Preklady fanfiction Harryho Pottera

6. Šťastné návraty

Necelú minútu po odchode Bellatrix a Narcissy sa Červochvost priplichtil späť do obývačky a striebornú ruku si trel o dlaň druhej.

„Aké milé od sestier Blackových, že prišli na návštevu. Domnievam sa, že išlo o čisto zdvorilostný rozhovor?“

Medzitým si už Severus stihol obliecť cestovný plášť.

„Odprac poháre,“ prikázal.

„Iste, iste. Ale kam ideš?“

Ako odpoveď postačilo jediné slovo: „Von.“ Viac neotáľal a vyrazil z domu. Keby tam nebol Červochvost, bol by odišiel cez záhradu za domom, preliezol by cez dieru v plote ako za starých čias. Hoci ani po použití predných dverí netrvalo dlho, kým natrafil na zadný chodníček. Asi pol míle kráčal po kľukatiacej sa cestičke, ktorá mu len výnimočne umožnila vyjsť z tieňa. Potom sa zastavil a rozhliadol. Zdalo sa, že dorazil do cieľa, ak sa zaň dalo považovať zanedbané detské ihrisko, na ktorom stál. Napokon zamieril k hojdačke, jedinej z hracieho zariadenia, ktorá zostala neporušená. Štíhle boky vtisol do sedačky, ľavú ruku pevne ovinul vôkol reťaze a hlavu si oprel o predlaktie.

Bol neskorý a nezvyčajne chladný večer. Mal tridsaťšesť rokov a sedel sám na detskom ihrisku. Práve zložil Neporušiteľnú prísahu, že zabije Albusa Dumbledora v prípade, ak sa to Dracovi Malfoyovi nepodarí.

Dopekla, pomyslel si, je to jedno. Keď Draco zlyhá, stále budem voliť medzi svojou a Albusovou smrťou. Znovu si prehral podmienky sľubu, ktorý zložil.

„Severus, dáš pozor na môjho syna pri plnení želaní Temného pána?“*

Dohodnuté. Severus a Lucius strávili hodiny spriadaním plánov, aby uchránili Draca od priamej účasti v bojoch organizovaných Temným pánom. V detstve bol chorľavý, jeho narodeniu predchádzali tri potraty a oboma rodičmi bol až chorobne milovaný. Malfoyovci si ho cenili oveľa viac, než svoju pochlebovačnú oddanosť záležitostiam lorda Voldemorta.

„A budeš ho zo všetkých svojich síl ochraňovať pred nebezpečenstvom?“*

Znovu to nebolo nič, čo by už nezamýšľal urobiť predtým.

„A keby to bolo potrebné... keby sa zdalo, že Draco neuspeje... vykonáš skutok, ktorý mu Temný pán prikázal vykonať?“*

Nuž, s istotou sa dalo povedať, že Draco zlyhá. A on už sľúbil Dumbledorovi, že ten skutok vykoná sám. Prečo sa potom cítil tak skrúšene?

Rozhliadol sa po pustom ihrisku a predstavil si samého seba ako malého chlapca. Musel som vyzerať strašne. Pomáhalo mu byť tu, v parku, kde sa to všetko v istom zmysle začalo. Sedel tam trochu dlhšie, dovolil, aby mu nezvyčajný júlový chlad prenikal do špiku kostí a premýšľal nad okamihmi svojho života, kedy sa mohol rozhodnúť inak. Vedel, že je pripravený na rovnako dôležitý moment s ničivými dôsledkami pre jeho súkromie. Tentoraz však zamýšľal konať pri plnom uvedomení si možných následkov.

Prešla takmer ďalšia hodina, keď konečne vstal. „No tak, Ufňukanec,“ prehovoril nahlas, „vieš veľmi dobre, komu patrí tvoja oddanosť.“

Severus Snape vyšiel z parku do prítmia, odkiaľ sa s puknutím premiestnil.

