Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 2. Knižnica.

Draco za sebou potichu zatvoril dvere na chlapčenskej spálni. Chcel s nimi tresknúť, aby ich zavrel, ale všetky tie roky malfoyovskej výchovy ho naučili konať chladne a skrývať silné emócie. Jeho otec mu vždy hovoril, že prejavením emócií dáva inému prostriedky k jeho ovládaniu. Draco sa zamračil, keď si pomyslel na Luciusa. Tak veľmi nemal rád myslenie na svojho otca, bolo to však v tejto chvíli trocha lepšie ako tá druhá možnosť.

„Tá mizerná humusáčka!“ Draco nezavrčal k nikomu konkrétnemu, pretože izba bola prázdna.

Prešiel k svojej posteli v rohu izby, zatiahol tmavozelené závesy a zvalil sa na posteľ. Prekrížil ruky na hrudi a zatvoril oči. Nechal svoje telo unášať pokojne do meditujúceho stavu, ktorého základy ho v mladosti naučil Lucius. Podľa Luciusa človek musí byť sústredený, ak chce byť silný.

Draco pokračoval v sústredení a a vo svojej hlave sa zaoberal myšlienkami na svojich rodičov. Nevedel o nich niekoľko týždňov, ktoré boli skvelé aspoň, čo sa týkalo jeho. Jeho otec bol vyťažený s obchodnými záležitosťami, hoci Draco veľmi pochyboval, že nejaký obchod, ktorý vykonáva jeho otec so svojou partiou, je zákonný. Draco sa pohŕdavo usmial, keď si pomyslel na Luciusa a jeho priateľov, tých smrťožrútov. Draco ako dieťa svojho otca zbožňoval, ale po návrate Voldemorta Draco zistil, aký slabý bol jeho otec. Draca v skutočnosti nezaujímala situácia nečistokrvných alebo tých hlúpych muklov. Ale z toho, že videl svojho otca vrhnúť sa na zem pred mužom, ktorého malé dieťa zmenšilo na chvejúcu sa trosku, bolo Dracovi zle. Po návrate Voldemorta Lucius rozprával už len málo počas ojedinelých príležitostí, keď prišiel domov. Hovoril Dracovi znova a znova, ako bude všetko nádherné, keď sa Temný pán vrátil k moci. Temný pán, Lucius by nikdy nebol schopný povedať jeho meno. Draco uvažoval o tom, ako by snáď niekto, kto mohol vyvolávať taký strašný strach v jeho vlastných prívržencoch, mohol byť pre niekoho dobrým. Vo svojej mysli uvidel vydesený výraz na otcovej tvári, keď mu povedal, že nemá najmenšiu chuť stať sa smrťožrútom. Hrôza sa rýchlo zmenila na hnev. Tej noci ho Lucius ho takmer zabil. O niekoľko dní neskôr sa Draco vrátil do Bradavíc bez toho, aby otca vôbec videl. V myšlienkach mohol vidieť bledú tvár, tak podobnú jeho vlastnej, zaliatu hnevom.

Draco cítil ako ho pomaly unáša do spánku, obraz jeho otca napĺňal jeho myseľ, až kým sa neobjavila ešte ďalšia oveľa viac nevítaná tvár. Nahnevaný výraz obklopený kúdolom hustých hnedých vlasov. Draco zastenal a posadil sa.

„Hlúpa humusáčka!“ zamrmlal pod nosom.

Draco nemohol uveriť, že profesorka Vectorová ho dala do dvojice s jedným z Potterových bláznivých pomocníkov. Pozrel sa na hodinky, o niekoľko minút by mal odísť na večeru a potom by mohol ísť do knižnice, aby sa s ňou stretol. Divne sa zatváril, keď si pomyslel na nadchádzajúce stretnutie. Draco uvažoval, čo by si pomyslel Lucius, keby zistil, že pracuje s nečistokrvnou. Vtedy sa Draco sa zaškeril sám sebe. Lucius by bol od zúrivosti úplne bez seba a to takmer spravilo prácu s Grangerovou niečoho hodnú.

Spálňové dvere sa rozrazili a Draco mohol počuť silný dupot, ktorý sa blížil k jeho posteli.

„Draco, si tu?“ Keď Draco odtiahol závesy, zbadal tupé tváre Crabbe a Goyla.

„Je čas na večeru,“ pyšne povedal Crabbe, zrejme ohromený svojou schopnosťou určiť čas.

