Preklady fanfiction Harryho Pottera

Eridanus Black sa snažil zabudnúť na bledé čiernovlasé dievča, ktoré si takmer zobral... Dokonca si zabezpečil ženu, aby ho potešila. No po dvoch rokoch manželstva sa tomu sprostému dievčaťu stále nedarilo otehotnieť... čas utekal a on potreboval dediča.  To nanič dievčisko pilo všetky dostupné elixíry na plodnosť a Eridanus navštívil všetkých možných čarodejníkov. Na jednej z návštev mu poradili, že existuje elixír, ktorý môže pomôcť, aby jeho žena počala... ale musí sa vypiť najneskôr hodinu po uvarení. A tiež, že najlepším majstrom elixírov bola čarodejnica, ktorá občas predávala elixíry v apatieke... jej meno bolo Eileen Snapeová. Nevedel, že je to tá istá Eileen, ktorá ho mátala po nociach... dohodol si s tou čarodejnicou stretnutie.

V ten deň so sebou zobrala Severusa do Šikmej uličky. Chlapec bol návštevou okúzlený, oči mu utekali do všetkých strán, ako sa pokúšal nič neprehliadnuť.

Pre Eileen ako aj pre Eridinusa to bol šok, keď sa stretli v apatieke... ale, kým starý čarodejník vysvetľoval, čo treba do elixíru, obaja sa upokojili. Eileen si robila poznámky a povedala, že ho bude schopná uvariť už na ďalší piatok, keďže bude mesiac v správnej fáze... Eridanus jej musí v dome pripraviť miestnosť na varenie. Elixír nesmel byť vystavený žiadnej ďalšej mágii a nemohol byť prenášaný premiestňovaním ani krbom...

Eileen mala zlé tušenie, keď ten piatok odchádzala z domu... nepáčil sa jej spôsob, akým ju Eridanus pozoroval, ale myslela si, že keď je už ženatý... Nechala Severusa so susedou a premiestnila do Šikmej uličky a odtiaľ sa hop-šup práškom preniesla na Eridanusove panstvo.

„Toto všetko mohlo byť tvoje,“ povedal jej, ako ju sprevádzal od ohniska do labáku.

„Je lepšie neľpieť na minulosti.“

„Máš pravdu. Hádam, že tvoj manžel si nevedie až tak dobre, ak potrebuje, aby si pracovala.“

„Má dobrú prácu...“

„Pracujúca trieda... Už chápem, prečo si si ho vybrala....“

„Budem potrebovať miesto, kde umyjem ingrediencie...“

„V laboratóriu je umývadlo. Ako dlho môžeš zostať...?“

„Tri hodiny. Rada by som sa stretla s tvojou ženou.“

„Môžeš zostať na noc, ak chceš...“ myslel si, že je milý!

„Elixír vyžaduje plné sústredenie. Dám vedieť, keď bude hotový...“

Eileen preliala elixír do fľašky a zavolala domového škriatka, ktorého jej Eridanus nechal k službe.

„Oznám svojmu pánovi a panej, že elixír je hotový.“

S malým puk škriatok išiel splniť jej žiadosť.

Pani domu prišla o päť minút neskôr. Eridanusova žena bola veľmi mladá. Eileen ju posadila a dala jej elixír. Dievča ho vypilo a pozrelo sa na ňu vydesenými očami.

„Ste si istá, že mi to umožní mať dieťa?“

„Neexistuje spôsob, ako by sa to dalo celkom zaručiť, drahá, ale spraví to tvoje telo vnímavejšie. A to celkom pomáha. Ty a tvoj manžel sa musíte snažiť nasledujúce tri dni....“

„Tak strašne chce dediča...“

„A čo ty?“

„Ja... ho iba chcem potešiť...“

„To je dobré. Som si istá, že elixír ti pomôže. Tu, musíš si natrieť túto hojivú masť po... Myslím tým, musíte sa snažiť počas troch dní...“

„Ďakujem.“

„Som rada, že som ti mohla pomôcť.“

„Neprekážalo by vám,  ak by som vás navštívila... myslím... keď budem tehotná...?“

„To by bolo skvelé, drahá... ale bývam poriadne ďaleko... A Eridanus...  Som si istá, že sa o teba bude chcieť starať.“

„Povedal, že by som mohla...“

„Iba mi pošli sovu... Prídem ťa pozrieť...“

„Ďakujem.“

Eileen sa nemohla dočkať, až odíde z panstva...

