Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 23. Oslobodenie

Hermiona stála, pritláčala svoje telo o stenu, vnútornosti sa jej triasli strachom. Mohla počuť výkriky bolesti a nahnevaného jačania. Vietor svišťal cez zamrežované okná, chladom útočil na jej telo a ona sa striasla, keď sa po kúsku posúvala tak blízko k dverám ako sa odvážila. Vonku na schodoch zazneli kroky a ona sa vrhla späť do rohu, telo napäté, hlava na prasknutie. Jej oči preleteli tmou, znova hľadala niečo, čo by mohla použiť ako zbraň. Dvere sa tresknutím rozleteli a hluk boja zdola vplával dovnútra o niekoľko decibelov hlasnejší. Cez otvorené dvere Hermiona zbadala záblesk modrého svetla a začula strašný výkrik. Striasla sa, keď do miestnosti vošiel Zabini, divo vyzerajúci a zúrivý. Zatreskol za sebou dvere a pomaly sa otočil smerom k nej. Prútik mal vytiahnutý a Hermiona preglgla, určite ju prišiel zabiť.

"Nuž, Humusáčka. Musí to byť nejaké kúzlo, pod ktorým máš Malfoya. Vieš ako veľa mojich smrťožrútov leží tam dole vo svojej vlastnej krvi?" zavrčal a Hermiona znova prehltla, zrazu mala sucho v ústach. Zabiniho oči svietili fanatickou zúrivosťou, keď vykročil bližšie k nej.

"Nie je to žiadne kúzlo," povedala divoko Hermiona, keď sa snažila rozprávať sa s ním tak dlho ako mohla. Keby ho dokázala zamestnať, možno by dala Dracovi a Rádu čas nájsť ju skôr než jej telo vychladne a bude bez života ako tie kamene, na ktorých bola. "Čo dúfaš, že týmto všetkým dosiahneš, Blaise? Naozaj si myslíš, že by sme sa len prizerali a dovolili ti pokračovať tam, kde Voldemort skončil?" spýtala sa rýchlo.

Zabini sa bezohľadne zasmial, prešiel svižne k nej. Prikrčila sa, poklesla do podrepu a ukryla si tvár v stene. Hermiona potlačila vzlyk, cítila sa neuveriteľne krehko a bezmocne. Keby len mala svoj prútik...

"Tvoj Rád asi nemá veľmi na výber," povedal chladno, prstami sa hral s prútikom. Hermiona zdvihla tvár, čakala, či zistí, čím jej hrozí, ale on ustúpil a oprel sa ledabolo o protiľahlú stenu. "Vidíš, som ochotný uzavrieť dohodu."

"Čo za dohodu?" spýtala sa Hermiona, snažila sa dostať na nohy a utrela si tvár. "A čo to kúzlo?"

Zabini sa usmial, krútiac svojím prútikom v jeho dlhých prstoch, úsmev na jeho úzkych perách. "Nechajú ma odísť a dostanú späť teba, možno nie v jednom kuse, ale kým nás nájdu, Malfoy, Potter a ostatní nebudú v postavení dohadovať sa. Oh, a pretože si sa tak pekne spýtala, neexistuje žiadne kúzlo. Nikdy nebolo. Tak veľmi ste sa ma snažili dostať, ale vyzerá to, že ste zlyhali.“

"Čo máš na mysli?" spýtala sa slabo Hermiona, mala pocit, že jej srdce pokleslo. Blaise sa uškrnul a pohladil svoj prútik.

"Severus Snape je mŕtvy. Videl som ho zomrieť, Humusáčka, takže v tú noc v zašitej uličke som vedel, že to nemôže byť on. Ale nikdy by som si nepomyslel, že to je Malfoy - vždy som sa domnieval, že je príliš veľký zbabelec, aby urobil čokoľvek, čím by riskoval svoju čistokrvnú kožu. Bola to Pansy, ktorá zaplnila moje prázdne miesta," zasmial sa, potriasol hlavou akoby si vychutnával dobrý vtip. "Takže vidíš, oklamal som váš Rád a ty nie si nič iné ako návnada."

"Harry to nikdy neurobí! Draco to nikdy neurobí!" zasyčala, mala pocit, že je úplne zbavená krvi a energie, vedela, že jej slová nie sú pravdivé v okamihu, keď ich povedala.

"Oh, ale urobia. Tvoj priateľ by radšej zomrel ako by ťa videl v mojich rukách. Som si istý, že on je príčinou problémov tam dole. Nikdy by ma nenašli nebyť môjho starého priateľa," odpovedal Blaise, jeho oči prebleskovali zlomyseľnosťou. Hermiona prehltla.

"Ako vieš? Harry..."

"Malfoy je jediný, kto je schopný prinútiť Pansy hovoriť."

"Veritasérum..."

Zabini sa zasmial. "Nie, moja malá Humusáčka, Malfoy by vytiahol zopár svojich vlastných trikov. Nikdy nezabudneš ako byť smrťožrútom, Grangerová. Nikdy. Vždy to bude jeho súčasťou."

Hermiona pokrútila odhodlane hlavou, civela vzdorovito na toho muža pred sebou. Zasmial sa ľadovo pri tom výraze na jej tvári, vykročil znova k nej, prútik zdvihnutý vysoko. Surovo ju schmatol, pridržal bližšie k sebe, jeho oči premeriavali jej pokožku.

"Teraz," zasyčal jej Zabini do ucha, jeho dych horúci a vlhký na jej koži, "je čas začať vyjednávanie." Hermiona vykríkla, keď ju schmatol vzadu na krku ako vo zveráku a hnal ju smerom k dverám. Bolo jej zle od strachu, krv jej v spánkoch burácala. Švihnutím prútika Zabini vyrazil dvere. Okamžite ich uši napadli zvuky boja, ale on sa zasmial na tom desivom zvuku kričiacich ľudí. Pretlačil Hermionu cez dvere, potácala sa v jeho zovretí. Zúfalo sa snažila vytrhnúť z jeho zovretia na slobodu, pretože ju Blaise nútil ísť nadol po malom, úzkom schodisku a viedol ich bližšie k boju. Hermiona s ním skutočne bojovala, zachytila sa nechtami o jeho kožu, kopala a pokúšala sa zaťať zuby do nejakej jeho časti, na ktorú mohla dosiahnuť. Kruto ňou zatriasol, čím spôsobil, že sa jej myšlienky zaklepali v mozgu. Udýchaná, zavesená nakrivo oproti jeho mocnému telu sa cítila porazene.

Zastali na malom odpočívadle, Zabini pritiahol Hermionu ku kraju, prakticky ju prevesil cez krehké zábradlie ako handrovú bábiku. Zvrieskla a chytila sa jeho rúk, vydesená, že ju pustí a ona sa rozpleští dole na zemi ako krehký porcelánový tanier. Pritiahol ju späť k sebe, objal ju okolo pása. Hermiona plakala na scénou zničenia pri nohách. Naokolo ležali roztrúsené telá ako rozhádzané hračky vojačikov. Na stene bolo rozšpliechaná krv, rozstriekaná v oblúku smrti. Zhora nedokázala povedať, komu patrili, ale bola si istá, že väčšina sú smrťožrúti. Jačanie a krik sa stávalo hlasnejšie, ale ona zavrela oči, dúfala, že nevpustí dovnútra bolesť a desivú realitu svojej situácie. Zomrie. Zabini ju znova zatriasol, vytrhol ju z depresie. Hermiona vykrútila krk, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. Jeho oči a pery boli plné potešenia a ona sa prihrbila.

"Hudba pre moje uši, Humusáčka. Toto je len začiatok," vykríkol, jeho hlboký hlas zvonil triumfom.

"V skutočnosti je to koniec," vyrovnaný hlas, ktorý Hermiona spoznala, prehovoril zo schodiska za ich chrbtom. Zabini sa rýchlo otočil, zvrtol sa tak rýchlo, že sa Hermione zatočila hlava. Jeho oči sa rozšírili, keď sa špička prútika pritlačila na jeho tvár a ona sa mykla, keď jeho smrteľný stisk na jej krku zosilnel, jeho silné prsty jej spôsobili modriny na koži. "Pusti ju."

