Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Meadowlark

2. kapitola

Meadowlark
Vložené: solace - 07.02. 2013 Téma: Meadowlark
solace nám napísal:

Meadowlark

Autor: sc010f

Preklad a banner: solace

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=22375

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

máj 1998

 Bitka sa skončila. Dolohov neveriacky pokrútil hlavou.

Potter prežil – prekliaty Harry Potter prežil a on zatiaľ tiež žil. Lucius ho sotil do prachu, keď sa s Narcissou rozbehol k hradu hľadať svojho syna. Len Merlin vedel, kde bol Severus. Asi sa skrýval niekde v žalároch. Dolohov sa prikrčil za stromom. Telá smrťožrútov a členov rádu sa povaľovali na zemi. Za ním sa dvíhal a dymil Rokfortský hrad, na tmavej oblohe šľahali plamene.

Neďaleko zapraskala vetvička a spoza stromov sa vynorili dve vyčerpané a dotlčené mladé ženy. Ich oblečenie bolo postriekané krvou. Ryšavá plakala.

„Potrebujem, aby si bola odvážna, Ginny,“ zamrmlala dievčina so zvlnenými, hnedými vlasmi. „Tvoja mama ťa bude teraz veľmi potrebovať.“

„Prečo, Hermiona?“ spýtala sa Ginny priateľky. „Čo sa stalo?“

„Humusáčka,“ zaškľabil sa Dolohov, keď si vzal na mušku Hermionu, ktorá sa sklonila, aby pomohla Ginny Weasleyovej späť na nohy. „Dal som príučku tomu vlkolakovi, teraz ju dám aj tejto humusáčke.“ Prútik sa mu v ruke nezachvel. Avada by bola pre ňu príliš dobrá.

„Pretože,“ pokračovala Hermiona, „niečo sa stalo, Ginny. S Fredom.“

„Ale nie je... Nie, Hermiona! Nie!“ Ginnin nárek naplnil vzduch a ona sa zrútila na zem.

„Ginny! Prosím, buď silná, Ginny!“ prosila svoju priateľku.

„Pre teba, humusáčka,“ zasyčal Dolohov. „Ukážem tej namyslenej fľandre, ako sa hrá s mágiou. Unde Orieris, Ibi Adeste!“[1] Z jeho prútika vyleteli jasné záblesky a zasiahli Hermionu do chrbta.

Hnedovlasé dievča vykríklo a spadlo dopredu. Dolohov si dokonca poskočil od radosti. O jednu humusáčku menej, i keď už bolo príliš neskoro. Narovnal sa a zistil, že hľadí na hrot prútika Kingsleyho Shackebolta.

„Chystáš sa niekam?“ spýtal sa Shackebolt pokojne.

„TY!“

„Ja,“ odvetil Kingsley, „Antonin Dolohov, porušil si zákon. Pôjdeš so mnou dobrovoľne? Bitka sa skončila.“

„Ty zástanca humusákov,“ skríkol Dolohov. „Nepodarí sa ti to – neodvedieš ma!“ Uchopil prútik a namieril ho na Shackebolta.

„Dolohov, nebuď blázon!“

„Avada Kedavra!“

Dolohova obklopil prúd zeleného svetla, keď ho zabila vlastná smrtiaca kliatba.

„Došľaka!“ zamrmlal Shackebolt a zohol sa, aby vzal mŕtvemu mužovi prútik.

„Kingsley, pomôž mi!“ zvolala Ginny Weasleyová, snažiaca sa dostať spod na bruchu ležiacej Hermiony. „Zasiahol ju kliatbou. Žije, ale nehýbe sa. Pomôž mi, Kingsley! Pomôž!“

Shackebolt si zastrčil do vrecka prútik temného mága a ponáhľal sa k dievčatám. Na Ginninej tvári boli šmuhy od krvi a stopy po slzách. Hermiona bola špinavá, kožu mala pokrytú prachom, pod nechtami krv a na jej svetri viseli kúsky spomienok.

