Preklady fanfiction Harryho Pottera

20. Honba za horcruxom

„Čo tu robíš?“ vykríkla trojica súčasne.

„Čo ty tu robíš?“ znovu naraz vykríkli Ron, Harry a Mandy. Hermiona pobavene šibala pohľadom z jedného na druhého.

„Ja sa pýtam!“ vykríkli a opäť jednohlasne. Ronova tvár pomaly červenela.

„Napodobňujete ma?“

Hermiona už viac nemohla skrývať smiech. Rozosmiala sa. Mandy, Ron a Harry šokovane na nu hľadeli.

„Čomu sa smeješ?“ spýtal sa Ron a konečne prerušil „jednohlasnú“ formu rozprávania.

„Vám – decká -“ zadŕhajúc sa od smiechu Hermiona zo seba dostala a chytala sa za boky. „Také – stupídne!“

Harry vyzeral byť hlboko urazený. „Hej, sme tu preto, aby sme svet zbavili zla, ale Mandy je tu pravdepodobne kvôli tomu, aby šírila zlo!“

Mandy si odfŕkla. „Nepoviem ti, čo tu robím, nie som blbá.“

„No, to je dobré, pretože my ti tiež nepovieme, čo tu robíme,“ povedal Ron a vo vyzývavom pohľade zdvihol obočie.

Mandy rozhodila rukami. „To mi vyhovuje.“

Potom štvorica odkráčala preč, neobzerali sa a predpokladali, že situáciu perfektné zvládli a že ich zvedavosť nebola väčšia než tých ostatných.

Keď sa Harry, Ron a Hermiona odmiestnili, Mandy prevrátila očami a pokrútila hlavou. „Tupci.“

- - -

Draco sa vrútil do slizolinskej spoločenskej miestnosti. „Videl niekto niekde Hermionu?“ dychčal.

Blaise, Pansy, Theo a Morag vzhliadli zo svojho miesta pri kozube. Hrad z kariet, ktorý stavali, vybuchol. Keď sa prach vyvetral, Morag si odkašľal, zmietol to, čo ostalo po jeho obočí a predniesol,“ Nuž, myslím, že som ju dnes ráno videl v knižnici. Ale za chvíľu odišla, taký prefekt jej dal odkaz a ona okamžite odišla.“

„Och a profesorka McGonagallová ju chcela vidieť vo svojej pracovni,“ dodala Pansy. „Vrazila som do Hermiony, keď v podstate trielila do McGonagallovej pracovne.“

„Počul som od Weasleyovie – Weasleyáčky – že Hermiona na – niečo – prišla -“ dostal zo seba Theo priškrtene a v myšlienkách sám seba preklínal za to, že takmer odhalil sprisahanie. „A to bolo všetko...“ zatiahol a očami hľadal pomoc u Blaisa.

Blaise prikývol. „Súhlasím, ale ja som počul Pottera a Weasleyho ako sa vypytujú ľudí, či nevedia, kde je.“

Draco rozhodil rukami. „Skvelé! To je fakt úžasné! Absolútne senzačné, najúžasnejšie!“ vyštekol sarkasticky.

„Prečo chceš silou-mocou nájsť Hermionu?“ spýtala sa Pansy. „Domáca úloha môže počkať, vyznanie lásky môže počkať a dokonca rande môžeš raz alebo dvakrát presunúť.“

„Vlastne ak si rande presunieš viac ako dvakrát, na deväťdesiatdeväť percent s tebou prestane strácať čas,“ zašepkal Morag. „Ber si príklad zo skúsenosti.“

„Tak alebo tak, prečo?“ zopakovala Pansy.

Draco pozeral do zeme. „No, vieš... len som si tak zvykol vídať Hermionu každý deň a rozprávať sa s ňou, trochu flirtovať, v podstate sa s ňou len tak zabaviť, takže sa naozaj cítim  zvláštne, ak ju aspoň raz nevidím tak ako dnes.“

„Takže ty tvrdíš, že pokiaľ Hermionu denne nevidíš a nerozprávaš sa s ňou a v podstate si to s ňou nerozdáš, tak sa cítiš mizerne,“ uzavrel Blaise.

