Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hra tieňov (Silhouettes)

Autor: Bex-chan

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/8212278/1/Silhouettes

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

   Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní Bex-chan.

Varovanie: nadávky, hrozby a násilie

„Má moja prítomnosť tu nejaký zmysel? Alebo nešťastie naozaj nechodí nikdy rado samo?“

Draco prevrátil oči. „Si tu, pretože by sa mi vážne hodil tvoj pohľad na toho všetko.“

Pokúsil neprevrátiť oči opäť, keď videl, ako jeho matka podrobuje celú miestnosť svojmu kritickému oku; s nechuťou si prezerala dopoly vymaľované steny, pochybne vyzerajúcu kostru kolísky a hromadu škatúľ v rohu. Narovnala sa na svojom mieste, obočie zachmúrila a ústa stiahla do tenkej linky. Potom preniesla svoj pohľad späť na neho a z úst sa jej vydral znudený povzdych.

„Čo presne myslíš pod pojmom pohľad?“

„No, vzhľadom na to, že si mala kedysi aj ty sama dieťa,“ povedal. „A tým dieťaťom som, mimochodom, ja-“

„Veľmi vtipné-“

„Napadlo ma, že by si mohla vedieť niečo o tom, ako sa zariaďuje izba pre bábätko.“

„Áno, viem,“ odvetila Narcissa a pohľad uprela na svoje nechty. „Hovoril si však, že tam Hermiona chce nejaké mukelské... veci – a to ani zďaleka nie je moja parketa.“

„Matka, mohla by si sa aspoň pokúsiť netrhať sa vždy, keď spomenieš slovo mukel-“

„Netrhám sa-“

„Ale áno,“ odvrkol jej hlasom tvrdším než kedy predtým. „Možno som ti toleroval, keď si pred Hermionou prezentovala isté svoje názory. Ona je však už na to zvyknutá. No keď príde na svet bábätko-“

„Ale Draco,“ povedala a zachmúrila sa, „ty vieš, že som svojím prvým vnúčatkom nadšená. Nikdy by som-“

„Vo svojom vlastnom záujme sa postaraj, aby sa tak nestalo.“

Otočil sa jej chrbtom a vrátil sa k prekutrávaniu škatúľ, ktoré im pred niekoľkými týždňami dala Hermionina mama. Do rúk sa mu dostala nejaká čudná vec, nejaké hákovité zariadenie. Obracal to v rukách a snažil sa pochopiť využitie tej zvláštnej vecičky, keď v tom počul, že jeho matka vstala zo svojho miesta a postavila sa vedľa neho.

„Vieš,“ začala pomaly, „vieš, že som na teba veľmi pyšná. Pripúšťam, že som k Hermione nebola vždy... príjemná-“

Draco si odfrkol. „Nezľahčuješ trocha-“

„Popravde ju mám však naozaj celkom rada a som skutočne šťastná, že si vy dvaja zakladáte rodinu.“

Kútikom oka ju pozoroval a hľadal v jej tvári akýkoľvek náznak neúprimnosti, no žiadny nenašiel. „Dobre,“ odvetil jednoducho. „Ak ťa to nejakým spôsobom poteší, rozhodli sme sa, že sa v niečom budeme držať  malfoyovských tradícii. Teda, pravdupovediac, je to skôr zvyk rodiny Blackovcov... no, dohodli sme sa, že meno dieťatka bude súvisieť s astronómiou alebo hviezdami.“

„Myslíš to vážne?“ Zdalo sa, že ju tá správa potešila.

