"Nikdy nespoznáš samého seba

Kým nebudeš čeliť pravde"

Pearl Bailey

VVVV

HERMIONA

Tesne pred dverami chrabromilskej spoločenskej miestnosti som zaváhala. Zostala som stáť v tieni - nikto vo vnútri ešte nevedel, že som vošla. Začula som niekoľko hlasov, ktoré som spoznala. Vystrčila som hlavu a nahliadla dnu.

Všetky kreslá a gauče boli postavené do kruhu okolo zlatého žiarivého kozuba - jediného zdroja svetla v prepychovej červenej miestnosti. Harry s Ronom sedeli v kreslách oproti sebe, medzi nimi malý stolík. Hrbili sa nad čarodejníckymi šachmi. Na gauči blízko Harryho spala Ginny, rukou si podopierala hlavu a okolo seba mala ovinutú deku. Vedľa nej som pohľadom zachytila Tonksovej hrivu, ktorá mala v poslednej dobe fialovú farbu - sedela bokom na gauči, chrbtom sa opierala o operadlo. V náručí držala spiace dieťa a hľadela do diaľky, na tvári apatický výraz. V zamyslení som sa potešila, že hrad uvoľnil mágiu, aby ju vpustil dnu, hoci bola bifľomorčanka.

Na druhej strane Rona sa Fred s Georgom venovali zoznamu svojich nových nápadov pre svoj obchod, kým Percy sa na nich mračil a vravel im, že privedú do skazy budúcu generáciu Rokfortu.

Ale potom ma Fred zahliadol. Usmial sa.

"Ale no nie, ahoj, Hermiona."

Všetci sa pozreli mojím smerom.

"Naši šli dole po trochu jedla," prehovoril George.

"Povedali nám, že môžeš ísť s nimi, keby si chcela," dodal Fred.

"Ale len ak nám nazad prinesieš ďatelinové pivo," zdvihol George prst.

"Nekomandujte ju," ozvala sa Tonksová, stále hľadela pred seba. Potom sa pozrela na mňa a venovala mi slabý úsmev. "Ako sa cítiš, drahá?"

"Lepšie, vďaka," úprimne som odpovedala - hoci nepoznala dôvod, prečo som bola v poslednom čase taká melancholická, všimla si to a uvedomila si, že cítime to isté. Neobťažovala ma otázkami a často ma zachránila, keď na mňa príliš tlačili ostatní, ktorí nechápali.

"Kam si šla?" spýtal sa Ron, keď sa vzpriamene posadil. Harry sa v kresle zvrtol, aby sa na mňa pozrel.

"Boli sme si istí, že ťa zjedol Zloduch," prehovoril.

"Mohla by som..." začala som, srdce sa mi zrazu rozbúšilo. "Môžem s vami dvoma hovoriť? Osamote?"

Fred s Georgom sa na seba uškrnuli, Tonksová na nich zazrela, ale tváre Rona a Harryho sa zmenili. Obaja prikývli.

"Iste," povedal Harry a vstal. "Poďme do izby."

Prehltla som, nohy mi zoslabli, ale kráčala som celú cestu k nim, potom nasledovala Rona a Harryho nahor schodmi do chlapčenskej spálne. Keď sa dvere za nami zatvorili, otočili sa tvárou ku mne. Ron sa posadil na kraj postele a Harry si zastrčil ruky do vreciek.

"Dobre," povedal Harry, očami ma sledoval. "Začni."

"No..." Zhlboka som sa nadýchla, striedavo sa pozerala z jedného na druhého. "Spomínate si... Spomínate si na deň, kedy som naháňala Malfoya, keď sme si mysleli, že to on preklial Katie Bellovú a ja som vám povedala, že som od neho nezistila nič dôležitého?"

Obaja sa zamračili, ale prikývli.

"Ja..." Znova som sa zhlboka nadýchla. "Ja som akosi... niečo vynechala."

VVVVVVVV

HERMIONA

Povedala som im všetko. Neplánovala som to. Nemala som v pláne im všetko povedať - ale jedna udalosť viedla k druhej a ja som si uvedomila, že sypem zo seba detaily, o ktorých som kedysi dúfala, že si ich po zvyšok života nechám iba pre seba. Ale mala som to vedieť lepšie. Toto boli koniec koncov Harry a Ron, s ktorými som sa rozprávala.