* * * * *

V ten večer jeho príchod do Rokfortu nesledovala mačka. Vošiel do hradu a prešiel ním bez toho, aby stretol živú dušu. Kamennú obludu pozdravil so zmiereným povzdychom. „Kyselinová šumienka,“ zamrmlal.

Dumbledore ešte nespal a po prezretí Snapových spomienok v mysľomise bol absurdne potešený.

„Výborne, Severus! Nikto okrem teba by nepodal taký výkon. Žiarlivosť robí z Bellatrix neľútostnejšieho kritika než je samotný Voldemort; no dnes večer si bol mimoriadne presvedčivý.“

Dumbledore sa šťastne usmieval a nalial im obom po poháriku. Snape sediaci na druhej strane stola sa zamračil. Úporne sa snažil nemyslieť na riaditeľovu vraždu, či to, aký nepríjemný život ho čaká, len čo sa Dumbledorov plán naplní.

* * * * *

Od prvého ročníka na Rokforte nebol Severus šťastnejší, že sa prázdniny skončili. Tento rok dal s radosťou zbohom Pradiarskej uličke a vzhľadom na stálu prítomnosť otravného Červochvosta sa jednoznačne tešil na čas strávený so svojimi študentmi. Stál na jednej strane obrovských dverí a sledoval skupinky študentov prichádzajúcich na hrad. Skrytý z dosahu svetla vychádzajúceho zo vstupnej haly, bol jedným z „dodatočných bezpečnostných opatrení“ uvedených do účinnosti pre ten večer. Pri pohľade na Horaca Slughorna, ktorý vysúkal svoje objemné telo z jedného z kočov, inštinktívne ustúpil ešte viacej do tieňa. Vlna zlosti ohrozila jeho dobrú náladu a vyvolala v ňom detinské nutkanie prekliať toho muža zatiaľ, čo sa nepozerá. Dosť, pomyslel si. Slughorn zmizol v hale a Severus obrátil pozornosť späť k študentom. Keď sa Hermiona Grangerová a najmladší Weasley objavili na schodisku bez Pottera, dohadujúc sa zúrivým šepotom, oči sa mu podozrievavo zúžili. Ako prešli popri ňom, pustil sa za nimi.

„Myslím to vážne, Hermiona, nič na svete ma nedonúti povedať to Snapovi!“

„Ron! Po prvé, je to profesor Snape a po druhé, ak by sme za ním išli minulý rok...“

Dotyčný profesor počúval každé slovo bez vedomia oboch študentov.

„V žiadnom prípade! Harry by sa mi nepoďakoval, keby som ho bonzol Snapovi, veď vieš.“

„Dospej už konečne, Ron! Teraz to nie je o učiteľoch a študentoch a ani nikdy nebolo. Ale o členoch rádu a smrťožrútoch!“

Myslím, že nadišiel čas zasiahnuť. Severus natiahol ruku a pevne chytil Rona za golier. Sklonil sa a zasyčal mu do ucha. „Nechýba vám niekto, pán Weasley? Typ nespratníkov ako vy chodieva zvyčajne v trojici.“

Šokovaný výraz na Weasleyho tvári bol komický a silne uspokojivý. Grangerovej sa naproti tomu viditeľne uľavilo, že ho vidí. Hlúpe dievča, ktokoľvek nás môže sledovať.

„Zavrite ústa, slečna Grangerová,“ zavrčal na ňu skôr, ako prehovorila. „Tu nemá vaše táranie pre mňa o nič väčší úžitok než v triede. Takže, pán Weasley, kde je Potter? Vari ste ho neopustili?“

„N-nie,“ Weasleyho hlas znel priškrtene a zúfalo. „Išiel pred nami.“ Tá lož bola taká do očí bijúca, že sotva malo cenu ju vyvracať.