No to je čudné, pomyslel si Shackebolt hľadiaci na strieborné vlákna, odkiaľ sa to vzalo?

Ginny zastonala.

„Fred,“ zašepkala. „Fred je mŕtvy. Fred, Fred, Fred...“

„Poďme,“ povedal a vytiahol ryšavku na nohy, „musíme ju dostať do bezpečia.“

„Ale Fred ...musím nájsť Freda!“

„Je v hrade... našli sme ho. Už... už ho nič nebolí.“

 

*****

 

Objavilo sa svetlo, i keď tam predtým nebolo.

Telo jej zahaľovala mäkká látka. Bavlna? Mala oblečené džínsy a sveter.

Bolo tam ticho, i keď tam kedysi bol hluk: výbuchy, chaos, zmätok a kliatby.

Hermiona sa snažila otvoriť oči. Hlavu mala ťažkú, celkom preplnenú.

Miestnosť sa jej vlnila pred očami, keď sa snažila zaostriť. Kedy ich otvorila?

Izba.

Stena namaľovaná na bledožlto; v nej sivé dvere s malým okienkom na samom vrchu.

Biela, železná konštrukcia postele.

Zápach muklovskej dezinfekcie a čistiaceho roztoku, kde bolo kedysi cítiť len dym.

Muklovský čistiaci roztok?

Kde to bola?

V diaľke zazvonil zvonček a sivé dvere s malým okienkom sa otvorili. Do izby vošiel Ind v bielom plášti a podišiel k nej. Malou baterkou jej zasvietil do očí, najskôr do ľavého, potom do pravého.

Zažmurkala.

„Dobrý deň, Hermiona,“ povedal pomaly, opatrne, ako by sa rozprával s dieťaťom. „Ako sa dnes máš?“

Niečo nebolo v poriadku. Snažila sa hovoriť, kričať, šepkať, ale bola zaseknutá, uväznená.

Zasa som bola skamenená?

Z hrdla sa jej vydral zvuk.

„Subjekt reaguje na konverzačné podnety,“ oznámil lekár do muklovského diktafónu. „Vynikajúci pokrok.“

Otočil sa k Hermione.

„Hermiona,“ povedal, „vieš, kde si?“

Nie.

„N-nie...“ zašepkala, čo ju vyčerpalo. Izba okolo nej začala znovu miznúť.

„Hermiona,“ karhal ju lekár. „Zostaň so mnou, Hermiona. Si na Midvalskej psychiatrickej klinike. Vieš to, hovorili sme o tom predtým...“

Ale skôr, ako mohol pokračovať, sa svet okolo nej rozplynul v temnote.

 

*****

 

„Opäť sa preberá.“

„Teda, Miona, riadne si nás vystrašila.“

Najskôr Harry, potom Ron.

Čo sa stalo s doktorom Guptom? Kto bol doktor Gupta?

„Nemôžem tomu uveriť, si skoro ako starý Snape. Tiež sa ešte neprebral.“

Snape? Pozná nejakého Snapa? Kúsky pamäte sa predrali na svoje miesto. Poznala profesora Snapa – sledovala, ako zomiera.

Tvár doktora Guptu sa strácala. Snažila sa otvoriť oči.

„Kde som?“ zachrčala.

„V nemocničnom krídle,“ odvetil Harry nesmelo si sadajúci na posteľ. V rohu kóje oddelenej plentou spala v kresle Ginny Weasleyová. Bola zvinutá do klbka a na tvári mala stopy po slzách.

„Ginny a Kingsley ťa sem priniesli. Bola si zasiahnutá kliatbou.“

Niekto ju preklínal? Nie, nie, nie, toto bol čarodejnícky svet. Bola v Rokforte.

V Rokforte. Kde sa u profesora Snapa učila elixíry a obranu proti čiernej mágii.

