Where There's a Will
Autor: grangerinvestigations
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4359182/14/Where_Theres_a_Will
Keď sa chce
Preklad: Jimmi
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Pairing: Dramione
Žáner: Humor/Romance
Zhrnutie: Lucius Malfoy zanechal dosť podivnú poslednú vôľu: ak bude Draco pracovať pre Hermionu jeden rok, aj on, aj jej S.O.P.L.O.Š zdedia tridsať miliónov galeónov. Samozrejme, možno sa skôr obaja vzájomne prizabijú... Ignoruje Epilóg. Prístupnosť M kvôli slovníku.
Kapitola 15
Ako obvykle, keď Hermiona v pondelok ráno vkročila do svojej kancelárie, mala hnusnú náladu. Po tej katastrofe v Theovom dome prišiel v sobotu do jej bytu, aby sa ospravedlnil a "porozprával". Povedal jej, že napriek jeho citom k nej "možno nie je dobrým nápadom, aby v súčasnosti spolu chodili". Jeho priateľstvo s Dracom bolo príliš dôležité a Hermionin vzťah s Dracom príliš výbušný. Ubezpečil ju, že chce stále pracovať so S.O.P.Ľ.O.Š na jej aktivitách s vlkolakmi, ale čokoľvek iné "nateraz" neprichádza do úvahy.
Hermiona to chápala - naozaj chápala - ale poskytlo jej to ďalší dôvod, prečo byť na Malfoya nahnevaná. Niežeby bola Hermiona zamilovaná do Theodora Notta, ale páčil sa jej a rada by mala príležitosť spoznať ho lepšie. Mohlo to vyjsť alebo nemuselo, ale takto nedostali šancu. Ona určite nebude vyčkávať, až to Malfoy "dovolí". Neočakávala, že by jej dal Theo prednosť pred svojím priateľom, ale ani nečakala, že Malfoy zareaguje tak, ako zareagoval.
A čo v Merlinom mene mala robiť s Malfoyom? Správať sa, ako keby sa nič nestalo? Niežeby predtým k nemu prekypovala vrelými citmi, ale ako mohla ignorovať jeho poslednú urážku? Pravda, bol opitý, ale to neospravedlňovalo jeho správanie. Hoci si už zvykla na jeho nadávky, v piatok večer to bolo iné. Ak sa niečo nezmení, doženie ju do úplného šialenstva.
Našťastie v to ráno prišla prvá, nikde žiadna stopa po Malfoyovi či niekom inom. Mohla tak využiť chvíľku, aby sa vzchopila, než mu bude musieť čeliť. Ale len čo sa usadila za stôl, zjavila sa obrovská kytica kvetov. Vyplašená vyskočila z miesta presne vo chvíli, ako Draco vkročil do kancelárie.
"Tie sú odo mňa," zahanbene prehovoril. "Sú to drakovce* - chápeš?"
"Nie celkom. Prečo prepánakráľa by si mi ty dal kvety? Sú otrávené? Uškrtia ma alebo zjedia?"
"Nie, je to ospravedlnenie," priznal Draco. Tie slová takmer boleli, keď vychádzali z jeho úst. "Ale stále ťa neznášam, Grangerová."
"Nápodobne," zhodla sa Hermiona totálne zmätená.
"Ale uvedomujem si, že som v piatok večer tak dajako prekročil medze," povedal Draco, kým si trel zátylok a hľadel do stropu. "Bol som opitý a zareagoval som mizerne. Porušil som pravidlá našej malej veselej vojny. Nemám ťa rád a naozaj sa rád s tebou hádam, Grangerová, ale prestanem robiť poznámky o tvojej spornej počestnosti, či sme v práci alebo nie. Alebo sa minimálne pokúsim."
"Aké milé," sucho odvetila Hermiona.
"Tak či tak ma Theo poriadne zotrel a požadoval, aby som urobil nejaké veľkolepé gesto. Veľkolepejšie než toto už nebude. Ani Pansy som nikdy nedal kvety. Len nikomu nepovedz, že sú odo mňa, dobre? To by som neprežil."
"Dobre," odpovedala. "Potom myslím, že prijímam, nech si k tomu bol akokoľvek prinútený." Napriek svojej vôli sa Hermiona ohľadne celej situácie cítila lepšie. Bolo jej jasné, že mu nemala dovoliť tak ľahko vykĺznuť, ale nikdy nedokázala odolať kvetinám. A tiež milovala drakovce. Nezmenilo to jej city k nemu, ale možno konečne začal uvažovať podobne ako ona. Pokojný vzťah bol vážne pre celú firmu to najlepšie. Minimálne sa trošku snažil.
