Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
O dva dni neskôr.
Záležitosti boli uzavreté. Veci pobalené. Fakulta obnovená. Všetko?
Posledná noc v Rokforte. Severus Snape sedel so zopätými štíhlymi, dlhými prstami v kresle svojej spálne a spomínal na úplne prvú noc v tomto hrade. Škola sa mu zdala obrovská a predstavovala preňho celý vesmír. Už sa viac nemusel ohliadať za minulosťou, čakala ho už len svetlá budúcnosť. Stane sa slávnym čarodejníkom, s Lily sa zoberú a všetko sa zmení... Koľko optimistických plánov sa rojilo v hlave naivného chlapca, ktorý si ešte neuvedomoval, do akej fakulty bol zaradený. A že to na ňom zanechá odtlačok na celý život... Prežil veľmi málo podobných šťastných nocí, naplnených čistými detskými snami. Príliš skoro sa zmenili na temné časy hnevu. Nenávidel všetkých – Pottera, Blacka, Lupina a... periodicky Lily, ktorá sa mu postupne vzďaľovala. Koľko vody pretieklo odvtedy. Všetci – jeho bývalá láska aj bývalí nepriatelia – dávno odišli a len on si pamätal, ako to kedysi bolo. Pamätal a po prvýkrát pokojne, bez emócií premýšľal o tých udalostiach a dokonca našiel silu usmiať sa nepríjemným spomienkam ako starým, blízkym priateľom. Všetko je preč, všetko je už dávno pochované pod vrstvou nových udalostí.
Klopanie na dvere. Chrabromilské klopanie.
Usmial sa. Pozrel sa na hodiny, presne desať. Nuž, profesor Snape čakal na svoju poslednú neukončenú záležitosť v Rokforte a nepochyboval, že v tento večer bude určite počuť takéto klopanie na svoje dvere. Nemala iné východisko; nemohla nepočúvnuť príkazy svojho tela, ktoré sa mu momentálne podriaďovalo – v súčasnosti každá jej bunka žila pre chvíľu, kedy sa jej konečne dotkne. Aké šikovné – nemusí prosiť, sľubovať, prisahať... Stačilo len prikázať – a hľa, je za dverami. Vystrašená, nechápajúca samu seba, no rozhodná.
Neverbálne kúzlo a dvere s vrzgotom vpúšťajú chrabromilčanku. Mierne zodvihol hlavu. Rozrušená. V rozpakoch si dlaňami prechádza po predlaktiach, nervózne myká hlavou a v planúcich očiach vidno intenzívnu prácu mysle. Iskra, vypustená pred dvoma dňami, vzplanula – dievčina sa musela podriadiť a podľahnúť volaniu.
„Prišli ste sa rozlúčiť, slečna Grangerová?“ spýtal sa pomaly a prekrížil si ruky na hrudi.
„Áno,“ prikývla, i keď bola stále v stave emocionálnej deprimovanosti. „Áno,“ zopakovala žmoliac okraj blúzky. Snape skĺzol pohľadom na jej ruku. Očividne sa chcela spýtať samej seba čo to robíš, ale bojovať s rozžeraveným ohňom pod kožou bolo nad jej sily.
„Hlúpe dievča,“ zasyčal Snape a vstal. „Neučili ťa...“ podišiel bližšie a dravo jej pohliadol do tváre, po ktorej voľne prebehli tiene. Ony, rovnako ako on, si od nej chceli ukradnúť viac tepla, aby mohli načas zabudnúť na večnú zimu panujúcu vo vnútri. „...že nesmieš vchádzať do cudzích spální po desiatej. Taká neopatrnosť...“ Ak by neprišla, nemusel by sa jej dotýkať, čo by pre ňu bolo lepšie. Lenže nemala dosť síl. Nie. „Taký osudný omyl,“ hovoril takmer nečujne a prinútil ju strhnúť sa pri každom zvuku klesajúcom do prítmia miestnosti. Pri Snapových slovách sa mala chuť kajať z vlastnej hlúposti, pri ich zvuku padnúť k jeho nohám. „Osudný...“ pretiahol profesor. Končekom prsta sa dotkol jej brady a prinútil ju, aby naňho pozrela. Merlin, aká je len krásna! Ako mystérium! Áno, v túto noc mu Rokfort zaplatí za každú ranu... veď mu poslal skutočnú útechu. Na niekoľko hodín, pokiaľ nezačne svitať, bude mať možnosť dosiahnuť šťastie. A potom, keď vyjde slnko, sa všetko obráti na popol a on odíde a odnesie si so sebou tú nádej, ktorá vôľou osudu prišla k nemu, k samotným základom prekliatej školy. Tu stratil sám seba... tu sa opäť nájde. Rokfort mu to dlží. Rokfort mu splatí svoje účty.