Draco sa prehrabával cez hŕbu svojich učebníc, až kým nenašiel knihu Aritmantiky. Crabbe a Goyle sa prekvapene pozreli, keď ju vložil do tašky a tú potom prehodil cez rameno. Draco vzdychol a už zase si zaželal mať chytrejších spoločníkov.

„Musím sa po večeri stretnúť v knižnici s tou humusáčkou Grangerovou. Musíme spoločne urobiť našu domácu úlohu z Aritmantiky.“ Povedal im to pomalým, vyrovnaným hlasom, dúfajúc, že im nebude musieť vysvetľovať okolnosti.

„Prečo chceš robiť niečo ako toto?“ spýtal sa Goyle napriek Dracovej nemej prosbe, pretože naozaj neboli schopní niečo pochopiť.

„To nie je preto, že by som to plánoval, profesorka Vectorová nás pridelila spolu ako partnerov, nemám na výber. Teraz by sme sa mali radšej ponáhľať, lebo zmeškáme večeru.“ Draco zmenil rýchlo tému, naozaj nechcel hovoriť o Grangerovej, ak sa tomu dalo vyhnúť.

Zabralo to, pretože Crabbove a Goylove oči sa rozžiarili pri zmienke o jedle a trojica sa vybrala na cestu von z izieb až do veľkej sály.

------------------------------

Draco sa na okamžik zastavil pred dverami do knižnice. Študoval drevené obklady a potom sa jeho oči stočili k zemi, aby si prezrel veľké kamenné dosky, z ktorých sa skladala väčšina podlahy v Bradaviciach. Skrúšene si priznal, že v skutočnosti ho dvere do knižnice nezaujímajú. Draco sa trochu zahanbil. Malfoyovci sa predsa nezastavujú, zvlášť keď to súvisí s tou neznesiteľnou humusáčkou. Všetky oči v knižnici sa zdvihli a pozreli naňho, keď rozrazil dvere silnejšie než mal v úmysle. Hrubé drevené dvere narazili do kamennej steny s hlučným buchotom, ktorý pritiahol zúrivý pohľad madam Pinceovej.

Draco našiel Grangerovú v najvzdialenejšej časti knižnice, skrytej hlboko medzi rôznymi policami. Očividne dúfala, že ju nebude schopný nájsť. Na jej tvári bola jasne viditeľná mrzutosť. Predtým, než zložil dole z malého stola stoličku, sa na ňu rozmrzene pozrel.

„Ideš neskoro,“ povedala a pozrela sa na tabuľky, s ktorými už začala.

„Bol by som tu na čas, keby si pre naše stretnutie nenašla také zapadnuté miesto,“ pokojne povedal Draco a malý úškrn mu zaihral v kútiku jeho úst.

„Naozaj chceš, aby ľudia nás videli pracovať spolu?“ zasyčala na neho.

„Prečo by mi malo záležať na tom, čo si ostatní myslia? Ty si humusáčka, nie ja.“ Draco prehrnul nevyplnené tabuľky na stole a začal pracovať.

Grangerová chcela niečo povedať, ale vyzeralo to, že si to rozmyslela a vrátila sa k tabuľke, na ktorej už pracovala. Na nejakú dobu zavládlo úplne ticho a Draco sa čoskoro úplne pohrúžil do tabuľky. Aritmantika sa pre neho zdala jednoduchá. Riešiť dlhé tabuľky a stĺpce čísel ho vždy zvláštne tešilo. Veril, že to bolo tým, že znázorňovali to, čo mal rád. Aritmantika mala pravidlá a usporiadanie a pritom taká veľká časť magického sveta bola riadená náhodne. Keď dokončil tabuľku, triumfujúci úsmev prešiel jeho tvárou. Vždy sa tešil z toho, že bol tak dobrý v niečom, čo väčšina ľudí považovala za tak náročné. Zdvihol oči od tabuľky a jeho šedé oči sa stretli s hnedými očami. Grangerová sedela naproti nemu; pred ňou ležala ďalšia vyriešená tabuľka. Grangerová mala ruky prekrížené na hrudi a sledovala ho, pozorovala ho.

„Viem, že som úžasne pekný, ale nemáš o tomto čase niečo lepšie na práci ako toto?“ Úsmev zmizol z jeho tváre, keď na ňu hľadel mrzuto. To, že ho pozorovala, ho prekvapilo, aj to že si to nevšimol a dosť ho rozhodilo, že dokončila svoju tabuľku prvá.