"To je duch, šéfica," vyhlásil zrazu vyškerený Draco. "Ukáž svetu, aká dokážeš byť blahosklonná."
"Ale ak logicky uvažujem, budeš musieť vynaložiť viacej snahy, aby si presvedčil vonkajší svet, že ku mne či ku S.O.P.Ľ.O.Š necítiš nenávisť."
"Už nie je pravda, že sopľoša neznášam," vyhlásil Draco, čím prekvapil samého seba. "Práca je fajn, okrem teba, a skutočne som rád vzal Trixie od Pansy. Je to dobrý škriatok - oveľa lepší než ten blbec Dobby."
"Dobre," odvetila Hermiona rovnako prekvapená a ignorovala narážku na Dobbyho. "Som rada, že si svoju prácu trochu vážiš. Pokiaľ ide o mňa, ak sa budeme nenávidieť v súkromí, budeme v poriadku. Ak to dokážeme vylepšiť na nemať radi, budeme na tom ešte lepšie."
"S davmi som dobrý," vyhlásil Draco. "Toho večera som nepovedal o tebe jedinú zlú vec ani Rupertovi ani Elliotovi a to som bol poriadne naliaty. Dobre, smiali sme sa trochu na tvojich vlasoch..."
"Malfoy."
"Ale to je všetko," dokončil. "A to nie je celkom novinka, nie? Robili to dávno predtým, než som sem prišiel. Takže myslím, že sa snažím povedať, že som ochotný dať tejto mierovej záležitosti šancu a skutočne sa tentoraz snažiť. Mala si pravdu - uviazli sme v tom spolu, správne?"
"Klamú ma moje uši a oči?" neveriacky sa spýtala Robin, keď vyšla z miestnosti za Dracom. "Určite si Draco Malfoy a Hermiona Grangerová nevymieňajú priateľské slová? Moji dvaja obľúbení protivníci v boxe spolu skutočne vychádzajú? Šok, zhíknutie."
"Ale veď to poznáš, generál Westinghouse," prehlásil Draco. "Je to len stretnutie zamestnávateľa a podriadeného - som si istý, že si na ne spomínaš z čias, keď si bola bezcenným pešiakom ako ja."
"Matne," odvetila Robin. "Ale ja som sa vždy uklonila, keď som dohovorila."
"Zistím, či na tom dokážem popracovať."
"Robin, som rada, že si tu," vložila sa Hermiona. "Chcem, aby si tento týždeň začala s inzerátmi na nových zamestnancov. Chcem prijať asi desať ľudí."
"Tak veľa?"
"Áno, potom ich môžeme porozhadzovať tak, aby sme mali jedného či dvoch na každé magické stvorenie," odpovedala Hermiona. "Všetci sa musia zapojiť do ich výcviku, ale myslím, že je to dosiahnuteľné číslo."
"Zelenáči budú v presile," protestoval Draco. Nechcel, aby sa sem vpadla banda mladých karieristov a predstierala, že všetko vie najlepšie.
"Malfoy, ty tu nie si ani tri mesiace," podráždene povedala Hermiona. "Teba je ťažko nerátať za nováčika. Títo "zelenáči" tu budú dlho potom, ako odídeš."
"No aj tak," zareagoval súčasne v rozpakoch aj podráždený jej poznámkou. "Chcem, aby bolo známe, že som služobne starší. Keďže som tvoj asistent, bude pravdepodobne mojou prácou viesť tu chvíľu každého za ucho. Ja viem ako robiť svoju prácu... len sa chcem uistiť, že oni vedia robiť svoju."
Robin na neho žmurkla. "Nemaj obavy, Draco, postaráme sa, aby všetci vedeli, aký si dôležitý a desivý."
"To jediné žiadam."
"Robin, môžete s Veronikou dnes ráno navrhnúť ten inzerát a ja ho popoludní dokončím?"
"To nechaj na mňa," vyhlásil Draco.
"Prečo?" podozrievavo sa spýtala Hermiona.
"Možno mi je ukradnuté, čo sa stane, keď už budem preč, ale nie je mi ukradnuté, čo sa stane, kým som stále tu," odpovedal Draco. "Ak to necháš na Veroniku a generála, poľahky môžeme skončiť s tým, že budeme hľadať najžiadúceho čarodejníka v Británii."
"Ako by sme mohli, keď ten stojí priamo predo mnou," doberala si ho Robin, čím si vyslúžila zastonanie od Hermiony. "Ale mohli by sme využiť tvoj prínos, pokiaľ obmedzíš tie sexistické poznámky na minimum."