„Ja...“ uniklo proti jej vôli. Teplota v očiach jej začala prudko klesať a od zimy v žalároch sa dievčine zrazu vrátil zdravý rozum, lenže... bolo už príliš neskoro. Nemal ju v úmysle pustiť. Chystal sa vziať si, čo mu patrí a dať jej poslednú lekciu – prečo nemá podliehať hlúpym túžbam.
Dnes sa ju nechystal utišovať bozkami. Tentoraz ju bozkával tak, akoby by ju chcel potrestať. Prudko, bolestivo, pomstychtivo. Mstil sa jej za jej svet, za jej smiech, za jej úsmev, za jej lásku. Keď sa Hermiona pokúsila cúvnuť, ovinul ruku okolo jej drieku a urobil krok vpred. Tým ju prinútil ustúpiť dozadu. Ďalšia osudová chyba. Vtom sa jej od drsného chladu steny pokryla koža zimomriavkami.
„Hlúpe dievča,“ skonštatoval znovu, rozopínajúc gombíky na jej pásikovanej blúzke. Rýchlejšie než vtedy v kabinete. Prudšie. Agresívnejšie. Nedal jej žiadnu šancu spamätať sa, prehodnotiť situáciu. Jeho ústa ju neopúšťali, nedovoľovali jej ani sa nadýchnuť. Pľúca ju pálili od nedostatku kyslíka, no Snape nevidel prosbu v jej očiach, snažiacich sa nazrieť mu do duše. Keď si poradil s gombíkmi, perami sa dotkol jej krku, pritlačil ich na belasú žilku, divoko bijúcu od strachu. Jedna ruka opäť skĺzla na jej driek a druhá rýchlo prešla po stehne pod sukňou. Hermiona mohla opäť dýchať a zavrela oči. Merlin, snívala o jeho bozkoch a dotykoch, avšak... iných. V Snapových pohyboch nebola ani štipka nehy, iba túžba dať jej príučku, potrestať ju... vziať si čo najviac. Nie, nie toto sa Hermiona snažila dosiahnuť. Samozrejme, že od neho nečakala hlúpe hrkútanie, lenže ničím sa voči nemu neprevinila, a preto si nezaslúžila toľko ráznych pohybov naraz.
„Nie,“ dievčina sa nakoniec zmohla na slovný odpor,“ „nie...“
„Sama si prišla, ty hlúpa,“ pripomenul jej. Spravil krok vzad a vtiahol ju so sebou do tmy. Hermiona, ktorá stratila oporu a poslednú šancu odísť, sebou trhla – a zovretie na jej zápästiach ešte zosilnelo. Mimoriadne naliehavý pohyb.
„Nie... prestaňte... prosím,“ žobronila, keď podľahla profesorovej sile a ten ju zámerne hrubo posadil na posteľ. Ucítila, ako ju látka blúzky, kĺžuc po koži, opúšťa a snažila sa ochrániť. „Nie takto!“ skríkla zúfalo, keď sa k nej naklonil pre ďalší bozk.