Avšak keď som sa dostala k časti, ktorá nasledovala po tom, čo sme opustili Dumbledorovu pracovňu s jeho príkazom, že sa s Dracom už viacej nemôžeme rozprávať, hlas mi zlyhal a ja som hľadela do širokých očí mojich dvoch priateľov.

"Čo?" zašepkala som, zrazu červená.

"Len sa chcem uistiť, či to chápem správne ," Ron zdvihol ruku. "Ty si pomuchľovala Malfoya?"

"Ja som ho nepomuchľovala!" zrazu som zarevala, päste zaťaté. "To je hnusný výraz! Ja som ho pobozkala." Oči mi zaleteli k Harrymu. Hlas sa mi triasol. "Ja som ho pobozkala. A urobila by som to znova, pretože ja..." Namáhavo som prehltla. Bolelo to. "Pretože som do neho zamilovaná." Utrela som si oči. Chalani na mňa len vyvaľovali oči. Ronovi neskrývane klesla sánka - ale Harry si ma vážne prezeral, ruky prekrížené.

"Premýšľal som, prečo sa choval tak divne, keď som ho videl v Škriekajúcej búde," zamrmlal. Pozrel na Rona. "Hermiona ho spracovala."

"Očividne," Ron si odfrkol. Potom prevrátil očami a chytil sa rukami za hlavu. "Celý tento svet totálne scvokol."

"No, to vysvetľuje, prečo Hermiona scvokovatela," povedal mu Harry. "Chodila preč sama, plakala, šla nám odtrhnúť hlavy pre nič za nič..."

"Áno," vzdychol si Ron. "To veľa vysvetľuje."

Ja som tam stála, ruky zovreté dohromady, keď tí dvaja upadli do zadumaného mlčania. Zadržala som dych, zaplavovali ma pochybnosti. Očakávala som, že ich reakcia bude násilnejšia, zdesenejšia...

"Vy to..." riskla som. "Beriete to dosť dobre."

Pozreli sa na mňa.

"No, Miona," začal Ron. "Keby si začala s tou muchľo - bozkávacou - časťou," opravil sa. "Bol by som ťa zložil k zemi a čakal, kým z teba vyprchá Všehodžús. Ale po tom, čo som to celé počul," bezcieľne zagestikuloval rukami, potom si vzdychol a pozrel sa priamo na mňa. "Neviem - Malfoy mi znie, ako úplne iný chlapík."

"Dumbledorova smrť bola vopred pripravená," vydýchol Harry, jeho pohľad vzdialený. "Aby zabránil Dracovi stať sa vrahom a aby Snape nezomrel kvôli neporušiteľnej prísahe."

Prikývla som.

"Čo robil odvtedy?" spýtal sa Harry. Ubolene som pokrčila plecami.

"Neviem."

"A čo do pekla robil, keď ti Bellatrix Lestrangeová rozrezávala ruku?" z ničoho nič vybuchol Ron. Ruka mi švihla k predlaktiu.

"Používal svoj mozog," odsekla som. "Keby sa mi pokúsil pomôcť, pritiahol by na seba pozornosť všetkých smrťožrútov a asi by ma zabili." Upokojila som sa. "Takto ma nezabili a nám sa podarilo uniknúť."

"Nie všetkým," zašepkal Harry.

"Väčšine," dostala som zo seba. "Čo je lepšie ako nikomu."

"Kde bol počas boja?" spýtal sa Ron. Obzrela som sa na dvere, potom stlmila hlas.

"Snažil sa zachrániť Lupina."

Ron vyskočil na nohy. Harry vykročil ku mne.

"Čo tým myslíš?" dožadoval sa Harry.

"Portréty na chodbe," ujasnila som. "Povedali, že ho počas bitky videli prepadnúť horným oknom, vliecť Lupina, ktorý bol zranený. Náhodou vpadli do Komnaty najvyššej potreby, skadiaľ predpokladám, že prešli priechodom do hostinca u Prasačej hlavy. To preto si ho videl v Škriekajúcej búde, Harry."