„Profesor Snape?“ spýtala sa zachrípnuto. Prečo mala také sucho v krku?

„Si šialená!“ zachechtal sa Ron. Mierne pootočila hlavu smerom, kde bol usadený Harry a pri jej hlave stál Ron. Lebkou jej prešla hrozná bolesť. „Prvou vecou, ktorú vypustí z úst je otázka týkajúca sa profesora.“

„Ale...“

„Och, starý Snapík sa má dobre. Je, pravdaže, v bezvedomí. Vlastne, leží hneď vedľa teba,“ ukázal na stenu po jej ľavici. „Keď ťa sem po skončení bitky Kingsley s Ginny priniesli, prebrala si sa a urobila taký humbug, že madam Pomfreyová okamžite vyslala tím liečiteľov do Škriekajúcej búdy. Verila by si tomu, že je ten starý bastard stále medzi nami? Pravdepodobne sa ešte nejaký čas nepreberie či neprehovorí, no je lepšie, že nemôže odoberať body, však?“

„Ja sa ne...“

„Prosím, Hermiona?“ spýtal sa Harry.

„Nepamätám sa,“ povedala. Niečo ešte chýbalo. Čo to bolo?

„Miona, bohužiaľ, mám zlé správy...“ Ron hovoril so stisnutými dlaňami.

Hermiona naňho s námahou pozrela.

„Fred zomrel,“ vyhŕkol.

„Ach, Ron, to je mi tak...“

„To nič,“ povedal priškrteným hlasom, „pomaly si na to zvykáme, ale George... Neviem, čo je s ním; vôbec na tom nie je dobre. Ale pokiaľ sme spolu, Miona, bude to dobré.“

Sklonil sa a chytil ju za ruku.

„Ako dlho...“

„Ako dlho si tu? Tri týždne,“ odvetil Harry. „Boli sme tu každé odpoludnie. Si jedna z posledných, čo ešte neodišli z Rokfortu. Ty a Snape.“

„Mama ťa veľmi rada privíta v Brlohu, keď bude znovu obývateľný,“ ozvala sa Ginny, ktorá sa prebudila v kresle. „Ale teraz...  nuž... je pre ňu ťažké mať okolo seba ľudí, ktorí nepatria... no... k nám.“

Ron prikývol.

„Ale len čo budeš môcť, Hermiona, môžeš u nás zostať tak dlho, ako budeš chcieť.“

„Alebo u mňa,“ ihneď dodal Harry. „Chystám sa zrekonštruovať dom na Grimmauldovom námestí a zíde sa mi pomoc. A keď budeš v poriadku, pomôžem ti nájsť rodičov. Sú ešte v Austrálii.“

„Ale...“

Harryho slová padali jedno za druhým.

„Ak vám to neprekáža, dohodol som sa s profesorkou McGonagallovou, že si k sebe vezmem Snapa, keď bude v poriadku. To je to najmenšie, čo preňho môžem urobiť po všetkom, čo pre nás a moju mamu urobil.“

Ronald si odfrkol.

„Ste obaja šialení,“ opravil svoj predchádzajúci výrok. „Obaja – všetko na ochranu Snapa. Zabudli ste, aký je ten chlap zlomyseľný bastard?“

„Ron, zachránil nám život!“ ozval sa Harry.

Závesy zašuchotali a Hermiona zachytila vôňu známeho jazmínového parfumu a zápach muklovskej dezinfekcie s čistiacim roztokom.

„Nepamätám sa...“ Izba sa začala rozplývať.

 

*****

 

„To nič, miláčik, sme tu. Nemusíš sa pamätať, hlavné je, že ťa máme späť.“

Jocasta Grangerová vzala do dlaní ruku svojej dcéry.

„Moje krásne, úžasné dievčatko,“ zašepkala. „Vrátila si sa k nám. Vedela som, že to dokážeš, miláčik môj najdrahší.“

„Mami?“

„Pravdaže, poznáš svoju mamu! Tu som, zlatko.“

Muklovská dezinfekcia a čistiaci roztok.

Kde sú Harry a Ron? Prečo nie ste v Austrálii – nie je to tu ešte bezpečné!

Otázky sa rútili Hermioninou mysľou, keď si jej matka sadla na posteľ a objala ju. Voňala jazmínom. Voňala mamou.

„Bude to chvíľu trvať, pani Grangerová,“ ozval sa doktor Gupta, ktorý vkĺzol do miestnosti. „Ale máme veľkú nádej, že sa vaša dcéra úplne uzdraví.“

Uzdraví z čoho?

„Chápem, je to už tak dlho... sedem rokov... a teraz je moja dcéra späť...“

„Prichádza a odchádza – verím, že sa k nám chce vrátiť, Jocasta, ale ako som povedal, uzdravenie bude chvíľu trvať. Skutočnosť, že je s nami viac, ako bola v uplynulých siedmich rokoch, je pozitívnym znamením.“

„Hermiona?“ ohlásila ju Jocasta

„Mami? Prečo...“ pokúsila sa spýtať.

„Pozná ma!“ Jocastin hlas znel víťazoslávne.

„Mami, kde som...“

„Si v Londýne, miláčik, na Midvalskej psychiatrickej klinike. Nepamätáš sa?“

„Nie... Prečo som tu?“ Hermiona zvraštila obočie. Bol to následok Dolohovovej kliatby? Mohla sa s jej pamäťou takto zahrávať?

„V posledných siedmich rokoch si bola v katatonickom stave, od tej... ehm... nehody,“ trpezlivo vysvetľovala Jocasta. „Mohli sme s tebou tak málo komunikovať – len krátky čas pred piatimi rokmi, no jednoducho si znovu upadla do tohto stavu.“ Jej matka sa natiahla a uhladila jej vlasy z tváre. Hermiona si všimla, že sú krátke. Kedy si ich ostrihala?

„Nerozumiem...“ Hermiona si zahryzla do pery a zažmurkala, aby potlačila slzy, „Prečo nie ste v Austrálii?“ vyhŕkla.

Jocasta vyzerala zmätene.

„V Austrálii?“ spýtala sa, keď sa pred Hermionou začala izba opäť rozplývať.

„Mami!“ vykríkla.

Hermiona žmurkla, a keď otvorila oči, bola späť v rokfortskom nemocničnom krídle. Temnota oddelenia na ňu tlačila. Vo vedľajšej kóji počula pravidelné dýchanie profesora Snapa.

„Mami...“ Nemohla si spomenúť, kedy naposledy plakala, skutočne plakala... možno, keď ich v lese opustil Ron. Možno ticho plakala, keď sa dozvedela, že Fred, Tonksová a Remus boli pochovaní. Možno ju v očiach pálili slzy, ktoré rýchlo potlačila, keď zistila, že profesor Snape prežil – nikdy neplakala pred chlapcami. Ale teraz zaborila tvár do vankúša a začala naozaj nariekať.

 

jún 1998

Harry a Ron ju pravidelne navštevovali.

Domnievala sa, že nechceli hovoriť o následkoch Dolohovovej kliatby, ktoré ju stále trápili.

Madam Pomfreyová bola, samozrejme, prísna, ale keď videla, že sa Hermiona začala stále viac hýbať, dovolila jej pohybovať sa po nemocničnom krídle.

V tom čase boli Hermiona a Snape jediní zostávajúci pacienti. Rodiny si prišli vyzdvihnúť svojich zranených a uzdravených.

Ale po profesora Snapa či Hermionu neprišiel nikto.

V noci písavala listy rodičom, hovorila im, že majú dcéru, ktorá ich veľmi ľúbi; vysvetľovala im, prečo urobila to, čo urobila, prečo bolo nutné ich chrániť; že za nimi príde, len čo bude môcť. Ak si aj madam Pomfreyová všimla, že kvôli svojim čmáraniciam málo spí, nepovedala nič.