Tobias vyzdvihol ich syna u susedov a snažil sa ho kŕmiť, keď Eileen prišla.

„Vy vyzeráte! Obaja sa musíte osprchovať.“

Dokončila kŕmenie ich malého syna a dala najesť manželovi. Mohla robiť veľa vecí s prútikom v ruke.

Priala si, aby mladá žena toho surového muža čoskoro otehotnela... Tiež si priala zase skoro otehotnieť a dať Severusovi malého bračeka alebo sestričku... ale to sa nikdy nemalo stať.

~*~

Eileen mu nenechala žiadne spomienky z útoku. Severus vedel, že musela mať čiastočne vymazanú pamäť.

O pár rokov neskôr, sa Severusovi podarilo nájsť správu aurorov, ktorí prišli vyšetrovať útok. V správe bolo napísané, že čarodejnica s muklovským manželom boli napadnutí fanatickými čarodejníkmi, ktorí boli proti zmiešaným manželstvám. Pár musel byť umiestnený k svätému Mungovi. Manželovi vyliečili viaceré nervové poškodenia, viac ako hodinu na neho bola uvaľovaná kliatba Cruciatus. Na liečbu nereagoval dobre a rozvinula sa u neho precitlivenosť na mágiu. Cítil bolesť v celom tele zakaždým, keď sa niekto pokúšal vyliečiť jeho nervy magicky. Bol schopný vypiť pár elixírov, ale z ujmy sa úplne neuzdravil. Eileen už nemohla mať ďalšie deti.

Severus bol považovaný za mŕtveho, kým ho jeden z aurorov nenašiel v skrini. Bol príliš malý, aby vysvetlil, ako sa tam premiestnil, keď začul krik rodičov.

Eridanus Black na Eileen umiestnil stopovacie kúzlo, keď ho navštívila v jeho dome a napadol ju o dve noci neskôr, s pomocou nejakých jeho priateľov. Samozrejme, toto sa v správe neobjavilo.

Severus si pamätal, že bol umiestnený vo veľmi bielej izbe,  kým po neho neprišla jeho mama. Zostal tam na veľmi, veľmi dlho.

Po tom už nič nebolo rovnaké.

Tobias mal neustále bolesti. Zistil, že ich môže znecitlivieť alkoholom. A bolesť sa zhoršovala, ak v dome Eileen použila nejaký druh mágie. Aj keď kúzlila, keď nebol doma. Nedokázal dokončiť školu a zostal pracovať v továrni. Alkohol ho sťahoval hlbšie a hlbšie...

Eileen hľadala prácu v muklovských laboratóriách, aby sa odtrhla od čarodejníckeho sveta. Mala skúsenosti s miešaním, ale musela prijať nízky plat, pretože nemala žiadne muklovske vzdelanie...

Tobias bol dobrý muž, ktorý sa snažil hrať so svojim prvorodeným... svojím jediným synom... kým sa nezačala prejavovať Severusova náhodná mágia...

Tobias cítil mágiu v kostiach. Snažil sa naučiť malého chlapca, aby mágiu nepoužíval vôbec. Ale to sa nedalo.

Severus si dobre pamätal, ako ho ten muž úplne bezdôvodne bil. Ale snažil sa... Ocko povedal, že bol zlý, keď používa svoju mágiu, aby pohyboval hračkami alebo aby si doniesol veci zo stola. A ocko ho udrel a nechal stáť v kúte. Ale jeho mágia sa ďalej rozvíjala... Mamka ho držala a hovorila mu, aby bol opatrný a občas ho učila, ako sa kontrolovať. Ale mágiu nesmeli používať v dome. Ocko to vždy vedel.

