Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Snape necítil jej pulz rovné tri sekundy natiahnuté do nekonečnosti, v ktorej stál tvárou v tvár mámivej pravde. A potom jej srdce odvetilo na jeho meno zrýchleným a presvedčivým tepom. Sledoval ladno tancujúce plamene, štedro rozsýpajúce smaragdové iskry, keď mu pod bruškom palca bilo jej priznanie. Jej veľké a starostlivo chránené tajomstvo. Jej vina, veľká vina pred samou sebou a súčasne aj pred ním. Jej prvý cit, taký detsky bezmocný a práve preto ešte hlbší.
Ako má on, ktorý si toto priznanie jej srdca vynútil, zareagovať, aby sa hviezda nádeje, ktorá len teraz vzišla, zrazu nerozletela na milióny kúskov? Snape stál pred voľbou, mimoriadne zložitou voľbou: dovoliť jej prečítať, nie v svojom srdci, lež v očiach, rovnaké buch...buch...buch, alebo ukázať na dvere a poslať Hermionu preč zo svojho života. Pretože ich spoločná, svetlá budúcnosť vyzerala veľmi neisto. A problémom nebol banálny vekový rozdiel a kontrastné farby minulosti, ale jednoducho to, že nemali spoločnú cestu. Ich životy boli stvorené, aby plynuli paralelne a nikdy sa nepretínali.
„Slečna Grangerová, viete, aký je rozdiel medzi srdcom a telom?“ spýtal sa zrazu a náhle sa narovnal. Ruky si položil na opierky kresla a nakoniec na ňu pozrel. V sladkých očiach sa nebezpečne blýskalo, pery mala tvrdohlavo stisnuté a ruka – tá istá, ktorú držal vo svojich prstoch – zostala tak ako predtým, visieť vo vzduchu... akoby v očakávaní ... nádeji... prosbe. Nie, tentoraz si vyberie správnu cestu. A šľachetným bude to pre ňu lepšie tu ani nezavanie. Koniec koncov, veď je slizolinčan. Bude to pre nás lepšie, ak budeme hovoriť otvorene až do konca. Spolu by im nebolo príjemne. Boli polovicami rôznych celkov a ich spájanie by viedlo jedine k rozbitým snom.
„Srdca sa nemožno tak ľahko dotknúť,“ celkom pokojne odvetila Hermiona. Ešte pred minútou bola deprimovaná, teraz sa už dokázala vzchopiť. Neuveriteľné. Koľkokrát si predstavovala, ako mu to povie, keď bude mať dosť odvahy... a ani raz nepredpokladala, že sa všetko dozvie sám. Jednoducho tak, že ju chytí za ruku.
„Naozaj?“ Snape skrivil tvár. „Aj srdca sa možno dotknúť a dokonca ľahšie než kože... Srdce, slečna Grangerová, nikdy neklame. Je to najúprimnejšia časť človeka. Telo podlieha reflexom; od bolesti sa rozširujú zrenice, od strachu sa začínajú triasť kolená, od zlosti sa prsty zvierajú do pästí... Áno, telo reaguje reflexami.“ Vstal. Fľašu položil na rímsu kozuba. Zaujímavé. Včera sa mu zdalo takým nedosiahnuteľným spoznať príchuť zakázanej lásky, teraz by bol schopný zostať v nevedomosti. Čím bližšie sú ľudia k cieľu svojich túžob, tým menej si ho prajú! Niežeby sa v duši Severusa Snapa zrazu ochladilo, iba lupienky kvitnúcich pivónií, vzlyknúc od nespravodlivosti, opadali... Skrátka, zblízka vidno nedokonalosť ideálne. Keď hľadíš na slnko ďalekohľadom, vidíš na ňom škvrny, v drahokamoch praskliny a obrovským nedostatkom Hermiony Grangerovej bola jej láska k nemu. Lebo v nej nebolo nič normálne. Pripadalo mu, že by si aj naďalej mala chrániť strieborný odtieň svojich citov a v žiadnom prípade nemiešať farby.