"Fajn," súhlasila Hermiona. "Len mi to dajte prečítať, než to pošlete - Boh vie, čo sa tam Malfoy pokúsi prepašovať. Asi ďalšie pervézne kecy o vílach."
Robin sa miesto odpovede uklonila. Draco sa nahlas zasmial, kým na nich Hermiona znova zazerala.
"Všetci sú to hnusní obracači kabátov," mrmlala pod nosom, znova podráždená, že Robin s Draco spolu tak dobre vychádzajú. Napriek tomu, čo jej Robin povedala, Hermione bolo jasné, že ho nielen "toleruje". Robin mala Draca rada a hotovo, a ten cit bol zrejme opätovaný. Ako si tak rýchlo dokázali získať jeden druhého? Modlila sa, aby sa nad ním Robin nikdy nezačala romanticky rozplývať, možno bolo načase, aby sa o ňu pokúsil Ron. Musela Robin udržať v bezpečí, správne?
"Hermiona, tie kvety sú nádherné!" zvolala Robin, ktorá si ich všimla po prvý raz. "Od koho ich máš?"
"Od Thea," rýchlo povedal Draco, keď vrhol na Hermionu varovný pohľad. "Je to poďakovanie za to, že ste mu dovolili pre sopľoša pracovať ako dobrovoľník. Theova povesť je v háji tak ako moja, takže sa aj jemu zíde dobrá publicita. Jediné, čo mu udržuje ako taký rešpekt, sú všetky jeho peniaze. To preto moje akcie na konci roka stúpnu."
"To bolo od neho pozorné," riekla Robin. "Sú vážne pekné, Hermiona, budeš musieť nájsť niečo, čím mu poďakuješ."
"Hm, hm," neutrálne zareagovala. Ak si chcel Draco vymýšľať príbehy, nemala s tým problém. Nepotešilo ju, že bude musieť odraziť ďalšie otázky o Theovi, ale predpokladala, že aj tak by na to došlo.
"Takže Robin, nechceš začať?" spýtal sa Draco v snahe zmeniť tému. "Veronika tu už bude každú chvíľu. Pripravme pre všetkých raňajky. Lepšie sa mi pracuje s plným žalúdkom a z Veroniky je bez kávy polovičný úžitok."
"To je od teba rozumné, Malfoy," vyhlásila Hermiona. "Keď dám tomu inzerátu konečnú podobu, dnes popoludní budeme pracovať spolu, dobre?"
"A to som si myslela, že nebudete vychádzať," ozval sa nový hlas. Vo dverách stála Narcissa Malfoyová s pánom Pembrokom. Narcissa ich všetkých zhodnotila pohľadom, kým sa pán Pembroke tváril ostražito.
"Matka? Čo tu robíš?"
"Prišla som ponúknuť olivovú ratolesť, Draco," odvetila jeho matka. "Si úplne smiešny v tom, ako ignoruješ moje sovy."
"Mal som plné ruky práce," bránil sa Draco. "Nové zamestnanie, spomínaš si?"
"Áno, a počula som o ňom tak veľa báječných vecí, že som musela prísť a vidieť to na vlastné oči. Pán Pembroke chcel samozrejme prísť tiež, aby skontroloval, že obaja plníte podmienky Luciusovej vôle."
"Je stále tu, nie?" kategoricky vyhlásila Hermiona. Pani Malfoyová jej vždy nahnala strach, ale súčasne neznášala vyzerať v očiach tej ženy ako slaboch.
"Ste taká zdvorilá ako vždy, slečna Grangerová," poznamenala Narcissa, keď ju prebehla pohľadom. "Vážne dúfam, že sa Draco správa ako má. Drakovce? Aké milé! Aby ste vedeli, sú Dracove obľúbené."
Robin pri tej poznámke nadvihla obočie, ale nič nepovedala. Hoci si všimla rovnakú červeň na Hermioniných aj Dracových lícach.
"Matka, nech ťa akokoľvek radi vidíme, prečo si naozaj tu?"
"Prišla som, aby som sa zapojila do vašej malej veci," odpovedala Narcissa. "Bola zrejme pre tvojho otca dôležitá a teraz je dôležitá aj pre mňa. Chcem vám všetkým usporiadať bál."
"Bál?" zopakoval Draco.
"Áno, drahý, dávaj pozor. Ach, nie je nutné protestovať, slečna Grangerová, už som si to vyjasnila s Theodorom. Na tomto malom večierku budeme pracovať spoločne. Tú slávnosť samozrejme zorganizujeme na Manore a pozveme celú čarodejnícku spoločnosť, rovnako ako ministerských pohlavárov. Bude to len niečo, čo sa "roznesie", ako sa hovorí."