"Prečo si to nepovedala Tonksovej?" dožadoval sa Harry.

"Pretože nechcem posilňovať jej nádeje," zasyčala som. "Nie ak... myslím, je možné, že Remus ne..." Nedokázala som dokončiť. Harry mierne zbledol.

"Je toho ... priveľa na strávenie," zamrmlal Ron, znova sa posadil.

"Viem," zastonala som. "Viem, a je mi ľúto, že som vám to nepovedala skôr, ale keby som..."

"Máš pravdu," povedal Harry a posadil sa na svoju vlastnú posteľ. "Boli by sme ti vyčistili žalúdok."

"Teraz sme na to skrátka príliš unavení," zachichotal sa Ron. "Urobíme to neskôr."

"Viem," zašepkala som, srdce mi pokleslo. Harry zdvihol hlavu.

"Počkať - teba to vážne trápi?"

"Čože? Samozrejme, že ma to trápi!" vykríkla som. "Nemôžem dovoliť, aby moji dvaja najlepší priatelia preklínali niekoho, komu som oddaná alebo aby šli kvôli nemu do vývrtky! To by bolo absolútne a totálne neznesiteľné!"

"Počkať. Ty by si sa s ním rozišla, keby sme boli kvôli tomu nešťastní, a tak urobila nešťastnou samu seba?" Ron sa na mňa zamračil. Nič som nepovedala, prehltla som.

"No nazdar, Hermiona," Ron sa znova postavil. "To je skrátka absolútne smiešne."

"Ale," vyhŕkol Harry. "Ak niekedy zraní tvoje city - radi ho za teba zabijeme."

Trochu trhane som sa zachichotala a ten úsmev mi už zostal. Potom, prekvapiac ho, som prikročila k Harrymu a objala som ho.

"Ďakujem ti," povedala som, pustila ho, objala Rona okolo pása a schovala si tvár na jeho širokej hrudi. "Ďakujem aj tebe. Nemáte potuchy, ako hrozne som sa cítila, keď som to pred vami musela tajiť."

"Ja by som to pred nami tajil tiež," odfrkol si Ron, ale keď som na neho vzhliadla, nakrivo sa usmieval.

"Takže... to tiež vysvetľuje, prečo si sa plahočila hradom s Malfoyovcami a hľadala ho," spomenul si Harry. Prikývla som, cúvla a objala sa rukami.

"Ale nikto nemá potuchy, kde je," dokončil Ron. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela k zemi.

"Ja by som sa ešte nevzdával," poradil Harry. Pozrela som sa mu do očí. Venoval mi polovičný úsmev.

"Jednu vec som vždy o Malfoyovi vedel," pokračoval. "Práve vtedy, keď si myslíš, že je preč, ukáže sa."

"Vďaka, Harry," dostala som zo seba - a neúspešne som sa pokúsila odohnať ten skľučujúci pocit v mojom srdci.

Výber hudby bol tentoraz na mne, snáď slová napovedia viac.

http://www.youtube.com/watch?v=gLbbaDskF_o

Time For Love - Ronan Keating

Čas, čas, čas, čas

Mali sme čas na horu vystúpiť

Dosť času múr postaviť

Ale kým konečne stál

Už sa začal rozpadať

Ale dievča, je to mnou, neviň za to čas

Že moje priezvisko nemáš doteraz

Poďme nájsť čas na lásku

Potrebujeme čas pre nás

Mali sme čas oceány preplávať

Mali sme čas vo vojne bojovať

Ale kým sme dobojovali

Zabudli sme, za čo sme zomierali

O život prišlo toľko dobrých ľudí

Prečo nenecháme nože na pokoji

A nenájdeme si čas na lásku

Potrebujeme čas pre nás

Podivný pocit som v noci mal

Keď som ťa včera objímal

Cítil som, ako si mi unikala

Keby si mi ešte jednu šancu dala

Chyby, ktoré spravil som, napravím

Ešte jeden deň mi daj, prosím

A ja si nájdem čas na lásku

Potrebujeme čas pre nás

Poďme si urobiť čas na lásku

Potrebujeme čas na lásku

Prosím daj mi ešte jeden deň

Prosím daj mi ešte jeden deň

potrebujeme ešte jeden deň