Ráno listy pokrčila a prútikom ich podpálila. Tie listy boli zbytočné – rodičia ju nepoznali a vzhľadom na to, že kvôli svojmu stavu nemohla opustiť nemocničné krídlo, ani nikdy nespoznajú. Avšak v noci, keď sa prehadzovala a otáčala, sa jej zakaždým zdalo nevyhnutné objasniť im, čo urobila.

Spánok jej prinášal zvláštne sny o rodičoch, láskavom indickom doktorovi, bledožltej izbe s bielou železnou posteľou, zápachom muklovskej dezinfekcie a čistiaceho roztoku. Niekedy boli tie sny také živé, že z nich len s ťažkosťami precitala, v hlave mala zmätok a držala sa reality nemocničného krídla a vľúdnej starostlivosti školskej matróny.

Vo vedľajšej kóji ležal Snape. Madam Pomfreyová dovolila Hermione pomáhať jej meniť mu obväzy a prikladať na rany obklady z pamajoránu.

A tak sa stalo, že jej tvár bola prvou vecou, ktorú profesor Snape uvidel, keď sa jedného daždivého rána na konci júna prebral.


Pozn. prekl.: [1] Unde Orieris, Ibi Adeste – voľne preložené "Vráť sa tam, odkiaľ pochádzaš". (veľká vďaka za pomoc, marci:-))


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 09.05. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 2. kapitola Od: FlorenceMabel - 09.02. 2013
Musím přiznat, že tohle mě zaujalo víc, jak prolog. Vypadá to dost zajímavě a já se už těším na pokračování. Děkuji za překlad, solace!
Re: 2. kapitola Od: solace - 10.02. 2013
Tak to som naozaj rada, že ťa príbeh zaujal. Tiež sa budem tešiť a ďakujem za komentík, Flo.

Re: 2. kapitola Od: Eily - 09.02. 2013
Fíha. Tyhlety stavy, kdy si člověk není jistý tím, co je realita jsou děsné. Občas se mi stane, že mám hrozné sny a jsou tak děsivě reálné, že chvilku nevím, čí jsem, když se pak vzbudím. A pokud je ta kletba nastavena tak, že realisticky zobrazuje druhou realitu, tak to se máme ještě na co těšit. Ještěže tam bude Snape, tyhle zápletky jsou pro jeho intelekt jako dělané. Díky za překlad, těším se na další kapitolu
Re: 2. kapitola Od: solace - 10.02. 2013
Živé sny vedia poriadne vydesiť. A ak by sa mali pravidelne opakovať, v človeku začnú klíčiť všelijaké pochybnosti... o duševnom zdraví a jasnej mysli... Hádam si s tým Snapov brilantný intelekt poradí. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Eily.

Re: 2. kapitola Od: Zuzana - 08.02. 2013
Fúha, osem ročný skok :) A už je aj po vojne. Som trochu dosť zmätená z toho čo sa vlastne s Hermionou deje. Ale počkám si na vysvetlenie. Podarená veta, že prvá vec ktorú uvidel :D presne akoby to povedal on :) Už sa teším na pokračovanie.
Re: 2. kapitola Od: solace - 10.02. 2013
Už som spomínala, že prvá kapitola bola skôr prológom. Preniesli sme sa o osem rokov dopredu, ale ešte sa do minulosti vrátime. Tá úvodná kapitola má svoj účel a pekne zapadne do neskoršieho deja. Ďakujem za komentík, Zuzka. Tiež sa teším nabudúce :-)

Re: 2. kapitola Od: kakostka - 08.02. 2013
Ach jo, to bude pěkně zamotaný, chudák Hermiona, pátrá vůbec někdo po té kletbě? Nebo čekají, že se Severus probere? Nezávidím ji to, umínění milující rodiče v druhé realitě, ach jo. 
Re: 2. kapitola Od: solace - 10.02. 2013
Zatiaľ asi nepátra nikto, to však neznamená, že čakajú na Snapa. Možno len nevedia, odkiaľ začať. Asi sú z toho všetkého ešte stále mimo. A tá druhá realita fakt nič moc. Díky, kakostko.

Re: 2. kapitola Od: Gift - 08.02. 2013
Hm latinsky preklad nakonec mnohem vysvetluje- opravdu to vypada na zajimavou zapletku. Zvlast kdyz se nam pristi kapitolu probere uz i Snape;-). Moc dekuji za preklad!
Re: 2. kapitola Od: solace - 08.02. 2013
Áno, preklad zaklínadla naznačuje, čo sa s Hermionou teraz deje. Bude to ešte zaujímavé, aj so Snapom;-) Ďakujem za komentár, Gift. Teším sa, že ťa kapitola zaujala.

Re: 2. kapitola Od: denice - 07.02. 2013
Dolohov byl hodně schopný (a všeho schopný) kouzelník, když dokázal seslat takovou kletbu, dokonale Hermionu zničil. Možná je horší než Avada, ale je tu naděje, že někdo pozná kletbu a dokáže pomoci - třeba nějakým geniálním lektvarem? Ty vstupy na mudlovskou psychiatrii jsou originální, jsem zvědavá, jak to ten prevít Dolohov dokázal a co ještě vyjde najevo. Díky.
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Dolohov patril medzi prvých Voldemortových stúpencov a z takých vystane všetko. Avšak máš pravdu, nádej, že sa kliatbu podarí zvrátiť, stále existuje. Len bude treba najprv zistiť, čo za kliatba to bola. Bude to ešte zaujímavé... Teším sa, že ťa kapitola zaujala. Ďakujem za komentár, denice.

Re: 2. kapitola Od: Julie - 07.02. 2013
Opravdu zajímavá zápletka. Díky za překlad.
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
To áno. Ďakujem za komentík.

Re: 2. kapitola Od: GwenLoguir - 07.02. 2013
Hu, to bol skok! Nevadí )) drobná chybička: Už... už ho už nič nebolí.“ (už... už ho nič nebolí nie?) Hm... toto vyzerá fakt dobre. Chudák Hermiona... Akoby dva životy... ach...
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Bol to veľký skok, ale ešte sa budeme vracať, v spomienkach. No áno, dva životy... len ktorý je ten skutočný? Díky za upozornenie na chybu, "už" zase som niečo prehliadla:-)) A taktiež ďakujem za komentík, Gwen.

Re: 2. kapitola Od: Jacomo - 07.02. 2013
Merline, co z toho je vlastně sen a co realita? Tohle tedy vypadá pořádně zamotaně... Jsem zvědavá, zvědavá, zvědavá... a strašně moc děkuji za překlad.
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
To áno, poriadne zamotane. Dokonca sa zdá, že realita na psychiatrickej klinike je o dosť pravdepodobnejšia. Keďže čarodejníci existujú len vo svete fantázie... Teším sa, že kapitola zaujala. Vďaka za komentík.

Re: 2. kapitola Od: marci - 07.02. 2013
není zač Tak to je rozhodně zajímavé... Chápu to tak, že hermiona měla jakousi nehodu (asi v den, kdy jí přišel dopis s pozvánkou do bradavic nebo v den odjezdu do prváku) a od té doby žije ve dvojí realitě? počítám, že před pěti lety s ní mohli komunikovat, když byla v kouzelnickém světě zkamenělá?  No super myšlenka. originální. Jsem zvědavá, jak se bude příběh vyvíjet dál a jestli se bude moci rozhodnout, v jaké realitě žít. Zase zvláštní povídka - máš na ně, zřejmě, nos Díky
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Áno, presne tak sa to mohlo udiať. Keď bola na konci druhého ročníka skamenená, vrátila sa späť do druhej reality. Len čo je teraz sen a čo skutočnosť? Strašné čo i len pomyslieť, že čarodejnícky svet by mohol byť výplodom halucinácií dievčaťa po nehode. Díky, marci.

Re: 2. kapitola Od: Lupina - 07.02. 2013
Díky za překlad kletby. Teď se můžem dohadovat, co s Hermionou provedla. Vrať se tam, odkud pocházíš. Tak jsem zvědavá, jestli půjde o jinou realitu, nebo bude Hermi spojená s duší své sestry? Tak si tedy vysvětluji maminku. A Severus s Hermi jediní pacienti v Bradavicích, to bude zajímavé. Jsem napnutá jak kšandy. Perfektní. Díky.
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Zatiaľ to vyzerá na dve paralelne existujúce reality. Samozrejme, objaví sa aj Hermionina sestra. Je dobré, že Severus prežil a stále sa nachádza v nemocničnom krídle. Kto, ak nie on, by si vedel s takým niečím poradiť? Díky, Lupino. Som rada, že kapitola zaujala.

Re: 2. kapitola Od: soraki - 07.02. 2013
Merline, jakoby by byla nadosmrti sjetá... to je šílený, ale já věřím, že Snape pomůže, je to přeci šikovný kluk, ne? díky moc
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Taká zvláštna kliatba nie je žiadna sranda;-) Ale je tiež možné, že je všetko inak... Snape je šikovný chlapec, máš pravdu. Hádam niečo vymyslí... Ďakujem, soraki.

Re: 2. kapitola Od: arkama - 07.02. 2013
Juuj, tak s tymi rodicmi sa jej to len zda? Teraz je v Rokforte, tak som pochopila... No chúda, takto zhaluzená, to je zlé. Aspon, že to zachránila posledná veta Teším sa na pokračko, je to zaujímavé.
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
To nie je také isté, že je v Rokforte. Pokojne to môže byť aj naopak - že je na psychiatrii a zdá sa jej, že je v Rokforte;-) Je dobré, že sa Snape prebral. Bude môcť vstúpiť do deja. Vďaka za komentík, arkama. Som rada, že táto kapitola zaujala.

Re: 2. kapitola Od: teriisek - 07.02. 2013
Chudák Hermiona, zatím je to teda pořádné psycho. Předpokládám, že v té druhé realitě vůbec není čarodějnice... no, jsem hodně zvědavá, jak tohle bude probíhat dál! Díky moc za překlad, budu se těšit na další pokračování!
Re: 2. kapitola Od: solace - 07.02. 2013
Nie, v druhej realite nie je čarodejnicou. Zaujímavá zápletka, však? Ďakujem za komentár, teriisku. Budem sa tešiť nabudúce.

Prehľad článkov k tejto téme:

sc010f: ( solace )23.05. 201317. kapitola
sc010f: ( solace )16.05. 201316. kapitola
sc010f: ( solace )09.05. 201315. kapitola
sc010f: ( solace )02.05. 201314. kapitola
sc010f: ( solace )25.04. 201313. kapitola
sc010f: ( solace )18.04. 201312. kapitola
sc010f: ( solace )11.04. 201311. kapitola
sc010f: ( solace )04.04. 201310. kapitola
sc010f: ( solace )28.03. 20139. kapitola
sc010f: ( solace )21.03. 20138. kapitola
sc010f: ( solace )14.03. 20137. kapitola
sc010f: ( solace )07.03. 20136. kapitola
sc010f: ( solace )28.02. 20135. kapitola
sc010f: ( solace )21.02. 20134. kapitola
sc010f: ( solace )15.02. 20133. kapitola
sc010f: ( solace )07.02. 20132. kapitola
sc010f: ( solace )31.01. 20131. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( solace )24.01. 2013Úvod