Preklady fanfiction Harryho Pottera

11. kapitola – Mosty

2. časť

Hermiona nevedela, čo má robiť.

Celý zvyšok týždňa sa pokúšala vymyslieť, ako mu to má povedať. V piatok už bola na Pansy trochu naštvaná, že tú ťažšiu časť nechala na ňu. Mohla síce zaklopať na jeho dvere, ale čo potom?

Ako niekomu poviete, že ste dostali povolenie randiť s ním?

V piatok večer šla do Šikmej uličky, aby sa jej lepšie rozmýšľalo. Vošla do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých, keďže ju knihy vždy upokojovali a ponúkali jej inšpiráciu. Keď opustila kníhkupectvo, vykročila smerom ku kaviarni, aby sa navečerala. Ako sa blížila k reštaurácii, začula smiech. Bol to ten druh smiechu, ktorý pritiahne vašu pozornosť a donúti vás všimnúť si osobu, ktorá sa smeje. Bol to smiech niekoho, kto si to naozaj užíva. Hermiona zastala a rozhliadla sa. Na druhej strane ulice zbadala ženu, ktorá sa smiala, ale to nebolo to, čo ju zaujalo. Tá žena tam bola s Dracom.

Hermiona zažmurkala a znovu sa na nich zadívala, aby sa uistila, že je to Draco. Samozrejme, bol to on, smial sa a škeril sa na tú ženu. Hermionu zalial zmätok a pocit, že viac už neznesie. Povedal jej, že počas tých troch mesiacov, na ktorých sa dohodli, sa s nikým nebude vídať. A nakoniec nevydržal ani tie tri mesiace. Hľadela na nich a sledovala, ako sa pohli po ulici.

Hermiona tomu nerozumela – po tom všetkom, čo jej povedala Pansy, ho uvidí v piatok večer s inou ženou... Urobil pre ňu niečo úžasné -  prišiel do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých a na narodeniny jej daroval ten náhrdelník. A potom zistí, že sa stretáva s niekým iným. Áno, pre Pansyino dobro, ale aj tak. A potom povie Pansy, že ju miluje... takže čo akože robí?

Nasledovala ich. Ak už pre nič iné, bola odhodlaná sa s ním porozprávať.

Kráčal s rukami vo vreckách. Žena po jeho boku sa usmievala, chichotala sa, dotýkala sa ho. Zastali pred prestížnou reštauráciou a Draco jej podržal dvere, aby mohla vstúpiť a potom vošiel za ňou. Hermiona hľadela cez okno a videla, ako sa pripojili ku skupine ľudí, ktorá tam už bola.

Pozerala sa ďalej; Draco a tá ženská si sadli vedľa seba a začali sa baviť.

Hermiona si uvedomila, že túto Dracovu stránku nepozná, nemá ani tušenia o celej časti jeho sveta. Myslel si, že ju miluje kvôli tomu, čo mu písala, ale... čo robil po zvyšok času? Ako si to vôbec mohol myslieť, keď spolu nestrávili ani jeden celý deň? Sledovala ho s celou tou veľkou partiou ľudí, ktorých nepoznala a srdce jej búšilo napriek tomu, čo jej povedala Pansy. Na tom moste sa jej zdalo také ľahké uveriť, uveriť v to, že by to mohlo byť skutočné. Ale teraz...

Cítila sa mizerne, sadla si na lavičku pred reštauráciou a sledovala kráčajúcich ľudí. Po pár minútach začula, ako sa otvorili dvere, niekto vybehol von a hovoril do mobilu.

"Nie, Higgins, jasne som ti to povedal. Sto – áno. Na Orange street 34, zajtra ráno… áno..."

Ten hlas sa jej zdal príliš známy. Hermiona vzhliadla a zbadala Draca telefonovať. Zažmurkala. Mobil? Zase niečo, čo o ňom nevedela!

Kým počúval muža na druhom konci, si Draco uvedomil, že ho niekto pozoruje. Obzrel sa doprava – Hermiona.

Prekvapene zažmurkal. "Hm... prepáč, prepočul som to, čo si vravel?" povedal do telefónu, no stále sa pozeral na ňu. "Áno... porozprávame sa o tom inokedy... ja v tom problém nevidím..." vzdychol si a zavrel oči. "Jasne som jej povedal, aby poslala štyridsať červených, štyridsať zelených a dvadsať modrých... dobre...dobre. Takže mohol by si to pre mňa urobiť? Zvládneš to? Ďakujem."

Zaklapol mobil a podišiel k nej. "Ahoj," povedal a vrelo sa na ňu usmial.

"Čau," odvetila a mávla mu.

"Čo tu robíš?" spýtal sa.

"Ja... vlastne som bola na prechádzke, a sadla som si sem. Čo tu robíš ty?"

"Prišiel som sa najesť," odpovedal a sadol si k nej.

"Trochu neskoro na večeru, nemyslíš?"

"Mám pracovné stretnutie, ktoré sa trochu pretiahlo."

"V piatok večer?"

"Áno. Pansy ti nepovedala, že veľa pracujem?"

"Spomenula to."

"Už si jedla?"

"Uhm... áno a nie."

"Hmm. Takže ťa môžem pozvať alebo nie?"

"Si sám?" spýtala sa.

"Nie, je tam kopec ľudí. Pracujú v spoločnosti, s ktorou teraz rokujem o fúzií. Sú od talianskeho výrobcu kožených výrobkov. Exotické druhy koží – dračie, hipogrifie, a tak ďalej. Kože nezvyčajných, čarovných tvorov."

"Fascinujúce."

"Chceš... chcela by si ísť so mnou?"

"Ani nie," riekla, lebo ho nedokázala z toho nechať len tak ľahko vyviaznuť. "Kto je tá červenovláska?"

Naklonil hlavu a zdvihol obočie. "Je to dcéra majiteľa tej spoločnosti."

"Och, je pekná."

"A ty tu sedíš len tak, však?" spýtal sa.

"Nuž, úprimne, ani nie. Zbadala som vás pár blokov odtiaľto a sledovala som vás."

"Ach, a prečo si sa neozvala?"

Vzdychla si. "Lebo, Draco. Ja – ja som nevedela, čo si mám myslieť, keď som ťa videla s inou ženou."

Celá jeho tvár znežnela. Natiahol sa po jej ruku, ale nakoniec sa zastavil. "Neviem, čo mám ešte urobiť, aby som ťa presvedčil, že si to ty, koho chcem."

"Ja len..." uprela pohľad na svoje ruky. Zdalo sa, že teraz je ten správny čas, aby si pohovorili o nich dvoch... "Neviem. Len mi povedz, čo ku mne cítiš."

"Myslel som, že vieš, že chcem byť s tebou. Ale musím počkať," riekol horko. "Tri mesiace. Aj keď už len mesiac a tri týždne. A áno, sledujem to."

"Na čo čakáš?"

"Keď tie tri mesiace skončia, rozhodnem sa, že mi je jedno, čo si Pansy myslí, a že mi je jedno, čo si myslíš ty o tom, čo si myslí Pansy a budem ťa bozkávať tak dlho, až kým sa ty nerozhodneš, že ti je už viac ukradnuté, čo si Pansy myslí."

Uškrnula sa. "Myslíš, že bozkávanie to vyrieši?"

"Nuž, viem, čo cítim a viem aj, čo cítiš ty, takže... hej. Prečo nie?"

"Musíš si o svojich... kvalitách... poriadne namýšľať."

Zasmial sa. "Nikdy sa nikto nesťažoval."

Hermiona sa zamračila.

"Och, pre Merlina! No tak, Hermiona. Poď so mnou dovnútra."

"Nebojíš sa, že na to príde Pansy?"

Pozreli sa na seba.

"Mmm... nie," riekol, ale pohľadu do jej očí sa vyhol. "Pretože som jej to už povedal."

Hermiona sa naozaj pokúsila vyzerať prekvapene, ako aj mala byť. Zlyhala.

Draco sa na ňu zadíval. "A... ona to povedala tebe."

Hermiona prikývla.

"Okej, takže teraz všetci vedia všetko. Čo ti povedala?"

"Musíme sa o tom rozprávať práve tu na tejto lavičke?"

"Vzhľadom na to, že nemám ďaleko od záchvatu paniky, myslím, že to tu bude perfektné."

"Nebudú ťa vnútri zháňať?"

"Je mi to úplne jedno."

"Ale čo tvoja obchodné jednanie?"

"Moja obchodné jednanie... mi je totálne ukradnuté."

"Pred piatimi minútami ti to jedno nebolo."

"To je pravda, ale pred piatimi minútami som nevedel, že budeme viesť tento rozhovor. Hermiona, v porovnaní s týmto, mi je to pomerne ukradnuté. Čo ti povedala Pansy?"

"Ona... povedala, že si ju navštívil a že si jej povedal, že... ma miluješ."

"Čože?" riekol omráčene.

Pohliadla na neho a na najkratší okamih ju napadlo, že jej Pansy klamala.

"Nie, vážne som to povedal, ale nemôžem uveriť, že ti to prezradila."

"Naozaj? Nemôžeš tomu uveriť. Fakt nie."

Prevrátil očami a zastonal. "Hádam, že to nie je až také nepredstaviteľné..."

"Vravela, že si jej povedal, že ma miluješ a ako sa to celé zomlelo, a ubezpečil ju o tom, že som... v tejto veci naozaj nevinne; že si sa do mňa zaľúbil prostredníctvom mojich listov, ktoré som ti posielala, lebo si ma o to požiadal. Že si jej opísal všetko, každý jeden raz, čo sme sa za posledných sedem mesiacov stretli. Že si ju požiadal, aby porozmýšľala o tom, či by nám dala svoje požehnanie. Aby sme mohli byť spolu."

Draco na ňu pohliadol. "Správne. A?"

"Povedala, že jej chvíľu trvalo, kým si to všetko premyslela a zmierila sa s tým. Stále dúfala, že jej niečo poviem, alebo že na mne uvidí niečo, čo ma prezradí. Šla von s Harrym, a hoci ju chcel v ten večer požiadať o ruku, nedostal sa k tomu, lebo sa chcela vrátiť domov skôr."

"Počkaj, požiadať o ruku? Akože, aby si ju zobral za ženu?"

"Áno. Vravela som ti to, nie?"

"Nie!" vykríkol prekvapene. "Myslím, že niečo také by som si pamätal!"

"Prinajmenšom som to naznačovala."

"Možno len veľmi jemne – na mňa až príliš jemne."

"Prepáč. No ako som hovorila, Harry bol kvôli tomu trochu mrzutý – aj keď, v skutočnosti, asi bol viac sklamaný, než čokoľvek iné. Sedel tam, pripravený požiadať ju, aby sa za neho vydala a ona začne rozprávať o tebe. Pripúšťam, že rozprávala o tebe a o mne, ale aj tak to Harryho naštvalo. Pansy sa s Harrym nerozprávala až do toho večera, keď si k nám prišiel na hry, ale hádam, že to nejako prekonali. O dva dni neskôr som s ňou šla na prechádzku. Povedala mi, že sa nakoniec zmierila s tým, že... ti na mne záleží a že sa to nezmení. Chce byť súčasťou tvojho života a to znamená prijať aj ľudí, ktorých vo svojom živote chceš ty. Povedala, že o tom rozmýšľala a rozhodla sa... " Hermiona sa odmlčala a pozrela na Draca. Sedel na úplnom kraji lavičky, uprene sa na ňu díval, všetka jeho pozornosť upriamená na ňu a na to, čo sa chystala povedať.

"Draco, ja len... rozmýšľala som. V poslednom čase. Vlastne len posledných desať minút. Je toho toľko, čo o tebe neviem! Toľko sa toho deje v tvojom živote... hovela som si v tej bubline, v ktorej som mala len tých pár našich stretnutí a tvoje listy, a zabudla som na to, že tvoj život plynie aj v tých chvíľach, keď nie sme spolu. Čo bolo väčšinou!"

"Hermiona," riekol jemne. "Všetko je to takto len preto, že to tak byť muselo. Nič by som si neželal väčšmi, ako to, aby si bola súčasťou všetkého, čo robím, súčasťou môjho života. Aby...som ťa vídal každý deň – alebo prinajmenšom aspoň častejšie ako teraz – a mohol sa s tebou porozprávať. Je neuveriteľné, ako veľmi mi chýbaš napriek tomu, že sme spolu nikdy neboli."

Hermiona si zahryzla do pery. "Niečo sa ťa potrebujem spýtať."

Odkašľal si. "V poriadku, čo by si chcela vedieť?"

"Čo ku mne cítiš?"

Pohliadol na ňu. "Nepreberali sme to už? Ľúbim ťa, som do teba zamilovaný, šaliem z teba. Teraz by si mi už, prosím, mohla prezradiť, čo povedala?"

Hermiona sa uškrnula. "Povedala... povedala mi, aby som ťa urobila šťastným."

Draco vydýchol. Potom sa zasmial. Potom zvážnel, zadíval sa na ňu a vyhľadal jej pohľad. "Okej, takže, toto je skutočné. Ja – môžeš byť moja?"

Prikývla s jemným úsmevom.

Váhavo natiahol ruku a odhrnul jej zatúlanú kučeru z tváre. Hermiona sa zachvela. Hľadel na ňu, akoby ju nikdy predtým skutočne nevidel.

"Si taká nádherná," zašepkal a vzal jej tvár do dlaní. Jeho oči boli upreté na miesto, kde sa jej dotýkal. Hermione sa zdalo, že exploduje z toho náhleho a absolútneho pocitu, ktorý sa jej šíril jej telom z miesta dotyku.

Bez varovania ju pobozkal – narazil svojimi perami na jej a ona si pomyslela, že sa v ňom utopí, ale ten bozk bol pomalý... dôkladný... opatrný... neunáhlený...  skúmal každý kúsok jej pier. Presunul ruku k jej tvári a jeho dlaň spočinula na mieste, kde jej sánka prechádzala v šiju a prsty vnoril do jej vlasov.

Držal ju pevne na mieste, akoby sa bál, že mu utečie, akoby sa bál, že by mu mohla chcieť utiecť. Trápil ju nežnou intenzívnosťou  svojej pozornosti. Jeho pery kĺzali sem a tam, sľubovali zázraky a bojovali s vlastnou naliehavosťou. Hermiona chcela viac.

Nikdy v živote nebola tak neskutočne stratená v čare okamihu. Odtiahol sa skôr, ako si stihla pripustiť, že jeho bozky by ju pravdepodobne presvedčili, aby zabudla na Pansy – aby úplne zabudla na Pansy, jedlo, alebo vzduch. Takmer fyzicky ju to zabolelo.

Draco sťažka dýchal, opieral sa čelom o to jej, no ruku z jej krku stále neodtiahol.

"Ach," riekol, hľadiac jej do očí.

Stáli tak blízko, že v skutočnosti videla len jedno jeho oko, ale aj to hľadelo spaľujúco a prevŕtavalo sa cez ňu až do jej úplného vnútra.

"To bolo..." začal.

"Na to niet slov," odvetila.

Usmial sa a odtiahol sa. Hermione sa pozvoľna vracali ostatné zmysly, znovu počula zvuky z ulice, ľudí, ktorí prúdili v zhone premávky. Cítila vôňu jedla, ktorá sa šírila z otvoreného okna reštaurácie. Uvedomila si, že nikto si nevšimol doslova hviezdnu explóziu medzi nimi. Usmiala sa.

"Predstavoval som si tento moment, odkedy si mi o tom napísala v jednom z tvojich listov. 'Jednoducho sa nedokážem nepozastaviť nad čarom prechádzky v daždi.' Vedel som, že…"

Zalapala po dychu. "Ty si to pamätáš?"

"Doslova sa mi to zarylo do mozgu, Hermiona, a ja netuším prečo. Ale toto... toto je lepšie ako všetky tie predstavy, ako všetky tie myšlienky na to, ako sa to stane. Sedem mesiacov, a mne sa teraz zdá, akoby neboli ničím."

Usmiala sa. "Vážne neviem, prečo si na mňa čakal."

Prevrátil očami. "Niektoré veci jednoducho vieš. Vedel som, možno už od toho večera u teba v hale, že to bude fungovať. A ja som nechcel nechať tú možnosť len tak odplávať."

Dvere reštaurácie sa otvorili a vyšla tá červenovláska. "Draco? Pán Malfoy?"

Draco sa obzrel. "Áno?"

"Dúfali sme, že by sme mohli začať, ak... vám to vyhovuje."

Pozrel sa späť na Hermionu, ktorá prikývla. "Áno, hneď prídem," riekol žene. Vošla späť do reštaurácie. "Pôjdeš so mnou?" spýtal sa a vstal.

"Áno, pôjdem."

"Dobre. Ale chcem, aby si vedela, že nie som workoholik."

"V poriadku."

"A ak by si si niekedy myslela, že som, budem pracovať menej."

Usmiala sa. "Okej."

"Až kým sa ti to nebude zdať tak akurát, dobre?"

Zasmiala sa. "Draco, nemusíme o všetkom rozhodnúť práve teraz."

Schytil ju za pás a pritiahol si ju k sebe. "Len si nechcem nechať ujsť príležitosť. Nenechám ťa odísť."

Prikývla, zahryzla si do pery a snažila sa nepobozkať ho a neodtiahnuť ho preč z tej reštaurácie. Tomu druhému odolala, ale v snahe nepobozkať ho zlyhala a tak sa ho tentoraz ona pokúsila utopiť vo svojom bozku.

ooo

"Počkať... čože?"

"Hermiona je s Malfoyom."

Ron sa zamračil a potom mu padla sánka. Potriasol hlavou. "Čože?"

Pansy podala Ronovi vychladené ďatelinové pivo a potom si sadla k Harrymu a tiež mu jedno podala. "Je to pravda."

Ron na ňu vytreštil oči. "Ty o tom vieš? Teda... nevadí ti to?"

Usmiala sa a odpila si zo svojho čaju Earl Gray. "Vôbec nie."

