STATIC
Autor: galfoy
ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/7360278/12/Static
Preklad: Jimmi
Beta-read: Bbarka
Prístupnosť: M (od 16.rokov)
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní galfoy, ktorá napísala túto fanfiction.
Poznámka autorky: Ahojte, miláčikovia. Cítite sa v poslednej dobre preťažení? Príliš veľa práce alebo školy? Máte problémy s deťmi, rodičmi, priateľmi, láskami? Možno vám môžem pomôcť. Ponúkam vám túto chutnučkú kapitolu z hĺbky môjho srdca, pretože čoskoro znova skĺzneme do úzkosti a mám pocit, že by sa vám dnes zišlo trochu vrelosti a rozmaznávania. Mám pravdu? Mimochodom, stále som totálne zbláznená do vašich komentárov. Ste poriadne čarovní. A to je dobrá vec. A vaša dobrá nálada pri písaní ma pretlačila cez tú Pekelnú kapitolu, takže už sme na druhej strane. Ááááno! Muchas gracias.
xo
Galfoy
PP: Moja odpoveď na všetky štyri vyššie položené otázky v tejto chvíli (práve je 5.marec) je: áno, áno, áno na štvrtú, áno. A v tomto okamihu fakt dúfam, že boli vaše komentáre rovnako čarovné a pomôžu nám prejsť druhou polovicou poviedky.
PP2: Snáď sa vám dnešok (12.3.2012) páčil, pokúsila som sa to seknúť, kým to dobre skončilo. Všetkým ďakujem za komentáre.
Kapitola 12
Keď Hermiona pripravila špagety, trojica sa usadila okolo stola, aby sa potichu najedli, kým čakali na Harryho a Rona. Keďže sa zmenili ochranné štíty - Hermiona na to dozrela, kým sa varili cestoviny - neexistovala šanca, že by sa Wolf dajako skoro vrátil. Vyzerala pokojnejšia a len trochu rezervovaná, keď nabodávala špagety s miernym zamračením v tvári. Na jej lícach bolo vidno slabé cestičky po slzách, ktoré na nich zaschli.
Draco si pomyslel, že vyzerá nádherne.
Pohrával sa s kúskom špagety, nakoniec sa vzdal, keď sa rozpadla pod jeho prstami na škrobovitú kašu. Potreboval s Hermionou hovoriť osamote. Potreboval. Myslel si, že sa všetko vyjasní, keď jej povie, že mu na ňom záleží... Že keď to bude vonku, ona pochopí, že je úprimný o čomkoľvek, čo medzi sebou mali. Že sa zmenil. Ale teraz? Jednoducho neočakával jej odpoveď. Tiež jej na ňom záležalo, ale potreboval vedieť ako veľmi. Mal pocit, že sa snáď udusí, ak to nezistí. Ako na kamarátovi alebo niečo viac? Mohlo to všetko zmeniť. Kamarát či niečo viac? Rozdiel predstavoval celý vesmír.
Bohovia, zase ho bolela hruď.
Pri pohľade späť "záleží" bolo tak frustrujúco nejednoznačné slovo. Začínal chápať, prečo jeho otec trval na použití silnejšej, viac odstrašujúcej variante tohto citu.
Draco sa nikdy necítil zvlášť milovaný. Vedel, že ho matka milovala, že ho miloval aj otec svojím vlastným chladným spôsobom. Ale v škole nikdy nemal dobrých priateľov a ženy, s ktorými sa v priebehu rokov zaplietol, boli v jeho blízkosti len z čisto fyzických dôvodov. Rýchly sex, známosť s výhodami. Vždy iné čistokrvné. Vždy zostával nepripútaný, dokonca v zápale vášne. Draco si vystaval statný múr, ktorý slúžil ako nárazník pre čokoľvek, čo považoval za emocionálne náročné, menovite jeho aktivity ako smrťožrúta, a fakt, že ho v podstate olúpili o skutočné, ucelené vzťahy. Nedovolil, aby ho niečo z toho trápilo, pretože vždy sa pachtil za mocou. Moc zaplátala rozširujúce sa diery v jeho živote, zaplnila ich potrebou vládnuť ostatným. Moc bola silnou a utkvelou motiváciou. Zachytával len letmé pohľady na to, aké to muselo byť skutočne sa cítiť potrebný, cenený a ochraňovaný. Až doteraz to považoval za slabosť.
Ale mohla by niečo také niekedy cítiť Hermiona k nemu? Ohromilo ho, keď vôbec priznala, že jej na ňom záleží a možno to malo stačiť. Jednako, tá malinkatá šanca, že ho má možno rada viac než kamaráta... Napriek ich minulosti... Napriek jeho minulosti...
Dokázala by uveriť, že sa zmenil?
Pozrel sa na ruku a zbadal, ako mu spod rukáva vykúka Temné znamenie. Draco bol taký pyšný, keď ho konečne dostal, ukazoval ho ako nejakú cenu, ako zasranú trofej. Stelesňovalo všetko, na čo si myslel, že má nárok. Bolo jeho voľnou vstupenkou k tomu stať sa netvorom, a on sa z neho tešil, prijímal Temnotu s jej symbolom vypáleným do svojej ruky. Teraz? Hnusilo sa mu. Oddeľovalo ho od Hermiony. Riskovalo jej rešpekt a jej schopnosť poskytnúť mu šancu. Mohlo všetko zničiť, všetky zmeny, ktorými prešiel, všetky tie bolestivé malé prezrenia, ktoré zodierali jeho zubaté okraje.
Prečo by tomu mala dať šancu? Keď bola obklopená tým zasraným Rádom, ľuďmi s hodnotami a názormi, ktoré si vysoko považovala... Prečo by mala dať šancu jemu?
Nahnevane treskol vidličkou a všetci pri stole vyskočili. Prihrbil sa, nezamýšľal urobiť takú scénu. Hermiona sa na neho spýtavo pozrela a Lucius nadvihol obočie.
"Pardón," zamrmlal. "Nemalo to byť také hlasné."
Hermiona sa na neho smutne usmiala. "Bol to stresujúci večer."
Postavila sa, aby upratala taniere, ale so zaburácaním letaxu sa vyhrnuli von Harry s Ronom.
"Počuli sme tie novinky," nahnevane dychčal Ron. "Krucinál, to je trafené. Vlastnoručne Wolfa zavraždím, keď ho chytíme."
Harry bol sinavý hnevom a Draco si len mohol predstavovať, ako sa práve teraz obviňuje, že dôveroval mužovi, ktorý takmer zabil Hermionu.
"Našli sme Brycea... Či skôr jeho telo," pokračoval Ron, hrubo si šúchajúc oči. "Odhadujeme, že za to je tiež zodpovedný Wolf, ale stále sa snažíme prísť na to, prečo sa Bryce stal terčom."
"Mohli by sme sa vás dvoch spýtať na Wolfa? Kvôli detailom, ktoré ste videli?" napäto prehlásil Harry a ukázal na gauč. Lucius prikývol a pohol sa k nemu. Harry s Ronom si cestou vymieňali nahnevané mrmlanie, nepochybne plánovali Wolfovu bolestivú smrť. Draco využil príležitosť, aby sa porozprával s Hermionou, kým boli zaujatí niečím iným.
"Grangerová... Mohol by som s tebou po tomto hovoriť?" spýtal sa potichu Draco, keď jej pomáhal upratať stôl.
"Samozrejme," položila mu ruku na plece, aby ho odviedla smerom ku gauču. "Ale zatiaľ sa, prosím, porozprávaj s Harrym a Ronom, nech sa upokoja. Nerada ich vidím takýchto."
Prikývol a nechal sa ňou viesť. Dotýkala sa jeho ruky. Záležalo jej na ňom.