„Nevzali ste do úvahy jednu vec, pán profesor,“ Hermiona si na moment zamyslene zahryzla do kĺbu ukazováka. „Z tej najúprimnejšej časti človeka má jej vlastník nemálo problémov, pretože srdce je až príliš nezávislé. Nepočúva argumenty rozumu, bez ohľadu na logiku si robí čo chce a potom má ešte tú drzosť trápiť sa!“ posledné slová vyriekla so zjavnou zlosťou, ktorá svojou neočakávanosťou zasiahla profesora. Prirodzene, že je nespokojná s voľbou svojho srdca, lenže pred ňou nemohla nikam utiecť. Aká prekvapivá situácia. Ešte pred chvíľou si myslel, že keď od nej násilne vymámil tajomstvo, stal sa pánom situácie, ale aj naďalej mala navrch. Ona sa rozhodovala, či sa jej páčia vlastné emócie alebo nie, čím vopred zatĺkala klince do rakvy jeho ilúzií, stále bojujúcich s chladným rozumom, ktorý kričal vyhoď ju!
V tom čase Hermiona vstala. Podišla ku kozubu, od tepla ktorého jej na líca vystúpila červeň. Zvyšok ohnivej whisky vyšplechla do tancujúcich plameňov a pousmiala sa, keď zahliadla, ako oheň na okamih vyšľahol ešte vyššie.
„Závidím vám. Úplná sloboda,“ skonštatovala, keď sa otočila k profesorovi. Nepozerala sa už naňho roztrpčená, mladá študentka nahnevaná sama na seba za to, že svoje tajomstvo neukryla dostatočne dôkladne. Stála pred ním nezávislá dievčina, ktorá vedela, čo robiť ďalej. Zdalo sa, že sa nechystala upadať do rozpakov, ľakať sa, ani topiť v slzách. Typickým pohybom si rozstrapatila vlasy a mierne sa zachvela. Ešteže tak, pod jeho pohľadom by sa cítil nepríjemne ktokoľvek. „Takže, pane, mám útrapy z rozumu[1],“ zrazu sa rýchlo a bez varovania vrátila k predchádzajúcej téme a zdalo sa, že sa nugát v jej očiach začal rozpúšťať.
Útrapy z rozumu... Srdce nepočúvalo argumenty rozumu... Útrapy z rozumu. Hnevala sa na rozum, pretože nechcel prijať voľbu jej srdca. Srdca, ktoré sa mu osmelilo vzoprieť. Nebolo jej to ľúto, vôbec nie. A ak aj niečo ľutovala, potom to nebol on, ale len jej vlastná, presná, správna, knižničná logika.
„Pán profesor, ste taký prekvapený...“ pozrela naňho cez pohár. „To vám, ako skvelému legilimentorovi, nepreukazuje veľkú česť. Čudovať sa znamená pochybovať o správnosti prečítaného alebo prežitého. Moje srdce vám povedalo všetko. Iste, pane, stačilo mi položiť ruku nabok a povedať dobre, slečna Grangerová, uchovajte si svoje tajomstvá, avšak rozhodli ste sa ísť až do konca, tak majte silu prijať aj to, že tá istá slečna Grangerová nevie vo vašej prítomnosti kontrolovať tep svojho srdca.“
Tromi neotrepanými slovami, ktoré ho len nahnevali, sa zmienila o láske. Bez akéhokoľvek ostychu, dokonca s náznakom agresie mu hodila do tváre svoje tajomstvo. A to ho... rozrušilo... až do nebezpečných zimomriavok na koži. Neklamala, to nie, ale aký rezultát chcela od neho počuť? Dovolil, aby sa ich pohľady stretli a vpili do seba ako bozk. Hermiona chvíľu stála ako očarená, poddajúc sa sile čiernych hlbín, no potom mykla hlavou, ustúpila o krok dozadu a ruky si strčila do vreciek džínsov.
„Nerobte to...“ jemne ho požiadala. „Načo? Profesor Snape je natoľko bezradný? Alebo nepresvedčený o sile svojho vplyvu na mladé študentky?“ jej hlas klesol o oktávu nižšie než zvyčajne. Doslova sa materializoval a pripomínal chladivý hodváb, ktorý po dotyku zanecháva príjemné spomienky.