"Pani Malfoyová, to je od vás neobyčajne veľkorysé, ale nemyslím si..."
"Trvám na tom, slečna Grangerová," prerušila ju Narcissa. "To Lucius bol veľmi veľkorysý a myslím, že najmenšie, čo môžete urobiť, je prijať moje pohostinstvo."
Hermiona sa zúfalo pozrela na Robin, ktorá pokrčila plecami a na Draca, ktorý sa vyhol jej pohľadu. Sťažka si vzdychla. Kto vedel, že sa tak veľa slizolinčanov bude dožadovať, aby jej usporiadali večierok?"
"Ďakujeme vám, pani Malfoyová, to bude nádherné."
"Skvelé!" zvolala Narcissa. "Poďme, Silas, myslím, že sám vidíte, že všetko ide ako po masle. Namojdušu, Lucius nakoniec musel vedieť, čo robí. Draco, očakávam ťa s Theom dnes večer na večeru. Slečna Grangerová, budeme v kontakte." Odkráčala z dverí a Pán Pembroke ju tesne nasledoval ako šteniatko.
"Nuž," riekla Robin. "To bolo nečakané."
"Som prevalcovaná Malfoyovcami," vyhlásila Hermiona. "Bože, čo som kedy urobila, že som si toto zaslúžila?"
"Ach, vyfuč, Grangerová," vybuchol Draco. "Nechaj ju, nech ti usporiada ten sprostý večierok. Potom sa jej zbavíš. Nezabije ťa, keď sa trošku vyobliekaš."
"Súhlasila som, že to môže urobiť, nie?" vyštekla Hermiona, ktorá vyšla spoza stola a postavila sa pred Draca. "Tebe by sa tiež zišlo postarať sa o zovňajšok, hadí chlapče. Radšej požiadaj mamičku, aby ti pripravila tie najkrajšie šaty. Alebo ešte lepšie, požiadaj Thea, nech to za teba urobí. Vy dvaja ste prakticky zosobášení. Bude tvojím partnerom?"
"Tvojím už nebude, všakže?" provokoval Draco.
"Decká!" zjačala Robin, keď medzi nich vkročila. "Matička skákavá! Toto muselo byť najkratšie prímerie v histórii. Tak nám pani Malfoyová usporiada bál - prečo to znamená, že sa vy dvaja musíte znova nenávidieť?"
"Nikdy sme sa neprestali," odvetila Hermiona.
"To si trafila, šéfica."
"Vy dvaja budete moja smrť," unavene prehlásila Robin. "Poď, Draco. Musíme pracovať na tom inzeráte. Zabezpečíme raňajky a počkáme na Veroniku, ako sme plánovali, dobre? Hermiona, o chvíľu sa uvidíme. Medzitým si potraste rukami a prestaňte na seba vrčať, prosím?"
"Fajn," dramaticky si vzdychol Draco. Krátko vystrel ruku k Hermione, ktorá sa o ňu obšuchla svojou vlastnou a potom ukročila dozadu.
"Fajn," zopakovala. "Prepáč, Malfoy. Ďakujem ti, Robin."
"Chcem zmenu v náplni práce, ak mám celý ďalší rok robiť medzi vami rozhodcu," odpovedala, keď vyvádzala Draca z kancelárie.
"Prečo sa namáhať?" spýtal sa jej Draco. "Už sme ťa menovali generálom. Nestačí to?"
"Keby som bola skutočne generál, musel by si ma poslúchať trochu viacej," smutne tvrdila Robin. "Urobíš objednávku na raňajky, že? A pridaj navyše brusnicové koláčiky, dobre? Potrebujem čokoládu, ak mám s tebou pracovať celé dopoludnie."
"Aké má šéfica rada? Citrónové, správne?"
Robin prikývla so zatajeným úsmevom. Nech akokoľvek protestovali, Hermiona s Dracom si toho druhého poriadne uvedomovali.
"Potom vezmem pagáčiky," uškrnul sa. "Nemôžem dovoliť, aby si myslela, že vyhráva, všakže?"
*V originály sú snapdragons (niečo ako chňapkajúci dráčikovia - alebo rafajúci, vybuchujúci, snap je fakt všetko možné, po našom papuľky či pyštek obyčajný. Keď som ale zistila, že existuje rastlinka drakovec, nemohla som si pomôcť. A ešte k tomu ľudovo sa jej hovorí zmijovec alebo dráčik. :D Viem, že sa asi nedávajú do vázy, ale autorka si tie dragons tiež nevybrala len tak.