"Potrebujete ma alebo ma môžete z tohto rozhovoru vynechať? Len si chcem na chvíľku ľahnúť. Som poriadne uťahaná," povedala, keď sa Draco posadil a trúchlil nad stratou jej ruky na pleci.
"Samo, Miona," usmial sa Ron. "Prídeme ti zaželať dobrú noc, než odídeme."
Prikývla a odišla z izby.
Draco sa díval, ako odchádza, až kým si nevšimol, že na neho hľadí Harry so vševediacim výrazom v tvári.
Draco sa zamračil. Možno bol vážne taký priehľadný. Znova sa pozrel do chodby, ale Hermiona už bola preč. Do kelu.
Hermiona si napriek tomu, čo povedala, nešla ľahnúť. Šla do knižnice. Obklopená svojimi knihami sa nadýchavala pokojného vzduchu, zatuchnutej vône starého papiera a atramentu a začala sa uvoľňovať. Bol čas utriediť si myšlienky a tých myšlienok bolo priveľa.
Po prvé, bol čas priznať si, že sa jej mozog nikdy nezdal normálnejší, odkedy ju Harry s Ronom vytiahli z tej prekliatej triedy. Už riadnu dobu neupadla do strnulosti a znova sa zlepšovala v rozhovoroch s ľuďmi. Stále neznášala veľké skupiny a mala problémy so stresom, ale už viacej nevyvolávali automatické uzavretie sa. Bola to veľká zmena. Obrovský pokrok.
Po druhé, z Wolfa sa stal zlý chlapík. Tie novinky lámali Hermione srdce. Nepovažovala ho za vážnu hrozbu, čo bol dôkaz, že jej bojom zdokonalené inštinkty ochabovali napriek tomu, čo Lucius povedal. Mala si tie príznaky všimnúť sama. Vďaka nebesiam za Malfoyovcov - zachránili ju. Hermiona by stále dôverovala Wolfovi, ako by dôverovala akémukoľvek priateľovi, dokonca aj keď mala z neho čudný pocit. Pravda, konal pod vplyvom niekoho iného, ale Imperius je strašne silný a on už pravdepodobne nikdy viac nebude sám sebou. Nebol Wolfom, ktorého poznala. Určite nie Wolfom, ktorý dal najavo svoju nežnejšiu stránku, keď bola zranená. Musela s ním jednať ako s hrozbou, ktorou bol, hoci pod škodami, ktoré narobilo to kúzlo, bol uväznený jej priateľ. Nebolo bezpečné byť kdekoľvek v jeho blízkosti, čo znamenalo skoncovanie s prácou a jej časovo neobmedzenú izoláciu v dome. Čudné bolo, že v skutočnosti jej táto časť nevadila.
Po tretie a to najdôležitejšie, bola tu záležitosť s tým nádherným a náladovým mužom vo vedľajšej izbe. S tým, pri ktorom tak veľa zo svojho života strávila s pocitom obozretnosti, s ktorým sa hádala, ktorého nenávidela. A teraz? Teraz sa do neho zamilovávala. Ach áno, uvedomovala si, že je to pravda. V tomto okamihu by to bolo zbytočné popierať. Nech to bolo akokoľvek čudné, jeho rozladenosť a nepriateľstvo takmer spôsobili, že mu verila viac... Nebol dostatočne zdvorilý, aby jej klamal. Vždy vravel, čo si myslel. A to kvôli tomu jeho priznanie pred chvíľou znamenalo tak prekliato veľa - Draco Malfoy sa emočne neodhaľoval len tak pred niekým. Uvedomovala, aké vzácne, aké úžasné to bolo. Neexistovala možnosť, že by to tomu nevenovala pozornosť.
Znova si pomyslela na svoju analógiu s kávovým filtrom... Malé kvapôčky dobrého správania sa, náklonnosti a zvedavosti stvorili nápoj niečoho absolútne opojného. Spomenula si, aký bol pred mesiacmi, keď ho prvý raz zachránili. Odporný, nenávistný zabijak. Jej nepriateľ. Fanatik. Nemilosrdný tyran. Prekvapujúco dôverne známy.
