že je čas, aby sme prešli k veci.“
Hermiona sa zvedavo pozrela z jedného muža na druhého.
„Máš pravdu, ako vždy, Severus,“ súhlasil s ním Dumbledore. „Nuž, slečna Grangerová, je mi veľkým potešením pozvať vás pri príležitosti dosiahnutia plnoletosti vstúpiť medzi členov Fénixovho rádu. Keďže v čarodejníckom svete nemáte zákonného zástupcu, rozhodnutie je len na vás.“
Hermionine srdce bilo takmer bolestivo rýchlo. „Ó... pravdaže. Áno. Myslím tým, samozrejme, že sa pridám,“ odvetila od nadšenia neschopná súvisle sa vyjadriť.
„Nie tak rýchlo, slečna Grangerová,“ prerušil jej natešené táranie profesor Snape. „Chystáte sa zložiť záväzný magický sľub. To si vyžiada, aby ste potreby rádu povýšili nad svoje vlastné túžby a konali v súlade s pokynmi – či sa vám to páči alebo nie. Takisto to budete musieť držať pred priateľmi v tajnosti a niekedy im aj klamať. Ste pripravená zaviazať sa rádu, hoc aj do smrti?“
Dumbledore vážne prikývol.
„Samozrejme, som!“ Pozrela z Dumbledora na Snapa a potom späť. „Som pripravená,“ povedala rozhodne a nevedomky natiahla ruku, aby si pošúchala začiatok jazvy. „Pripravujem sa na boj proti Voldemortovi, odkedy som prišla do Rokfortu.“
Dumbledore sa na ňu láskavo usmial. „Som na vás hrdý, slečna Grangerová. Ani som nič iné neočakával. Úloha, ktorou vás poverím, je na jednej strane veľmi zložitá, avšak zrejme o nič viacej, než čo by ste zvládli sama: vaším poslaním bude udržať Harryho nažive. Možno nastanú časy, kedy bude potrebné protirečiť iným členom rádu. Vyskytnú sa prípady, kedy nebude jednoduché rozoznať správnu voľbu. Napriek tomu však chcem, aby ste si zapamätali, že vaša lojalita – ako plnoprávnej členky rádu i Harryho priateľky – patrí jemu a úlohe, ktorá naňho čaká.“
Hermiona pri jeho slovách jemne nakrčila obočie: zatiaľ čo ju Snape varoval, že bude potrebné povýšiť priority rádu nad Harryho, Dumbledore tvrdil opak. „Som pevne rozhodnutá stáť pri Harrym, pane,“ letmo pozrela na Snapa. „Udržím ho nažive a pôjdem za ním aj na smrť, ak to bude potrebné.“
Dumbledore vytiahol prútik a pokynul jej, aby urobila to isté. Očernetú ruku natiahol cez stôl a hrotom prútika sa dotkol toho jej. Snape pokojne vstal a sklonil prútik zvisle medzi ich, dokiaľ sa tri hroty nezbiehali v správnych uhloch.
„Opakujte po mne,“ nariadil jej Snape. „Ja, Hermiona Jean Grangerová,“ Hermiona prekvapene zažmurkala, že poznal jej prostredné meno, „sľubujem vernosť Fénixovmu rádu pod vedením Albusa Percivala Wulfrica Briana Dumbledora.“
Ako Hermiona opakovala slová prísahy, špička prútika zlato zažiarila.
„Ja, Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore, prijímam vašu oddanosť voči Fénixovmu rádu a pomoc v boji proti Voldemortovi.“ Pri tých slovách sa aj Dumbledorov prútik rozžiaril a svetlo sa odrážalo na všetkých troch tvárach.
„Ja, Severus Tobias Snape, som svedkom tejto prísahy a vyhlasujem ju za záväznú dnes: vo štvrtok, 19. septembra 1996.“
Svetlo v miestnosti sa natoľko rozžiarilo, že Hermiona musela pred zlatistým jasom prižmúriť oči. Félix vydal jediný hlasný tón, ktorý sa jej telom šíril ako príval radosti. Len čo jeho melodický krik utíchol a svetlo pohaslo, miestnosť vôkol nej znovu nadobudla obrysy.