„Áno, v skutočnosti to navrhla Grangerka.“

Narcissa sa usmiala. „Ešte stále neupustila od tej mukelskej tradície? Čakať na pôrod, a až potom zistiť pohlavie dieťatka?“

„Nie,“ pokýval hlavou. „A gratulujem. Nemykla si sa.“

„Tak potom na krémovo,“ povedala. „Mal by si vymaľovať izbu na krémovo. Je to pekná, neutrálna farba, ktorá sa nespája zvlášť so žiadnym pohlavím. A napokon, samozrejme, zelený nábytok. Možno, že nemám problém s tým, že dieťa nie je čistokrvné, ale ak nebude zatriedené do slizolinu, rozpúta sa peklo na zemi.“

Draco sa uškrnul. „Samozrejme.“

„A tá vec, čo držíš, je detská poistka. Zabraňuje to deťom otvárať skrinky a iné podobne zatvorené veci. Vidíš, robila som si svoj prieskum.“

„Chytré,“ zamrmlal si pre seba vcelku ohromene. „Nezostaneš a nepomôžeš mi tú izbu vymaľovať? Chcem, aby to bolo hotové, kým sa vráti, aby som ju prekvapil.“

„Áno, dobre, pomôžem ti,“ súhlasila. „Kedyže sa má vrátiť?“

„Nuž, najneskôr do piatich dní, ale povedala, že by mohla byť späť ešte predtým.“

„Som prekvapená, že si s tým súhlasil, vzhľadom na to, že je tehotná.“

Vzdychol si a mykol plecami. „Nesúhlasil som s tým, no je to len na pár dní. Ani sa nenazdám a bude späť.“

O päť dní neskôr.

Draco žmurkol raz, potom druhý krát, a potom ešte tretí. Hľadel na Pottera očami veľkými ako plánky a ústami dokorán otvorenými .

„Čo si to kurva práve povedal?“

Harry si povzdychol a napravil si svoje okuliare. „Sú, hm... nezvestní. Z Antálie sa mali presunúť do Ankary. Mali tam docestovať pred dvoma dňami, ale... ale doteraz sa neukázali.“

Po dobu niekoľkých nekonečných sekúnd sa slová v jeho ústach odmietali sformovať do vety, no keď ten moment prešiel, jeho hlas bol hlboký a temný. „Kde do pekla je?“

„Nevieme.“

„Čo tým myslíš, že neviete?“ vyprskol. „Kde KURVA je, Potter?“

„Nevieme,“ zopakoval Harry, tentoraz pomalšie. „No my- hm... myslíme si, že ich zajali partizáni, výmenou za výkupné alebo kvôli vyjednávaniu-“

Draco celý stuhol. „Zajali?“

„Podcenili sme mieru pozornosti, ktorú upúta Hermionina a Nevillova návšteva. Domnievali sme sa, že ich cesta do a z Turecka prebehne behom niekoľkých dní, bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel. No bolo to prepierané v každom médiu. Myslím, že niekedy zabúdam, akí... známi  sme-“

„Dostaň sa už kurva k veci!“

„Turecké ministerstvo po nich pátra.“ Po každom slove sa Harrymu skrivila tvár. „Vopred nás... varovali, že tam majú problémy s istými protimuklovskými skupinami-“

„Prosím?“

„Nemysleli sme si, že by sme sa tým mali znepokojovať. Hermiona bola so všetkými týmito informáciami oboznámená, a napriek tomu chcela ísť-“

„Poslali ste moju tehotnú snúbenicu do krajiny, v ktorej operujú protimuklovskí aktivisti?“ zavrčal, ruky zovreté v trasúce sa pästi. „Poslali ste moju celosvetovo-známu, u muklov narodenú snúbenicu do niečoho takého?“

„Mnohé krajiny majú doteraz problémy s ľuďmi zastávajúcimi názor o krvnej nadradenosti-“

„KDE SI DO PEKLA NECHAL MOZOG?“ zakričal a vyskočil zo svojho miesta. „TY TUPÝ, ZASRANÝ IDIOT!“

„Len sa upokoj, Malfoy. Posielame tam na pomoc aurorov a robíme všetko, čo je v našich-“

„Vypadni z môjho domu!“ rozkázal. „Okamžite sa odtiaľto strať!“

Harry si pošúchal koreň nosa a postavil sa na nohy. „Vieš,“ zašepkal hlasom chvejúcim sa od úzkosti, „ani pre mňa to nie je ľahké. Je to moja najlepšia kamarátka-“

Jedným rýchlym krokom Draco vymazal akúkoľvek vzdialenosť medzi nimi, čím Harryho zahnal ku stene, a zovrel svoje prsty okolo hrdla svojho dávneho nepriateľa. Obaja sa chveli; Harry strachom a Draco nekontrolovateľnou zúrivosťou, ktorá mu kolovala žilami a krvou. Prisunul si tvár blízko tej Harryho a prstami sa zarýval do jeho krku čím ďalej, tým hlbšie, až pokým nepocítil a neuvidel, že sa dusí.

„Neopováž sa porovnávať nás,“ sykol Draco hrozivo ticho. „Hermiona je moja snúbenica. Moja tehotná. U muklov narodená. Snúbenica. A bol si to ty. Je to tvoja vina. Hermiona je nezvestná len a len kvôli tebe.“ Odmlčal sa, slová, ktoré následne vyslovil, boli podané s napätím v hlase. „Viete vôbec, či je nažive?“

Draca skoro prehlo v páse. Fyzická bolesť, ktorá s tými slovami prišla, bola ochromujúca, zničujúca. Cítil veľkú nevoľnosť. Potterovo hrdlo  sa pod jeho prstami kŕčovito sťahovalo, no on svoje zovretie nepovolil, nevšímal si to. Naskutku si myslel, že by bol v tomto štádiu schopný Pottera pokojne zabiť.

„Je... je nez-zvestná,“ koktal Harry. „N-nič zati-atiaľ nevieme. Ale dúfame-“

„Dúfate?“ odfrkol si posmešne. „Vy kurva dúfate? V čo? Že všetko bude mihnutím prútika v poriadku? Že Hermiona z ničoho nič vojde vchodovými dverami?“

Jeho zovretá čeľusť zabránila, aby sa zúrivý rev, ktorý mu zvieral hruď a rebrá, dostal na povrch. Odhodil Pottera na stranu ako úbohú handrovú bábiku. Zvažoval, že ho kopne do rebier, no slzy, ktoré tiekli popod rámik jeho okuliarov, ho donútili zastaviť sa a neisto nad ním stáť. Nie z dôvodu, že v ňom Potterove slzy vzbudili nejaký pocit empatie, ale preto, že sa pozastavil nad tým, či by aj on mal plakať, či by mal cítiť žiaľ. Všetko, čo pociťoval, bol hnev. Čistý a nekontrolovateľný hnev.

„Ja sa o ňu taktiež bojím,“ zašepkal Harry a nešikovne sa staval na nohy. „Som... vydesený. Milujem ju. Je pre mňa niečo ako sestra-“

„Je to tvoja chyba! Zakaždým. Čo je to s tebou, Potter, keď každý, koho sa dotkneš skončí , kurva,-“

„Ani to nevyslov! Prestaň!“ zúfalo kričal. „Možno n-nie je... nevieme to. Malfoy, odpusť mi-“

„Nepribližuj sa ku mne,“ povedal ostro a výhražne. „Pri Merlinovi ti prisahám, že ak ku mne prídeš ešte o kúsok bližšie, zabijem ťa. Naozaj ťa-“

„Tak veľmi ma to mrzí. Robím všetko možné i nemožné-“

„Hermiona a moje dieťatko,“ zamrmlal, skôr pre seba, kým sa jeho pohľad opäť nepresunul na Pottera. „Nezvestní kvôli tebe.“

„Malfoy, prosím-“

„Vypadni z môjho domu,“ vydýchol. Otočil sa mu chrbtom a položil ruky na stôl. Pevne ich zovrel, snažiac sa nájsť oporu. Cítil to; všetka vôľa a kontrola z neho vyprchávala- ako pot, a on sa nemohol ani poriadne nadýchnuť. „Myslím to vážne, Potter. Naskutku odíď- predtým, než-“

„Malfoy-“

„NECHAJ MA KURVA NA SAMÉHO!“

Zavrel oči, zovieral hrany stola, aby neschytil Potterovo hrdlo opäť, tak pevne, že si bol istý, že sa mu jeden z nechtov určite rozlomí. Tlkot jeho srdca sa mu s hukotom ozýval v ušiach, silno búšil voči bubienku, no aj napriek tomu počul Pottera pohnúť sa, vyjsť z izby, a nakoniec i zvuk zatvárania sa vchodových dverí.