Predpokladala, že sa nezmení. To bolo to, čo od neho očakávala. Na to bola pripravená.
Ale zvláštne bolo, že keď tá nenávisť začala odpadávať a objavila sa zvedavosť, nakoniec skončili tým, že sa veľmi dobre k tomu druhému hodili. Obaja bystrí, obaja vášniví, obaja úplne stratení. Draco nasával jej starostlivosť ako špongia, asi vo svojom živote nikdy nezažil nič také úprimné. Ona si na oplátku obľúbila starostlivosť o neho a tie nepredvídateľné rozhovory, ktoré to prinášalo. Napriek tomu, že sa nikdy nepovažovala za domácky typ, zistila, že jej prináša radosť starať sa o Draca a tiež aj o jeho otca. Poskytovalo jej to pocit, že má zmysel. Poskytovalo jej to výhovorku oboch ich spoznať. A pri Merlinovi, bolo na nich viac než videli jej oči. Tí dvaja boli takí zložití ako rokfortské ochranné kúzla.
Potom sa Draco priznal a povedal, že mu na nej záleží. Nikdy ho nevidela takého nervózneho. Asi zamýšľal, aby to znelo mnohoznačne, ale Hermione bolo jasné, čo myslel, pretože ona to cítila tiež.
Cítila, že je vydesený. Draco bol mnoho vecí, ale nebol hrozne statočný. Zamilovať sa do niekoho ako ona, do muklorodenej, nebola pre neho jednoduchá záležitosť. Sakra, aj ona bola vydesená, a to skutočne chápala, aké je to, keď vám záleží aj na iných okrem seba. On sa asi oháňal v temnote, dokázal o tom hovoriť len, keď si myslel, že spí. Vďaka Merlinovi za to, že jeho otec zjavne ustúpil od svojich čistokrvných nezmyslov - toto určite Dracovi nepomáhalo, aby sa zmieril so svojou novou realitou.
Nuž, tentoraz sa chcel skutočne porozprávať a ona sa porozpráva. Bude úprimná... Jej city k nemu zašli za hranicu priateľstva. Čo iné mohla povedať? Bola to pravda. Mohli sa rozhodnúť, kam ďalej odtiaľto zájsť, ak vôbec niekam zájdu. Mala problém predstaviť si, ako by pre nich mohla vyzerať budúcnosť - toto bola vojna. Vo vojne nerandíte. Nemáte normálny, predvídateľný vzťah, keď všade vôkol vás zomierajú ľudia. Ich spoločné bremeno by mohlo stačiť, aby toto zabilo skôr, než by vôbec niečo začalo. A to nespomína Harryho a Rona....
Hermiona nad tým v duchu mávla rukou. V tieto dni jej život niesol veľmi málo nádeje... Väčšinou bola nepokojnou, zmätenou kopou problémov. Každý, koho milovala, bol cieľom, ona bola cieľom, každý deň bol rizikom. Stálo za pokus mať niečo, čo by jej poskytovalo nádej, nech by to bolo akokoľvek netradičné.
Harry s Ronom sa nakoniec prišli rozlúčiť, chrlili uistenia, že nájdu Wolfa a zabránia mu, aby ešte niekomu inému ublížil. Roztržito prikývla. Vedela, že len čo Wolf niečo zavetrí, bude mimo dosah Rádu.
Hermiona pozbierala odvahu a opustila knižnicu v nádeji, že nájde Draca. Lucius si na gauči čítal jeden zo svojich astrologických časopisov, ale nikto nablízku nebol.
"Je v záhradke za domom," vzhliadol od stránky.
Prikývnutím poďakovala a pohla sa k skleným dverám.
"Hermiona?" ozval sa Luciusov hlas.
"Áno?" obzrela sa cez plece.
"Buďte k nemu šetrná. V tomto je nováčikom." Lucius sa očividne veľmi snažil, aby si udržal prázdny výraz, ale Hermiona vycítila v jeho poznámke kus otcovskej obavy. Bola len mierne prekvapená, že zjavne vedel, čo sa deje.