„A ako?“ ozval sa zrazu chladný, posmešný hlas. „Romanticky, sladko a neskúsene ako školák?“ zasyčal. „Tak, ako si to zaslúžiš?“
„Nie!!!“ dievčina si vytrhla zápästia z mocného zovretia jeho studených prstov. „Tak, ako si to zaslúžiš ty!“
Po tej vete nebo naisto hrozivo potriaslo tmavomodrou hlavou a spôsobilo, že sa na zem s ľútostivým rinčaním zosypali miliardy hviezd. A nastal koniec sveta, pretože ako inak mohlo nastať úplné ticho? Utíchol dokonca aj oheň praskajúci v kozube potom, čo urazene zažmurkal očami.
Dievčina bola zrazu úplne voľná. Severusa pohltila tma, ktorá nahradila prítmie. Ak chceš, vstaň a vezmi nohy na plecia. Bež, Hermiona! Mámenie, ktoré ti nedovoľovalo v posledných dvoch nociach spať, opadlo. Rozplynulo sa pod jeho hrubosťou. Nie si viac zviazaná túžbou... prečo ešte sedíš? Naozaj si hlúpe dievča. Veľmi hlúpe. Veríš v lásku. Nie v akýsi abstraktný príbeh o tom, čo sa zrazu môže stať, ale v svoju lásku k nemu. Preto cítiš bolesť. Chceš, aby sa všetko udialo naozaj, kvôli tvojim citom, a nie len tak – akoby ste sa náhodou stretli. Bojíš sa oddať sa mu len za akýsi hnev.
Merlin, ako mu len teraz rozumela! Neznášal, keď pôsobil slabo. Silní predsa neprosia o lásku, berú si ju s chladnokrvným výrazom a potom, na svoju vlastnú škodu, odstrkujú tých, ktorí im priniesli chvejúci sa plamienok. A v tom – i keď to nevidel – spočívala jeho najväčšia slabosť. V strachu ukázať emócie, prejaviť sa. Áno, Severus Snape nebol do nej zaľúbený. Hermiona sa trpko pousmiala mlčiacej tme – no vtedy, v tom dome sa ho dokázala dotknúť. To, čo sa snažil, aby vyzeralo ako hrubá žiadostivosť, bola len pretvárka, pod vrstvou ktorej sa ukrývala túžba po ľudskom teple.
„Severus...“
Och, Merlin, AKO ťahavo vyslovila jeho meno! Obozretne, akoby stúpila na tenký ľad. Opatrne, akoby sa dotkla vzácneho, plachého zvieraťa. Nežne, akoby ho objímala. Zľahka natiahla poslednú slabiku. Ešte nikdy nepočul, aby do jeho chladného mena niekto vpustil toľko tepla.
„Už si všetkým dokázal, aký si silný. Viem to ja, vie to celý svet... Akýsi cit, akási ozajstná, čistá túžba z teba nespraví slabocha.“ Dievčina si prisadla bližšie. Našla v tme jeho ruku. Začala mu nešikovne, nevidiac nič iné okrem temnoty, rozopínať manžetu košele. „Brániš sa, ale ja ťa neprosím, aby si bol navždy mojím. K ničomu ťa nezaväzujem. Nebudem svojimi citmi siahať na tvoju nezávislosť.“ Manžetu na druhom rukáve sa jej podarilo rozopnúť ľahšie. Rovnako nenáhlivo darovala slobodu gombíkom na samotnej košeli, zámerne sa prstami nedotýkajúc jeho tela, aby mu umožnila plnou mierou sa sústrediť na jej slová. „Nezahrávam sa s tvojimi túžbami, o nič neprosím... buď konečne sám sebou. Prečo rovnako, ako pri ochraňovaní Harryho, skrývaš v sebe to dobré pod maskou zlosti?“ zhlboka si povzdychla a naklonila sa k jeho uchu.