"Draco," vydýchla Hermiona, úľava sa prehnala jej telom. Pred nimi stál Draco, držal vysoko svoj prútik a jeho koniec štuchal do Zabiniho líca. Tvár mal ako z kameňa, jeho oči temné a nebezpečné ako valiaca sa búrka. Dlhá rezná rana viedla cez celé jeho líce, krv mu stekala k čeľusti a strácala sa pod límcom jeho košele.

"Ahoj, miláčik," povedal, oči nespustil so Zabiniho tváre, jeho ruka zostávala na nemennej úrovni. Hermiona zacítila ako jej v hrudi rastie búrlivý vzlykot, ale potlačila ho, rýchlo premýšľala. Zabini ju držal pred sebou ako štít. Zasmial sa a pritiahol si ju tesnejšie k sebe.

"Nuž, Malfoy, čo teraz urobíš? Viem, že by si nezabil svoju drahocennú humusácku fľandru a ako môžeš vidieť..." Znova potriasol Hermionou, aby jasne podporil svoju pravdu. Dracove oči sa nakrátko presunuli k Hermioninej tvári a ona pokrútila hlavou.

"Draco..."

Zabini sa znova zasmial a Hermiona zacítila ako intenzívny nával hnevu zaplavuje jej telo. Sklopila oči. Jeho prútik sa kýval v jeho ruke, prsty mal pevne skrútené okolo neho. Zahryzla si do pery, tuho premýšľala. Nech vymyslí čokoľvek, musí to byť rýchle. Tlak na zadnej časti jej krku sa zvyšoval a bolo jej jasné, že Zabini jej môže holými rukami ľahko zlomiť miechu. Draco rozprával, jeho hlas tichý a naliehavý, ale Hermiona počúvala len na pol ucha. Skusmo pohla nohou, aby skúsila otestovať Zabiniho reakciu, ale bol taký sústredený na Draca, že sa nezdalo, že by si to všimol. Pomaly, pohla rukou, jej prsty sa natiahli smerom k smrťožrútovmu prútiku.

Hermiona začula Draca zakliať, a Zabini zrazu hodil hlavou dozadu a zasmial sa. Kútikom oka sledovala ako Draco sklonil svoj prútik. Vyvedená trochu z rovnováhy rozčúleným pohybom svojho únoscu, Hermiona zakopla a rukou zdrapila Zabiniho za zápästie. Okamžite sa napol, ale ona sa držala, ignorovala neuveriteľné pnutie v jej krku. Druhou rukou mu Hermiona vytrhla prútik z prstov, hodila ho Dracovi, ktorý ho zachytil tak rýchlo, že si ani nevšimla, kedy sa jeho ruka pohla. Zabini zakričal v hneve, odsotil Hermionu na Draca, jeho tvár stuhnutá zúrivosťou. Draco zdvihol oba prútiky a namieril ich oba priamo na mužovu tvár. Zabini sa zastavil, Hermiona sa rýchlo odplazila z cesty a vyhla sa tak kopnutiu namierenému na jej hlavu.

Lapajúc po dychu si trela zadnú časť krku a posadila sa na zemi pri Dracových nohách. Oči ju pálili od nepreliatých sĺz, bolo jej zle, v ústach jej od strachu vyschlo. Zabini na ňu vražedne civel, skôr než stočil svoj pohľad na Draca. Znova sa zasmial.

"Presne tam, kde má humusáčka byť, Malfoy. Pri tvojich nohách. Si čistokrvný. Začni sa tak chovať."

Draco zavrčal a Hermiona sa vyštverala na nohy, namáhavo sa postavila. Celé jej telo ju bolelo, ale stála a čelila svojmu mučiteľovi s toľkou vznešenosťou, akú dokázala pozbierať.

"Zabijem ťa, Blaise," povedal Draco, jeho hlas tvrdý a rovnomerný. "A vychutnám si to." Hermiona zalapala po dychu, pokrútila hlavou.

"Draco, ten sľub. Nemôžeš," zašepkala. Keby vyslovil neodpustiteľnú kliatbu, bol by okamžite mŕtvy. Zamračenie prešlo jeho črtami a spevnil svoj stisk na oboch prútikoch. Hermiona sa pozrela na Zabiniho, na muža, ktorý sa pokúsil zničiť jej život a životy všetkých, ktorých na tomto svete milovala. Na muža, ktorý sa jej posmieval, ublížil jej, chcel ju úplne zničiť, pretože bola niečo, čo on nie. Na muža, ktorý chcel do ich sveta znova priniesť chaos a deštrukciu. Nikdy by to neľutoval. Nikdy by dobrovoľne nezmenil smer svojho života. Žiadna väznica by ho nezadržala. Zaťala zuby. Zhlboka sa nadýchla, otočila sa k Dracovi, načiahla sa a ovinula svoje prsty okolo Zabiniho prútika, potiahla ho do svojej vlastnej ruky, keď ho prinútila pustiť ho. Už to predtým urobila a môže to urobiť znova.

"Ale ja môžem," Hermiona zdvihla prútik a namierila ho na Zabiniho. Jeho tmavé oči sa presunuli k jej tvári, naplnené zmesou triumfu a odporu. Začula Draca prudko sa nadýchnuť, vycítila, že sa k nej otočil. Zabini sa usmial. Hermiona zovrela prútik pevnejšie, zdvihla ho trošku vyššie. Jej srdce stvrdlo. Nebol ľudská bytosť. Pozrela sa mu do očí.

"Avada Kedavra".

***

Svet krúžil v temnote, napätie narastalo obrovskou silou. Hermiona cítila výkrik dopadnúť na jej pery. Bublina bolesti praskla a ona otvorila oči, zrýchlene dýchajúc a popadajúc dych. Začula hlas a niekoho pohybovať sa naprieč izbou. Nejaká ruka zovierala jej vlastnú a ona ju automaticky stisla späť. Niekto zavzlykal. Pred jej boľavými očami úplne biela izba vplávala pozvoľna do jej zorného poľa. Tváre pritlačené v rohoch jej mysle, tmavé a hroziace nad ňou. Vystrašená klesla späť do vankúša, hlava vykrútila na jednu stranu. Prsty sa dotkli jej líca, odtiahli jemne jej vlasy. Jej dýchanie sa spomalilo, a jej oči sa zamerali na tvár muža s bledými blonďavými vlasmi a smutnými šedými očami.

"Draco," zašepkala, jej hrdlo suché ako papier. Jeho prsty prešli po línii jej tváre a čeľuste, aby spočinuli na jej perách. Usmiala sa a pobozkala ich, sledujúc ako sa jeho vášnivé strieborné oči zatiahli slzami, skôr než sa naklonil a umiestnil láskyplný bozk na jej ústa.

"Hej, miláčik," zašepkal na oplátku. "Vďaka Merlinovi, Hermiona. Myslel som si..." priškrtene zavzlykal, jeho hlava klesla, aby spočinula na jej hrudi, jeho telo sa striaslo. Pozerala na neho dlhý čas, mala pocit akoby niečo vo vnútri nej sa práve chystalo prasknúť. Zdvihla slabú ruku, natiahla ju ponad svoje telo a vložila mu ju do vlasov, zamotávajúc svoje prsty v jeho jemných prameňoch. Slza jej vykĺzla z oka, keď zdvihol hlavu a uprene na ňu hľadel, jeho tvár bola vlhká. Usmiala sa cez svoje slzy. Nahol sa, nadvihol ju vo svojom náručí, pritisol k sebe a nechal jej vzlykajúce srdce opreté o svoju hruď, cítiac svojím telom jej chvenie.

Hermiona plakala, až kým sa necítila prázdna a keď potiahla nosom, vzpriamene sa posadila. Draco ju s úsmevom znova pobozkal. "Ako dlho som tu?" spýtala sa, keď si utrela vlhkú tvár.