Ron sa pozrel z Harryho na Pansy, potom na Harryho a opäť na Pansy. Pomaly sa mu na tvári roztiahol úsmev. "Dostali ste ma. To bolo dobré."

"Myslíme to vážne, kamoško," riekol Harry. "Už je to koľko... dva týždne, Pansy?"

"Áno, dnes to budú dva týždne. Vrátila sa zo Šikmej uličky a ten výraz na jej tvári... vedela som, že sa s ním stretla! A navyše som sa dozvedela všetky pikantné detaily!"

Ron skrivil tvár. "Nechcem žiadne detaily. Iba... počkaj... ako je toto vôbec možné? Kedy sa to celé stalo?"

"Je to dlhý príbeh," riekla Pansy s úškrnom. "Len sme ťa chceli varovať, keďže sa tu za chvíľu objavia."

"V ten večer," riekol Ron zamyslene, "Keď sme tu hrali tie hry, a bolo to také... divné, bolo to kvôli tomuto?"

Harry a Pansy sa na seba pozreli. "Tak nejako... vážne, Ron, je to dlhý, nudný a zamotaný príbeh," odvetila Pansy.

"Takže sa mám na to spýtať Hermiony?" zavtipkoval s úsmevom.

"Ak ju budeš schopný na pár hodín odtiahnuť od Draca," odpovedala Pansy.

"Tak s tým veľa šťastia," povedal Harry.

"Každú voľnú chvíľu trávia spolu. Od tej prvej noci som ju videla... asi trikrát."

"Páni, naozaj?"

"Vážne," odvetila Pansy. "Hovorila mi, čo spolu robievajú: rozprávajú sa, čítajú, rozprávajú sa, rozprávajú sa o knihách, rozprávajú sa o jeho práci, rozprávajú sa o jej práci – och, a keď už sme pritom, v práci skončila a nastúpila do jednej z Dracových výskumných spoločností. V podstate jej dal firmu, s ktorou si môže robiť čo chce."

Ron pokrútil hlavou. "Po dvoch týždňoch? Čo si myslí, že robí?"

"Och, miluje ju."

"ČOŽE?"

Harry sa zasmial. "Je to pravda. Ale je to súčasť toho dlhého príbehu."

"Ale nie je to tak, že by len teraz začali k sebe chovať nejakú náklonnosť. Už to nejaký čas trvá, naozaj," povedala Pansy.

"Priam mesiace," doplnil Harry.

"Páni, vôbec som o tom netušil!"

"Nikto to netušil," riekla Pansy.

"A... my sme ohľadom toho v pohode?" spýtal sa Ron. "Len sa chcem uistiť, že všetci súhlasíme."

"Áno," odvetila Pansy znova.

"Pravdepodobne sa budú brať," dodal Harry. "Možno ešte skôr ako Pansy a ja."

"Vážne? Tak skoro?"

"Nuž, okolo svadby je toho treba veľa naplánovať a premyslieť. Treba zariadiť tak veľa drobností... Harry a ja sme uvažovali nad júnom. Ale nezdá sa, že by Hermiona chcela veľkú, prepychovú svadbu. Viem si predstaviť, že by sa brali v dome jej rodičov alebo u Draca v záhrade."

"Ja...totálne ma to prekvapilo a som šokovaný a... páni."

"Hej, len... daj Malfoyovi šancu," povedal Harry. "Nie je až taký zlý, naozaj. A je do Hermiony úplne zbláznený."

"Tak to je dobre," riekol Ron. "Lebo ak nie..."

"Presne."

Práve vtedy začuli, ako sa otvorili dvere a chodbou sa rozoznel smiech.

"Už sú tu," zašepkala Pansy. "Ron, skús sa tváriť prekvapene, keď ti to povie, dobre? Je z toho nervózna."

"Chceli sme ti o tom povedať dopredu, aby sme zminimalizovali možnosť, že prekľaješ Malfoya."

"Okej..." odpovedal Ron. "Budem sa tváriť prekvapene. Jasné."

Akonáhle sa Hermiona a Draco ruka v ruke vynorili spoza rohu, Ron upriamil svoj pohľad na Draca a riekol: "Ublíž jej a zažiješ takú bolesť, akú si ani len nevieš predstaviť." Potom sa usmial. "Ahoj, Hermiona!"

Draco sa zasmial. "To znie férovo, Weasley."

"Ron!" zvolala Hermiona s rozšírenými očami.

Tváriac sa, akoby nič nezvyčajné nezaznelo, si Ron pomädlil ruky. "Suzette sa k nám pridá neskôr, ale čo by ste povedali na to, kebyže začne hrať už teraz?"

ooo