Draco nad tým popremýšľal. „V podstate áno.“

Pansy zalapala po dychu. „To je také sladké! Draco, ty ju miluješ!“

Dracovi spadla sánka. „ČOŽE?“

„Práve si priznal, že s ňou chceš byť po zvyšok svojho života!“ víťazoslávne zajasala Pansy. „Inými slovami, si do nej zamilovaný!“

„Myslel som, že to bolo manželstvo,“ zapojil sa Theo.

„Odpáľ!“ vypálila po ňom Pansy, „mám jednu zo svojich dôležitých chvíľ.“

„Nemilujem Hermionu!“ povedal Draco nahnevane a jeho zvyčajne bledá tvár očervenela.

„V poriadku, niekoľko rýchlych otázok pre teba,“ povedal Morag a postavil sa. „Odpovedaj na ne áno alebo nie. Cítiš sa bez Hermiony osamelo?“

„Áno,“ odpovedal rýchlo Draco.

„Ak je chorá, si ochotný obetovať deň vyučovania, len aby si sa mohol o ňu starať?“

„Áno,“ odpovedal Draco aj keď trochu váhavo, pretože vzdelanie bolo u neho zapísané veľmi vysoko.

„Povedzme, že Hermiona spadne z metly. Riskoval by si svoj život, len aby si ju zachránil?“

„Áno.“

„Cítil by si sa pokojnejšie, keby si každé ráno vstal a našiel Hermionu vedľa seba?“

„Určite,“ odpovedal Draco a široko sa uškŕňal. Vlastne ste mohli trochu vidieť podprsenky a nohavičky, ako sa  mu vznášali pred očami.

„Ak by Hermiona spravila také nechutné kulinárske cukrovinky, zjedol by si každý kúsok, ktorý by ti dala a potom jej povedal, že to bolo fantastické?“

Draco naprázdno prehltol a narovnal si kravatu. „Áno...?“

„Povedzme, že umieraš. Ako tvoje posledné želanie, chcel by si od Hermiony, aby na teba nikdy nezabudla a nikdy nikoho iného nemilovala?“

„Áno, do pekla!“

„Dobre, posledná otázka. Ak by zomierala Hermiona, chcel by si s ňou byť tak veľmi, že by si sa zabil, len aby si bol s ňou?“

„Áno,“ odpovedal Draco rozhodne.

Theo ho potľapkal po chrbte. „Gratulujem, Draco. Práve si sa oženil.“

Draco otvoril dokorán oči. „Ja... milujem Hermionu?“

„Môžeš na to vziať svoju poľutovaniahodnú Malfoyovskú prdel, že je to tak!“ povedal Blaise.

„Ale... veď vieš... čo Daphne?“ spýtal sa Draco a trochu mal obavy.

Theo vzhliadol. „Čo s Daphne?“

„No, nie je ona mojou Popoluškou? Myslím, že v poslednej dobe bola trochu divná, ale ona je tou Popoluškou, ktorú milujem... je to tak, nie?“ spýtal sa Draco a začínal byť viac a viac neústupčivý, keď videl, že jeho priatelia nevyzerali, že by sa cítili príjemne a neodpovedali. „Myslím, že na ňu nemôžem len tak rýchlo zabudnúť, nie?“

„No,“ povedala Pansy a očami okolo seba hľadala podporu. „Draco, ona nebola tvojou Popoluškou.“

Draco vyzeral akoby z neho vysali všetok vzduch. „Čože?“

„Draco, Pansy má pravdu,“ povedal Theo a prišiel Pansy na pomoc. „Daphne predstierala, že je tvojou Popoluškou len preto, aby sa stala tvojou priateľkou.“

„Prepáč, Draco, ale Daphne nikdy nebola tým dievčaťom, aké si si myslel, že je,“ povedal Blaise a pozeral na podlahu. „Predstierala, že je niekým, kým nikdy nebola.“

Náhle sa Draco postavil. „Musím ísť.“

Keď Draco otvoril dvere, Morag znenazdania prehovoril.