"Dva týždne, Hermiona," odpovedal potichu, pobozkal jej ruku.

"Dva týždne?" zašepkala šokovaná a on prikývol. "Ostatní..."

"Sú všetci v poriadku. Žiadne trvalé následky. Boli tu len pred chvíľkou, Harry, Ginny a Ron. Stále sú niekde vonku na chodbe. Chceš, aby som..."

Pokrútila hlavou. "Nie. Ešte nie. Chcem byť len s tebou," odpovedala potichu. "Draco, ohľadne Blaisa..."

"Pššt. Práve teraz si s tým nerob starosti, dobre? Môžeme sa o tom porozprávať neskôr," odvetil, jeho hlas napätý.

"Zabila som tvojho priateľa, Draco," povedala smutne, sklopila oči. "Možno tam bola iná možnosť. Len som bola taká neuveriteľne nahnevaná a nevedela som, čo iné ešte urobiť. Nechcela som zomrieť, nechcela som, aby si zomrel ty, alebo Harryho, Ron, nikto iný. Je mi to tak ľúto," povedala rýchlo Hermiona, slová sa z nej rinuli skôr než ich mohla zastaviť. Oči sa jej naplnili slzami, keď sledovala ako sa Dracovou tvárou mihol tieň. Pokrútil hlavou.

"Môj priateľ zomrel už veľmi dávno, Hermiona. Urobila si správnu vec," povedal rozhodne, uprene sa jej pritom pozeral do oči, až kým neprikývla.

"Nepochybne bude chcieť so mnou hovoriť ministerstvo," povedala tichým hlasom. Draco sa prešibane zaškeril.

"Ministerstvo nepozná všetky detaily. Pretože som bol jediný svedok, rád som... zopár vecí vynechal," zašepkal tajomne. Hermiona na neho otvorila ústa a on si vzdychol, správne interpretujúc jej pohľad v očiach. "Podľa môjho názoru si zaslúžiš metál, nie väzenie. Zabudni na ministerstvo, Hermiona. Harry súhlasí s tým, čo som urobil," odpovedal.

"Ty si to povedal Harrymu? Oh, bože," vykríkla, schovala si tvár v rukách.

"Áno. Prišiel nie dlho potom, čo si... čo si odpadla. Zabini bol mŕtvy, jeho prútik stále v tvojej ruke. Som si istý, že Harry vie o tom sľube, takže keďže som ja bol stále nažive... nie je hlupák," vecne odvetil Draco, znel akoby bolo pre neho ťažké vysloviť toto malé priznanie Harryho inteligencie. Hermiona zmätená pokrútila hlavou. Draco sa darebácky uškrnul, vášnivo ju pobozkal, využijúc výhodu jej oslabeného a zmäteného stavu.

"Draco," zanariekala Hermiona a odtiahla sa od neho. Sedela a civela na neho, jej oči sa pohybovali po každom kúsočku jeho tváre. Bola si istá, že ho už nikdy opäť neuvidí. Posunul sa, necítil sa dobre pod jej skúmavým pohľadom.

"Čo je?" spýtal sa jemne a ona sa usmiala, jemne potriasla hlavou.

"Nič. Len sa kochám. Vieš, kedy môžem odísť? Máme si nájsť dom. Normálny život, spomínaš?"

Stiahol sa, pozrel sa na ňu tak uprene, že sa Hermiona zrazu zacítila nervózne, ústa jej vyschli, keď strach a obavy prebehli jej telom. Prehltla. "Chceš stále so mnou žiť, že?" spýtala sa slabým hlasom.

"To už viac nestačí. Zmenil som názor," odpovedal, zobral ju za ruku, jeho tvár vážna a smutná. Hermiona sa zamračila, žalúdok sa jej zauzlil, hruď priškrtila. Draco zdvihol jej ruku, priložil si ju k perám, jemne pobozkal, jeho ústa teplé a utešujúce na jej pokožke.

"Chcem sa s tebou oženiť."