"Úprimne si myslím, že ho to, čo mu musím povedať, priveľmi nerozčúli," láskavo odvetila Hermiona.
Na to sa Lucius usmial, vzácnym nestráženým úsmevom, vďaka ktorému vyzeral oveľa mladšie. "To rád počujem."
Otočila kľučku a vyšla do nočného vzduchu.
"Malfoy?" ozvala, keď zazrela bielovlasú hlavu na vzdialenom konci dvorca. Hľadel na hviezdy.
"Grangerová," pozdravil, keď prišla k nemu, ale stále neodtrhol oči z oblohy. Hlas mal drsný.
Nakoniec sa k nej otočil, položil jej ruky na plecia. Trochu sa triasli.
"Musím sa ťa niečo spýtať, Grangerová, a som nepochybne trochu... trochu... nie som veľmi..." ustarane zmĺkol.
"Pokračuj, som tu len ja," riekla, keď študovala jeho tvár. Vždy bol takýto driečny? Ježiši, začínala byť z neho nervózna.
Sucho sa zasmial a šeptom zopakoval jej poznámku: "Len ty. Správne."
Odkašľal si.
"Počúvaj, Grangerová... Keď si predtým povedala, že ti na mne záleží... Myslela si... Ako na kamarátovi?"
"Áno," odvetila a všimla si, ako mu poklesli plecia.
"A tiež aj viac ako na kamarátovi," placho dodala.
Videla, ako sa mu nadvihlo obočie a ako prekvapene otvoril ústa.
Zrazu bola nervózna ona. "To... to sa skrátka stalo," koktala, ustupujúc. "Viem, že nie som tvoja ideálna..."
"Och, sakriš, Grangerka, vôbec tú absurdnú vetu nedokonči," povedal, v tvári užasnutý úsmev. "Napriek všetkým vyhliadkam si pre mňa ideálna. Pozri, viem, že pokračuje vojna a viem, že nemôžem robiť všetky tie normálne randiace veci, ktoré si zaslúžiš, ale nechcem strácať čas a predstierať, že necítim, čo cítim. Ja nie som... ja nie som v tomto veľmi dobrý... Dáš mi šancu? Dokážem byť k tebe dobrý, Grangerka. Dokážem s tebou dobre zaobchádzať. Dovolíš mi to skúsiť?"
Hermiona cítila, že sa jej k jej rozpakom trasú pery.
"Prepáč," potlačila vzlyk. "Už je to chvíľa, čo som s niekým bola... Vieš... Tak dajako som sa vzdala nádeje, hlavne po tom všetkom, čo sa stalo a myslela som si, že ma budeš stále nenávidieť..."
"Bol som sprostý blbec, Grangerka," smutne potriasol hlavou. "Ale pokúšam sa zmeniť. Človek, ktorým som kedysi býval, mi teraz pripadá ako nejaká vzdialená nočná mora."
"Zmenil si sa, Malfoy," utrela si oči a usmiala sa. "Vidím to. Všetci to vidia."
Usmial sa na ňu ako slniečko a ona mala pocit, že sa jej srdce možno naozaj v hrudi ligoce. Nervózne sa zachichotala.
"Úprimne, aké je toto zvláštne?"
"Absolútne zvláštne," zašepkal. Potom sa veľmi pomaly priklonil a pobozkal ju.
Bol to ľahký bozk, ako dotyk pierka, ich pery sa o seba zľahka obtierali. Zacítila santalové drevo a mandľový olej a jej zaľúbenie do tej vône ju takmer rozplakalo. Toto bol Malfoy. Silná kultivovanosť a nepredvídateľná sladkosť. Prstami sa zatúlala do jeho jemných vlasov a schovala ich tam. Štíhle, svalnaté ruky sa obvinuli okolo nej, pritlačili ju k jeho trupu. Rukami zovrel na chrbte látku jej blúzky, keď sa bozk prehĺbil. Zacítila, ako sa jeho jazyk obtrel o jej.