„A vás nechá vzadu, aby ste mu vliekli veci? Prepánajána, ten slávny Potter je z roka na rok nadutejší.“

„Pane...“

„Slečna Grangerová, povedal som, aby ste boli ticho!“ Ani sa neobťažoval na ňu pozrieť. Pocit viny a strachu vyžarujúci z Weasleyho bol taký silný, že nepotreboval ďalšie podrobnosti, aby prišiel na to, čo sa stalo: Potter evidentne zostal vo vlaku. „Odoberám Chrabromilu dvadsať bodov, Weasley, za klamanie učiteľovi.“ Pustil Ronov golier a otočil sa tak rýchlo, že mu habit vial, keď sa vydal na stanicu.

Bol už takmer na druhej strane pozemkov, keď zachytil Tonksovej Patronusa. S vedomím, že chlapec, ktorý prežil znovu prežil, trochu zvoľnil tempo. V duchu sa uškrnul; Potterovo odprevádzanie na večeru si chcel poriadne užiť. Rokfort mu vážne chýbal.

* * * * *

Keď Severus sedel v ten večer pri stole, získal nemalé množstvo útechy z reakcií študentov na Dumbledorovo predstavenie Horaca Slughorna. Nikto netlieskal. Namiesto toho sa pohľady otočili k nemu. Jeho prestup na iné miesto spôsobil menšiu scénu. Keby len každú noc mohol do takej miery naštvať Pottera a rozveseliť svojich slizolinčanov. A keby jeho nástupcom bol niekto iný než Slughorn.

Hoochová sa naklonila povedľa Minervy a žmurkla naňho. „To už hej, byť taký neslávne známy,“ podotkla.

Severus sa len uškrnul.

Naplánovať nové vyučovacie hodiny bolo veľmi zaujímavé. Vytvorenie učebných plánov pre všetkých sedem ročníkov si vyžiadalo obrovské množstvo práce, ale bola to príjemná zmena po ustavičnom učení elixírov, ktoré už pred rokmi doviedol k dokonalosti.

Len čo bolo študentom dovolené odísť – čo je to za človeka, ktorý používa výraz „pa, pa“? čudoval sa Severus – sa Dumbledore otočil k učiteľom. „Predpokladám, že sa ku všetkým dostala správa, že dnes večer máme poradu. Zakrátko vás všetkých očakávam v zborovni.“

„Nádhera!“ nadchýnal sa Slughorn. „Všetci si môžeme dať za pohárik a navzájom sa trochu lepšie spoznať!“

Snape obrátil oči stĺpkom, keď sa postavil. „Albus,“ povedal s miernym úklonom, „najskôr sa musím venovať svojim povinnostiam vedúceho fakulty.“

„Výborne, Severus,“ zavolal za ním, keď sa prehnal okolo. „Počkáme na teba.“

Slizolinskí prefekti odviedli dobrú prácu, už odvádzali prvákov smerom ku klubovni. Keď Severus prechádzal okolo stola, vyskočili spoza neho oneskorenci a ponáhľali sa preč. Kto prišiel neskôr ako profesor Snape, meškal.

Jeho príchod do klubovne privítal potlesk. Niekoľko študentov vstalo a nahlas mu gratulovalo.

„Stačí,“ povedal vľúdne a mierne zdvihol ruku, aby si vyžiadal ticho. „Našou prvou povinnosťou dnes večer je privítať nových študentov. Prosím, vystúpte dopredu.“ Sedem očividne nervóznych prvákov vyšlo do prednej časti miestnosti: štyri dievčatá a traja chlapci. Keďže Severus zmeškal triediacu ceremóniu, využil príležitosť a pozorne si ich prezrel. Iba jedna prváčka vyzerala podvyživená – rokfortská strava ten problém čoskoro vyrieši. Ona a ešte jeden chlapec mali bledú, prepadnutú tvár, čo svedčilo o zanedbávaní; bude s nimi musieť tráviť viac času. Pár ďalších študentov malo zrejme súrodencov vo vyšších ročníkoch; tí by nemali mať žiadne ťažkosti s prispôsobením.