Eileen sa nikdy nespamätala z útoku. Ani keď sa dozvedela, že Eridanusa zabili v dueli o rok neskôr. Sľúbil, že sa vráti späť pre jej malého chlapca. Preto sa snažila na Severusa  dohliadať svojimi ostražitými očami. Malému chlapcovi nebolo nikdy dovolené hrať sa s inými deťmi. Jeho otec prehlasoval, že to bolo preto, že je zlý a používa mágiu, jeho matka mu tvrdila, že pre ňu je príliš drahocenný. Povedala mu o magickom svete a sľúbila, že jedného dňa pôjde do Rokfortu.

Tobias zostával dlhšie mimo domu. Stal sa cudzincom žene a synovi.

Keď prišiel Severusov list, Eileen sa veľmi tešila. Tobias len povedal, že dieťa bude mať nejaké vzdelanie. Eileen mu dala všetky svoje Rokfortské knihy a upravila zopár kúskov otcovho oblečenia, aby ho mohol nosiť v škole. Tobias a Eileen ho po prvýkrát vzali na stanicu. Otec ho objal a podporil ho, aby sa učil ako používať mágiu, aby bol schopný ju doma kontrolovať.

Počas školských rokov sa Severus vracal domov a videl, že jeho rodičia dospeli k dohode. Stretávali sa, ale žili vlastnými životmi. Tobias v baroch s priateľmi. Eileen s elixírmi.

Keď bol Severus vo štvrtom ročníku, Eileen ochorela. Bolo mu dovolené ísť za ňou domov. Vedel, že keby ju zobral k svätému Mungovi, vyliečili by ju, ale ona liečbu odmietla a zomrela. Nemala ani tridsaťpäť rokov.

Týždeň po matkinom pohrebe Severusa na Rokforte navštívil právnik . Jeho starý otec sa s ním chcel stretnúť a pozval ho na Vianočné prázdniny na Princovské panstvo. Prijali ho na panstve ako dediča, ktorým bol. Jeho starý otec bol prekvapený, že sa chlapec na neho tak podobá a určil Severusa ako svojho dediča, ktorým mal byť.

Bolo mu oznámené, že môže žiť so starým mužom. Severus popýtal otca o radu.

Tobias mu odkázal, že odkedy Eileen zomrela, je triezvy a že z nejakého dôvodu bolesť zmizla. Povedal Severusovi, že má právo stretávať sa s rodinou svojej matky a že pre neho on sám veľa urobiť nemôže, ale nebude brániť príbuzným, aby Severusovi pomáhali.

Severus vedel, že je doma vítaný, ale otcova choroba by sa vrátila, ak by bol zase vystavený mágii. A s ňou by sa vrátil aj alkohol. Tešil sa z toho, že sa konečne môže s otcom slušne rozprávať, aj keď to bolo len vo forme listov, takže prijal návrh starého otca a šiel žiť k nemu. Severus mal pätnásť rokov.

Život na panstve nebol taký ľahký, akým sa zdal byť na začiatku. Obaja, Severus aj jeho starý otec, boli náladoví a občas sa pochytili. Severus sa naučil, že keď sa nepohodnú, rákoska mu pomôže vidieť veci rozumne. Rozhodol sa obmedziť tieto strety s palicou, ale občas bolo starého pána ťažké potešiť... Severus sa naučil nechávať si niektoré svoje názory pre seba...

~*~

Ako tak Severus rozmýšľal, počítajúc v hlave, uvedomil si, že mal štyri otcovské vzory.

Jeho otec ho miloval v inom živote pred útokom. Ale na to si nepamätal. Vyrastal v strachu z muža, na ktorého sa jeho otec zmenil. Aj keď mu bol schopný neskôr porozumieť, nič k nemu necítil.