„Prepáč, Draco, že si to musel zistiť takýmto spôsobom, ale ak by sme ti to nepovedali pred plesom, história by sa mohla zopakovať a tvoja skutočná Popoluška by mohla opäť skončiť sama vo svojej izbe.“

Draco na neho iba civel predtým, než s buchnutím zavrel dvere.

Pansy si vzdychla. „Dúfam, že mu nebudeme musieť tiež povedať, že Hermiona je jeho Popoluškou. Neznášam iným oznamovať nepríjemné správy.“

Morag pokrútil hlavou. „Dostane sa z toho,“ povedal sebavedome. „Jednoducho to viem.“

- - -

Mandy preletela ponad strechu kôlne na metly a ticho pristála. Rýchlo sa rozhliadla po okolí, potom vytiahla svoj prútik.

„Hej, Mandy!“ zavolal na ňu známy otravný hlas. „Zase si tu!“

Mandy zastonala. „Bri Leonardová,“ precedila pozdrav cez zuby. „Aké máš skvelé načasovanie.“

„Takže, čo tu robíš?“ spýtala sa Bri s nechutne sladkým úsmevom.  To spôsobilo, že jej Mandy chcela vybiť všetky zuby a hodiť ich do nej.

„Nuž, ako vieš, toto kedysi boli Brocklehurtské pozemky, takže im práve hovorím zbohom,“ zaklamala Mandy a nasadila si svoju tvár a lá ‚och-ja-neklamem-a-som-taká-nevinná-a-sladká‘. Keby za každú lož, ktorú vyslovila, mal Mandy narásť nos, práve teraz by bol veľký zhruba ako obvod zeme. „Nuž... zbohom, domov. Zbohom, domov detstva. Zbohom, sladké spomienky.“

Keď Mandy znovu vzhliadla, Bri tam stále bola. „Prosím, môžem venovať chvíľu ticha za zosnulých, ktorí na tomto mieste zomreli!“ vyštekla.

„Och!“ vyhŕkla Bri. „Jasné, jasné, určite. Okamžite odídem. Ešte raz, je mi to tak ľúto.“

Ako môžeš byť taká pripečená? uvažovala Mandy mlčky, keď Bri odskackala preč. Niet divu, že sa u všetkých ujala prezývka ‚banánová Brianna‘. Mandy sa otočila späť ku kôlni.

„Protego Maximus,“ zasyčala. Okamžite ju obklopila veľká prezračná bublina a účinne ju chránila pred kúzlami, ktoré by mohli pôsobiť v kôlni alebo v truhle. Nebola to jej najlepší výkon, keď ste mohli na slnku vidieť ohraničenie bubliny, ale Mandy bola v časovej tiesni.

„Je čas na šou,“ uškrnula sa Mandy a potichu otvorila dvere. „Ahoj, oci.“

- - -

Puk. Žuchnutie.

Puk. Náraz.

Puk. Zadunenie.

„Vrrr... .“

„Pristátie v pichľavom kríku si nepredstavujem ako dokonale dobré popoludnie, Harry.“

„Tak či tak, prečo sme sa premiestnili do tejto časti lesa? Prečo sme nemohli skončiť, povedzme na pobreží?“

„Toto rozhodne nebolo súčasťou plánu.“

„Pche!“

„Musel si to aj povedať, kamoško?“

„Pripúšťam, je to trochu trápne, že sa nachádzame v tejto situácii, ale no tak! Dokonca to nie je môj plán, je Orly Quirkovej!“

Hermiona sa rozkašľala. „Zodpovednosť!“

Harry sa zamračil a oprašoval si zo zadku pichľavé vetvičky a nečistoty. „Verte mi, myslel som, že krásne, bezpečne pristanem na dopredu vybranom mieste, ale nie.  Nedokázal som to!“

Ron hodil do Harryho kameň. „Toto je všetko tvoja chyba! Povedal si nám, aby sme sa sem premiestnili a mimochodom, kde je to ‚sem‘?“

Hermiona vytiahla mapu. „Podľa tohto sme údajne v Spráchnivenom lese v Malých Svätostromiciach v Albánsku.“ Obzrela sa. „Podľa môjho názoru to vyzerá ako Les živých mŕtvych v Mrtvolákove v Duchistane.“

Harry prevrátil očami. „Rozhodne sme v Spráchnivenom lese. Dôkazom toho je charakteristická tmavohnedá farba stromov. Len si nie som istý, v ktorej časti lesa.“

„Kde je ten odborník MacDougal, keď ho potrebuješ?“ zafňukal Ron. „Dokáže na diaľku hocičo vidieť a počuť!“

Hermiona ho udrela. „Sklapni, Ron, prestaň lamentovať! Všetci sme práve teraz unavení, hladní, deprimovaní a naštvaní! Nie si jediný, kto -“ Hermiona sa náhle zasekla, keď sa sebou začuli hlasitý praskot.

Harryho tvár spopolavela. „K-kto je tam?“

Ďalšie prasknutie.

„Nech si ktokoľvek, najlepšie urobíš, keď ihneď vyjdeš, alebo ťa čarami rozsekáme na franforce!“ zakričal Ron statočne, aj keď sa mu prútik hrozne triasol.

Lístie zašušťalo.

„Ovládame kúzla, o ktorých môžeš len snívať, že sa ich naučíš!“ dodala Hermiona neistým hlasom. „A neváhame ich použiť!“

Keď sa ozvalo dunenie konských kopýt, Harry, Ron a Hermiona sa navzájom pevne chytili a vykríkli.

„AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!“

- - -

Keď sa Draco priblížil k portrétu Tučnej panej, otvoril sa, vyšiel z neho vysoký tmavovlasý chlapec a okamžite zakopol o Draca.

„Grrr! Zlez zo mňa!“

„Nemôžem z teba zliezť, ty zlez zo mňa!“

„Nemôžem to urobiť, najprv ty musíš zliesť!“

„Nuž, nemôžem zliezť, ak ty nezlezieš!“

„Budete vy dvaja držať hubu!“ zvrieskla Tučná pani. „Nikoho nezaujíma, kto z koho zlezie ako prvý, tak prečo vy dvaja jednoducho neprestanete vyzerať ako prihriati a nerozmotáte sa!“

Draco sa pomaly postavil a pozeral na chlapca, ktorý do neho narazil. „Kto si?“

Chlapec si oprášil svoj hábit a povedal povýšene, „Dominic Cortez. Prečo to chceš vedieť?“

Draco sa zachechtal. „Nie je Dominic dievčenské meno?“

Dominik pokrčil nosom. „Môže sa používať pre obe pohlavia a moji rodičia si vybrali používanie mužskej verzie.“

„Napriek tomu,“ smial sa Draco, „Je to dievčenské meno!“

„Posmieva sa niekto z vás kvôli menu Blaisovi Zabinimu? Jeho meno je v Rokforte najviac do očí bijúce dievčenské meno, ktoré používa chlapec.“

Draco prevrátil očami. „Blaise Zabini si tu spravil svoje vlastné meno, ale ty zjavne nie, keďže som nikdy nepočul o Dominicovi Cortezovi.“

„Som chrabromilský šiestak.“

„Aha, to to vysvetľuje. Po prvé, si chrabromilčan, takže to znamená, že si v podstate neviditeľný. Po druhé, si šiestak, čo ťa robí ešte viac neviditeľného v mojom všemocnom oku prefekta.“ Dominic znovu pokrčil nosom. Zdalo sa, akoby sa jeho nos chcel pokrčiť kedykoľvek, keď bol naštvaný, čo bolo pravdepodobne často, predpokladal Draco.