„Vitajte v Rokforte,“ povedal, „a čo je omnoho dôležitejšie, vitajte v Slizoline. V nasledujúcich siedmich rokoch bude táto škola vaším domovom a títo študenti vašou rodinou. Nepochybujem, že mnohí z vás počuli o slizolinčanoch príšerné veci – že sú to zlí ľudia zaoberajúci sa čiernou mágiou. Ak je to tak, pusťte to z hlavy. Také povedačky rozširujú hlúpi primitívi, ktorí nevedia nič o tom, čo hovoria.

Na tejto škole je dosť veľká medzifakultná nevraživosť podnecovaná systémom bodovania a súperením v metlobale. Neberte to osobne. Ale buďte na svoju fakultu pyšní. Získavajte pre ňu body a porážajte ostatné tímy v metlobale. Slizolin je vznešený spolok. Sme hrdí, že ste sa k nám dostali a vy budete hrdí, že sem patríte. Triediaci klobúk vás vybral spomedzi vašich spolužiakov a každý z vás má rovnaké právo byť tu. Ako slizolinčania budete spolu v dobrom i zlom. Každý člen našej fakulty je pripravený vás brániť, kedykoľvek a kdekoľvek to bude potrebné. Správajte sa k sebe navzájom s rešpektom, nešikanujte sa a neposmievajte jeden druhému žiadnym spôsobom. Vyjadril som sa jasne?“

Sedem malých detí stojacich pred ním poslušne prikývlo, pár študentov starších ročníkov zatlieskalo a ozvali sa aj povzbudivé výkriky.

„Dvere môjho kabinetu sú vždy otvorené. Ak ma budete kedykoľvek potrebovať, stačí to povedať portrétu lady Florindy de Medici, ktorý visí pri dverách.“ Ukázal smerom k portrétu a lady Florinda im zdvorilo zamávala. „Okamžite ma vyhľadá.“

„Dobre, takže,“ otočil sa od prvákov a prehovoril k ostatným v miestnosti, „slizolinčania, predstavujem vám vašich nových spolužiakov.“ Odmlčal sa, keď sa ozval potlesk. „Žiaci prvého ročníka majú za sebou dlhý deň plný prekvapení. Druháci vám ukážu vaše postele. Očakávam, že ich použijete. Pokiaľ ide o ostatných, pôjdete spať pred polnocou. Neželám si, aby som niekoho našiel hore, keď sa v tom čase vrátim do klubovne. A ešte jedna vec: Malfoy, Bulstrodová, Nott, Parkinsonová, Goyle, Crabbe, Daphne Greengrassová, Baddock a Lorrelie – chcem s vami hovoriť v mojom kabinete, hneď teraz.“

Keď sa všetci nahrnuli dovnútra, miestnosť bola preplnená. Draco obsadil jedinú voľnú stoličku okrem Snapovho kresla, ostatní postávali okolo a tvárili sa znepokojene. Severus sedel a mlčky sa na nich díval, až kým džavot neutíchol a Parkinsonová naňho nevrhla ostražitý pohľad.

Nakoniec prehovoril. „Dnes večer som si vás sem zavolal preto, lebo všetci ste boli členmi takzvanej Inkvizičnej čaty.“ Pár ďalších študentov začalo vyzerať znepokojene. Draco sa tváril znudene. „Som sklamaný.“

„Ale, pane,“ odvážila sa prehovoriť Millicent Bulstrodová, „vlani ste nám povedali, že by bolo prospešné, keby sme prejavili lojalitu voči ministerstvu.“