Jeho starý otec bol tvrdý muž. Vždy bol k nemu férový a Severus vedel, že ho miloval. Jeho starý otec sa s ním nemaznal a Severus bol aj tak príliš starý na hýčkanie. Mali sa celkom dosť radi.

Potom vstúpil do služieb Voldemorta. Myslel si, že zdieľa jeho myšlienky a privítal otroctvo výmenou za odstránenie svojich slabostí. Chcel silu, chcel byť na silnej strane. Až kým megalomaniak nezamýšľal zabiť lásku jeho života... potom prišiel žobroniť k Dumbledorovi, aby ju zachránil.

A Dumbledore... Starý muž nikdy neprestal s rozmaznávaním. Dumbledorovo náručie bolo neustále otvorené. Málokedy hrešil a zvyčajne chválil. Severus cítil k výstrednému čarodejníkovi oddanosť, ktorá nebola príliš vzdialená od lásky.

Ten muž mu dal viac ako šancu. A vždy tu pre Severusa bude.

Ten muž mu dovolil starať sa o zeleno-oké dieťa, ktoré spalo v jeho posteli.

Dieťa, ktoré si, tak ako on, nemohlo pamätať otca, ktorý ho miloval. Ktoré bolo trestané a desené kvôli mágií. Ktoré bolo hladné a  bývala mu zima. Toto dieťa nebolo príliš staré na túlenie sa. A malo úsmev svojej matky, ktorý roztápal Severusove srdce. Mohol Severus prijať šancu, ktorú mu osud dával? Vedel, že by nikdy nedokázal milovať inú ženu. Ale čo toto dieťa? O jednej veci nepochyboval: Harry nevkročí  k Dursleovcom... nikdy.

Severus sa ešte raz obzrel po svojej hosťovskej izbe. Harry spal v jeho posteli a nevadilo mu to. Koho sa snažil oklamať? Už ho miloval. Celého aj s tými jeho čiernymi Potterovskými pačesmi. Teraz mu to musí povedať. Cítil slabé zvonenie, ktoré naznačovalo, že sa otvorili dvere.

Kam sa to dieťa o takomto čase vybralo?

~*~

Harry sa zobudil, ale oči nechával zatvorené. Mal rád tento hrejivý pocit medzi úplným zobudením a spánkom. Koľko bolo hodín? Zdalo sa, že je stále skoro. Čakal, či sa ozve dýchanie a slabé chrápanie spolubývajúcich... ale začul iba svoj vlastný dych. Počkať, pomyslel si, to nie je moja posteľ... Ani Snapeov gauč... To bola Snapeova posteľ! Čo to znamená?

Harry sa späť zahrabal do pokrývok a snažil sa zaspať. Bola tma a sobota, nepamätal si na to, ako sa dostal do Snapeovej postele, ale cítil sa vítaný a nemienil riskovať... nebude sa mu ponevierať po izbách...

Kto by si pomyslel, že Snape má takú pohodlnú posteľ. Už môže vyvrátiť tie klebety o tom, že je Snape upír a spí v rakve..

Pokúsil sa oživiť udalosti minulého dňa.

Udrel Malfoya! Ron mu za to zablahoželá. Ale vôbec to nebolo také uspokojujúce. Počas vianočných prázdnin bol Malfoy dobrá spoločnosť. A nechával si sarkazmus pre seba aj po tom, ako zase začali hodiny...

Nemal Malfoya buchnúť a... mal by sa ospravedlniť za to, že skryl jeho papuče.

Profesor Snape povedal, že Malfoy strávi noc na ošetrovni...

Harry mal heslo od dverí... mohol by ísť na ošetrovňu, ospravedlniť sa Malfoyovi a zobrať mu jeho papuče. Potom by sa mal vrátiť a dokončiť esej, ktorú prepisoval včera...

Postavil sa a zapáli prútik malým Lumos. Obzrel sa po dverách a videl, že na bielizníku je fotka červenovlasej ženy, ktorá sa na neho usmievala.