Snape sa vrátil na svoje miesto a Dumbledore sa na ňu radostne usmial, keď si dlhým rukávom habitu leštil okuliare.
„Myslím, že si to zaslúži ďalší pohárik,“ vyhlásil. „Na nového člena rádu!“
Hermiona si ešte raz štrngla a vypila ďalší prípitok, hoci si tentoraz usrkla z ohnivej whisky trošku opatrnejšie.
Takže, slečna Grangerová,“ podotkol riaditeľ. „Skôr, ako sa odoberiete do postele, je tu ešte pár veci, ktoré by sme mali prebrať.“
Teplo whisky sa hromadilo v Hermioninom žalúdku. „Áno, pane,“ odvetila poslušne a mierne sa narovnala.
„Zatiaľ čo je vaša primárna úloha členky rádu najdôležitejšou vecou, ktorú musíte vykonať, predpokladám, že vám z denného rozvrhu neukrojí veľa času, aspoň nateraz.“ Usmial sa na ňu. „Preto by som rád upriamil vaše obdivuhodné rozumové schopnosti na dva konkrétne projekty. Prvým z nich sú aritmantické výpočty – myslím, že profesorka Vectorová už o tom s vami hovorila.“ Hermiona prikývla. „Druhým sú hodiny s profesorom Snapom. V mnohých situáciách sa oba tieto projekty ukážu oveľa dôležitejšími než vaše bežné vyučovacie hodiny.“ Hermiona sa chcela ozvať, no Dumbledore pokračoval skôr, ako mala šancu prehovoriť. „Keďže vaša práca v tomto smere patrí do kategórie povinností členky rádu a nie študentky, ani profesorka Vectorová, ani profesor Snape vám nebudú môcť stŕhať body či dávať tresty. Predpokladám, že si nájdete iný druh motivácie, aby ste sa usilovali a uspeli.“
Hermiona nedokázala odolať a kradmo sa zadívala na profesora Snapa. Zachytil jej pohľad, rovnako ako fakt, že sa jej kútiky úst zdvihli, keď sa Dumbledore zmienil o fakultných bodoch.
„Buďte si istá, slečna Grangerová,“ ironicky sa uškrnul, „že vám môžem strhnúť body kedykoľvek inokedy.“
„Áno, pane.“ Odvetila s potlačeným smiechom a spláchla ho ďalším dúškom whisky. Začala jej prichádzať na chuť.
„Verím, že nie je potrebné vám pripomínať,“ pokračoval Dumbledore, „že toto stretnutie, ako aj každé ďalšie, musí zostať prísne dôverné. O náplni vašich hodín s profesormi Snapom a Vectorovou nemôžete hovoriť s nikým iným okrem nás – dokonca ani s ostatnými členmi rádu. Takisto o vašom prijatí do rádu bude vedieť len pár vyvolených. Pevne verím, že sa môžem spoľahnúť na vašu diskrétnosť.“
„Áno, pane,“ tentoraz odvetila úplne úprimne.
Snape jedným dúškom dopil zvyšok whisky a s ráznym buchnutím položil prázdny pohár na stôl. „Slečna Grangerová,“ jej meno dokázal vysloviť ako príkaz, „ak sa poponáhľate, stihnete sa vrátiť späť ešte pred večierkou.“
Pohľad na hodinky potvrdil pravdivosť jeho slov. Postavila sa s prekvapeným „och“. „Pán profesor, Dumbledore,“ ozvala sa, „ďakujem vám.“ Otočila sa k Snapovi. „Kedy budeme mať prvú...“
„V utorok,“ prerušil ju. „A teraz vypadnite.“
Hermiona sa naposledy rozhliadla po miestnosti, oči sa jej na sekundu pristavili na Félixovi a potom odišla. Zakrátko už ležala v posteli a hlava sa jej motala od rôznorodých nečakaných zvratov dnešného večera. Tento rok, napadlo jej, keď práve usínala, sa po narodeninách cítim skutočne staršia než predtým.