Draco sa uškrnul, otočil sa k Tučnej pani a povedal sebavedomo, „Heslo.“

Tučná pani pokrútila hlavou. „Prepáč, heslo sa zmenilo odvtedy, čo si tu bol naposledy.“

Dominic sa zaškeril. „Pozrime sa ako ti tvoja všemocnosť a prefektstvo pomôžu dostať sa z tohto malého problému.“

Draco sa na neho zamračil. „A ty tu budeš len tak stáť a pozerať sa ako sa trápim?“

„Takto to chodí v Chrabromile.“ Aj keď sa Dominic tváril ako z kameňa, v jeho hlase ste mohli počuť, že sa ide pretrhnúť od smiechu.

„Dobre,“ povedal Draco rezignovane. „Jednoducho tu strávim dobrých dvadsať minút a získam heslo. Harry Potter?“

„Nie.“

„Hermiona Grangerová? Mimochodom, som tu, aby som sa s ňou stretol, ak to spôsobí, že sa dvere otvoria.“

„Bez šance.“

„Ron Weasley?“

„Ale môžem ti povedať, že to nie je žiadne z hesiel, čo si skúšal naposledy,“ povedala Tučná pani ochotne.

„Nuž, trochu to pomáha,“ rozhutoval Draco a škrabkal sa na brade. „Slizolinský smraďoch?“

„Nie.“

„Malfoy je blbec?“

„Nie.“

„Jazva?“

„Nie.“

„Zjazvená tvár?“

„Nie.“

„Zjazvená hlava?“

„Nie je to nič príbuzné s jazvou.“

„Blesk?“

„Och, blízko. Toto bolo heslom predtým, než ho Lavender Brownová minulú noc zmenila.“

„Takže heslom je niečo, o čo sa zaujíma Lavender Brownová?“ spýtal sa Draco ľstivo. Dominic zastonal. Draco si všimol, že Dominicov nos teraz pracoval nadčas, aby udržal krok s jeho poťahovaním.

„Predpokladá sa, Melinda, že budeš chrániť chrabromilskú vežu a nie že budeš dávať malé nápovedy a v podstate ľudom prezrádzať heslo!“

„Ty sa voláš Melinda?“ spýtal sa Draco Tučnej pane, ktorá veľmi nevyzerala ako ‚Melinda‘.

Tučná pani sa vystrela. „Áno, volám sa Melinda, ale nikto okrem Dominica sa ma na to neobťažoval spýtať! Dokonca ani ten nevrlý chlapec, Percy Weasley, sa nespýtal!“

Draco v úžase hľadel na Dominica. „Máš nejakých priateľov?“

Dominic zafučal. „No, tuto Melinda je moja priateľka!“

„Nejakí iní?“

Dominic sa zamračil. „Nuž... nie naozaj...“

Draco sa zasmial. „Vedel som to!“

Dominic vytiahol svoj prútik a trasúco ním namieril na Draca.

„Pozri sa na to, si taký vystrašený z pomyslenia, že na mňa útočíš!“ posmieval sa Draco.

„S-stupefy!“ vykríkol Dominic. Bohužiaľ, kúzlo bolo také slabé, že sa ledva dotklo Dracových šiat predtým, než lúč svetla zhasol a okamžite zmizol.

„Naozaj potrebuješ popracovať na svojich duelových schopnostiach,“ povedal Draco a teraz vyzeral byť znechutený. „Tvoje omračujúce kúzlo by pravdepodobne ani muchu nepremohlo!“

Dominicove hnedé vlasy boli stále viac a viac rozstrapatené od toho, ako sa triasol od zlosti. „Sklapni, Malfoy! Nevieš, o čom hovoríš! Jednoducho drž hubu!“ A s týmto z prútika Dominica Corteza vyletelo prvé silné kúzlo a pohltilo Dracovo telo do bubliny z dokonalo bieleho svetla.

Keď biele svetlo pominulo, Dominic si pretrel oči a uvedomil si detail, že ubudol jeden tlkot srdca. Bublina bola preč. A tiež Draco Malfoy.

- - -

Mandy vo svojej ruke dookola obracala malé strieborné presýpacie hodiny.

„Ak ste živené otcovým životom, potom s vašim zničením mu prinavrátim život... je tak?“ uvažovala. Posledných dvadsať minút stále dookola premýšľala nad touto otázkou. „Iba ak... nevysali ste už ockovi všetok život?“

Mandy sa zhlboka nadýchla a svojim prútikom namierila na presýpacie hodiny. „Ehm... Reducto?“ vyskúšala. Prúd modrého svetla zasiahol povrch hodín a okamžite sa odrazil.

Mandy vstala a zamračila sa. „Viem, že Voldemort na to použil každé divné trochu chrániace kúzlo, ktoré kedy poznal!“ vybuchla zlostne. „Myslím, že to jednoducho budem musieť spraviť muklovským spôsobom!“

Postavila malé presýpacie hodiny na zem, vyšplhala sa na policu, skočila dole a pristála priamo na hodinách.

Roztrieštené kúsky rozbitého skla zavŕzgali a Mandy sa uškrnula.

Keď pramienok hmoty pomaly vytekal z teraz už zničených presýpacích hodín, Mandy vytiahla svoj prútik a zvolala „Corpus aturna!“

Pramienok naďalej tiekol a Mandy zalapala po dychu, keď si uvedomila, že táto záležitosť bude vyžadovať čiernu mágiu. Čierna mágia voči čiernej mágii, spomenula si ironicky. Spojením každej samostatnej spomienky, ktoré mala na otca, vykríkla, „Everto Maximus!“

Kúzlo zasiahlo pramienok, ale ten naďalej vytekal smerom nahor.

Mandy hlasno zakliala a namierila svoj prútik na strop. „Heresco!“

Toto kúzlo účinkovalo. Pramienok bol prilepený ku stropu, čo Mandy poskytlo čas navyše, aby si mohla spomenúť na viac kúziel, ktoré by mohla použiť na jeho zničenie.

O hodinu neskôr bola Mandy s rozumom v koncoch. „Grr!“ vykríkla zúfalo a hodila svoju topánku do pramienka.

Namiesto toho, aby ním prešla, sa jej topánka odrazila od pramienku a zasiahla Mandy do čela. Ale veľká hrča na Mandyinom čele nebola ničím v porovnaní s nápadom, čo sa jej rodil v hlave.

Ak sa topánka mohla odraziť, premýšľala Mandy, mohlo to znamenať, že by ostré predmety mohli prejsť a preniknúť cez to?

„Je iba jediný spôsob, ako to zistiť,“ zašepkala hlasno. Mandy si sňala svoju náušnicu a prikrčila sa na polici. Opatrne pichla do pramienka. Náušnica prešla cezeň a ona vydýchla vzduch, o ktorom ani netušila, že ho zadržiavala.

Počas dvoch nasledujúcich hodín Mandy dovtedy prepichovala pramienok, ktorý bol stále prilepený k stropu, až kým tam neostalo iba jedno miesto na vpichnutie. Aby si to uľahčila, premenila svoju náušnicu na veľkú ihlu.

Mandy si na chvíľu spravila prestávku a šúchala si ruku. „Prosím, vráť sa späť,“ zašepkala dole ležiacej neživej postave jej otca. „Prosím, vráť sa.“ A s tým Mandy prepichla poslednú zostávajúcu časť bystrohlavského horcruxu.

Znenazdania sa v kôlni rozvíril silný vietor a všade naokolo rozsieval nečistoty a prach. Mandy vykríkla, keď ju vietor strhol z police a ona spadla dole, do sveta temnoty.

- - -

 „Nuž, Albánsko bolo fiasko,“ zamrmlal Ron, keď spoločne sklesnuto vyšli zo Zakázaného lesa a zbadali žiariace svetlá Rokfortu.

„Od toho sprostého jednorožca, ktorý nás všetkých vystrašil na smrť, sme nezískali žiadnu informáciu“ dodala Hermiona ufrfľane.

„To isté ohľadom hadov,“ vložil sa Harry a silno sa mračil.