„Omyl. Povedal som, že by bolo vo vašom záujme „prejaviť“ lojalitu voči ministerstvu. A takisto je vo vašom záujme prejaviť lojalitu voči Dumbledorovi. Dolores Umbridgeová je blázon. Blázon, ktorý je teraz psychicky nespôsobilý a zrejme sa nikdy nevráti do práce na ministerstve. Vy... všetci... ste si vybrali zlú stranu. Dokonalý slizolinčan je schopný byť zdanlivo lojálny úplne v každej situácii; v prvom rade je lojálny voči sebe a spolužiakom z fakulty. Ako členovia Inkvizičnej čaty ste sa znížili k tomu, aby ste robili špinavú prácu pre niekoho cudzieho. Musíte byť oveľa opatrnejší, kým sa vzdáte kontroly nad vlastnými rozhodnutiami a konaním. Je vám to jasné?“

„Áno, pane.“ Väčšina odpoveď len zamrmlala, no pár študentov vyzeralo zamyslene. Draco sa naproti tomu naňho díval spod dlhých svetlých mihalníc s nečitateľným výrazom na tvári.

„Môžete ísť. Draco...“

„Pane?“ ozval sa chladným hlasom. V spojení s prázdnym pohľadom to už hraničilo s drzosťou. Bolo to na míle vzdialené od srdečnosti, ktorou bol ich vzťah podfarbený v predošlých rokoch.

„Chcem s tebou hovoriť zajtra po skončení vyučovania.“

Keď zostal v kabinete sám, nakrátko si stisol koreň nosa a povzdychol si. Chvíľu sedel so zatvorenými očami, snažiac sa znovu nadobudnúť pocit radosti z návratu, ktorý prežíval len pár hodín predtým. Vzdal to ako zbytočnú snahu a ešte raz si povzdychol skôr, ako zamieril k zborovni.

Ako sa dalo čakať, prišiel posledný. Rozhovor so staršími študentmi ho zdržal ešte dlhšie než Pomonu, ktorá zvyčajne trávila s novými bifľomorčanmi najviac času. Porada sa ešte nezačala, ostatní učitelia sa motali okolo, alebo sedeli v malých skupinkách a rozprávali sa. Severus zbadal Slughorna, ako v jednom kúte čosi vykladá zmätenej Sybile Trelawneyovej a ihneď sa otočil na opačnú stranu, kde natrafil na Minervu McGonagallovú, ktorá ho pozorovala s pobaveným výrazom.

„Na, vypi to,“ vtisla mu do rúk šálku. „Pôjdem si po druhú.“

Privoňal k nej: čaj so štedrou dávkou brandy. „Čo som, preboha, urobil, že som hoden tvojho odmietnutého nápoja?“ spýtal sa ironickým hlasom.

„Ále, len si vyzeral, ako by si ho potreboval.“

Severus ju prebodol pohľadom, no aj tak si odpil. Horúci čaj a ostrá chuť pálenky ho cestou dolu hrdlom pálili a teplo nápoja mu trochu uvoľnilo telo.

Dumbledore stojaci v strede miestnosti zatlieskal, aby pritiahol pozornosť všetkých prítomných. „Myslím, že teraz, keď sme tu všetci, môžeme začať. Prosím, sadnite si a urobte si pohodlie.“ Až keď si každý sadol, pokračoval: „Ešte raz by som rád privítal nového člena nášho učiteľského zboru. Prirodzene, pre mnohých z vás nie je Horace neznámym človekom, keďže tu pred niekoľkými rokmi učil.“ Ozval sa krátky potlesk. „Horacova prítomnosť umožnila Severusovi prijať namáhavú a náročnú úlohu výučby obrany proti čiernej mágii a odovzdať študentom rad zručností, ktoré možno nikdy neboli také dôležité, ako v tomto okamihu. Práve preto som rád, že vám môžem oznámiť, že Severus – aj napriek svojej zvyčajnej praxi – prijme všetkých študentov pripravujúcich sa na MLOKy, ktorí z tohto predmetu dosiahli VČÚ.“

Po niekoľkých udivených pohľadoch, ktoré utŕžil, sa uškrnul.