Pocítila úzkosť. Zdalo sa jej, akoby mala pod nohami otep raždia, ktorý po nasledujúcich slovách vzbĺkne a ona nebude mať dosť času na uhasenie ohňa. No bola pripravená zhorieť, ak Snape dokáže prijať pravdu len za cenu cudzích obetí. „Už viac nie si smrťožrútom, Severus... Si slobodný človek a nie si povinný reagovať bolesťou na akékoľvek vyjadrenie citov... Si slobodný,“ zopakovala. „Dnes od teba neodídem... takže možno by si tiež mohol prestať utekať sám pred sebou.“
Jeho naliehavý dotyk na jej pleci sa ničím nelíšil od tých, ktoré získala len čo vošla do miestnosti. Sťažka si povzdychla, podriadila sa mu a ľahla si na chrbát, ako to od nej žiadalo jeho gesto. Dobre, ak sa mu to takto páči, nech sám do rána bojuje s pocitom nepriateľstva voči sebe. Ona sa nezúčastní scén pokánia.
Aspoň som sa o to pokúsila, rozhodla sa dievčina, keď počula zvuk svojho skleslého srdca a sama sa snažila zbaviť podprsenky. Občas akoby veci žili svojím vlastným životom a nepočúvali príkazy svojich majiteľov.
Neklamala mu. Nie. Tá myšlienka ohromila Severusa oveľa viac než jej reč. Pochopil, že dnes nikam neodíde a žiadne zmeny sa neočakávajú. Znovu ju bolestivo pobozkal a ruka mu spočinula na jej prsiach. Hermiona ticho vzdychla a mierne zvraštila tvár – jeho rukám nepribudla nežnosť. Drsná neha – aké nezlučiteľné pojmy! V jednej chvíli ju oslepovala zábleskami a v ďalšej jej zvierala srdce v pocite krivdy. Hneď za tým pocítila dotyk jeho rozpálených pier na bradavke a oči sa jej ešte väčšmi rozšírili v ústrety temnote. Merlin, predsa len si to rozmyslel. Zmenil názor! Prsty, ktoré ešte pred chvíľočkou zanechali na ohybe jej drieku cestičku modrín, začali kĺzať mäkšie. Opatrnejšie. Aj v jeho dychu sa niečo zmenilo.
Nie, nestal sa zrazu romantickým. Nešepkal jej do uška slová lásky a ospravedlnenia, nezačal jej nežne hladiť krk. Jeho pohyby zostali prudké ako predtým, ale prebudilo sa v ňom porozumenie, že túto bytosť, tak odvážne riskujúcu prijať všetku silu jeho hnevu, je potrebné tiež trochu upokojiť. Bála sa a on to ľahko rozpoznal.
Žilka na jej krku zúfalo pulzovala. Bojím sa, bojím sa, to bolo to, čo Snape počul v tom zvuku. Odpútal sa od jej pŕs a po prvýkrát opatrne pobozkal tú zúfalo sa chvejúcu cievku pod jej kožou, s modrým životom vo vnútri. Hermiona sa zachvela od prekvapenia a akosi zvláštne si povzdychla. S úľavou. Pobavene prešiel prstom od jej ucha po kľúčnu kosť, rysujúc cestičku jej krčnej tepny. Ľstivo uspával jej bdelosť.
Nie na dlho zadržal svoju čisto výskumnú pozornosť na kľúčnej kosti a potom sa opäť perami dotkol bradavky.
„Diabol...“ začul tak trochu nejasnú reakciu, akoby z druhej galaxie, kĺžucu so zachrípnutým stonom z jej pier. Prstami sa mu ľahučko dotkla chrbta, čo bolo prvým znakom toho, že sa tiež uvoľnila. Jej nechty mu zľahka škriabali kožu, a to ho ešte viac vzrušovalo. Nemal chuť na ďalšie hry, túžba získať svoju útechu prebila potrebu rozptyľovať ju.