„Aspoň sa nám dnes podarilo zničiť medailón,“ povedal Ron.  Tento komentár neovplýval optimistickou náladou ako zvyčajne a tá bola nahradená nevrlou.

„Jasne, ale stále nemáme Nagini a Bystrohlavovej presýpacie hodiny,“ odsekla Hermiona popudivo, keď otvorila dvere do Veľkej siene. Niekoľko študentov zízalo na ich špinavé šaty a tváre, ale jeden výhražný pohľad smerom na nich ich rýchlo znovu prinavrátil k večeraniu.

„Prepáč, Harry, ale jednoducho neexistuje spôsob, aby si mohol Voldemorta poraziť, stále mu ostávajú dve telá!“ povedal Ron, nabral si celý tanier kuracích stehienok a prisunul si ho pred seba.

Harry skľúčene prikývol a urobil to isté s pečeným hovädzím.

Hermiona sa rozhodla pre tri vrchovatejšie lyžice pastierského koláča (Shepard’s Pie )

a dva veľké kopčeky zemiakovej kaše. „Ale nestrácaj nádej, ak by sme nejakou nepredvídateľnou zhodou šťastných okolností zistili, že všetky horcruxy sú zničené, mal by si dobrú šancu vyhrať.“

„Súboj je za dva dni,“ povedal Harry cynicky a upieral pohľad na Hermionu. „Dva. Dni.“

„Och, to viem. Preto som povedala zhodou šťastných okolností.“

Bez slova sa pustili do jedla, ak kým Ginny nevtrhla do Veľkej siene a zviezla sa vedľa Hermiony.

„Decká, počuli ste to?“ vykríkla vzrušene. „Mandy Brocklehurstová a Draco Malfoy sú od obeda nezvestní a ešte stále sa nevrátili!“ Pri tejto poznámke pri slizolinskom stole mnohým zabehlo a nasledovalo ho dusenie sa a nadávky.

Harry, Ron a Hermiona si vymenili ustarostené pohľady. „Uch-och,“ zamrmlala Hermiona. „To nemôže byť dobré.“

- - -

Mandy pomaly otvorila oči a zažmurkala. Bola v kôlni. Kôlňa. Kôlňa, stále dookola rozmýšľala. Keď sa rozpamätala, bolo to sprevádzané silnou bolesťou hlavy.

Mandy sa pomaly postavila a rýchlo sa zakvačila do police, aby sa podoprela. Potom si spomenula na svojho otca a otočila sa k nemu. Keď kontrolovala jeho telo, nohou omylom rozdrvila kúsok skla na zemi. Mandy sa poobzerala, klesla na kolená a pozbierala kúsky teraz už zničených presýpacích hodín.

Mandy pozrela späť na otca, ktorý bol teraz úplne definitívne mŕtvy a späť na presýpacie hodiny. S hlbokým nádychom sa zľahka usmiala a jasne povedala, „Reparo.“

Rozbité časti okamžite vyleteli a opravili sa. O niečo neskôr na jej ruke ležali scelené presýpacie hodiny. Mandy sa opäť  usmiala a zavesila retiazku otcovi na krk.

Keď sa Mandy postavila a otvorila dvere, znovu sa obzrela. Jedna osamotená slzička jej stiekla dolu tvárou a ona ju netrpezlivo zotrela.

„Zbohom, ocko.“

Mandy zavrela dvere a vzdychla si. Jedny dvere sú zavreté, premýšľala smutne, ale niekde inde sú pre mňa ďalšie otvorené.

Keď sa s tichým puk odmiestnila, kôlňu ožiarilo jemné strieborné svetlo a v pokojnom nočnom povetrí bolo počuť tupý zvuk zatvorenia truhly a zacvaknutie zámku.

- - -

Shepherd’s pie – takto vyzerá, resp. tento sa mi z netovej ponuky najviac páčil J : http://www.cookingforengineers.com/pics/640/DSC_8911_crop.jpg

A tu je slovenský recept: http://recepty.rodinka.sk/recept.ltc?ID=12536&k=6