„Ou, ou, ou... nelezte mi do hlavy, nedotýkajte sa mojich myšlienok... všetky sú pred vami... presnejšie predo mnou... Alebo sa snažíte nájsť ľútosť? Tej tam niet, zmýlili ste sa. Nie všetci chrabromilčania ľutujú,“ zrazu sa dievčina zamračila a vytiahla si ruky z vreciek. „Pán profesor, raz ste už liečili moju bolesť.“
„Teraz nevyzeráte chorá.“
„Moje srdce je zlomené. Vyliečte ho,“ spravila krok dopredu. Dlane zohriate teplom jej tela sa dotkli jeho studených líc. Dievčina zatajila dych a potom so zatvorenými očami, aby temnota mohla prebudiť citlivosť, sa dotkla jeho pier. Tentoraz nie tak ľahučko ako v kabinete – istejšie. Ako človek, ktorý vie, čo robí, no ešte si celkom neuvedomuje, čo sa snaží dosiahnuť. Bola zúfalá. Vedela, že o dva dni navždy odíde, aby žil tam, kde sa možno dotknúť neba. A ju nechá samu so stovkou nocí, ktoré budú naplnené otázkou prečo? Byť zbabelou teraz – umrieť potom. Viac nebude mať šancu spoznať chuť emócií Severusa Snapa. „Chcela by som si vziať niečo na pamiatku,“ táto veta unikla s jej výdychom. „Hovorili ste, že telo reaguje aj vtedy, keď pracuje rozum. Prečo vaše reflexy mlčia?“
V nasledujúcej chvíli jej odvetil. A ako to už býva: hriešnici sa nedotýkajú svätých tak opatrne ako naopak. Svätí akoby sa snažili obrátiť ich na svoju vieru a hriešnici skrátka iba ukazujú úplnú hĺbku svojich tieňov. Jeho bozk by ju pripravil o rozum aj vtedy, ak by jej srdce nemal v rukách. Bol neznesiteľne drzý, korenistý, s akousi temnou príchuťou – úplne v Snapovom štýle. Len nie taký chladný. Možno sa ani necítil sebaisto, ale mal nad ňou moc, pociťoval úplnú kontrolu nad tým mesačným stvorením. Cítil, že sa rozpúšťa v pocitoch rovnako ako kocka cukru v horúcom čaji. Prudko prerušil bozk a dychtivo nasal do pľúc vzduch.
„Zdá sa, že vás Potter bude hľadať,“ pripomenul dievčine, v ktorej doširoka roztvorených očiach panoval magický chaos. „Nepozerajte sa tak na mňa, svoju dávku pocitov na pamiatku ste už dostali. Teraz vypadnite!“ Z nejakého dôvodu sa hrozne nahneval. Hermiona nenamietala. Akoby ju v nasledujúcej chvíli z jeho domu odvial vietor. Dobre, že už prestalo pršať.
Spustil sa späť do kresla a potichu sa rozosmial, celkom spokojný sám so sebou. Tak a mám ťa! Aká nádhera! Už nechcel počúvať svedomie, česť a rozum. Uzavrel stávku... hodil návnadu... čiže bolo treba len trochu počkať a dostane všetko naraz, bez akýchkoľvek vyznaní z jeho strany. Dievčina za ním príde sama, pretože v jej očiach sa dalo zreteľne prečítať: už som vaša, pán profesor.
Pozn. prekl.: [1] Útrapy z rozumu - je veršovaná komédia ruského diplomata, prekladateľa a dramatika z obdobia romantizmu, Alexandra Sergejeviča Gribojedova (1795 - 1829), vyznačujúca sa krutou, smutnou a trpkou satirou na mravne zdevastovanú a podlízavú spoločnosť bez pevného vnútorného presvedčenia a postojov, ktorá dodnes patrí k najvýznamnejším hrám svetovej, európskej a ruskej drámy 19. storočia.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |