Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priveď ma k životu

11. kapitola - Mosty 1/2

Priveď ma k životu
Vložené: Jimmi - 15.10. 2011 Téma: Priveď ma k životu
Bbarka nám napísal:

Bring Me To Life

11. kapitola – 1.časť

Mosty

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/11/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

11. kapitola – Mosty

1. časť

 

"Stavaj mosty namiesto hradieb a budeš mať priateľov." 

***

 

Milý Draco,

Nemôžem si pomôcť, ale zdalo sa mi, že sa vtedy večer situácia akosi vymkla spod kontroly. Dúfam, že medzi Tebou a Pansy je všetko v poriadku, alebo ste prinajmenšom schopní to vyriešiť. Môžem Ťa ubezpečiť, že absolútne netuším, čo sa stalo, takže Ti nemôžem poskytnúť moje zvyčajné farbisté komentáre a názory!

Môžem Ti len povedať, že dúfam, že sa to dá do poriadku. Mierovou cestou. Bez mágie, zranení a hádzania vecami. A áno, povedala mi o tej drahej váze Tvojej mamy!

Myslím, že som v ten večer bola fakt presvedčivá. Pri Tebe, Pansy a Harrym – ktorí sa spolu posledných päť dní nerozprávajú – som mala pocit, akoby miestnosť mala pod tým tlakom explodovať. Snažila som sa to napätie zmierniť, prinajmenšom kvôli Ronovi a Suzette. Nezdá sa mi ale, že by moja dobrá nálada mohla čo i len trochu preniknúť tým oparom beznádeje, ktorý máš okolo seba (to sú Ronove slová, nie moje).

Aby som to uzavrela, odľahlo mi, keď sa celý ten večer skončil.

Rovnako bolo očividné, že ste sa Ty a Pansy minimálne raz stretli bez toho, aby som tam bola. Čo je z môjho pohľadu úplne v poriadku. Zdá sa, že je schopná byť v kontakte s Tebou a zároveň udržiavať vzťah s Harrym. Vlastne, práve teraz sú spolu niekde vonku. Naozaj sa teším, až ju uvidím, keď sa vráti! Na základe informácií od dôveryhodného zdroja tipujem, že bude veľmi šťastná.

Ako som už raz povedala, a musím to zopakovať – a Matilda so mnou súhlasí – Pansy sa úplne zotavila. Už viac nepotrebuje ani mňa, ani nikoho iného; je sama sebou a podľa mňa je úžasnou osobou. Cez tú záležitosť s Tebou sa dostala a jej vzťah s Harrym je pre ňu prospešný. Ako iste vieš, pravidelne sa spolu zhovárame a on ma informuje o určitých aspektoch ich vzťahu. A ako ti je určite jasné, ja zase posúvam relevantné informácie Matilde, keď ju stretnem. Je to jej názor, že ten vzťah je zdravý. Viem, že Harry by sa s ničím iným nezmieril.

Harry Pansy naozaj, naozaj miluje a ja som ako vo vytržení, keď vidím, ako sa mu dobre darí. Odkedy stretol Pansy... akoby sa opäť vrátil môj najlepší priateľ.

Aké prekvapenie – zase som odbočila od témy!

Pansy je v poriadku. Takže... už Ti nepotrebujem písať. Naozaj nenávidím pomyslenie na to, že budem musieť ukončiť jedinú väzbu s Tebou, ale akákoľvek ďalšia komunikácia by bola neospravedlniteľná. Je mi jasné, že urobíš, čo budeš môcť, aby si to pochopil a ja oceňujem Tvoju snahu.

Štyrikrát som sa pokúsila ukončiť tento list, ale je to príliš ťažké! Uvidíme sa za dva mesiace.

Navždy Tvoja,

Hermiona

Hermiona v nedeľu ráno čítala noviny s hrnčekom čaju v ruke. Draco práve teraz pravdepodobne dostal jej list a naštval sa kvôli nemu, a ona ešte stále nevidela Pansy, odkedy sa vrátila zo stretnutia s Harrym. Rozhodla sa, že v to ráno sa s ňou porozpráva.

"Hermiona," riekla Pansy, keď vošla do kuchyne.

"Áno?" odvetila, uškrnula sa a položila noviny na stôl.

"Nešla by si sa… so mnou poprechádzať?"

"Och! Uhm, jasné," povedala. "To znie fajn."

"Okej. Zobrala som ti bundu," riekla Pansy a hodila jej ju.

Hermiona sa zasmiala, keď ju chytila. "Stále som v pyžame!"

"Ou..."

"Idem sa prezliecť."

O päť minút neskôr sa už túlali Londýnom a vychutnávali si chladné, slnečné novembrové ráno. Kým kráčali, Hermiona si uvedomila dve veci. Pansy chcela preberať niečo konkrétne. Síce viedli zdvorilostné reči, ale myšlienkami bola niekde inde. Tiež chcela ísť na nejaké konkrétne miesto. Šla rýchlo a cieľavedome, hoci Hermiona tú cestu nepoznala.

Po pol hodine skončili pri Waterloo Bridge.

"Och!" vydýchla Hermiona, keď si uvedomila, kde sú.

Pansy kráčala priamo do stredu mosta. Hermiona ju nasledovala.

"Včera som pred tým, ako som šla na rande s Harrym, bola na dlhej prechádzke," začala Pansy a oprela sa o zábradlie. "Rozmýšľala som nad kadečím, ale hlavne nad Dracom." Zarazila sa a hrýzla si peru.

Hermiona riskla pohľad na Pansy, obávajúc sa, kam tento rozhovor bude viesť.

"Uvedomila som si," riekla konečne Pansy, "že si mi od začiatku hovorila, že sa zamiluje, ožení sa a bude bláznivo šťastný. To je celý Draco – ak... raz nájde niekoho, koho bude chcieť, nikdy ju len tak nenechá. Bude tak neskutočne zaľúbený, že na ničom inom mu nebude záležať. A urobí pre ňu čokoľvek.

A potom mi to došlo. Chcem byť súčasťou jeho života – a že to bude neuveriteľný život – ale nie jeho životom. Chcem byť jeho priateľka, ale nie milenka. Som zmierená s tým, že bude milovať niekoho iného. Naozaj; a som si istá, že tomu neveríš. Ale myslela som na to už oveľa skôr. Naozaj chcem, aby bol šťastný.

Uvedomila som si, že ak chcem byť súčasťou jeho života, musím rešpektovať jeho voľbu. Kohokoľvek si vyberie, bude to žena, ktorú chce a ja, ak hodlám byť súčasťou jeho života, budem s tým musieť súhlasiť."

Hermiona pomaly prikývla a cítila, ako v nej narastá hrôza.

"Asi si zvedavá, o čom to tu hovorím."

"Trochu, áno," odvetila Hermiona.

"Mám isté dôvody, a už sa k nim dostávam. Ale najprv... Draco ma pred dvoma týždňami vo štvrtok prišiel pozrieť do práce."

"Och!" vyhŕkla Hermiona a uškrnula sa. "Dozviem sa, čo sa stalo medzi tebou, Dracom a Harrym?"

"Všimla si si to?"

"Pansy, Ron si to všimol."

"Och."

"Hej."

"Každopádne, Draco povedal, že sa so mnou chce porozprávať. Išli sme do kaviarne a..." Pansy sa zhlboka nadýchla. "Povedal mi, že ťa miluje."

Hermione srdce, ktoré bilo stále rýchlejšie a rýchlejšie, kým Pansy rozprávala, zastalo. Zovrelo je žalúdok, jej vnútornosti začali robiť saltá, a v ušiach počula len hučanie. Dokázala myslieť len na to, že asi musela zle počuť.

"Čože?" zmohla sa povedať.

"Je do teba zaľúbený."

Hermione sa ťažko dýchalo, a pokúšala sa znova začať myslieť. Bezvýsledne. "Prečo by to hovoril?"

"V skutočnosti mi povedal o všetkom. O tom, ako si mu písala, o tých troch razoch, kedy ste sa videli vonku, o tom, čo si pre mňa plánovala. O tom, ako ťa on zavolal na večeru; ako on šiel do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých; ako on prišiel do tvojho bytu, keď ťa videl smutnú v divadle... trval na tom, že ty si v tom v podstate nevinne."

Hermiona dokázala len prikývnuť a nesústredene hľadieť na vodu, ktorá rovnomerne plynula popod ňou.

"Zdalo sa mi nemožné myslieť si, že sa do teba mohol zaľúbiť bez tvojej aktívnej účasti, ale ubezpečoval ma, že tvoje listy ho prakticky úplne dostali. Potom ma presviedčal, a to naozaj dôkladne, že je do teba fakt veľmi a úprimne zamilovaný.

Napriek tomu, že naliehal, že si sa za ním nezakrádala, a napriek tomu, že som vo vnútri cítila, že mi hovorí pravdu, nemohla som to len tak prijať. Vtedy v piatok, keď som mala ísť von s Harrym..."

Hermiona konečne vzhliadla na Pansy; hanblivo sa usmievala.

"Strávila som tri hodiny tým, že som sedela v hale pred tvojim bytom s Predlžovacími ušami a čakala som, či sa Draco ukáže, alebo či ty pôjdeš za ním."

Hermione padla sánka. "Žartuješ."

Pansy smutne pokrútila hlavou. "Nežartujem. Ja – myslela som si, že ak príde, budem ťa s tým môcť konfrontovať. Ak by neprišiel, ja... neviem, čo som si myslela, že sa stane potom. A on očividne neprišiel. Nie som si celkom istá prečo, ale nakoniec som uverila všetkému, čo povedal. A Harry a ja sme sa pohádali, lebo som zostala doma namiesto toho, aby som v ten večer šla s ním.

Ten večer, keď sme hrali hry bol proste... chcela som vidieť, ako sa Draco pri tebe správa, po tom, čo mi povedal." Pansy sa zachichotala. "Bol kvôli mne tak neuveriteľne nešťastný, lebo som pre neho ešte nemala odpoveď."

Kým Pansy rozprávala, Hermionine telo sa pomaly vracalo do normálu. Fakt, že Pansy vie pravdu, konečne prenikol do jej mysle. A... on ju miluje?

"Čo tým myslíš?" spýtala sa Hermiona.

"Povedal mi, že s ním nechceš byť kvôli mne. Pretože si nemyslíš, že sa dokážem vyrovnať s tým, že bude s tebou, mojou priateľkou, osobou, ktorá mi pomáhala pohnúť sa ďalej, osobou, ktorá mi vymenovala všetky dôvody, prečo by som to mala prekonať."

Hermiona prikývla.

"Si akosi ticho," riekla Pansy.

"Ja... ja neviem, čo na to mám povedať!"

"Dobre, lebo ešte musím pokračovať. Jedná sa o to, že som to preberala z každej strany. Nakoniec som dospela k tomuto: ľúbi ťa. Chce byť s tebou. Takže," začala Pansy a otočila sa k Hermione. "Čo cítiš ty?"

Hermiona vzhliadla a zhlboka sa nadýchla. "Mám ho rada." Chvíľka ticha. "Veľmi."

"Miluješ ho?"

"Ja..." Hermiona  nechcela povedať nie, ale rovnako ani nechcela povedať áno. "Nie, ale... nemám k tomu ďaleko. Nútila som samu seba udržať si od neho emocionálne odstup. Pretože som nevedela, či niekedy dostanem šancu zistiť, čo k nemu cítim."

"Chceš byť s ním?"

"Och, áno," odvetila Hermiona vážne. "Naozaj strašne! Chcem vedieť, kam to môže viesť – aj keby z toho nemalo byť nič."

Pansy sa zamračila. "Nemôžem len tak dať povolenie niečomu, z čoho nič nemusí vzísť."

"Povolenie?"

"Povedal, že nikdy nebudeš môcť byť s ním, dokým s tým ja nebudem súhlasiť. A požiadal ma, aby som nad tým popremýšľala a zmierila sa s tým."

"Jasné. Ja... naozaj ho mám veľmi rada, Pansy. A mohla by som ho milovať. Chcem len dostať možnosť zistiť to."

"Chceš si ho vziať?"

Hermiona sa usmiala. "Určite sa mi neprotiví myšlienka na to, že by som si ho raz vzala."

Pansy prikývla. "Tak sa teraz dostávame späť k mojej pôvodnej myšlienke. Povedala som ti, že som si uvedomila, že musím akceptovať jeho voľbu, ak chcem byť súčasťou jeho života. Jeho voľbou si ty. Keď som si to všetko prebrala, zistila som, že neustúpi. Chce teba a Draco zvyčajne dostane to, čo chce.  A urobil voči mne príliš veľa ústupkov – teraz už nezoberie nie ako odpoveď. No aj tak sa spýtal."

"Naozaj mu na tebe záleží, Pansy."

Vzdychla si. "Viem. Chcem, aby bol šťastný. A... on chce teba."

Hermionu v očiach zaštípali slzy a srdce jej silno búšilo v hrudi. Pozrela sa na Pansy.

"Takže... urob ho šťastným, dobre?"

Hermiona prikývla a slza jej stiekla po líci. "Och, Pansy! Ďakujem!" vyhŕkla a objala ju. Pansy jej objatie opätovala.

Keď sa rozdelili, Pansy riekla: "Keď už hovoríme o šťastí... Harry ma včera večer požiadal o ruku!"

Hermionin úsmev sa ešte rozšíril, zvýskla a znovu Pansy objala. "Gratulujem! Aj keď som o tom vlastne vedela."

"Vážne?" opýtala sa Pansy.

"Hej. Rozprávali sme sa o tom. Ach... som z vás taká šťastná! Z vás oboch! Ja – páni! Aký skvelý deň!"

"Nemyslíš si, že je ešte príliš skoro?" spýtala sa Pansy s ustaraným výrazom na tvári.

"Vlastne ani nie," odvetila Hermiona. "Vy dvaja spolu nemusíte byť dlho, ale uisťujem ťa, že Harry je pripravený. Trval na tom, že nikdy nič také necítil a že nestojí o 'počkáme a uvidíme'. Nechce márniť čas a riskovať, že ťa stratí."

Pansy pokrútila hlavou. "Nemôžem uveriť tomu, že len pred ôsmymi  mesiacmi som sem celá zdeptaná prišla a chcela skočiť."

Hermiona zovrela Pansy ruku.

"Keď si pomyslím, o čo všetko som mohla prísť," pokračovala. "O Harryho... o teba. O Rona, Suzette... dokonca o priateľstvo s Dracom. Si v tomto taká dobrá, Hermiona. Ak toto nemalo byť to pravé pre teba... myslím, že si si zvolila nesprávne povolanie.. "

Hermionin žalúdok sa opäť stiahol, a uprela pohľad na stánok s kvetmi na konci mosta nie nepodobný tomu, v ktorom si kúpila kyticu kvetov do kancelárie v ten deň, keď našla Pansy. Nikomu svoj príbeh nerozprávala; Harry a Ron vedeli len útržky, lebo boli pri tom. Boli tam, keď sa zdržala v práci – ako vždy – a potom videli, ako sa rozpadla na kúsočky.

Stáli po jej boku a vedeli zopár detailov, ale nevyzvedali, za čo im bola Hermiona nesmierne vďačná.

Teraz, hoci úspešne pomohla Pansy zbaviť sa túžby skočiť z mosta a priviedla ju do plne fungujúceho stavu, došlo jej, že ten problém nikdy nebol v nej. Svoju prácu robila najlepšie, ako vedela a teraz sa konečne cítila pripravená zdôveriť sa.

"Vieš, mala som ňou byť. Pracovala som s Matildou takmer rok."

Pansyine oči sa rozšírili. "Naozaj? Ale... čo sa stalo? Si v tom taká dobrá!"

"Ďakujem," odpovedala Hermiona a prebehla prstom po betónovom zábradlí. "Je to... dlhý príbeh, ale pokúsim sa ho skrátiť. Asi po dvoch mesiacoch mojej praxe u Matildy sa k nám dostala pacientka, ktorá sa neúspešne pokúsila o samovraždu."

"Och," vydýchla Pansy.

"Lillian. Nikdy na ňu nezabudnem. Svoju prácu som spravila. Dodávala som jej sebadôveru, pomáhala som jej hovoriť o veciach, ktoré ju trápili. Ibaže..." Odmlčala sa a zhlboka sa nadýchla. "Pustila som si ju príliš k telu. Myslela som, že by sme mohli byť priateľkami, že niekoho v tomto zmysle potrebovala. Dala som jej zo seba príliš mnoho, priveľmi som sa jej otvorila..."

"Čo sa stalo?" spýtala sa Pansy jemne po chvíli.

"Jej terapia sa skončila, bola vyliečená. Stále som s ňou bola v kontakte, stretávali sme sa... ale po troch týždňoch mi prestala ozývať, neodpovedala na listy, a bola prakticky nezastihnuteľná. Po tom, čo neprišla už na tretie stretnutie s Matildou, som sa s ňou konečne spojila. Povedala mi, že sa jej darí dobre, ale nevyzerala veľmi dobre a bolo očividné, že sa chce odo mňa čo najskôr dostať preč.  O ďalšie dva týždne... konečne uspela v tom, o čo sa pokúšala predtým, ako sme sa stretli."

Pansy zalapala po dychu. "Ona... chceš tým povedať že sa..."

"Zabila sa."

Hermiona načúvala uháňajúcim autám a netrpezlivo trúbiacim klaksónom. Nikdy tie slová nepovedala nahlas a bolo jej zle od žalúdka, ale keď konečne dovolila tým slovám vyjsť z jej úst, cítila ohromnú úľavu.

"To je strašné," zašepkala Pansy.

"Teraz už chápeš, prečo som pri tebe tak váhala, prečo som sa ti neotvorila tak, ako som chcela. Bála som sa, že ak sa ti niečo stane, znovu ma to položí."

Pansy jednou rukou objala Hermionu okolo pliec.

"Po Lillianinej smrti som sa zrútila," pokračovala Hermiona a zažmurkala, aby zahnala slzy. "Sekla som s tým programom, uzavrela som sa pred priateľmi a rodinou a ponorila som sa do seba. Trvalo mesiace, kým som bola zase schopná niečo robiť. Harry a Ron boli úžasní a moji rodičia vždy stáli pri mne. Všetci si mysleli, že aj ja by som mohla skĺznuť do depresie, ale tak ďaleko som nezašla. Myslím, že som sa jednoducho snažila prekonať tú bolesť, ale bola vo všetkom, čo som robila alebo videla."

"Neviem, čo na to mám povedať," riekla Pansy po ďalšej chvíľke ticha.

"To je v poriadku, nemusíš nič hovoriť. Len som chcela, aby si ma pochopila, aby si vedela, čo mám za sebou. Bála som sa, že urobím niečo, čo ťa dotlačí na hranu."

"Preto si sa so mnou nerozprávalo o Dracovi?"

"Áno. A nechcela som do môjho vzťahu k tebe zatiahnuť aj toto.  Chcela som sa sústrediť na teba a na tvoje pokroky."

Pansy sa zamyslela. "Nuž, teraz keď to viem, dúfam, že už budeme môcť všetko robiť spolu. Ty a Draco, s Harrym a so mnou... Nebude do zábava?"

Hermiona sa zachichotala. "Bude to bezpochyby... zaujímavé. Som si istá, že časom to nepohodlie prekonáme."

"Nebude to musieť byť nepohodlné!"

"Bola si zaľúbená do Draca a teraz sa vydávaš za Harryho. Ja som ti zabránila skočiť z mosta a Draco ma... má rád, mňa tvoju kamarátku."

"Vlastne, keď to povieš takto," riekla Pansy s úsmevom. "Takže, kedy sa pôjdeš porozprávať s Dracom?"

Hermiona párkrát zažmurkala. "O čom?"

"O tomto! O mne... o tom, že som so všetkým vyrovnaná."

"Och! Ja... on o tom nevie?"

"Nie, chcela som to povedať tebe. Nie jemu."

"Naozaj neviem. Musím o tom popremýšľať."

"Nuž, neradila by som ti nechávať ho čakať," odvetila Pansy s úsmevom.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 11.08. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 11. kapitola - Mosty 1/2 Od: doda357 - 10.08. 2012
Krása  Nakoniec ju Harry požiadal o ruku, ako som dúfala  Ale nečakala som, že niečo hentaké sa stalo Hermione. Riadne ma to zaskočilo  Som zvedavá, aké to teraz bude  A kedy to Dracovi povie  Ďakujem 

Re: 11. kapitola - Mosty 1/2 Od: Kellieta - 01.05. 2012
Krásná kapitola. Konečně to dospělo k dobrému konci. A snad to tak i zůstane. Tohle mě rozesmálo: "Všimla si si to?" "Pansy, Ron si to všimol."

Re: 11. kapitola - Mosty Od: Jimmi - 18.10. 2011
Ďakujem za preklad, nestihla som skôr. Už sa teším na záver.

Re: 11. kapitola - Mosty Od: kukuriciarka - 17.10. 2011
juuuuu, takú veľkú radosť si mi urobila, že to ani nie je možné :)))))) vážne má tá poviedka niečo do seba, také čaro príťažlivé vo svojej jednoduchosti :) ďakujem pekne za preklad aj za to, že si mi dopredu nezradila, čo bude v tejto kapitole :))))

Re: 11. kapitola - Mosty Od: teriisek - 16.10. 2011
Jsem moc ráda, že se s tím Pansy smířila, a chápu, proč to chtěla říct Hermioně a ne Dracovi. Ta žádost o ruku je super, jsem ráda, že je Pansy šťastná:) Díky za překlad a těším se na další kapitolku!

Re: 11. kapitola - Mosty Od: marci - 15.10. 2011
No vida - moc pěkné Už se těším, až si přečtu celou povídku na jeden zátah s vědomím toho, co vím teď (o Hermioně a Lilian) Hlavně aby se to ještě nějak nepoondilo Krása - přesně tohle jsem dnes potřebovala !! Mimochodem - zahlédla jsem v horních vzkazech Tvoji poznámku o "zachování rovnováhy vesmíru". Super. To si musím zapamatovat  

Re: 11. kapitola - Mosty Od: larkinh - 15.10. 2011
tak Pansy se bude vdávat. To je pěkné :) V téhle povídce je to taková sympaťačka :)

Re: 11. kapitola - Mosty Od: denice - 15.10. 2011
Kouzelná kapitola, Pansy je osvobozená od závislosti na Dracovi a moc se mi líbí, že bez jejích problémů by se Draco a Hermiona asi nesetkali, takže do sebe všechno krásně zapadlo. Díky.

Re: 11. kapitola - Mosty Od: TeriKim - 15.10. 2011
Jsem ráda, že Pansy jim dovolí být spolu :)

Re: 11. kapitola - Mosty Od: anonym - 15.10. 2011
to, čo stalo s Lilian je smutné.

Re: 11. kapitola - Mosty Od: zuzule - 15.10. 2011
No paráda! Jsem ráda, že to Pansy nakonec rozdejchala. :)

Prehľad článkov k tejto téme:

luckei1: ( Bbarka )29.12. 201112. Epilóg
luckei1: ( Bbarka )17.11. 201111. kapitola - Mosty 2/2
luckei1: ( Bbarka )15.10. 201111. kapitola - Mosty 1/2
luckei1: ( Bbarka )01.10. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 2/2
luckei1: ( Bbarka )22.08. 201110. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 1/2
luckei1: ( Bbarka )26.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 2.časť
luckei1: ( Bbarka )21.07. 20119. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 1.časť
luckei1: ( Bbarka )09.06. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 2/2
luckei1: ( Bbarka )02.05. 20118. kapitola - Narodeniny a knihy - 1/2
luckei1: ( Bbarka )03.03. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 2/2
luckei1: ( Bbarka )17.02. 20117. kapitola - Tretie koleso na bicykli 1/2
luckei1: ( Bbarka )10.01. 20116. kapitola - Akčňák 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.12. 20106. kapitola - Akčňák 1/2
luckei1: ( Bbarka )19.12. 20105. kapitola - To už by nebol bál 2/2
luckei1: ( Bbarka )20.11. 20105. kapitola - To už by nebol bál
luckei1: ( Bbarka )07.11. 2010Hľadá sa talent 2/2
luckei1: ( Bbarka )23.10. 20104. kapitola - Hľadá sa talent 1/2
luckei1: ( Bbarka )12.10. 20103. kapitola - Prerušenia 2/2
luckei1: ( Bbarka )29.09. 20103. kapitola - Prerušenia 1/2
luckei1: ( Bbarka )22.09. 20102. kapitola - Predstavy 2/2
luckei1: ( Bbarka )11.09. 20102. kapitola - Predstavy 1/2
luckei1: ( Bbarka )06.09. 20101. kapitola - Život si ma vybral 2/2
luckei1: ( Bbarka )30.08. 20101. kapitola - Život si ma vybral 1/2
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )27.08. 2010Úvod k poviedke