Všetok ten hnev mu bublal v krvi, prskal ako vriaca voda a každý jeden centimeter jeho tela sa zdal byť v ohni, svrbel a bodal. Celé sa to však len budovalo, pripravovalo k výbuchu, vypuknutiu zúrivosti. A tak začal so stolom.

Prevrátil ho spolu s celým jeho obsahom, počul, ako sa tri rámiky s fotografiami a Hermionina obľúbená váza, rozbili na márne kúsky. Schmatol vec, ktorá bola najbližšie k nemu– skrinku so zásuvkami, a hodil ju cez polovicu miestnosti. Videl, ako sa niekoľko Hermioniných kníh zosypalo s ťažkým nárazom k zemi. Potom nasledovala polička, vyrval ju zo steny so všetkými dekoráciami. A následne zrkadlo. Zdvihol stoličku a hodil ju do starožitného zrkadla, ktoré Hermiona kúpila, keď sa  ku sebe nasťahovali. Sklo prasklo, a potom sa rozlámalo na márne kúsky, črepiny padali k zemi, trblietajúc sa ako sneh. 

Mohol by takto pokračovať hodiny. Len  rozbíjať miestnosť na cimpr-campr. Možnože celý dom. No jeho kolená sa naraz zlomili a pripadalo mu to, akoby sa mu nohy praskli vo dvoje. Zrútil sa na podlahu. Stihol odstúpiť dozadu, takže ho zozadu podopierala stena, no aj tak pristál tvrdo. Divoko dýchal, triasol sa a oči mu horúčkovito prebehávali po miestnosti sem a tam. Kurva, pripadalo mu, ako by sa jeho hruď išla každou sekundou zrútiť, akoby mu pľúca pomaly pľasli. Pot sa mu lial po spánku, krku a rosil nad vrchnou perou.

Hlavu si oprel o stenu a hľadel na zarámovaný obrázok na zemi, na ktorom bola Hermiona, Potter a Weasley. Nerozbil sa. Potreba rozbiť ho, aby sa jeho stav zhodoval so stavom celej okolitej miestnosti, bola jediným, na čo sa dokázal sústrediť, no náhly a neočakávaný zvuk ho úplne rozhodil.

Bolo to zamňaukanie mačky. Keď pohliadol dole, Hermionin miláčik sa mu štveral do lona a prestrašene mňaukal. Po prvý raz v živote zo seba Krivolaba nevyháňal. Nechal kocúra nech sa na ňom usalaší a jeho dych sa pomaly vracal do normálu. Neprítomne začal kocúra hladiť, až pokým nezačal v polospánku priasť.

Kde len pred momentom plal zničujúci hnev, nebolo teraz už nič. Len prázdnota. Otupenosť. Akoby jeho telo pomaly rezignovalo. To vyčerpanie bolo tak mocné, že jeho viečka začali klesať.

Napriek tomu sa bránil, hľadel cez chaos obývacej izby a chodbu až k oknu, cez ktoré sa dnu predieralo svetlo. Ako tak klipkal očami, aby sa udržal v bdelosti, zachytil oproti svetlu nejakú postavu. Zakaždým, keď otvoril oči, sa zdala zreteľnejšia- akoby sa približovala. A bola to Hermiona. Celkom určite Hermiona.

Jej postavu by spoznal aj v miestnosti plnej tmavých tieňov. 

No jeho mozog bol pomalý, znavený a bol príliš blízko spánku, aby sa nad tým pozastavil. Keď posledný krát otvoril oči, stála tá postava takmer pri jeho nohách.