„Nuž, to je naozaj dobrá správa!“ zvolal Filius. „Domnieval som sa, že zajtra budem musieť sklamať množstvo mojich bystrohlavčanov, ktorí dúfali, že bude možné pokračovať iba s „P“!“

„To mi pripomenulo, Horace,“ doplnil Dumbledore, „pýtam sa kvôli tým, ktorí budú zajtra pracovať na rozvrhu; akú hraničnú známku si stanovil pre účasť na tvojich prípravných hodinách na MLOKy?“

„Ále, Albus, ja prijmem s otvorenou náručou ktoréhokoľvek študenta s „V“ a „P“, dokonca aj s „D“, pokiaľ je pripravený tvrdo pracovať.“ Slughorn sa usmial na prítomných učiteľov spôsobom, ktorý Snape považoval za idiotský.

„Je mi jasné, že ak vás netrápi výber učiva v učebných osnovách,“ zatiahol Severus, „len ťažko vás bude trápiť výber študentov.“

„Severus!“ Hlas McGonagallovej znel pobúrene.

Hoochová ho potajomky kopla do členka. „Daj si pozor,“ sykla.

Slughorn zahabkal: „Č-čo ste tým mysleli, Snape?“

„Potrebujete, aby som vám to vyhláskoval?“ Severus vyzeral obzvlášť zlomyseľne.

„Dosť!“ Dumbledorov autoritatívny hlas prerušil vravu. „Severus! Horace! Teraz ste kolegovia a budete sa k sebe správať s úctou.“

Severus držal jazyk za zubami. Slughorn si zamrmlal popod nos: „No ale toto!“

„Páni?“ V Dumbledorovom hlase pretrvával ľadový podtón.

„Iste, pán riaditeľ.“ Severus naklonil hlavu smerom k Dumbledorovi a rozhodol sa úplne ignorovať Slughorna.

Riaditeľ rýchlo prešiel k iným administratívnym záležitostiam a o štyridsaťpäť minút neskôr poradu ukončil. Severus sa okamžite pobral na odchod, no zabránila mu v tom Hoochová, ktorá ho chňapla za habit.

„Hej, nie tak rýchlo,“ zvolala a potom stíšila hlas. „Prečo nemáš rád Slughorna?“

„Hoochová,“ posmešne sa uškrnul a zahľadel na jej ruku zvierajúcu habit, „ja nemám rád nikoho.“

Obrátila oči stĺpkom, ale nepustila ho. „No jasné. Zabudla som. Takže, prečo je to v tomto prípade také osobné?“

„Slughorn,“ vyštekol Snape prudko, „je hrozný učiteľ, ktorého ani nenapadne upozorniť na chyby roztrúsené v učebnici. Nedokáže myslieť na nič iné okrem svojho vlastného – obmedzeného – okruhu vplyvu a niektorých študentov hrozne zvýhodňuje.“

Minerva, ktorú nezbadal, že tajne načúva, si nahlas nesúhlasne odfrkla. „No tak, Severus, veď aj ty zvýhodňuješ!“

Severus sa otočil a nahnevane na ňu pozrel. Energicky si vytiahol ruku z Hoochovej zovretia. „Mojich zvýhodnených mi vybral Triediaci klobúk! Dávam na svojich slizolinčanov pozor, lebo nikto iný nechce!“

Minervu to neodradilo a odvetila: „Aj tak by sme mohli mať prospech z istej medzifakultnej spolupráce, ktorú Horace podporuje!“

„Povedz to svojim milovaným chrabromilčanom! Koľko slizolinčanov prijali vlani do ich medzifakultného sebaobranného spolku? Ani jedného!“

Črty Minervinej tváre zmäkli a natiahla ruku k Severusovmu ramenu. Odtiahol sa.

„Nechajme to,“ zavrčal. „Ak ma ospravedlníte, mám prácu.“

Pozn. prekl.: Vety označené hviezdičkou sú prebrané z HP6.