„Vždy si taký domýšľavý? To máš od prírody alebo naozaj na tom musíš pracovať?“ Nespustila z neho oči a on si uvedomil, že ho jej pohľad dosť znepokojuje.

„V skutočnosti môžem byť úžasným džentlmanom, keď mám na to náladu. To je ale samozrejme veľmi vzácne.“ Draco sa teraz uštipačne usmial, potešiac sa tomu, že vyzerala znepokojene, keď sa usmial. Bol rád, keď mohol znervózniť vševeda Grangerovú. Draco pokračoval v usmievaní sa ňu, hneď ako si vynútil očný kontakt, jej hlboké hnedé oči sa rozšírili a Draco zacítil zvláštne šteklenie vo vnútri svojho žalúdka. Prekvapený zažmurkal očami a poskytol tým Grangerovej čas, aby sa pozrela inam.

„Skončil si?“ spýtala sa, načahujúc sa po jeho tabuľke. Grangerovej hlas znel trochu zvláštne a ruka sa jej dokonca slabo triasla, keď zdvihla tabuľku.

Lucius vyškolil Draca v pozorovaní ľudí; vždy tvrdil, že ak bude vedieť, čo má hľadať, nikdy nebude potrebovať nápoj pravdy. Veľa ľudí nedokáže skryť ich skutočné emócie a obavy, hovoril vždy Dracovi. Ale ako Draco pozoroval dievča, zistil, že nevie, čo si myslí. Po ďalších chvíľach odmlky začal kontrolovať jej tabuľku, modliac sa za nejakú malú chybu. Žiadna tam ale nebola. Vrátil jej tabuľku spať neopravenú a nebol prekvapený, keď jeho vlastnú vrátila späť bez opravy.

„Nepomýlila si sa, Grangerová, gratulujem,“ povedal jej.

„Čuš, Malfoy,“ odsekla, keď strčila knihu Aritmantiky nazad do jej tašky. „Odteraz budeme pracovať spoločne, tak by si sa mohol pokúsiť byť trochu menej nepríjemný.“

„Ty by si mohla skúsiť vyrovnať svoje vlasy, ale ja nezadržím svoj dych,“ samoľúbo začal dávať do poriadku svoje veci.

„Oh, choď von a skoč z útesu!“ Grangerová vyprskla nazad na neho, čo bojovala so sponou na jej taške.

Bez premýšľania sa Draco načiahol krížom cez stôl a poľahky skrútil remeň do strany a vypadnutú sponu zatvoril. Grangerová hľadela na neho prekvapene. Draco sa sám cítil prekvapene. Bez jediného slova k nej sa otočil a odišiel preč.

Draco kráčal preč cez veľké knižničné dvere a našiel Crabba a Goyla ako sa opierajú o stenu oproti nim. Boli zaneprázdnení poškuľovaním po páre prváčok, ktoré sa nervózne prechádzali, ale zbystrili svoju pozornosť, keď zbadali Draca.

„Čo tu vy dvaja robíte?“ spýtal sa ich.

„Prišli sme, aby sme ťa našli,“ povedal mu Crabbe.

„Dobre… každopádne som prekvapený, že vôbec viete, kde je knižnica. Čo chcete?“ odpovedal Draco.

„Počul som od jedného siedmaka, že hájnik má nejakú veľkú prepravnú klietku, ktorá mu dnes prišla. Priniesla ju skupina čarodejníkov. Videl ich niesť to pozdĺž jazera počas jeho hodiny Herbológie.“ Goyle mal viac informácii ako zvyčajne.

„Myslíme si, že by to bolo zábavné vykradnúť sa von a vidieť, čo je v tej klietke… nemyslíš, že by to bolo zábavné, Draco?“ spýtal sa ho Crabbe.

„Vlastne si myslím, že by to mohlo byť naozaj zábavné.“ Draco zasa ucítil pohľad niečích očí na sebe a keď sa obrátil, uvidel Grangerovú sledujúc ich z vchodu. Uvažoval, či ich počula. Grabbovi a Goylovi to trvalo trochu dlhšie, kým si ju všimli, ale potom začali hrozivo zazerať jej smerom. Grangerová sa len zvrtla a odišla preč držiac hlavu zvysoka.