Preklady fanfiction Harryho Pottera

Čo je to mať osemnásť?

Znamená to, že slnko pre teba svieti jasnejšie než pre druhých! Že si ešte schopná kochať sa krásou nebeskej klenby. Počuješ hudbu vetra, usmievaš sa kvetom a môžeš pobehovať za jesennými listami, ktoré vietor unáša po alejach. Si – mladá, si – nádherná, si – slobodná!

Čo je to mať osemnásť a byť – čarodejnicou?

Ó! Perspektívy! Príležitosti! Kariéra! Už posledný rok v Rokforte obnovenom po vojne. Zranenia sa hoja a nehľadiac na zostávajúce jazvy sa tešíš faktu, že si – čarodejnicou. Veď svet bez mágie je prázdny ako nočné nebo bez citrónovožltého mesiaca.

Čo je to mať osemnásť a byť zaľúbená?

Vtáky spievajú len pre teba. Oči sa blyštia sťa diamanty. Úsmev na perách je taký široký, že je z neho príjemne celému svetu. Všetko navôkol, ktovie prečo, vonia fialkami. Bývalí nepriatelia sa zdajú byť milí a ty môžeš trebárs zakývať Malfoyovi, donútiť ho v rozpakoch zdvihnúť svetlé obočie a zašomrať: „táto Grangerová sa už načisto pomiatla“.

No čo, dočerta, je mať osemnásť, byť čarodejnicou a byť zaľúbená do Severusa Snapa?

To nie je niečo. To je NIČ.

Pretože existuje len jedna pravda, je pravdepodobný iba jeden výsledok – nula.

Okrúhla, pravidelná nula, symbol nezmyselného úsilia.

A problém nie je v priateľoch, nie. Harry – ten to pochopí, vždy veci chápal a bral na vedomie. Ginny – tá jej, prirodzene, spočiatku zmeria teplotu, avšak tiež kývne hlavou, súhlasiac s takou okolnosťou, akou je prítomnosť zachmúreného profesora elixírov (och, prepáčte, teraz už profesora obrany proti čiernej mágii) počas pokojného nedeľného popíjania čaju v Brlohu. Ak bude treba, Ginny dokonca pripraví jeho obľúbený melasový koláč (bolo by zaujímavé vedieť, či má Snape rád melasové koláče). Ronald... ach, Ronald... Ten bude nesmierne šťastný. Nakoniec aj rozumná Hermiona urobila hlúposť! A ešte takú, ktorá vymaže stovky jeho nenapísaných domácich úloh a strhnuté body. Áno, vôbec nebolo potrebné znepokojovať sa kvôli priateľom.

Ale aj tak to nepôjde. Čert aby to zobral!

Všetko padá na samotnom Snapovi. Ten veru umrie od smiechu, keď sa to dozvie. A ak aj Hermiona chcela rozosmiať zachmúreného profesora, potom určite originálnejším spôsobom. Hoci, čo už môže byť originálnejšie - než vyznanie lásky?

„Slečna Grangerová, dovoľte mi spýtať sa kvôli akému závažnému faktu ignorujete moju maličkosť, dovoľujúcu si vám položiť otázku?“ Na oslnivo biely list papiera, prinesený so sebou, dopadol  tieň. Dievčina sa strhla a zdvihla oči. Ó, bože, stálo za to snívať o Snapovi na jeho hodine?! Veľmi múdro, len čo je pravda!

„Dovoľte mi pripomenúť vám, že Merlinov rad druhého stupňa ešte nie je čarodejníckym diplomom, a preto mi preukážte láskavosť a odpovedzte na moju otázku,“ uškrnul sa.

Sprvu jej v mysli zaznel zvonček paniky – čo ak jej prenikol do hlavy a uvidel myšlienky? Och, práve tá scéna s pitím čaju ho potešila! Lewis Carroll a jeho Alica popíjajúca čaj s pochabým králikom blednú pri nej od závisti! Dievčina sa predsa len trochu upokojila, keď v jeho pohľade narazila na oceľ. Nie, nie, on ju iba považoval za príliš namyslenú, aby ho počúvala. Nič viac.

„Prepáčte, pán profesor, prepočula som otázku,“ ledva počuteľne vydýchla Hermiona, čím u Harryho vyvolala značný údiv. Skrivil tvár. Len čo v ich komunikácii s profesorom Snapom došlo k milimetrovému posunu – Hermione, najpozornejšej z nich, sa v momente podarilo všetko zničiť. Niežeby bol Harry naštvaný, no určite nebol potešený. O od čias, čo bol v mysľomise a videl niekoľko tajomstiev Severusa Snapa, bol k nemu predchnutý nesmiernou úctou. Druhá vec bola, že profesor nebol vôbec nadšený, že svoje tajnosti zveril práve Potterovi, veď si myslel, že zomiera, doparoma! Teraz bol nútený zdraviť sa s ním pomedzi zuby... a to už bol, podľa Harryho mienky, pokrok... a ajhľa, Hermiona! Nie osud!

„Aká škoda, slečna Grangerová,“ profesor sa prekvapivo nerozzúril a naďalej držal dievčinu v zajatí svojich tmavých očí. „Strhávam Chrabromilu päťdesiat bodov a vy osobne vypracujete esej na tému Päť kúziel na zlepšenie sluchu. Dúfam, že vám to pomôže byť pri najbližšej príležitosti viac sústredenou. A teraz – von z mojej triedy!“ Trochu teatrálnym gestom ukázal na dvere. Trieda zašumela – Hermiona okrem incidentu s Trelawneyovou ešte nikdy neodišla z vyučovania.

Nenamietala. Pozbierala si veci a bez slova vykĺzla von.