Hermiona sa pripravila na ďalšiu zmenu v jeho správaní, keď sa rozlúčila so sukňou. Rýchlo si sadla, aby ich tváre boli na rovnakej úrovni a venovala mu bozk, ktorý namiesto nej kričal o tom, ako veľmi po ňom teraz túži. Ruky rozopínajúce opasok nohavíc hovorili v podstate rovnako výrečne. Svoje štíhle ruky mu ovinula okolo krku a pritisla sa k nemu tak, že mohol cítiť každučký kúsok jej hodvábneho tela, ešte ním spolovice nepreskúmaného. Vo chvíli, kedy ju chcel Severus znovu zvaliť na posteľ, protestujúco mykla plecami, neprerušujúc bozk. Zachcelo sa ti slnka, Severus Snape? Ber si ho! Koľko nepremrhaného tepla prechádzalo k nemu od nej počas toho prostého bozku! Hermiona zabudla na svoj strach a stala sa smelou a odvážnou... Keď sa jazykom dotkol jej podnebia, so zastonaním sa poddala náporu. Prestieradlo jej opäť prekĺzlo pod chrbtom. Keď sa nedočkala dlho očakávaného pokračovania, nechtami mu netrpezlivo prešla po krku. Oveľa silnejšie ako predtým; nehrajúc sa, ale požadujúc.
Bavili sa tým, že si vymieňali role. Neha bola prerušovaná vášňou, túžba sa ešte viac rozhárala láskaním. Šialená zmyselnosť. Dvaja neznámi ľudia rozoznávali svoje priania bez toho, aby si museli čítať myšlienky.
Keď do nej vstúpil, Hermiona zasyčala od bolesti a jej dlane mu náhle stisli plecia. Zaslúžila by si, aby sa zastavil, obdaril ju vďačným bozkom, šepol nežnú hlúposť, napriek tomu ho vedomie, že ju získal úplne prvý, beznádejne opojilo. Patrila mu celá. Od korienkov vlasov po malíček na pravej nohe. Pocit vlastníctva mu dával krídla, napĺňal pustotu jeho duše akýmsi zvláštnym vzrušením zlatistej farby. Patrila mu. Celá tá pramenitá čistota pripadla len jemu.
Premeškal chvíľu, kedy sa tma, namiesto bolestivých vzdychov, naplnila tichými stonmi skutočného vytrženia. Tá úprimnosť mu aj bez toho driapala rozodratú dušu. Snažila sa byť voči nemu taká smelá a nakoniec mal aj tak nad ňou navrch. Zvíťazil. Zaslúžene, úplne, definitívne.
„Severus...“ v istý moment, balansujúc medzi bolesťou a eufóriou, ho privolala, akoby nebol pri nej. Tak bezradne. „Severus...“ Bez vulgárnych áno, áno a akýchsi ešte sa jej podarilo vzrušiť ho ešte viac. Pravdepodobne svojou detskou naivitou a tým, že ho potrebovala. Ona ho potrebovala. Potrebovala. Teraz. „Severus...“ dievčina naposledy vykríkla a stuhla. Snape, ktorý sa tesne predtým dotkol slnka, sa obtrel nosom o jej sluchu.
„Som s tebou...“ jeho hlas znel nezvyčajne mäkko. Bol spokojný ako ktorýkoľvek človek poznajúci chuť zakázaného. A hoci ho aj vyženú z raja, bude žiť s tým, že v ňom pobudol!
Chvíľu ju ešte objímal a na nič sa nepýtal. Jednoducho kreslil prstom na jej plece akési čiary. Nie, netvoril mágiu. Tú je ťažké tvoriť, keď práve prenikla tvojím telom a rozrušila ťa do posledného nervu.
„Žiaľ, že je to len na dnes,“ zamumlala Hermiona a neochotne sa posadila. „Ak by si mohol...“
„Všetko je dávno rozhodnuté,“ nemilosrdne jej odvetila tma, akoby jej pripomínala, že sa sľúbila nevnucovať. Ráno odíde z Rokfortu a každý z nich začne nový život od nuly. On pôjde k nebu a ona po zemi. „Ale... ďakujem...“
„Nechápem, avšak prijímam...“ Hermiona bola múdre dievča. Čestné, ako všetci chrabromilčania, preto sa nezriekla sľubov. Chcela vstať, ale jeho ruka jej obopla zápästie a vtiahla ju nazad do tmy.
„Ešte nie je ráno... Hermiona... Ešte môžeš zostať... Ešte nie je ráno...“
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |