Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

A Familiar Place Christmas [AFP V]

A Familiar Place Christmas V. časť - 1/2

A Familiar Place Christmas [AFP V]
Vložené: Jimmi - 12.01. 2012 Téma: A Familiar Place Christmas [AFP V]
Jimmi nám napísal:

A Familiar Place Christmas

Autor: AnneM.Oliver

Preklad: Jimmi

Stav: Univerzálny súhlas

Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/7612942/5/A_Familiar_Place_Christmas

 This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Charakter: Dramione vianočný príbeh

Súčasť série: Dôverne známe miesto

Rating: M (Mládeži neprístupný)

Hermiona nemá tento rok vôbec vianočnú náladu a hľadá ju všade možne. Možno keby prehľadala Dôverne známe miesto, vianočná nálada by si namiesto toho našla ju.

PP. Je to hrozne dlhé, takže delím.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Časť V - Hostinec U hrdličkinho chvosta 1/2

Hermiona Grangerová vošla do dverí hostinca U hrdličkinho chvosta a okamžite cítila, ako ju zaplavil podivný pocit. Nebolo to preto, že bol Štedrý deň a že ten deň naozaj nechcela tráviť v cudzom hostinci. Nebolo to kvôli tomu, že vonku zúrila silná snehová búrka. Nebolo to preto, že bola sama, že uviazla na vzdialenom mieste bez rodiny a priateľov. Bolo to preto, že sa to dajako nezdalo správne. Dajako sa nič z tohto nezdalo reálne.

Jednako však nemala kam inam ísť, takže vyrazila vpred.

Došla k pultu, vypátrala recepčného za priehradkou a chabo sa na neho usmiala.

"Áno?" spýtal sa ten muž.

"Prosím, povedzte mi, že máte voľnú izbu," riekla, znela mierne prosebne. Keď si zložila klobúk, striasla sneh z hlavy a očistila klobúk o kabát.

"Chytila vás búrka, však?" žoviálne sa spýtal ten chlapík.

Hermiona si otvorene vzdychla a prikývla.

Muž sa zasmial. "Rovnako ako niekoľko iných čarodejníkov a čarodejníc, ktorí prišli do našej fajnovej malej dedinky. Príliš blbé, že staroveká mágia v tejto oblasti znemožňuje odmiestnenie. Aj všetky prenášadla, aspoň tak som počul. A tak tu všetci uviazli. Hoci dobré pre obchod, zlé pre nich, kto by chcel stráviť Štedrý deň preč z domu, hmm?"

Zase sa Hermiona pokúsila usmiať, keď muž pokračoval. "Áno, mám ešte jednu izbu, pretože ostatné som musel zaplniť kvôli búrke a to je vám fakt poriadna búrka. Takúto snehovú búrku sme tu nemali dlho, predlho."

Hermiona sa stále na toho muža slabo usmievala a znova prikývla, keď si zložila kabát, šál a rukavice.

"Boli ste s tými ľuďmi z Rokfortu?" spýtal sa.

Zase prikývla a usmiala sa. Skutočne tento víkend navštívila malú dedinku - starodávnu magickú dedinu - spolu s niekoľkými ďalšími čarodejnicami a čarodejníkmi. Hermiona bola profesorkou na Rokforte a a poslali ju do tejto dediny, ktorá mala dosť čudné meno Betlehem, niekde v okolí muklovského mesta Wiltshire. Poslali ju spolu s niekoľkými ďalšími profesormi, aby zistili, či existuje nejaká možnosť otvoriť tu dennú školu pre deti. Na rozdiel od ostatných svojich kolegov sa rozhodla zostať ďalší deň navyše, aby mohla ešte trochu preštudovať históriu dedinu. Z toho dôvodu teraz na Štedrý deň uviazla v snehovej búrke.

Kým premýšľala o svojej smole a svojom okolí, muž už začal kráčať nahor po vŕzgajúcich schodoch, tak ho bola prinútená nasledovať.

"Aby ste vedeli, mám len štyri izby," vysvetľoval, keď kráčal po chodbe na poschodí, "päť, ak počítate izbu, kde spávam so svojou ženou. Trojica bratov si vzala jednu izbu. Jeden veľmi fajnový gentleman si vzal moju najlepšiu izbu, mladý manželský pár si vzal izbu, kde obvykle spávam ja so ženou, a tak sa my vyspíme v kuchyniach a jeden tichý muž si vzal jedinú izbu, čo máme na prízemí. Takže dostávate našu poslednú izbu, ktorá je hore v podkroví. Ale žiadne obavy, je to skutočne pekná izba. Je to najmenšia izba, čo máme, ale je teplá a čistá."

"Som si istá, že je fajn," uisťovala Hermiona svojho hostiteľa.

Pokračoval po úzkej chodbe na druhom poschodí, vyšiel po ďalšom schodisku na koniec a ukázal rukou. "Tamto je, panenka. Posteľ je už pripravená, pretože nám došlo, že dnes večer dostaneme ďalšieho hosťa. Izba priamo tu je izba, ktorá patrí tomu nóbl džentlmenovi. Myslím, že má nejaké peniaze - to má a je tiež slobodný." Hostinský žmurkol na Hermionu a potom sa znova usmial.

Hermiona mu ešte raz opätovala úsmev, hoci vedela, že je falošný a potom vošla do malej izby. Bola teplá, pretože tam už horel v kozube oheň a posteľ bola prevlečená. Posadila sa na malú posteľ a otočila hlavu k jedinému oknu.

Na chvíľu zabudla, že ten muž je stále vo dverách, až kým nepovedal: "No, panenka, večera sa podáva o pol hodinu, dole v jedálni. Pripojíte sa k nám alebo vám máme priniesť podnos hore?"

Nemo prikývla, na jeho otázku neodpovedala, len sa postavila a prešla sa pozrieť z okna. Potom začula, ako ten muž kráča dole schodmi, dvere za sebou nechal otvorené.

Hermiona stále hľadela z okna a cítila, ako ju zaplavuje čisté zúfalstvo. Zaplavil ju pocit túženia a nostalgie a zaplnil ju melanchóliou, keď si uvedomila, že je jedno, či bude tento rok tu alebo doma. Bola na Vianoce úplne sama, nech bola kdekoľvek. Tá myšlienka ju zasiahla ako tona tehál. Minulú zimu zomrel jej otec, matka bola tieto sviatky na cestách, Harry s Ronom mali obaja rodiny a Hermiona - nuž, Hermiona mala tridsať päť rokov, nemala manžela, nemala priateľa, nemala deti a v tejto chvíli nebola dokonca ani na svojom milovanom Rokforte.

Keď nemala žiadnu možnosť ako sa utešiť sama, uvedomila si, že je tak či tak jedno, či je doma, na Rokforte alebo uviaznutá v ponurom, malom hostinci, v spálni v podkroví, ktorá má len jediné okno, uprostred snehovej búrky s bandou skupinou.

"Šťastné a veselé," potichu povedala, položila ruku na studené sklo okna a zatvorila oči.

XXXXXXXXXXXXXXX

Draco Malfoy preklínal deň, kedy sa narodil! Mal tú maximálnu smolu! Ako stál uprostred izby v hostinci ďaleko od domova, s rukami pri bokoch zovretými v päste, s čeľusťou tak mocne zaťatou, že jeho ústa vyjadrovali zamračenie, myslel na to, že dokonca ani nechcel prísť do tejto bohom zabudnutej dediny uprostred ničoho. Jeho charitatívna organizácia zvažovala, že tu podporí vybudovanie magickej školy, takže sem prišiel z dobroty svojho malého čierneho srdca. Videl všetko, čo vidieť potreboval, rozhodol sa, že peniaze daruje, potom šiel do baru a opil sa. Ožral sa do nemoty. Keď sa prebudil, vonku zúrila snehová búrka a tak nemohol odísť!

Uviazol tu! Opustil jednu jedinú mestskú krčmu (menom Prasacie oko, panenka skákavá!) a prešiel do jedného jediného hostinca (nazvaného U hrdličkinho chvosta, prepánajána!) a požiadal v tom úbohom malom mieste o najlepšiu izbu.

Ten chlap pri pulte mu povedal, že najlepšiu izbu už dali tomu šašovi Nevillovi Longbottomovi a jeho novomanželke Lune Lovegoodovej. Podľa všetkého bol Neville profesorom na Rokforte a prišiel do dediny s ostatnými profesormi z toho istého dôvodu ako Draco. Z pomyslenia, že je Neville ženatý, kým Draco samotný je slobodný, sa mu v hrdle zdvíhala žlč. Niežeby sa chcel ženiť. Vždy existovalo množstvo krásnych žien ochotných poskytnúť Dracovi svoje telo a srdce, ale ešte sa nenašla tá, ktorej chcel dať on svoje.

Dal tomu chlapovi sto galeónov, povedal mu, aby novomanželov presťahoval niekde inde a čoskoro bol v najlepšej izbe, ktorú hostinec mal. Teraz, keď stál v jej strede, dospel k záveru, že ak toto bola najlepšia izba, tak jediné, čo Draca dokázalo napadnúť, bolo: Merlin pomáhaj tomu chudákovi, ktorý dostal izbu najhoršiu. Prešiel k oknu, vyzrel von na ten prekliaty sneh, ktorý padal všade navôkol a potichu zahrešil, keď si uvedomil, aké bude mať hrozné Vianoce - bez ohľadu na to kde bude.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Keď si Hermiona uvedomila, že mešká pätnásť minút na večeru, náhlila sa dole podkrovnými schodmi na chodbu na poschodí, aby sa pokúsila nájsť jedáleň hostinca. Miesto bolo malé, takže by to nemalo byť ťažké. Sústredená na svoj cieľ si neuvedomila, že sa dvere pri konci jej schodov otvorili, práve keď sa dostala naspodok. A z toho dôvodu vbehla rovno do človeka, ktorý z tej izby vyšiel.

Muž sa načiahol, aby ju zachytil, ale doslova skončili na zemi, ruky a nohy prepletené, Hermiona naspodku, Draco Malfoy navrchu, obaja s prekvapeným výrazom v tvárach.

Hermionina hruď sa dvíhala, po veľkých dúškoch prehĺtala vzduch, keď sa Draco pokúšal udržať hornú časť svojho tela od jej tým, že sa opieral o ruky. Dlho si hľadeli vzájomne do očí, absurdne dlho, a potom sa Hermiona začala smiať, práve keď sa Draco začal mračiť.

Hermionin smiech prestal, keď sa Dracove oči presunuli k jej ústam. Ten pohyb spôsobil, že sa jej oči presunuli k jeho ústam. Brniace teplo sa rozšírilo po celom jej tele, keď stále na nej ležal. Zostávali v tichu, keď vykonávali nemú inventarizáciu toho druhého.

Nakoniec prehovoril. "Hermiona Grangerová. Beriem to tak, že asi veľa ako profesorka na Rokforte nenachodíš?"

Usmiala sa a spod neho povedala: "Draco Malfoy. Stále máš rád, keď si nad ostatnými, všakže? Minimálne v tejto chvíli si nado mnou. Vadilo by zo mňa zliezť?"

"Možno vadilo," odvetil, uprel sa o lakte, hruď sa mu tým priblížila k nej, pritlačila jej prsia, ústa mal centimeter od jej, dychom ju pohládzal na líci.

"Beriem to tak, že si stále bifľoška, čo všetko vie, všakže?"

"A ty si stále čistokrvné prasa, všakže?" spýtala sa pokojne, trochu sa pod ním pohla.

"Ach, možno by si sa nemala chcieť tak hýbať, Grangerová?" varoval. "Myslím, že sa mi to príliš páči."

"Zvrhlík," odvetila bez toho, aby to myslela vážne.

Zasmial sa a dodal. "Príliš pravda, ale jednako..."

Z druhej izby vyšiel nejaký muž a spýtal sa: "Je všetko tam dole v poriadku?"

Draco z nej odskočil, ako keby sa popálil. Hermiona sa prudko posadila a oprášila si predok svetra a sukne. Draco jej ponúkol ruku. Odrazila ju a postavila sa sama.

Muž podišiel bližšie. "Volám sa Don Boot. Myslím, že si na vás dvoch spomínam. Chodili ste do školy s mojím bratom Terrym. A potom tu bola pred pár rokmi tá hnusná vec s mojou nevlastnou matkou. Som si istý, že si na to spomínate, slečna Grangerová."

"Áno, spomínam," náhlivo odpovedala Hermiona, práve keď Draco povedal: "Ach, áno, bolo mi ľúto, keď som počul o smrti vášho brata."

Muž zobral na vedomie Dracov prejav sústrasti. "Bolo to dávno, ale ďakujem vám. Čo tu vy dvaja robíte?"

"Bola som so zástupcami z Rokfortu, ktorí si prezerali túto dedinu ako potenciálne miesto pre dennú školu a uviazla som v tejto búrke," vysvetlila Hermiona. "Neviem, prečo je tu Malfoy."

Draco sa na ňu zaškeril, otočil sa k tomu mužovi a povedal: "Nuž, som tu, pretože som ten muž s peniazmi. Ak sa bude škola stavať, ja som ten, kto stavbu podporí."

Hermiona zhíkla. "To som nevedela."

"Prečo by si mala," odporoval Draco.

"Neviem, ale kiežby som vedela, to je všetko," vrátila.

"Tak aby si sa nezúčastnila," obvinil ju.

"Nebuď hlúpy," bránila sa. "Myslím, že je to úžasné, to je všetko."

Draca jej pochvala zaskočila. Ani nič nepoznamenal, ani sa neusmial, neurobil nič. Nakoniec, aby zaplnil ticho, ktoré na trojicu dopadlo, pán Boot povedal: "No, som tu so svojimi dvoma bratmi, Nickom a Paulom. Spomínate si na nich, slečna Grangerová? Párkrát ste sa stretli, keď boli vo svojej animágskej podobe. Nie som si istý, či ste sa s nimi niekedy stretli ako s ľuďmi, ale tak či tak, aj my sme uviazli v tejto búrke."

"Spomínam si, že som sa s nimi stretla aj ako s ľuďmi, aj ako s vlkmi. Čo teraz robíte, pán Boot? Stále pracujete pre Bratstvo?" spýtala sa Hermiona.

"Robím zo všetkého trochu," vyhýbavo odpovedal. "Smiem vás odprevadiť na večeru, slečna Grangerová? Myslím, že už trochu meškáme."

"To by som rada," súhlasila a prijala jeho ruku, ktorú jej ponúkol.

Draco kráčal za dvojicou, prial si, aby jeho napadlo ponúknuť Hermione ruku, hoci premýšľal PREČO si také vrúcne prianie prial. A čo viac, premýšľal, prečo presne ju sledoval, keď kráčali po chodbe a potom po schodoch do malej, útulnej jedálne.

Nikdy predtým ho Hermiona Grangerová nepriťahovala, ale teraz bol tu, sledoval ju a páčilo sa mu, čo videl. Mala peknú postavu, rozkošný zadoček, chutnučké nohy (neboli dlhé, pretože bola trochu nízka), dlhé kučeravé vlasy a podľa jeho názoru nádherné prsia. Páčil sa mu pocit, keď sa o neho pritlačili. Dokázal by byť nad ňou celý dlhý deň. Predstavil si, že je nad ňou mnohými rozličnými spôsobmi.

Keď vošli do jedálne, všimol si, že tam boli len tri voľné stoličky a žiadne neboli pri sebe. Radšej by sedel vedľa Grangerovej než vedľa niekoho iného, ale to prianie sa mu nesplní. Hermiona sa posadila vedľa muža s dlhými, svetlohnedými vlasmi a on bol prinútený posadiť sa vedľa upíra menom Sanguini, ktorý mu bol z matkinej strany vzdialeným príbuzným a ktorý mu bol srdečne ukradnutý.

"Hermiona, nevedel som, že si tu," povedal Neville Longbottom, keď začali jesť.

"Uviazla som tu ako ty a Luna, hoci som si myslela, že vy dvaja ste už na medových týždňoch," odvetila Hermiona.

Luna odpovedala: "Neville tu chcel stráviť ešte jeden deň, pohľadať akési miestne okrasné rastliny a ja som počula, že je tu jeden špeciálny rod Telicularov a vieš, že sú veľmi vzácni, takže sme sa rozhodli mať medové týždne tu namiesto v Paríži."

Muž vedľa Hermiony sa potichu spýtal: "Čo sú telicularovia?"

Hermiona pokrčila plecami.

Muž jej ponúkol ruku so slovami: "Mimochodom, som Nick Boot. Párkrát sme sa stretli, ak si spomínate, ale to bolo pred mnohými rokmi. Ten muž tamto je môj brat Paul, a chápem to tak, že už ste sa zoznámili s mojím bratom Donom."

Hermiona prijala jeho ruku. "Je mi potešením. Zdá sa, že si spomínate, že ja som Hermiona Grangerová a tamto oproti je Draco Malfoy."

"Ja sa dokážem predstaviť sám, Grangerová. Nie sme tu spolu alebo niečo také," posmešne prehlásil.

"Tak prepáč," odsekla.

"Rád počujem, že nie ste spolu," ozval sa najmladší brat, Paul Boot. Mal najtmavšie vlasy zo všetkých, krátko ostrihané a prenikavé modré oči. Hoci sedel oproti Hermione, uprene sa na ňu zadíval a venoval jej chlípny pohľad, minimálne podľa Dracovho názoru.

Nick Boot pokračoval v predstavovaní. "Vedľa pána Malfoya je otec mojej manželky. Viem, že vyzerá tak mlado ako vy a ja. Má skutočné meno, ale zabil by ma, asi doslovne, keby som ho predstavil týmto menom, takže vám len povie, že používa prezývku Sanguini."

"Ach," vykríkla Hermiona, keď hľadela na bledého muža na druhej strane stola. "Ten upír. Už som vás kedysi stretla, veľmi dávno, na vianočnom večierku na Rokforte. Usporiadal ju profesor Slughorn. Asi si na mňa nespomínate."

Upír sa lišiacky usmial. "Moja drahá, ja si pamätám absolútne každý jeden okamih každej jednej udalosti mojej veľmi dlhej existencie. Samozrejme, že si na vás spomínam."

Otočil sa k Dracovi a tiež sa usmial. "A vy ste Draco Malfoy, správne?"

"Prekliato dobre viete, kto som," odvetil Draco, kým si plnil tanie husou a prílohami.

"Draco, to je hrubé," pokárala ho Hermiona.

"Kto si, moja matka?" odpovedal Draco. "Aj tak, nanešťastie je to vzdialený príbuzný, a ako povedal, všetko si pamätá, takže vie, kto som."

Hermiona stále vyčítavo na Draca pozerala, ale keď skupina začala jesť a konverzovať, viac tej vete nevenovala pozornosť. Čoskoro všetci rozprávali o svojom mizernom šťastí, keď na Štedrý deň uviazli v hostinci tak ďaleko od ich domovov, o tom, ako sa nemohli odmiestniť vďaka starodávnej mágii dediny a čo by robili, keby boli na sviatky doma.

Všetci okrem Draca a Hermiony.

Don Boot sa spýtal. "Aké plány ste tento rok mali na Vianoce, slečna Grangerová?"

Všetky oči sa otočili k nej a ona si oblizla pery. Zdvihla pohár k ústam, aby oddialila odpoveď, potom ho položila na stôl a konečne povedala: "Nemala som žiadne plány. Asi by som ich tento rok strávila úplne sama. Pochopte, minulý rok môj otec zomrel krátko po Vianociach, takže moja matka si tento rok naplánovala niečo s priateľmi a moji vlastní priatelia majú svoje vlastné rodiny, takže by som ich asi strávila na Rokforte, alebo možno vo svojom dome v Rokville. Ale som si istá, že by som bola úplne sama."

Položila ruky do lona. Zvesila hlavu a zrazu sa cítila trápne všetkým na očiach. Nechcela nikoho ľútosť, až na to, že si pripadala úboho a smutne pri pomyslení, že bude na Vianoce sama.

Draco prehovoril. "Ja som mal v pláne stráviť Vianoce na Manore. Boli by to tradičné čistokrvné Vianoce, ktoré som mával ako dieťa."

"Ach, to znie pekne," predniesla Luna.

Draco si odfrkol. "Nie... v skutočnosti to pekné nie je."

"Prečo nie?" tichým hlasom sa spýtala Hermiona. "Aspoň si doma a so svojou rodinou."

"Doma... so svojou rodinou," cynicky zopakoval. Odhodil servítku na stôl a postavil sa, aby vyzrel z okna. Všetky oči sa otočili k nemu, keď vysvetľoval.

"Dovoľte mi, nech vám poviem, aké sú čistokrvné Vianoce na Malfoy manor. V takmer každej izbe je vianočný stromček, vo všetkých osemdesiatich ôsmich. A keď som bol malý, nikdy som nemal dovolené sa dotknúť čo i len jediného z nich, tobôž ich pomôcť ozdobovať. Jediné, čo som chcel, bolo pomôcť ozdobovať stromček, len jediný raz, ale nikdy mi to nedovolili."

"Nad každým priechodom a dverami sú vetvičky zelene a girlandy, bozkávacie vetvičky a imelo, a to všetko prichystali domoví škriatkovia. Moja matka s otcom by sa nikdy neznížili, aby urobili nejakú prácu sami."

Otočil sa, aby sa pozrel na ostatných, kým vysvetľoval: "Na Štedrý deň môj otec pozýval všetkých svojich smrťožrútských známych aj s ich rodinami. Áno, aká to bola zábava stáť pri partii čistokrvných fanatikov, ktorí sa rozprávali o Voldemortovi a ohovárali humusákov a muklov a tak. Rozprávali sa o tom, aké je dôležité udržať čistokrvné tradície nažive a nikdy nedovoliť, aby zanikli... áno, skutočne šťastný Štedrý deň."

Znova sa vrátil k pozeraniu z okna. "Na druhý deň som otváral svoje darčeky. Vždy som ich dostal veľké množstvo, viac než nejaké dieťa kedy potrebuje. Keď som ich otvoril, domoví škriatkovia ich rýchlo odložili, aby bol dom ako zo škatuľky, keby sa zastavila nejaká spoločnosť. Čo sa stávalo pravidelne, pretože náš dom bol vrcholom čistokrvnej elity, takže nás všetci chceli prísť navštíviť.

Vianočná večera bola formálnou záležitosťou. Sedem chodov jedla, kde, ak som použil nesprávny príbor, dostalo sa mi od otca vyčítavého pohľadu alebo pohŕdavého od mojej matky. Nedokázal som si vychutnať dokonca ani jedlo, pretože som sa bál, že použijem nesprávnu vidličku alebo lyžicu. Alebo som sa bál, že si odpijem z nesprávneho pohára."

Draco si vzdychol a znova sa posadil. "Šťastné malé čistokrvné Vianoce... áno... je fakt presne to, čo mi bude tento rok chýbať. Myslím, že som kvôli tomu v skutočnosti šťastný. Ak nikdy nebudem mať ďalšie čistokrvné Vianoce, budem prešťastný. Ak niekedy budem mať deti, dúfam, že spoznajú radosť z vyzdobovania ich vlastných stromčekov, z otvárania darčekov a možnosti hrať sa s nimi celý deň a jedenia vianočnej husi s nesprávnou vidličkou a že budú vedieť, že ich otec a matka milujú, či sú alebo nie sú čistokrvní alebo nečistokrvní."

Hermiona na Draca po jeho reči dlho nedôverčivo hľadela, hoci stále hľadel do svojho taniera. Čoskoro sa jedáleň vyprázdnila a zostali tam len Draco s Hermionou.

Keď konečne vzhliadol, povedala: "Takže neľutuješ, že nie si doma na Vianoce?"

"Najprv som myslel, že hej, ale keď teraz o tom uvažujem... nie, vôbec to neľutujem. A ty ľutuješ, že nie si na Vianoce sama, Grangerová?"

Hermiona vstala a prešla na jeho stranu stola. "Či ľutujem, že nie som sama? Nie, neľutujem. Myslela som, že som stratila svoju vianočnú náladu, hoci netuším s istotou prečo, a zrazu, myslím, že som ju možno našla. Hlúpe, há?"

Postavil sa, odtlačil stoličku zadnou stranou nôh. Zadíval sa na ňu zhora a povedal: "Áno, veľmi hlúpe, Grangerová. Páni, ale si maličká, však?"

"Maličká?" s úškrnom odvetila.

Zasmial sa. "To bude moja prezývka pre teba. Maličká."

"Ach, takže ty už máš pre mňa prezývku?" spýtala sa, ruky v bok. "Poznáš ma dosť dobre na to, aby si mal pre mňa prezývky?"

Usmial sa. Odolal nutkaniu pritiahnuť si ju k sebe a len jej rýchlo priložili ruku na líce, uhladil jej vlasy z pleca. "Áno, určite si myslím, že ťa poznám a poznať budem." Odišiel od nej, ale vo dverách povedal: "Poďme zistiť, čo robia ostatní, maličká."

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 02.09. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Musím říct, že se mi to strašně krásně četlo. Už od příchodu Hermiony do hostince, přes zábavného hostinského. Docela zajímavě komentoval pokoje a kdo v nich je a není. Byla bych šťastná i za malou komůrku v takovém počasí. Draco vypadal hodně smutně a opuštěně. Jeho "malé černé srdce" se takové zdá asi jeho okolí, ale co jeho skutky. Je s podivem, že si to o sobě sám myslí. Sešla se v hostinci docela zajímavá skupina. Zdá se, že jim bylo osudem předurčeno být v kontaktu. A vypadá to, že v užším a užším. Docela mě zamrzel Dracův popis Vánoc na Manoru. Chudák dítě. Musí být šťastní oba, že nejsou tam, kde plánovali. A přezdívka "maličká" se evidentně musela objevit. To by jinak nebyli oni. Děkuju za krásnou kapitolku.

No to bolo ale milé! Očividne osud neobabrete, deti A podľa mňa to naozaj nevyzerá na nejaké zlé Vianoce... v zasneženej dedinke, s pár milými ľuďmi a s dobrým jedlom... ten Dracom príbeh ma úplne dostal... fakt by som Malfoyovcom nahádzala na holú... bola to super kapitolka, som rada, že sa to nezvrhlo na nejakú katastrofu Inak, tú skúšku som spravila... na najlepšiu známku... doteraz nechápem, ale som šťastná prešťastná

Velmi pěkná kapitola, zajímavé, koho osud svedl do toho jednoho hostince, jsem zvědavá, jak se to nakonec všechno rozuzlí. Těším se na závěr.

Tak to je ovšem vtipný průběh, čekala jsem něco strašného a ono to zase tak hrozně nevypadá (ale ještě nejsme u konce, tak radši klepu). Bylo mi Draca líto, jak vyprávěl o svých Vánocích, muselo to být smutné. Nu, jsem hodně zvědavá, jak se to vyvrbí, jestli se dají znovu dohromady - náznaky už by tam byly:) Děkuju moc za překlad a těším se na poslední (jestli se nepletu?) část!

Jéj, tak žiadne hrôzy sa nekonajú ale Hermiona našla svoju Vianočnú náladu a našla ju presne s tým človekom, ktorý jej ju pred tým zapatrošil. To je krásna realita. Pobavilo ma, že je tam s nimi aj Sanquini, ten sa musí kráľovsky zabávať ďakujem za kapitolu, je úžasne krásna.

Další reminiscence na Dickensovu Vánoční koledu, dobrý byl hostinský, jak recitoval Hermioně seznam pokojů, které nemůže dostat. Betlém v Anglii, to je zajímavé, zvlášť u kouzelnické vsi. (Je vidět, že autorka není Angličanka, věděla by, že Wiltshire není město, ale hrabství na jihozápadě). Hermiona má pěkný slovník - čistokrevné prase - no tohle, paní profesorko! Líbilo se mi Dracovo "malé černé srdce".  Taky to, jak všichni opustili jídelnu, když si to srdce začal vylévat a bavit svými velmi soukromými a trapnými vzpomínkami společnost poměrně cizích lidí. Myslím si, že Bootovi a Neville mu to tak docela nevěřili, příbory na stole mají svůj řád a stačí jednoduše postupovat od vnějšího okraje k talíři. Taky doufám, že skřítci odnesli dárky Dracovi do jeho pokoje, takže o ně nepřišel. Těším se na další kapitolu, jsem zvědavá, čím autorka překvapí tentokrát. Díky.
Ten Betlehém tam nie je len tak, veď uvidíš, ale ešte taký strašne dlhý kúsok.  Ďakujem

Už jsem se lekla, že se stane nějaká hrůza po ředchozím děsivém konci, ale UF! =)) Těším se na další překlad.
Dúfam, že sa mi  ho podarí doraziť... ďakujem