Harry priblížil prútik. Poznal tú ženu... Prečo bola fotka jeho mamy v Snapeovej spálni? Mal by sa na ňu spýtať svojho opatrovníka... Po špičkách sa vykradol z izby a ticho vyslovil heslo. Dvere sa otvorili a vyšiel von.

Chodby boli prázdne. Utekal k ošetrovni držiac papuče v jednej ruke...

Otvoril dvere a vošiel, aby našiel Malfoya na prvej posteli. Bol tu sám.

Blondiak mierumilovne spal. Harry našiel vo vrecku pierko a šteklil ním Malfoya na nose, až kým nekýchol a nezobudil sa.

„Dobré ráno, Malfoy.“

„Potter!“

„Ticho! Inak príde madam Pomfreyová. Doniesol som ti tvoje papuče...“

„Myslíš, že si zábavný? Prečo si ma udrel?“

„Nebola to tvoja chyba. Je mi to ľúto. Ja... bol som naštvaný, pretože ma Snape nechal prepadnúť na úlohe... a bol si prvý, na kom som si to mohol vybiť....“

„Dúfam, že ti Snape dal poriadnu nakladačku.“

„Áno, dal. Je mi to ľúto. Bolo mi to ľúto ešte predtým, ako ma potrestal.“

„Povedal mi... Povedal mi, že si priznal, že to nie je moja chyba. Ďakujem. Viem, že by ma zbil potom, akoby sa mi zahojili zranenia.“

„Nebola to tvoja chyba. Ospravedlňujem sa. Už to nikdy neurobím. Odpustíš mi?“

„Aj tak nie sme priatelia, Potter.“

„Viem, ale bolo to fajn, keď sme sa hrali v snehu.“

„Pamätáš na zamrznuté jazero...?“

„Myslel som, že nikdy nezastavíme.“

„Stále ťa počujem kričať!“ Malfoy sa rozosmial, ale rýchlo stíchol. „Tvoji priatelia s tebou nikdy zase neprehovoria, ak sa budeme kamarátiť, Potter.“

„Ale hej, ak budeš milší k Hermione, alebo prestaneš ohrnovať nosom nad Ronom.“

„Môjmu otcovi sa nebude páčiť, ak sa budem baviť s muklorodenou.“

„Tá muklorodená čarodejnica má lepšie známky ako ty!“

„Nie vždy... je bifľoška...“

„Viem.“

„Čo robíš hore tak skoro, hrýzlo ťa svedomie?“

„Nie... iba som ťa musel vidieť. Ospravedlňujem sa, v poriadku?“

„V poriadku, Potter. Ale vrazím ti, keď budem môcť.“

„To zvládnem... Aspoň viem, že si musím strážiť chrbát, keď si blízko.“

Malfoy po ňom hodil svojim vankúšom. Harry zobral vankúš z blízkej postele a začali tichú vankúšovú bitku. Museli prestať, keď ich vankúše zamrzli vo vzduchu. Otočili sa a uvideli svojho profesora elixírov stáť vo dverách s prútikom v ruke.

„Dobré ráno, profesor,“ povedal Malfoy.

Snape pozeral na Harryho svojimi prenikavými očami: „Už ste sa vy dvaja nebili dosť?“

„Iba sme sa hrali, pane.“

„Ako sa cítite, pán Malfoy?“

Malfoy sa usmial a pozrel na Harryho: „Je mi dobre, profesor.“

„Pán Potter, aký máte dôvod vykradnúť sa z môjho bytu takto skoro ráno?“

Harry sa pozrel na svojho opatrovníka. Bolo bezpečné zažartovať? Nevyzeral nazlostene.

„Malfoy potreboval svoje papuče, pane, chystal som sa vrátiť... Nechcel som vás zobudiť...“

„Pán Malfoy, obujte si papuče a poďte s nami. Odhadujem, že v mojom byte nájdeme pripravené raňajky.“

„Áno, pane.“

Draco a Harry trielili do Snapeovho bytu.