Grangerová znova voňala ako jazmín. Bolo to slabé, ale tak prekliato opojné, že sa Draco chcel na ňu celý namotať. Nikdy predtým takto nežne nebozkával, ale na druhej strane nikdy predtým nikoho nebozkával s toľkým citom. Chcel si vychutnať každučké jedno pritlačenie jej pier, každučký pohyb. Rukami mu prehrabla vlasy a on takmer zomrel... Všetko, čo robila, bolo neuveriteľné. Toto bol bozk? U Merlina, čo mu po celý čas unikalo?
Jej jazyk sa obtrel o jeho a on zastonal. Sladký Merlin, bola ako hodváb. Bozk sa prehĺbil a stal sa zúfalejším, nežné pohyby sa nahradili vzrušenými dotykmi a stisnutiami, obaja sa pokúšali dostať bližšie k tomu druhému. Hermiona zakňučala a zubami potiahla za jeho spodnú peru, čo vyvolalo u Draca zavrčanie, keď skĺzol oboma rukami na jej zadok a pritiahol si ju k sebe. Hermiona zalapala po dychu, keď odtiahol ústa od jej a začal ju bozkávať na krku, keď sa posúval k jej kľúčnej kosti so slabými oliznutiami a hryzkaním jeho zubov. Obaja boli zadýchaní, keď zdvihol hlavu a pozrel sa jej do očí, líca mal začervenané.
"Nechcem nič s tebou unáhliť, Grangerka... Chcem, aby si bola v pohode so všetkým, čo robíme," zamrmlal, keď si oprel čelo o jej. "Nemusíme práve teraz robiť nič viac, ak chceš na toto ísť pomaly."
Prikývla, pretože mala problémy rozprávať. Mal pravdu, samozrejme... Bolo len náročné prestať, keď všetko, čo robil, bolo také príjemné. Bolo akousi útechou, že aj on sa tváril mimoriadne ľútostivo, že prestali.
"Áno," nakoniec dostala zo seba. "To dáva zmysel. Spomaliť je fajn."
Ešte raz sa podelili o dlhý bozk, než sa oddelili a jeho ruka skĺzla nadol po jej ruke, aby zajala jej prsty. Pritiahol si ich k ústam a každý jeden pobozkal.
"Ďakujem ti, že si mi dala šancu, Grangerka," vydýchol.
Namiesto odpovede ho s úsmevom pobozkala na líce. Bolo také zvláštne dokázať byť s ním takáto, ale jej telo brnelo šťastím a ona vedela, že je to to pravé. Dajako boli oni to pravé. "Nevrátime sa do domu?"
Lucius si stále čítal časopis, keď prekĺzli dnu cez sklenené dvere.
"Pekný večer?" spýtal sa nevinne.
"Nádherný," odvetila Hermiona s rumencom. "Idem do postele... Uvidím vás oboch ráno?"
"Dobrú noc, Grangerová," so slabým úsmevom zaželal Malfoy.
"Dobrú noc, Malfoy, Lucius," povedala, nespustila z Draca oči, keď hovorila. Zmizla vo svojej spálni a Draco sa šiel posadiť vedľa otca na gauč.
"U Merlina," oznámil Draco nikomu konkrétnemu.
Lucius sa uškrnul do svojho časopisu.
galfoy: ( Jimmi ) | 20.05. 2012 | 21. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 06.05. 2012 | 20. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.04. 2012 | 19. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 20.04. 2012 | 18. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.04. 2012 | 17. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 08.04. 2012 | 16. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 27.03. 2012 | 15. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 24.03. 2012 | 14. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 18.03. 2012 | 13. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 12. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 11. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 10. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 9. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 8. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 7. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 6. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 5. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 4. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 3. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 2. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 12.03. 2012 | 1. kapitola | |
galfoy: ( Jimmi ) | 10.01. 2012 | Úvod k poviedke | |